Atos 10
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs NTLH
1 Sesaryeya ho nehxakon hatà, horykomo. Kohneryu rma noro hatà. Homayana rma mok nehxakon hatà, Xuknewyanahnà rma hatà. Arymano ynye ro komo yohà rma mok nehxakon hatà, 100 komo yohà rma hatà. Etaryayana komo ryhe moxamo, arymano ynye ro komo, katxho kukuru kom me nehxatxkon hatà, Kohneryu mryenon komo.
1 Na cidade de Cesareia havia um homem chamado Cornélio, que era comandante de um batalhão romano chamado “Batalhão Italiano”.
2 Khoryenkom hokon me nehxakon hatà, Kohneryu. Noro hona rma nenyakon hatà. Àmàn yawon komo xarha, noro hona nenyatxkon hatà. Tàtxenyerun hoye tàmnye ro me rma haxa nehxakon hatà, noro ha, toto komo wya, ànyahpàn komo wya. Khoryenkom yakoro tàrwonyemà ro me nehxakon xarha tà.
2 Ele era um homem religioso; ele e todas as pessoas da sua casa adoravam a Deus. Cornélio ajudava muito os judeus pobres e orava sempre a Deus.
3 Nosenyetàye wyaro hatà, noro ha. Kokonye, 3 oras me ehtoko, kahe yawono yonyey hatà, tosenyetnàrà wyaro hatà. Khoryenkom yanoto rma yonyey hatà. Ohxe rma haxa nenyey hatà. Tàhyaka omoknàrà yonyey hatà. Kohneryu y, kekon hatà, àwya.
3 Um dia, ali pelas três horas da tarde , Cornélio teve uma visão. Ele viu claramente um anjo de Deus, que chegou perto dele e disse: — Cornélio!
4 Tàwya xenyetxhe rma, noseryehyakon hatà, Kohneryu. Rohà y, àsok kax momokno, kekon hatà, àwya.
4 Ele ficou olhando para o anjo e, com muito medo, perguntou: — O que é, senhor? O anjo respondeu: — Deus aceitou as suas orações e a ajuda que você tem dado aos pobres e ele não esqueceu você.
5 Àro ke, ayanoto komo ànyahko hatà, Xope hona. Àto rma nay hatà, Semawu. Petru rma noro hatà. Noro anyekhok hatà, ayanoto komo wya, kekon hatà, kahe yawono.
5 Agora mande alguns homens até a cidade de Jope para buscarem o homem chamado Simão Pedro.
6 Tosohye màn yawo rma nay hatà, noro ha. Okno hutxhotho yonyhoryenye ro màn yawo rma nay hatà. Àmànà rma, tuna ymo yohoye nay hatà, kekon hatà, kahe yawono.
6 Ele está hospedado na casa de outro Simão, um curtidor de couros que mora na beira do mar.
7 Àro wyaro tàwya katxhe rma, toy hatà, kahe yawono. Àtotxhe rma, tanoto komo yanyekye hatà, Kohneryu. Asako htxero nanyehtxownà hatà. Anaro xarha yanyekye hatà. Arymano ynye ro komo kukuru rma noro hatà. Kohneryu hyaka tatamohxemà ro rma noro hatà. Khoryenkom hokon me rma rha nehxakon hatà, noro xarha.
7 Quando o anjo foi embora, Cornélio imediatamente chamou dois empregados e um soldado que estava a seu serviço e que era um homem religioso.
8 Kahe yawono rwonà yokarymatxehkay hatà, Kohneryu, àwyanye. Tàwya ekarymatxehkatxhe rma, nànyahtxownà hatà, Xope hona. Àro ke totxownà hatà.
8 Cornélio contou a eles tudo o que havia acontecido e mandou que fossem a Jope.
9 Sa, nenmahtxownà hatà. Tetxkonà rma hatà. Kamàmà thataw ehtoko, Xope hahnoke rma haxa nehxatxkon hatà.
9 No dia seguinte, ao meio-dia, Pedro subiu ao terraço para orar. Enquanto isso, os homens vinham pelo caminho, já perto de Jope.
10 Àto rma tehtoko, narymahkahye hatà. Tot xe nehxakon hatà. Àro ke, età yonyhoryetxownà hatà, àmàn yawon komo. Àwyanye enyhoryentoko rma haka, nosenyetàye wyaro hatà, Petru.
10 Pedro ficou com fome e quis comer alguma coisa. Enquanto o almoço estava sendo feito, ele teve uma visão.
11 Kahe yatahurmakanàrà yonyey hatà, tosenyetnàrà wyaro hatà. Womu ymo wyarono nàhtekon hatà. Atatxarakaxaho ymo nàhtekon hatà. Tasàsnye nàhtekon hatà. Yukryeka hona ro nàhtoy hatà, osenyetnàrà wyaro hatà.
