Atos 12

Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Taa. Txesusu mryenon kukutho komo yeryewhamnohye hatà, Eroknes heno. Xuknewyana komo kayaryet me nehxakon hakahpa tà, noro heno. Anaro Eroknes mok nehxakon hatà.
1 Por essa época o rei Herodes começou a perseguir algumas pessoas da igreja.
2 Txaku heno yotahahoy hatà, katxefara wyaron ke. Bo, wayehye hatà, Txaku heno, Xowaw yowàt heno rma.
2 Ele mandou matar à espada Tiago, o irmão de João.
3 Teryehorye rma haxa nehxatxkon hatà, Xuknewyana komo, Eroknesà wya Txesusu mryenonàtho komo yeryewhamnohrà ke. Àro ke, Petru yahohsoy xarha tà, Eroknes heno. Àtoko rma nasahxemtetxkon hatà, Xuknewyana komo. Ekeyu àwakanomnà yonahrà hoko, 7 me nenmahyatxkon hatà. Asahxemtontokonye rma, Petru yahohsoy hatà, Eroknes heno.
3 Quando viu que isso agradou os judeus, mandou também prender Pedro. Isso aconteceu durante a Festa dos Pães sem Fermento .
4 Watxa ymo yaka nahryempoy xarha tà. Noro yahatakanàr hona, arymano ynye ro komo yanotomay hatà. Ohxe mpàn xenytxoko, ahatakanàr hona, kekon hatà, àwyanye. Àro wyaro 16 komo yanotomay hatà. 4 me rye nenyatxkon hatà, osomahyakanye. Onà wyaro nkekon hatà, Eroknes heno, tàwya rma. Toto komo yasahxemtotàhkatxhe rma, noro heno wetahahehe hampànà, kekon hatà. Watxa ymo yaye wenampatakahehe hampànà. Toto komo nenyàr me wetahahehe hampànà, kekon hatà, Eroknes heno, tàwya rma.
4 Depois que prendeu Pedro, Herodes o colocou na cadeia e pôs quatro grupos de soldados, com quatro em cada grupo, para guardá-lo. É que Herodes queria apresentá-lo ao povo depois do dia da Páscoa .
5 Àro ke, watxa ymo yawo rma nehxakon hakahpa tà, Petru. Noro hoko rma, teryewrye nàrwonatxkon hatà, Txesusu mryenon komo, Khoryenkom yakoro.
5 E assim Pedro estava preso e era vigiado pelos guardas; mas a igreja continuava a orar com fervor por ele.
6 Taa. Awanaworo Petru wenampatakahen hamà, kekon haxa hatà, Eroknes heno. Kohsaya rma nehxakon hatà. Watxa ymo yawo rma nànàkyakon hatà, Petru. Yawaka ke tasohtoso nehxakon hatà. 2 me nehxakon hatà, yawaka, noro yasotà rma. 2 me nehxatxkon hatà, arymano ynye ro komo. Nyamoro yamrakatawo nehxakon hatà, Petru, ànàhsaho. Watxa ymo hotaw xarha, 2 me rma rha nehxatxkon hatà, arymano ynye ro komo xarha. Watxa ymo yawon yonye ro komo rma nyamoro hatà, ahatakanàr kom hona.
6 Na noite antes do dia em que Herodes ia apresentá-lo ao povo, Pedro estava dormindo, preso com duas correntes, entre dois soldados; e havia guardas de vigia no portão da cadeia.
7 Àtoko rma nomokye hatà, kahe yawono, Kohkom yanoto. Sa kay hatà. Awasmexaho nehxakon hatà, watxa ymo. Petru yahey hatà, kahe yawono, awetx hoko. Nempakay hatà. Asanàmko hxa, kekon hatà. Àtoko rma natahomompokay hatà, Petru. Nothahye hatà, yawaka heno.
7 De repente, apareceu um anjo do Senhor, e uma luz brilhou dentro da cela. O anjo tocou no ombro de Pedro, acordou-o e disse: — Levante-se depressa! Então as correntes caíram das mãos dele.
8 Osonyhoryek ha, kekon xarha tà, kahe yawono, Petru wya. Ayasotà enuhtok ha. Ohrorà womunu umunuhko xarha, kekon hatà. Neyukye hatà, Petru. Ehonomtok xarha. Omok ha, rowenarye, kekon xarha tà, kahe yawono.
