Atos 13
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs AAI
1 Tohsamnohsomà ro me nehxatxkon hatà, Txesusu mryenon komo, Antxeyokeya hon komo rma. Àwawonye nehxatxkon hatà, Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro komo. Khoryenkom yokato yano me amnye toto yehtxoho yokarymanye ro me nehxatxkon hatà. Toto komo hananàhnye ro me xarha nehxatxkon hatà. Bahnakme komo rma nyamoro hatà. Anaro xarha Semawu. Nekru rma noro hatà, esot yowtà. Anaro xarha Rusyu. Seryene honotho rma noro hatà. Anaro xarha Sawru. Anaro xarha Manaenà. Eroknes heno yakorono rotho rma noro hatà, Karyeryeya hon komo kayaryetà yakorono rotho rma hatà.
1 Ekaleisia Antioch wanawananamaim orot afa i dinab oro’orot naatu afa i bai’obaiyenayah, naatu orot wabih i iti: Barnabas, Simeon, wabin ta i Niger, Lucius Sairini matuwan, Manaen, Herod hairi bay ta’imon hi’aan hirara’at naatu Saul.
2 Taa. Kohkomo yowakryenàr hoko nehxatxkon hatà, nyamoro ha. Tàwyanye ewakryentoko rma, natahyehnometxkon hatà, tano me ronye rma. Àro wyaro ehtokonye, onà wyaro nkekon hatà, Khoryenkom yokato, àwyanye. Ronwahanonkatxho me natxhe, Bahnakme komo, Sawru xarha, kekon hatà. Ronwahanonkatxho me natxhe, rohyaka atamoknyàr kom horà. Àro ke ànyahtxoko, moxamo, rohyaka atamohtxoho menye, kekon hatà, Khoryenkom yokato, àwyanye.
2 Veya ta hiyohar Regah hikwakwafir wanawanan, Anun Kakafiyin iuwih eo, “Barnabas, Saul hairi kwayasairih ayu isou, anayabin bowabow ta isan a’afih hinabowamih.”
3 Natahyehnometxkonà rma hatà. Khoryenkom yakoro nàrwonatxkon xarha tà, mexe nyhe txko hatà. Àro wyaro texetxhenye, tamor komo yetxownà hatà, Bahnakme kom hona, Sawru hona xarha. Àtotxoko, ketxkon hatà, àwyanye. Àro wyaro rma nànyahtxownà hatà.
3 Naatu hiyohar hiyoyoyoban ufunamaim, umah tafah hiyara’aten fair hitih imaibo hiyafarih hitit hin.
4 Khoryenkom yokato ryhe, nànyakyatxkon hatà. Seryusya hona htxero totxownà hatà. Àto nosonkahtxownà hatà, kanawa ymo yaka. Tuna ymo wetotxownà hatà. Xeprye yamtar hona totxownà hatà, eryetarà ymo hona hatà.
4 Barnabas Saul hairi Anun Kakafiyin ana bonawiyenamaim hina Seleucia hitit naatu wa hibai hirabon hin Cyprus imaim hitit |alt="map" src="PAULJR1.tif" size="col" ref="Acts 13.4"
5 Saramena hona htxero nahatakatxownà hatà, Sawru komo, eryetarà ymo hon hona hatà. Àto tehtokonye, Khoryenkomo rwonà yokarymaxe totxownà hatà, anaro rha nàmno yaka, Xuknewyana yohsamnohtoho kom yaka rma. Xowaw Mahkusu xarha nakoronometxkon hatà.
5 Naatu hina Salamis hititit ana maramain Jew hai Kou’ay baremaim God ana tur hibinan, John Mark i iti bowabow wanawananamaim baibaisih isan hibai bairi hin.
6 Eryetarà ymo horye rma totxownà hatà, anaro rha owto hona rma hatà. Pafos hona haxa nahatakatxownà hatà.
6 Nuw ana fofonin na’atube hiremor hin au waraunane bar merar wabin Pafos hitit, nati’imaim Jew orot kwerayan ma’am koun hiyen, wabin Bar-Jesus, iti i orot taiyuwin isan dinab orot erouw eo’o.
