Atos 11
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs NVT
1 Xuknewyanahnà komo yokaytà yonytxatxownà hatà, Txesusu nànyaketxho ro komo. Txesusu mryenon komo xarha, Xukneya yamtar hon komo rma, nenytxatxownà hatà. Khoryenkomo rwonà yahohsatxok hatà, Xuknewyanahnà komo xarha, tawro yonytxatxownà hatà.
1 Logo chegou aos apóstolos e a outros irmãos da Judeia a notícia de que os gentios haviam recebido a palavra de Deus.
2 Àro ke Petru yoyatxkon haryhe tà, ukukur komo. Tanyyokohorye mak natxhe hampànà, Xuknewyanahnà komo, Txesusu mryenon me tehtxoho menye, kany me rma nehxatxkon hatà, nyamoro ha. Xerusaryen hona harha Petru yomokàtxhe rma, neyatxkon haryhe tà.
2 Mas, quando Pedro voltou a Jerusalém, os discípulos judeus o criticaram,
3 Xuknewyanahnà komo hyaka màtek hatà, ketxkon hatà, àwya. Àmàn kom yaka màtek hatà. Memtakmek hatà, akoronye, ketxkon hatà. Àsok tawro àro wyaro mehxak harha, ketxkon hatà, Petru wya.
3 dizendo: “Você entrou na casa de gentios e até comeu com eles!”.
4 Yaworo mak noskarymay hatà, noro, àwyanye. Kohneryu kom hoko texetxhàrà rma yokarymatxehkay hatà, àwyanye.
4 Então Pedro lhes contou exatamente o que havia acontecido.
5 Xope ho wehxaknano, kekonà htxer hatà. Khoryenkom yakoro rorwonàmnàtoko, kosenyehtyako wyaro. Rosenyetnàrà wyaro rma nàhteknano, womu ymo wyarono, atatxarakaxaho ymo, kekon hatà. Tasàsnye nàhteknano, kahe yaye. Rohyaka nàhteko, kekon hatà, Petru.
5 Disse: “Eu estava na cidade de Jope e, enquanto orava, num êxtase, tive uma visão. Algo semelhante a um lençol grande foi baixado do céu, preso pelas quatro pontas, vindo até onde eu estava.
6 Ohxe wenytxehkeko. Onokna heno komo wenyako, txomo rye tàtosom komo rma, bayanyem komo rma. Tàrar ho tàtosom komo xarha, tahotàhkem komo xarha, wenyako, kekon hatà, Petru.
6 Quando olhei dentro do lençol, vi toda espécie de animais domésticos e selvagens, répteis e aves.
7 Àrwo wenytxek xarha. Petru y, asanàmko ha, keknano, rowya. Moson owot etahako, tonoko, keknano, rowya, kekon hatà, Petru.
7 E ouvi uma voz dizer: ‘Levante-se, Pedro; mate e coma’.
8 Rohà y, tonohra wehxaha, àkeknan mak ha. Wotohnà mosonà, amna wya, àkeknano. Anhà mosonà. Noro yononyehnà ro uro, àkeknano, kekon hatà, Petru.
8 “Eu respondi: ‘De modo nenhum, Senhor! Jamais comi coisa alguma que fosse considerada impura ou imprópria’.
9 Onà wyaro nkeknan xarha, àrwo, kahe yawono. Khoryenkomo nenyhoryetxho me naha, mosonà, keknano, rowya. Khoryenkomo nenyhoryetxho hoko rma, anhà mosonà, kahra xaxa mpàn exko ha, keknano, rowya, kekon hatà, Petru.
9 “Mas a voz do céu falou novamente: ‘Não chame de impuro o que Deus purificou’.
10 Àro wyaro rma rha wenytxek xarha. Wenytxek xarha. Osorwawo ro wenytxeko. Osorwawo ro rowya enytxatxhe rma, kahe yaka harha nasanàmyako, omeroro, kekon hatà.
10 Isso aconteceu três vezes, antes que o lençol, com tudo que ele continha, fosse recolhido ao céu.
11 Àtoko rma nomokyatxoko, toto komo, 3 komo rma. Amna màn yaka nomokyatxoko. Sesaryeya hoye rohyaka ànyahxemo komo rma nyamoro hatà, kekon hatà, Petru.
11 “Nesse momento, três homens que haviam sido enviados de Cesareia chegaram à casa onde eu estava hospedado.
12 Akoronye àtoko, keknano, Khoryenkom yokato, rowya. Àtohra wehxan hana, àna hana, kahra ro mak exko, keknano, rowya, kekon hatà. Àro ke àteko, akoronye. Rakoro tetxok xarha, moxamo, 6 komo rma, Txesusu mryenon komo rma. Horykomo màn yaka amna nowomyako, kekon hatà, Petru.