8 — Aperte o cinto e amarre as sandálias! — disse o anjo. E Pedro fez o que o anjo mandou. — Ponha a
9 Nahatakay hatà. Àwenarye tekon hatà, Petru. Tàywenyek mak nehxakon hatà. Àsok wehxan haryhe, kekon hatà, tàwya rma. Kosenyehtyan onà, kekonà rma haryhe tà.
9 Pedro saiu da cadeia e foi seguindo o anjo. Porém não sabia se, de fato, o anjo o estava libertando. Ele pensava que aquilo era uma visão.
10 Arymano ynye ro komo hyaha totxownà hatà. Wahorono hyaha htxero, àhonano hyaha xarha, totxownà hatà. Àto xarha nehxakon hatà, watxa ymo hotar xarha, horyetho ymo, yawaka ymo. Mono nyhe nehxakon hatà, owto ymo yosamarà. Puwa, tano me ro rma natahurmakay hatà, àrotho ymo. Kura, nahatakatxownà hatà, asama yaka. Asama mahkutnaka ro totxownà hatà. Sa, nosomtatkay hatà, kahe yawono. Noknomye hatà, Petru.
10 Eles passaram pelo primeiro e pelo segundo posto da guarda e chegaram ao portão de ferro que dava para a rua. O portão se abriu sozinho, e eles saíram. Andaram por uma rua, e, de repente, o anjo foi embora.
11 Tàywero harha nehxakon hatà. Yaworo xaxa nay hamà, kekon hatà, tàwya rma. Tanoto nyaknyo hamà, Kohkomo. Eroknes hona rokurunhon hamà, kekon hatà. Àwya rotahanàr hona ro nehxatxok haryhe, Xuknewyana komo. Rokurunhon mak hamà, Kohkomo, kekon hatà, Petru, tàwya rma.
11 Então Pedro compreendeu o que estava acontecendo e disse: — Agora sei que, de fato, o Senhor mandou o seu anjo e me livrou do poder de Herodes e de tudo o que os judeus tinham a intenção de me fazer.
12 Tàywero harha tehtoko, toy xarha tà. Maryeya màn yaka toy hatà. Xowaw Mahkusu yonà ryhe noro ha, Maryeya. Noro màn yawo nehxatxkon hatà, Txesusu mryenon komo, ohsamnohxemo komo, thenyenohnà komo rma. Khoryenkom yakoro nàrwonatxkon hatà.
12 Quando Pedro entendeu o que havia acontecido, foi para a casa de Maria, a mãe de João Marcos. Muitas pessoas estavam reunidas ali, orando.
13 Àmàn watxan hotaka toy hatà, Petru. Tey tey tey tey kekon hatà, àhotar hoko. Nomokye hatà, banatkemà. Hokne rma noro hatà. Onok omoro, kekon hatà. Uro uro, kekon hatà, Petru.
13 Ele bateu na porta da frente, e a empregada, que se chamava Rode, foi ver quem era.
14 Petru rwon me nenytxay hatà, Hokne. Àsok hana nehxakon ha. Teryehorye rma haxa nehxakon hamà. Teryehorye tehtxoho hoye ro ahurmakanàrà hutwahkahye hatà. Karyhe toy harha tà, àhyakanye, nàmno yawon komo hyaka. Mono manaye, Petru, àhotawo, kekon hatà, àwyanye.
14 Quando reconheceu a voz de Pedro, ficou tão contente, que, em vez de abrir a porta, voltou correndo para contar que Pedro estava lá fora.
15 Àna ryhe mpe, ketxkon mak hatà, àwya. Enyxemnà hxak omoro hamà, ketxkon hatà. Noro me manaye, kekon mak hatà, Hokne. Àna matà, norohnà mokà, totohnà rma, ukurunhony haxa hamà, kahe yawon haxa hamà, ketxkon hatà.
15 Então eles disseram: — Você está maluca! Porém ela insistiu que era verdade. Aí eles disseram: — É o anjo dele!
16 Petru ryhe, tey tey tey tey kekonà rma hatà. Àro ke nahurmakatxownà hatà. Petru yonytxownà hatà. Koo, noseryehokatxownà hatà.
16 Enquanto isso, Pedro continuava batendo. Finalmente eles abriram a porta e, quando viram que era Pedro mesmo, ficaram muito assustados.
17 Tamor ke ryhe, ayatàknatxoko kekon hatà, Petru, àwyanye. Kohkomo wya tkurunhothàrà yokarymay hatà, àwyanye. Watxa ymo yaye, Kohkomo wya tonampatakatxhàrà rma yokarymay hatà. Àro wyaro ryexetxhàrà rma ekarymatxoko, Txaku wya, Txesusu mryenon komo wya xarha, kekon hatà, àwyanye. Àro wyaro tàwya katxhe rma, toy hatà, anaro yosaka.