7 Xeprye hon komo kayaryetà yakorono ro me nehxakon hatà, noro. Sehxu Pawru rma noro hatà, àkayaryet komo yosotà. Takàhso rma haxa nehxakon hatà, Sehxu. Noro rma, Bahnakme komo yanyekye hatà. Sawru xarha yanyekye hatà. Khoryenkomo rwonà yonytxanàr xe nehxakon hatà.
7 Naatu iti orot i gawan orot wabin Sergius Paulus ana of ta. Sergius i orot not wairafin, nati nuw ana gawan orot. Barnabas, Saul hairi e’af hina nanamaim hitit God ana tur nowar isan ifefeyanih.
8 Nameryekatxownà mak hatà, Bahtxesusu, yaskomo. Bahtxesusu katxho ryhe, Erymasà katxho me rma naha. Noro ryhe, Txesus hona xenyàr xehra nehxakon hatà, Sehxu wya, tkayaryetà wya. Àro ke, Bahnakme komo yameryekay hatà.
8 Baise kwerayan wabin Elimas (wabin Greekamain) eotanih men kok gawan orot tur tanowar baitumatum tab.
9 Noro yonytxehkekon hatà, Sawru. Pawru haxa noro ha, esotà rma. Khoryenkom yokato yano me rma haxa, onà wyaro nkekon hatà, àwya, yaskomo wya.
9 Imaibo Saul wabin ta Paul, Anun Kakafiyin iwanasum ma’am mutufor nuw kwerayan orot itinkikin
10 Worokyamo yohà ymo mryenon me manaha, omoro ha, kekon hatà. Enyhoru xanhànà ro me manaha. Onkuhtono ynye me rma haxa manaha. Anàhnohno ynye me rma haxa manaha, kekon hatà. Yaworon xaxa hutwamohsehe, Kohkomo, kàwyanye. Omoro haxa ryhe, yaworohra mak mekarymehe. Àsok tawro atàknahra manaye, kekon hatà, Pawru.
10 naatu eo, “O i Demon natun! Sawar gewasih etei hai rakit wairafin i o. O i baifuwen kakafih yumatah ta ta biya awan karatan, o i mar etei Regah ana turobe kubotabiren baifuwen temamatar!
11 Newakàhkahno hampànà, Kohkomo, ohoko. Àro ke, oyonuhkahnohno hampànà. Enhura mpànà manaha kahpa ha. Awasànà yonyhera mpànà manaha kahpa ha, kekon hatà, Pawru, yaskomo wya.
11 Imih Regah uman boun boro tafamaim nare mata nifim naatu marakaw boro mar kafai men ina’itin.”
12 Àro wyaro noro heno yexetxhàrà yonyey hatà, Sehxu, àkayaryet komo. Àro ke, Kohkomo yahosày hatà. Àsok tawro hana. Noseryehokekon hatà. Àsok tawro harha, kekon hatà. Pawru komo wya Kohkomo yokarymatxho hoko rma, noseryehokekon hatà.
12 Gawan orot abisa matar i’itin i itumatum, anayabin Regah ana bai’obaiyen tur nonowar i ifofofor men kafaita.
13 Taa. Totxownà xarha tà, Pawru komo. Pafos hoye totxownà hatà, kanawa ymo yawo. Tuna ymo wetotxownà hatà. Pehxe hona nahatakatxownà hatà. Pamferya yamtar hono rma àro ha, owto, Pehxe. Àto tehtokonye, nàhnànkatxownà hatà, Xowaw Mahkusu. Xerusaryen hona neramay harha tà.
13 Paul ana ofonah bairi Pafos imaim wa hibai hirabon hina Perga hitit tafaram Pamfilia wanawanan. John Mark nati’imaim ihamiyih, naatu matabir maiye in Jerusalem tit.
14 Pehxe hoye totxownà xarha tà, Pawru komo. Antxeyokeya hona nahatakatxownà hatà. Peseknya yamtar hono rma àro ha, owto, Antxeyokeya. Hokano ytxoho yawasàn ho nowomtxownà hatà, Xuknewyana yohsamnohtoho kom yaka. Àro yawo neryewtatxownà hatà.
14 Baise Barnabas Paul hairi hikofan maiye hin Pisidia Antioch hitit tafaram Pisidia wanawanan. Naatu Baiyarir Ana Veya Kou’ay Bar hirun himare.