12 O Espírito me disse que eu fosse com eles, sem nada questionar. Esses seis irmãos me acompanharam, e logo entramos na casa do homem que havia mandado nos buscar.
13 Kahe yawono wenyako, keknano, horykomo, amna wya. Tan nehxaknano, kahe yawono, romàn yawo rma, keknano. Ayanoto komo ànyahko hatà, Xope hona, keknan hatà, kahe yawono, noro wya. Semawu anyekhok hatà, Petru rma anyekhok hatà, keknan hatà, kekon hatà, Petru.
13 Ele nos contou como um anjo havia aparecido em sua casa e dito: ‘Envie mensageiros a Jope e mande buscar Simão, também chamado Pedro.
14 Noro rma nekarymehe hampànà, owya, keknan hatà, kahe yawono. Noro nekarymatxho hoye ro tonyhoryexem me harha manatxhe hampànà, omnyamo, omàn yawon komo xarha, keknan hatà, kahe yawono, horykomo wya, kekon hatà, Petru.
14 Ele lhe dirá como você e toda a sua casa podem ser salvos’.
15 Àro ke wekarymeko, àwyanye, kekon hatà. Rowya ekarymantoko rma, nomokyako, Khoryenkom yokato, àhonanye. Amnyehra khonanye htxero nomokye, noro ha. Àro wyaro rma rha àhonany xarha nomokyako, kekon hatà, Petru.
15 “Quando comecei a falar, o Espírito Santo desceu sobre eles, como ocorreu conosco, no princípio.
16 Àro ke, Kohkomo rwonàmàthàràtho uhutweko. Tuna kwaka ryhe aymomno yeryeye, Xowaw heno, katxhàràtho rma uhutweko, kekon hatà. Anar me taymomsom me manatxhe, katxhàràtho rma uhutweko. Nomokyaha, Khoryenkom yokato, ohonanye, ayaymomtoho komo rma àro ha, noro wya, katxhàràtho rma uhutweko. Àro wyaro Kohkomo rwonàmàthàràtho uhutweko, kekon hatà, Petru.
16 Então me lembrei das palavras do Senhor, quando ele disse: ‘João batizou com água, mas vocês serão batizados com o Espírito Santo’.
17 Amnyehra Txesusu Kryestu tahohtxownà, kàwyamo, kekon hatà. Kohkomo rma tahohtxownà. Kàwyanye ahosàtxhe, tokato nyakye, Khoryenkomo, kowan yakanye. Noro rma nyakyak xarha, nyamoro yowan yaka, kekon hatà. Àsoke ryhe wehxako, owyanye. Khoryenkomo yanweknye me kat wehxako. Àna matà, noro yanwekhera mak wehxak ha, kekon hatà, Petru, toynye komo wya.
17 E, uma vez que Deus deu a esses gentios a mesma dádiva que concedeu a nós quando cremos no Senhor Jesus Cristo, quem era eu para me opor a Deus?”.
18 Àro wyaro tàwyanye enytxatxhe rma, natàknatxownà hatà, nyamoro. Eyhera harha nehxatxkon hatà. Ohxe xaxa nay hamà, Khoryenkomo, ketxkon harha tà. Noro yano me, anar me harha tanhànàthàyamo yonyatxok hamà, Xuknewyanahnà komo xarha. Karyhe roro harha natxow hamà, ketxkon hatà.
18 Ao ouvirem isso, pararam de levantar objeções e começaram a louvar a Deus, dizendo: “Vemos que Deus deu aos gentios o mesmo privilégio de se arrepender e receber a vida eterna!”.
19 Àsok hana natakhahtxownà ha, Txesusu mryenon komo, Xerusaryen honotho komo. Estefaw heno wayhàtxhe, natakhahtxownà hatà, anar komo wya teryewhamnohrà komo ke. Anaro rha owto hona natakhahtxownà hatà. Anar komo, Feneseya yamtar hona totxownà hatà. Anar komo, Xeprye yamtar hona totxownà hatà. Anar komo, Antxeyokeya hona totxownà hatà. Àrwo yonyhorunu yokarymetxkon hatà, àton komo wya. Xuknewyana kom marma wya nekarymetxkonà htxer hakahpa tà. Anar komo wya, ekarymahra rma hak nehxatxkon hatà.
19 Enquanto isso, os discípulos que haviam sido dispersos na perseguição depois da morte de Estêvão chegaram até a Fenícia, Chipre e Antioquia da Síria. Pregaram a palavra, mas somente aos judeus.
20 Ukukur kom haxa ryhe, Kryekyana komo wya Txesusu yokarymatxownà hatà. Antxeyokeya hona nomohtxownà hatà. Àto tehtokonye, Kohkomo yokarymetxkon hatà, Kryekyana komo wya. Xeprye honotho komo rma mokyam nehxatxkon hatà, ekarymany komo. Seryene honotho komo xarha mokyam nehxatxkon hatà.