11 Viu o céu aberto e uma coisa parecida com um grande lençol amarrado pelas quatro pontas, que descia até o chão.
12 Àro ymo mkawo nehxatxkon hatà, onokna heno komo. Anaro rha nehxatxkon hatà, txomo rye tàtosom komo rma, tàrar ho tàtosom komo xarha, tahotàhkem komo xarha. Àro ymo mkawo nehxatxkon hatà, osenyetnàrà wyaro hatà.
12 Dentro daquilo havia todos os tipos de animais de quatro patas, de animais que se arrastam pelo chão e de aves.
13 Àrwo yonytxay xarha tà, Petru. Petru y, asanàmko ha. Moson owot etahako, tonoko, kay hatà.
13 Então Pedro ouviu uma voz, que dizia:
14 Rohà y, kekon mak hatà, Petru. Tonohra wehxaha. Wotohnà mosonà, amna wya, kekon hatà. Anhà mosonà. Noro yononyehnà ro uro ha, kekon hatà, Petru.
14 Pedro respondeu: — De jeito nenhum, Senhor! Eu nunca comi nenhuma coisa que a
15 Khoryenkomo nenyhoryetxho me naha, mosonà, kay xarha tà, àrwo. Khoryenkomo nenyhoryetxho hoko rma, anhà mosonà kahra xaxa mpànà exko ha, kay hatà.
15 A voz falou de novo com ele:
16 Àro wyaro rma rha nenytxay xarha tà, Petru. Nenytxay xarha tà. Osorwawo ro nenytxay hatà. Osorwawo ro àwya enytxatxhe rma, kahe yaka harha nasanàmye hatà, womu ymo wyarono.
16 Isso aconteceu três vezes. Em seguida a coisa que parecia um lençol foi levada de volta para o céu.
17 Nehutwekon hatà, Petru, tàhnawo rma. Àsok mon nahko haryhe, kekon hatà. Àsok mon nahko haryhe, rosenyetnàrà wyaronotho. Àsoken komo hutwamohsonàr xe na nay ha, Khoryenkomo, rowya, kekon hatà.
17 Pedro começou a perguntar a si mesmo o que aquela visão queria dizer. E naquele momento os homens que Cornélio havia mandado já tinham se informado sobre onde ficava a casa de Simão e estavam na porta.
18 Tan ehxera naye, Semaw yosohye, Petru rma, ketxkon hatà, àro yawon komo wya. Tan ehxera naye, Petru.
18 Eles chamaram alguém da casa e perguntaram: — Por acaso um homem chamado Simão Pedro está hospedado aqui?
19 Tosenyetnàrà wyaronotho rma hutwekon hatà, Petru. Àtoko rma, onà wyaro nkay hatà, Khoryenkom yokato, àwya. Oyohoryatxhe, toto komo, 3 komo rma, kay hatà.
19 Pedro ainda estava pensando na visão, quando o Espírito Santo disse: — Escute! Estão aí três homens procurando você.
20 Asanàmko ha. Ohtoko, àhyakanye, kay hatà. Akoronye àtoko. Àtohra wehxan hana, àna hana, kahra ro mak exko. Uro ryhe, ànyakhetxoko, ohyaka, kay hatà, Khoryenkom yokato, Petru wya.
20 Agora apronte-se, desça e vá com eles. Vá tranquilo porque fui eu que mandei que eles viessem aqui.
21 Àro ke nàhtoy hatà, Petru, toto komo hyaka. Uro mehoryatxow hatà, kekon hatà, àwyanye. Onehoràthàyamo rma uro. Eten horà momohtxowà, kekon hatà, Petru, àwyanye.
21 Então Pedro desceu e disse aos homens: — Eu sou a pessoa que vocês estão procurando. Por que vieram aqui?
22 Kohneryu amna nyakyako, ketxkon hatà, àwya. Noro ryhe, 100 komo yoh me manaye. Yaworo rma haxa manaye. Khoryenkom hona xenye ro me manaye. Ohxe rma haxa naha, Kohneryu, ketxhe, Xuknewyana komo, omeroron komo, ketxkon hatà, Petru wya. Noro rma yakoro nàrwonak hatà, kahe yawono, Khoryenkom yanoto, enyhoru ro. Petru anyekhoko, omàn yaka, keknan hatà, àwya. Petru rwonà menytxehe ha, keknan xarha tà, àwya, ketxkon hatà, omohxemo komo, Petru wya.