15 Moyses heno nmenhotho hoyeno rwonàhyamatxownà hatà, àton komo. Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro heno komo nmenhotho hoyen xarha rwonàhyamatxownà hatà. Àro wyaro tàwyanye àrwonàhyamatxhe rma, Pawru komo yanyehtxownà hatà, horykomo komo, tohsamnohsomà ro yonye ro komo. Hoymo komo y, ketxkon hatà, àwyanye. Toto komo hananàhrà xe oyehtokonye, katxoko rma, ketxkon hatà, horykomo komo, Pawru komo wya.
15 Buk Atamaninamaim Moses ana ofafar kikirum naatu dinab hai buk hibiyab ufunamaim. Kou’ay Bar ana ukwarih isah tur hiyafar hio, “Taitu kwa aur koufair tur ta nama’am na’at aki akokok iti sabuw kwanao hinanowar.”
16 Àro ke nasanàmye hatà, Pawru. Natahoyotkay hatà. Onà wyaro nkekon hatà. Ehsayewyana komo y, anar komo xarha, Khoryenkom hona xeny komo rma, uro enytxatxoko, kekon hatà.
16 Paul misir umanamaim rutanih naatu busuruf eo, “Israel orot baibin naatu kwa Ufun Sabuw iyab iti’imaim kwama God kwakwafir, anao kwananowar!
17 Amna horyenà ro me manaha, katxho me naha, Khoryenkomo, Ehsayewyana komo wya, kekon hatà. Noro rma, khoryen heno komo wahanonkay hatà, tàmryenon kom me hatà. Exet yamtar ho rma hak ehtokonye, ehonomnà me harha netxownà hatà, kekon hatà. Exet hoye nenampatakatxownà xarha tà. Àro wyaro rma tahoxetà yonyhoy hatà, kekon hatà, Pawru.
17 Israel Sabuw ata God uwatanah rubinih naatu nah toumanih na’atube Egypt hima’am ana veya iwa’an wabih ra’at, naatu ana fairamaim nawiyih hitit.
18 Ahehnà ymo ho 40 me txemnyehàntatxownà hatà, oyomo ymo ho rma hatà. Ahehnawo roro ehtokonye, nenyatxkonà roro hatà, Khoryenkomo. Thokru yonye ro komo wyaro, nenyatxkonà roro hatà, kekon hatà, Pawru.
18 Naatu arar yanamaim kwamur etei 40 na’atube ba’afuwih bairi hima.
19 Kanan yamtar hona ahatakatxhenye rma, anaro rha yana heno komo yarymahoy hatà, àwyanye. 7 me anaro rha yana heno komo rma yarymahoy hatà, àwyanye, kekon hatà. Tàwya arymahotàhkatxhenye rma, uyukryekanàthàyamo yàmye hatà, Khoryenkomo, tàmryenon komo wya. Uyukryekan kom me harha nehxakon hatà, Kanan yamtarà. Àtono ro me rma, 450 me txemnyehàntatxownà hatà, ehamàthàyam heno, kekon hatà, Pawru.
19 Tafaram seven Canaan wanawanan gurusih naatu me bai ana sabuw nowahimih itih.
20 Amnye nyhe rma, horykomo komo wahanonkekon hatà, Khoryenkomo, tàmryenon komo yoh me ehtxoho menye. Àro rha haxa Samwew heno wahanonkay hatà. Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro me nehxakon hatà, noro heno, kekon hatà, Pawru.
20 Sawar iti himamatar i kwamur etei 450 na’atube wanawananamaim himatar.
21 Samwew heno yehtoko rma, tkayaryet komo wahanonkanàr xe nehxatxkon hatà, khoryen heno komo. Àro ke, àkayaryet kom me Saw wahanonkahoy hatà, Khoryenkomo, àwyanye. Kes muru rma noro hatà, Sawu, kekon hatà. Benytxamen heno yohamàthàyamo kukur me rma nehxakon hatà. Àkayaryet kom me rma, 40 me txemnyehàntay hatà, Saw heno, kekon hatà, Pawru.
21 Naatu sabuw aiwob isan hifefeyan, God Saul bai itih orot Kish natun, Benjamin wawawan, Saul i’aiwob ma kwamur etei 40 na’atube.