20 Contudo, alguns dos discípulos que foram de Chipre e Cirene até Antioquia começaram a anunciar aos gentios as boas-novas a respeito do Senhor Jesus.
21 Nakoronometxkon hatà, Kohkomo. Àro ke, noro yahohtxownà hatà, enytxanyenhàyamo, thenyenohnà komo rma. Noro hona harha nenytxownà hatà.
21 A mão do Senhor estava com eles, e muitos desses gentios creram e se converteram ao Senhor.
22 Nyamoro yokaytà yonytxatxownà hatà, Xerusaryen hon komo, Txesusu mryenon komo. Àro ke, Bahnakme nyahtxownà hatà, Antxeyokeya hona.
22 Quando a igreja de Jerusalém soube do que havia acontecido, enviou Barnabé a Antioquia.
23 Àsna tahatakatxhe rma, nenytxownà hatà, Bahnakme. Khoryenkomo newakryenàr me rma haxa natxow hamà, moxamo, kekon hatà, àhokonye. Àro ke teryehorye rma haxa nehxakon hatà. Hananàhtxownà xarha tà. Kohkomo yoyuknye ro me ehtxoko, kekon hatà, àwyanye. Noro hnànkahra ro mak wehxaha katxoko, ohnawonye, kekon hatà, Bahnakme, àwyanye.
23 Ao chegar ali e ver essa demonstração da graça de Deus, alegrou-se muito e incentivou os irmãos a permanecerem fiéis ao Senhor.
24 Enyhoru rma mok nehxakon hatà, noro ha. Ewan yawo rma haxa nehxakon hatà, Khoryenkom yokato. Kohkom hona xenye ro me rma haxa nehxakon hatà, Bahnakme.
24 Barnabé era um homem bom, cheio do Espírito Santo e de fé. E uma grande multidão se converteu ao Senhor.
25 Àro ke toy hatà, Bahnakme, Tahsu hona. Sawru horà toy hatà.
25 Então Barnabé foi a Tarso procurar Saulo.
26 Tàwya xenyetxhe, narày hatà, Antxeyokeya hona harha. Àto rma, towenyxa ro txemnyehàntatxownà hatà, Bahnakme komo, Sawru xarha. Txesusu mryenon kom wawo nehxatxkon hatà, tohsamnohsomà ro kom wawo rma hatà. Hananàhyatxkon hatà. Thenyenohnà komo rma hananàhyatxkon hatà.
26 Quando o encontrou, levou-o para Antioquia. Ali permaneceram com a igreja um ano inteiro, ensinando a muitas pessoas. Foi em Antioquia que os discípulos foram chamados de cristãos pela primeira vez.
27 Antxeyokeya ho Bahnakme komo yehtoko rma haka, nomohtxownà hatà, anar komo, Khoryenkomo rwonà yokarymany komo. Khoryenkom yokato yano me amnye toto yehtxoho yokarymanye ro me nehxatxkon hatà, nyamoro ha. Xerusaryen hoye nomohtxownà hatà. Antxeyokeya hona nomohtxownà hatà.
27 Durante esse tempo, alguns profetas viajaram de Jerusalém a Antioquia.
28 Ukukur komo ryhe nasanàmye hatà. Akakmu rma noro hatà. Khoryenkom yokato yano me, onà wyaro nhutwamohsoy hatà. Amnye ànyahpàra rma haxa natxhe hampànà, yukryeka hon komo, omeroro, kekon hatà, Akakmu, Khoryenkom yokato yano me mak hatà.
28 Um deles, chamado Ágabo, pôs-se em pé numa das reuniões e predisse, pelo Espírito, que uma grande fome viria sobre todo o mundo romano. (Isso se cumpriu durante o reinado de Cláudio.)
29 Tàwyanye Akakmu rwonà yonytxatxhe rma, onà wyaro nketxkon hatà, Txesusu mryenon komo, Antxeyokeya hon komo. Txenyerun kom hoye tarhotxe, kowtà komo hyaka, Xukneya yamtar hon komo hyaka, ànyahpàn komo hyaka rma, ketxkon hatà. Thenyehra txenyerun kom yehtoko, thenyehra rma rha tarhetxow hamà. Yakehra txenyerun kom yehtoko, yakehra rma rha tarhetxow hamà, ketxkon hatà.
29 Então os discípulos de Antioquia decidiram enviar uma ajuda aos irmãos na Judeia, cada um de acordo com suas possibilidades.
30 Àro ke narhotxownà hatà, Bahnakme komo wya, Sawru wya xarha. Àwyanye rma narhotxownà hatà, Txesusu mryenon yonye ro komo hyaka, Xukneya yamtar hon komo hyaka rma.
30 Foi o que fizeram, enviando as doações aos presbíteros por meio de Barnabé e Saulo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.