22 Eles responderam: — Nós fomos mandados pelo comandante Cornélio. Ele é um homem bom,
23 Owomtxoko, romàn yaka, kekon hatà, Petru, àwyanye. Nowomtxownà hatà. Àto nànàhtxownà hatà, hawana komo. Sa, nenmahtxownà hatà. Akoronye toy hatà, Petru. Noro yakoro totxownà xarha tà, Xope hon kukuru komo, Txesusu mryenon kukuru komo rma, horykomo komo rma.
23 Então Pedro convidou os homens para entrarem, e os hospedou ali naquela noite. No dia seguinte Pedro se aprontou e foi com eles, e alguns irmãos que moravam em Jope também foram.
24 Enmahàtxhe nahatakatxownà hatà, Sesaryeya hona. Omoknàr kom hona ro nehxakon hatà, Kohneryu. Tkukuru komo yanyeknyenhàr me nehxakon hatà, bàn yaka. Takorono ro komo xarha yanyeknyenhàr me nehxakon hatà.
24 No outro dia chegaram à cidade de Cesareia. Cornélio e os parentes e amigos mais íntimos que ele tinha convidado já estavam esperando Pedro.
25 Nomokye hatà, Petru, àmàn hotaka. Àhyaka toy hatà, Kohneryu. Bo, tano me ro rma nehurkay hatà, Petru yakrataka. Ehonomnà me xaxa nenyakon hatà.
25 Quando Pedro ia entrando, Cornélio veio ao seu encontro, ajoelhou-se e curvou a cabeça diante dele.
26 Nanàmye mak hatà, Petru. Asanàmko, kekon hatà. Àro wyarohra exko, rohoko. Owyaro rma rha toto me wehxaha, uro xarha, kekon hatà, Petru, Kohneryu wya.
26 Mas Pedro fez com que ele se levantasse e disse: — Fique de pé, pois eu sou apenas um homem como você.
27 Noro yakoro tàrwonàmnàtoko rma, àmàn yaka haxa nowomye hatà. Toto komo yonyey hatà. Thenyehra nehxatxkon hatà, ohsamnohxemo komo.
27 Enquanto conversava com Cornélio, Pedro entrou na casa e encontrou muita gente reunida ali.
28 Onà wyaro nkekon hatà, Petru, àwyanye. Xuknewyana ryhe amna ha, kekon hatà. Àsok hana amna nay ha. Amna muhutwetxow hamà, kekon hatà, àwyanye. Anaryana komo hyaka ohsamnohpàra amna naha, amna yweronàhyamatxho yawo ro. Àmàn kom yaka owompàra amna naha, kekon hatà, Petru. Onà wyaro haxa hutwamohseko, Khoryenkomo, rowya. Anhà mosonà, Xuknewyanahnà kaxe, kahra ro mak exko, anar kom hoko, keknano, rowya, kekon hatà, Petru, àwyanye.
28 Então disse a todos: — Vocês sabem muito bem que a religião dos judeus não permite que eles façam amizade com não judeus ou entrem nas casas deles. Mas Deus me mostrou que eu não devo chamar ninguém de impuro ou de sujo.
29 Àro ke, owya ranyekhotxhe, komokyako, ohyaka, kekon hatà, Kohneryu wya. Àtohra wehxaha kahra ro mak wehxako. Komokyako rma, kekon hatà. Àsok tawro horà uro manyekheko, kekon hatà, Petru, àwya.
29 Por isso, quando vocês me chamaram, eu vim de boa vontade. Agora quero saber por que foi que vocês mandaram me chamar.
30 Neyukye hatà, noro. Orokeno mkayeno mkaye tan wehxaknano, romàn yawo rma, kekon hatà. Onà wyarontoko, Khoryenkom yakoro kàrwonaknano, kokonye ehtoko, 3 oras me ehtoko, kekon hatà. Àtoko rma nosonyheko, toto wyarono, rowya. Thononke nehxako. Onkaxnyo ynye me nehxako, àhononà, kekon hatà.
30 Cornélio respondeu: — Três dias atrás, às três horas da tarde, eu estava orando aqui em casa. De repente, um homem vestido com roupas brancas apareceu na minha frente
31 Kohneryu y, takoro orwonàmrà yonytxek hatà, Khoryenkomo, keknano, rowya, kekon hatà. Owya otxenyerun hoye tàmrà xarha yonyak hatà. Ohutwahkahpàra rma nay hatà, Khoryenkomo, keknano, rowya, kekon hatà.