22 Amnye nyhe rma, Saw heno yowye hatà, Khoryenkomo. Romryenon komo kayaryet mehra harha manaha hampànà, omoro, kekon hatà, àwya, kekon hatà, Pawru. Noro heno hryetayo me Dafe heno wahanonkay hatà. Àkayaryet kom me harha wahanonkay hatà, kekon hatà. Noro heno hoko rma, onà wyaro nkekon hatà. Ohxe rma haxa naha, Dafe, Xese muru, rowya, kekon hatà. Ryehutwatxho wyaro rma rha nehutwehe, noro. Royuknye ro me naha, kekon hatà, Khoryenkomo, Dafe heno hoko, kekon hatà, Pawru.
22 Naatu God Saul bobosair ufunamaim David bai Saul efanin yai. God iti na’atube eo, ‘David o Jesse natun, orot o na’atube isa i ayu au yasisir gagamin na’in, ayu abisa sinafumih akokok etei boro i nasinaf.’
23 Noro heno yohamàtho me naha, Txesusu. Noro rma nyakye, Khoryenkomo, Ehsayewyana komo yonyhoryeny me ehtxoho me. Tàrwonàmàthàr yawo ro, nànyakye, kekon hatà, Pawru.
23 Ana’omatanen eo na’atube, orot David ana rara’ane Israel Sabuw hai baiyawasinayan God bai na.
24 Txesusu yosonyhohra ro rma haka, nekarymekon hatà, Xowaw heno, aymomno ynye ro heno, Ehsayewyana komo wya. Anar me harha ayanhànàthàyamo xenytxoko. Ataymompotxok xarha, kekon heno hatà, toto komo wya, omeroron komo wya, kekon hatà, Pawru.
24 Jesu nanamaim John mat na bowabow kakafih baihamiyen dogor baikitabiren bapataito bain isan busuruf eorerereb Israel sabuw tutufin etei isah.
25 Twayehtoho hahnoke tehtoko rma, onà wyaro nkekon hatà, Xowaw heno, toto komo wya. Kryestu me uro muhutwetxow hamà. Norohnà uro, kekon heno hatà. Rohryetayo nomokyaha, ehonomnà xaxa rma noro ha, kekon heno hatà. Àhrorà womun yasotà wompokahra wehxaha, esnaka rma haxa ryesnàr ke, kekon hatà, Xowaw heno, kekon hatà, Pawru.
25 Naatu John ana bowabow bisawar auman sabuw iuwih eo, ‘Kwa anot ayu isou mi’itube kwanotanot? Kwanotanot ayu’uban i nati orot? En, baise orot ta ayu ufu’umaim enan, ayu men karam boro ana kwafure an ana sumasum anarufam.’
26 Rokukur komo y, Akmaraw heno yohamàtho me manatxhe. Awawonye rma natxhe xarha, Khoryenkom hona xeny komo, Xuknewyanahnà komo rma. Tàwya konyhoryetxho komo yonytxamohsoye, Khoryenkomo, kàwyanye, kekon hatà, Pawru.
26 Taitu, Abraham ana niburune kwana warar kwatatain, naatu kwa Ufun Sabuw iyab God kwabiruw kwakakafiy, it isat yawas ana tur i hiyafar na tit.
27 Kryestu me Txesus hutwahra nehxatxkonà, Xerusaryen hon komo, eh komo xarha. Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro heno nmenhotho hutwahra xarha nehxatxkonà, kekon hatà. Ànmenhothàyamo rma, tàrwonàhyamaxem me roro nay hamà. Hokano ytxoho yawasàn ho roro tonytxaxem me nay hamà. Uhutwahra mak nehxatxkonà, Xerusaryen hon komo, kekon hatà. Àro ke, onà wyaro nketxkon hatà. Atxke naha, Txesusu, amoyathoko, yahkotohen hona, ketxkon hatà. Àro wyaro àwyanye tatoko rma, ànmenhothàyam yawo ro rma nehxakon hamà, Txesusu, kekon hatà, Pawru.
27 Anayabin Jerusalem bar merar sabuw hai ukwarih bairi Jesu ana bowabow men hi’inan, naatu dinab oro’orot hai tur mar etei Baiyarir Ana Veya hibiyab men naniyan hibaib, imih abisa hisisinaf i tur hio inu’in na iturobe.
28 Ehxera ro mak nehxakonà, noro yanhànà. Twayehkahoryehra nehxakonà, anhàn ehxera esnàr ke. Wayehkahotxownà mak hatà, nyamoro ha, Peratusu wya, kekon hatà, Pawru.