17 Ele fez um sinal com a mão para que ficassem quietos e contou como o Senhor o tinha tirado da prisão. — Contem isso a Tiago e aos outros irmãos! — disse ele. Em seguida saiu dali e foi para outro lugar.
18 Sa, nenmahye hatà. Arymano ynye ro komo ryhe, noseryehoketxkonà rma haxa mak hatà, ehxera harha Petru yesnàr ke.
18 Quando amanheceu, houve uma grande confusão entre os soldados, pois eles não sabiam o que tinha acontecido com Pedro.
19 Tanoto komo nyakye hatà, Eroknes heno, noro horà. Xenyhera mak nehtxownà hatà. Àsoke ryhe nahatakano, kekon hatà, Eroknes heno, watxa ymo yonye rotho komo wya. Àro ke netahahotxownà hatà. Bo, wayehtxownà hatà, Petru yonye rotho komo.
19 Herodes mandou que o procurassem, mas não o acharam. Então, depois de fazer perguntas aos guardas, mandou matá-los. Depois disso, Herodes saiu da região da Judeia e ficou algum tempo na cidade de Cesareia.
20 Ewakhàra rma haxa nehxakon hatà, Eroknes heno, Txeru hon kom hoko, Seknon hon kom hoko xarha. Ànyahmahrany harha nehxakon hatà, noro heno, ewakhàra tesnàr ke. Towahke harha esnàr xe nehxatxkon hatà, nyamoro ha. Àro ke, àtoko rye rma haxa totxownà hatà, àhyaka. Bàrastu hyaka htxero totxownà hatà. Eroknes heno yanoto komo yoh me nehxakon hatà, Bàrastu. Noro ryhe, ohxe nehxakon hatà, àhokonye. Àro ke nàrwonàmye hatà, Eroknes heno yakoro. Towahke harha exko, nyamoro hoko, kekon hatà, Bàrastu, àwya.
20 O rei Herodes estava com muita raiva dos moradores das cidades de Tiro e de Sidom. Então eles formaram um grupo e foram falar com Herodes. Primeiro conseguiram o apoio de Blasto, que era um alto funcionário do palácio. Aí pediram ao rei Herodes que fizesse as pazes com eles, pois os alimentos que a região deles recebia vinham do país do rei.
21 Àro ke, tosonytxatxho komo yawasànà wahanonkay hatà, Eroknes heno. Àro ho tosonytxatxe, kekon hatà, omohxemotho komo wya.
21 Herodes marcou um dia com eles e nesse dia vestiu a sua roupa de rei, sentou-se no trono e começou a fazer um discurso.
22 Onà wyaro nketxkon hatà, toto komo, teryewrye ro. Totohnà moson hamà, ketxkon hatà. Khoryenà ro komo kukur me haxa nàrwonaha, ketxkon hatà, noro heno hoko.
22 E o povo gritava: — É um deus e não um homem que está falando!
23 Toto uro kahra ro mak nehxakon hatà, Eroknes heno. Khoryenkomo ryhe, ehonomnà me xaxa naha, kahra nehxakon hatà. Àro ke, àtoko rma noro heno yeheryamay hatà, kahe yawono, Kohkom yanoto. Ekewrà heno, ewan yawo nonotxownà hatà. Bo, wayehye hatà, Eroknes heno.
23 No mesmo instante um anjo do Senhor feriu Herodes, pois ele aceitou a honra que só Deus merece. E ele morreu, comido por vermes.
24 Khoryenkomo rwon haxa ryhe, tokarymaxem me rma haxa nehxakon hatà. Tonytxaxem me rma haxa nehxakon hatà.
24 Porém a palavra de Deus era anunciada em toda parte e ia se espalhando.
25 Àsok hana nehxatxkon ha, Bahnakme kom ha, Sawru xarha. Xerusaryen hona ànyahxemotho komo rma mokyam nehxatxkon hatà. Tàwyanye txenyeru yàmtàhkatxhe rma, totxownà harha tà, Xerusaryen hoye. Antxeyokeya hona harha totxownà hatà. Xowaw Mahkusu yatxownà hatà, takoronye.
25 Barnabé e Saulo terminaram o seu trabalho e voltaram de Jerusalém, trazendo João Marcos consigo.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.