28 Basit morob isan ana ef men hitita’ur, Pilate asabunin morob isan hifefeyan naatu easabun morob.
29 Àro wyaro àwyanye tàxanomkahnohrà ke ryhe, àmenhosahonhàr yawo ro rma haxa nehxakonà, Txesusu. Àwayhàtxhe rma, ekehàthàrà yonàhtotxownà hatà, anar komo, wewe hoye. Nenamtxownà hatà, onamno ytxoho yaka, toh yowtar yaka rma, kekon hatà.
29 Bukamaim abisa i isan eo na’atube hikirum inu’in hisisinaf ufunamaim, onaf afe’enane hibai hire hub wanawanan hiyai.
30 Nanàmye mak ha, Khoryenkomo, àwayehxemo kom waye, kekon hatà, Pawru.
30 Baise morobone God bora’ah misir maiye.
31 Mexe nyhe asanàmsah me nosonyhekon hatà, takorono rotho komo wya, Karyeryeya hoye àtoxemotho komo wya, Xerusaryen hona àtoxemotho komo wya. Nyamoro rma, noro yokarymany me harha natxhe, toto komo wya, kekon hatà, Pawru.
31 Naatu veya moumurih na’in sabuw iyab Galilee’ine hi’ufunun bairi hina Jerusalem hititit isah irerereb, naatu nati sabuw i boun hitit sabuw afa isah sif tirurubon.
32 Àrwo yonyhorunu yokarymaxe amna nomokno, ohyakanye, kekon xarha tà. Onà wyaro rma naha, àrwo yonyhorunu. Tàwya, nomokyaha hampànà, ronànyaknyàrà, katxhàrànhàrà yawo ro nehxakon haxa hatà, Khoryenkomo. Àro wyaro nkekon hatà, amnyehra, khoryen heno komo wya, kekon hatà, Pawru.
32 Naatu iti tur gewasin i abisa God ata’a’agir eo’omatanih abai kwa isa anan.
33 Kàwyamo ryhe, nyamoro heno yohamàtho me tehxatxhe. Kàwyamo rma kowakryetxownà, Khoryenkomo, tàrwonàmàthàrà yawo ro tesnàr ke, tàwya Txesusu nyaknyàr ke, kekon hatà. Tànànyaknyàr hoko rma, onà wyaro nmenhohoy xarha tà, wano komo karyehtan yawo, kapeturu 2 yawo rma.
33 Iti tur i bai it isat ebiturobe, it i ata’a’agir natunatuh, Jesu morobone mimisiramaim. Psalm bairu’abin eo na’atube,
34 Tànànyaknyàr hoko rma rha, onà wyaro nmenhohoy xarha tà.
34 Naatu ana’an aisim God morobone bora’ah maiye mimisir, naatu boro men nihamiy maiye na’in namasamih. Nati isan ana tur iti na’atube eo,
35 Àro ke, onà wyaro nmenhohoy xarha tà, Dafe heno wya, wano komo karyehtan yawo, anaro kapeturu yawo rma.
35 Buk efan ta’ane eo maiye,
36 Thokohra ryhe àro wyaro nmenhoy hamà, Dafe heno. Noro heno hunutho rma nanhàntay hamà, twayhàtxhe. Twayehpàra ro rma haka, Khoryenkom yoyukye hatà, tàmryenon komo yowakryenàr hoko. Àro wyaro tàwya Khoryenkomo yoyuhtukatxhe rma, wayehye heno hatà, kekon hatà. Àhoryen heno kom waka nenamtxownà hatà. Enamsahotho rma, nanhàntekon hamà, kekon hatà.
36 Anayabin David ana veya’amaim God ana kok bow bisawar ufunamaim morob uwahinah sisibihimaim hiyai mas i’akir
37 Txesus haxa ryhe, anhàntahnà ro me nehxakonà, Khoryenkomo nanàmàtho me tesnàr ke, kekon hatà, Pawru.
37 Baise orot yait God morobone iyawas mimisir i men mas i’akir.
38 Àro ke, onà wyaro uhutwamohsehe, owyanye, rokukur komo y, kekon xarha tà. Txesus wayehrà ke ryhe, toseryewhokaxem me naha, Khoryenkomo, khokonye, kanhànàthàyam hoko rma. Àro wyaro rma amna nekarymehe, owyanye, kekon hatà, Pawru.
38 Isan imih taitu kwananowar, iti orot Jesu wabinamaim bowabow kakafih notawiyen isan ana tur i ao’orerereb,
39 Noro wayehrà ke rma kanhànàthàyamo yowtàhkehe, Khoryenkomo, Txesus hona kàwyanye xenyetok mak ha, kekon hatà. Àsok tawro hana. Ayanhànàthàyamo yowrà xe rma manatxhe haryhe, Moyses heno wya kàyweronàhyamatxho kom yawo ro oyesnàr kom ke mak ha. Àro hoye rohra mak towsom me naha. Noro hona kàwyanye xenytxoho hoye ro haxa ryhe, towsom me naha, kanhànàthàyamo, omeroro mak ha, kekon hatà, Pawru.
39 iti Jesu wabinamaim sabuw iyab tibitumatum hai bowabow kakafihine i rufamih titit anayabin Moses ana ofafaramaim boro men karam narufami.
40 Àro ke, Khoryenkomo wya ayanàhnohrà kom hona mpàn xenytxoko. Àro hoko rma, onà wyaro nmenhotxownà hatà, Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro heno komo.
40 Imih kwanakaifi gewas, saise abisa dinab hio men isa hinamatar.
41 Rownohnye me manatxow hamà, rohona xenyhera oyesnàr komo ke. Uro enytxatxoko. Keryehoketxhe hampànà. Rahoxetà uhutwamohsehe hampànà, owyanye. Eryehokano ytxoho rma weryaha hampànà. Àro rma yokarymetxhe hampànà, ranoto komo, owyanye. Owyanye enytxatxhe rma, Khoryenkom yahoxet àro hamà kahra rma manatxhe hampànà. Àro ke kanàhnohyatxhe hampànà.
41 ‘Okwanekwaneyah Kwana’itin!
42 Nahatakatxownà hatà, Pawru komo, ohsamnohtoho kom yaye. Ahatakantokonye rma, onà wyaro nketxkon hatà, toto komo, àwyanye. Àro wyaro rma rha ekarymatxok xarha, amna wya, ketxkon hatà. Anaro hokano ytxoho yawasàn ho ekarymatxoko nyhe, amna wya, ketxkon hatà, toto komo.
42 Paul, Banabas hairi Kou’ay Bar hibihamiy auman sabuw hifefeyanih fur ta Baiyarir ana veya’amaim iban hitan maiye iti sawar isah hitidudur hitanowar.
43 Nahatakatxehkatxownà hatà, ohsamnohxemotho komo. Pawru kom yakoro totxownà hatà, ukukuru komo, Xuknewyana komo rma, Xuknewyanahnà komo xarha. Xuknewyana komo wyaro Khoryenkom hokon me harha ehxemo komo rma nyamoro hatà, Xuknewyanahnà komo. Thenyenohnà komo rma totxownà hatà, Pawru kom yakoro. Hananàhtxownà hatà, Pawru komo, Bahnakme xarha. Onà wyaro nketxkon hatà, àwyanye. Kowakryeny kom me naha, Khoryenkomo. Noro hona roro rma haxa ehtxoko, ketxkon hatà, àwyanye.
43 Kou’ay Bar ana rou’ay hibihamiy ufunamaim, Jew sabuw maumurih na’in naatu sabuw iyab Jew hai kwafiren ana kakafemaim hima’am, Paul Barnabas hibi’ufununih koufair hitih God ana manaw ana kabeberamaim ma’amih hifefeyanih.
44 Nenmahye haxa hatà, anaro hokano ytxoho yawasàn xarha. Nohsamnohtàkatxownà hatà, owto ymo hon komo, omeroro. Khoryenkomo rwonà yonytxaxe nohsamnohtàkatxownà hatà.
44 Baiyarir Ana Veya bairou’abin sabuw nati bar merar tutufin etei Regah ana tur nowaramih hina.
45 Natakuyatxkon mak hatà, Xuknewyana kukuru komo. Thenyehra rma haxa nohsamnohtxow hamà, toto komo, Pawru komo hyaka, ketxkon hatà. Àro ke natakuyatxkonà rma haxa hatà. Yaworohra màkehe, ketxkon hatà, Pawru wya. Noro wàràhyaketxkon xarha tà.
45 Baise Jew sabuw rou’ay gagamin hi’i’itin ana veya hibobowen naatu baigigimen tur hibow hitit, Paul abisa eo isan hibas.
46 Onà wyaro nketxkon hatà, Pawru komo, Bahnakme xarha, oseryehpàra ro mak hatà. Owyanye htxero ryhe tàrwonà yonytxanàr xe nehxakonà, Khoryenkomo, ketxkon hatà, Xuknewyana komo wya. Àro ke owyanye htxero amna nekarymeko. Enytxanàr xehra mak manatxow hamà. Khoryenkomo wya, karyhe roro harha manatxhe, katxho me oyesnàr komo xehra manatxow hamà, ketxkon hatà. Àro ke, Xuknewyanahnà komo wya haxa ryhe amna nekarymehe, ketxkon hatà, Pawru komo.
46 Imaibo Paul, Barnabas hairi hiofok hio, “God ana tur i wantoro’ot kwa ao kwanowar, baise kwa tur i kwakwahir, taiyuw kwanunutitiy ma’ama wanatowan kwa isa men karam, isan imih abihamiy aki anan Ufun Sabuw isah.
47 Àro wyaro rma amna yanotomaye, Kohkomo. Àro hoko rma, onà wyaro nkehe xarha, àmenhosahonhàrà.
47 Anayabin Regah ana obaiyunen tur biti iti na’atube eo,
48 Àro wyaro tàwyanye enytxatxhe rma, teryehorye rma haxa nehxatxkon hatà, Xuknewyanahnà komo. Ohxe xaxa nay hamà, Khoryenkomo rwonà, ketxkon hatà. Txesusu yahohtxownà hatà, ukukuru komo. Khoryenkomo nwahanonkatxho komo rma mokyam nehxatxkon hatà. Noro wya, karyhe roro harha natxhe, moxamo, katxho komo rma mokyam nehxatxkon hatà. Nyamoro rma, Txesusu yahohtxownà hatà.
48 Ufun Sabuw iti tur hinonowar ana maramaim hiyasisir Regah ana tur hibora’ara’ah. Naatu sabuw moumurih na’in ma’ama wanatowan isan hirubinih hima’am hina baitumatumayah himatar.
49 Tokarymaxem me rma haxa nehxakon hatà, Kohkomo rwonà, àton komo wya, Peseknya yamtar hon komo wya.
49 Naatu Regah ana tur ra’at tasasar tit nati bar merar ana fofonin etei hinowar.
50 Xuknewyana kom haxa ryhe, Pawru komo yeryewhamnohtxownà hatà. Atxke natxhe, Pawru komo, ketxkon hatà, notxwakomo komo wya. Xuknewyanahnà komo rma nyamoro hatà, notxwakomo komo. Xuknewyana komo wyaro Khoryenkom hokon me harha ehxemo komo rma nyamoro hatà. Ehonomnà me nehxatxkon hatà, horykomo komo hetx kaxe. Nyamoro wya, atxke natxhe, Pawru komo, ketxkon hatà, Xuknewyana komo. Àro wyaro Pawru komo yeryewhamnohpotxownà hatà, horykomo komo wya, owto yoh komo wya. Àro ke, towto kom hoye nànyahtxownà hatà. Amna yowto hoye àtotxok ha, ketxkon hatà, àwyanye.
50 Baise Jew hai ukwarih himisir bar merar orot gagamih naatu God ana bowayah baibin gagamih yah hi’ora’ah Paul, Barnabas hairi isah hiwosai, naatu hinunih hitit nati bar merar ufunane hire.
51 Àro ke àsnye ro totxownà hatà, Pawru komo. Tàtonàr kom me nehtahpunkatxownà hatà, àton kom hoko. Anhàn komo hutwamohsotho rma mon nehxakon hatà, ehtahpunkanàr komo. Ekonyu hona totxownà hatà, Pawru komo.
51 Basit Paul Barnabas hairi ah fofob hiru’uh re i hin Ikonium hitit.
52 Teryehorye rma haxa nehxatxkon hatà, Txesusu yahosnyenhàyamo, Antxeyokeya hon komo rma, Peseknya yamtar hon komo rma. Ewan yawonye rma haxa nehxakon hatà, Khoryenkom yokato.
52 Naatu bai’ufununayah Antioch hima’am yasisir yah awan karatan naatu Anun Kakafiyin iwansumih.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.