31 e disse: “Cornélio, Deus ouviu as suas orações e lembrou do que você tem feito para ajudar os pobres.
32 Àro ke, ayanoto komo ànyahko hatà, Xope hona, keknano. Àto rma nay hatà, Semawu. Petru rma noro hatà, keknano, rowya, kekon hatà, Kohneryu. Noro anyekhok hatà, ayanoto komo wya, keknano. Tosohye màn yawo rma nay hatà, noro ha, keknano, rowya. Okno hutxhotho yonyhoryenye ro màn yawo rma nay hatà, keknano. Àmànà rma, tuna ymo yohoye nay hatà, keknano, rowya, kekon hatà, Kohneryu.
32 Mande alguém até Jope a fim de buscar Simão, que também é chamado de Pedro. Ele está hospedado na casa de Simão, o curtidor, que mora na beira do mar.”
33 Àro wyaro rowya enytxatxhe rma, ranoto komo ànyakyako. Ayanyehxe rma ànyakyatxoko, kekon hatà. Uro txko mewakryeno, oyomoknàr ke. Àro ke, tan amna naha, Khoryenkomo nenyàr me, kekon hatà. Oyonytxaxe amna nohsamnohno. Owya Kohkomo nekarymatxho rma yonytxaxe amna nohsamnohno, kekon hatà, Kohneryu, Petru wya.
33 Então eu mandei chamar você logo, e você fez muito bem em vir. Agora estamos todos reunidos aqui na presença de Deus, prontos para ouvir o que o Senhor mandou você dizer.
34 Onà wyaro nkekon hatà, Petru, Kohneryu komo wya. Onà wyaro harha uhutwehe, yaworo xaxa mak ha, kekon hatà. Àme rye rma haxa nay hamà, Khoryenkomo, toto kom hoko. Anaryana komo, ohxe natxhe, anaryana kom haxa atxke natxhe, kahra ro mak naha ha, noro ha, kekon hatà.
34 Então Pedro começou a falar. Ele disse: — Agora eu sei que, de fato, Deus trata a todos de modo igual,
35 Onà wyaro nkehe, omeroron komo wya, anaro rha yana komo wya. Rohona xeny me oyehtoko, ohxe manaha, rowya, kehe. Ohxe oyehtoko rma, ohxe manaha, rowya, kehe, omeroron komo wya, kekon hatà, Petru, àwyanye.
35 pois ele aceita todos os que o temem e fazem o que é direito, seja qual for a sua raça.
36 Tàrwon yonytxamohsoye, Ehsayewyana komo wya, kekon hatà. Àrwo yonyhorunu yokarymaxe Txesusu Kryestu nyakye, àhyakanye. Noro yokaytà rma menytxatxownà hamà. Kohkomo rma noro ha, omeroron komo yohà rma, kekon hatà, Petru. Towahke naha, Khoryenkomo, ohokonye, kany me nehxakonà, toto komo wya, kekon hatà.
36 Vocês conhecem a mensagem que Deus mandou ao povo de Israel, anunciando a boa notícia de paz por meio de Jesus Cristo, que é o Senhor de todos.
37 Àro wyaro nekarymekonà, Xukneya yamtar hon komo wya, omeroron komo wya, kekon hatà, Petru. Karyeryeya yamtar ho nehxakonà htxer hakahpa, Txesusu. Xowaw heno wya aymomno yeryetxhe, àto nehxakonà. Noro heno wya ekarymatxehkatxhe rma, àto nehxakonà, Txesusu, kekon hatà.
37 Vocês sabem o que aconteceu em toda a terra de Israel, começando na Galileia, depois que João pregou a sua mensagem a respeito do batismo.
38 Tokato yoh me noro yeryeye, Khoryenkomo. Nasarye honotho rma noro ha. Tokato nyakye, Khoryenkomo, àhona. Àro wyaro rma tahoxet yoh me neryeye, kekon hatà. Àsok hana nehxakon ha, noro ha. Enyhoru hokono ro me nehxakonà. Toto komo yonyhoryekonà. Worokyamo yohà ymo nanàhnohàthàràtho komo rma yonyhoryekonà. Àro wyaro nehxakonà, Txesusu, tàhyawo roro Khoryenkom yesnàr ke, kekon hatà, Petru.
38 Sabem também como Deus derramou o Espírito Santo sobre Jesus de Nazaré e lhe deu poder. Jesus andou por toda parte fazendo o bem e curando todos os que eram dominados pelo Diabo, porque Deus estava com ele.
39 Àro wyaro àhok esnàrà amna nenyakonà, omeroro. Anaro rha Xuknewyana kom yowto ho, àro wyaro àhok nehxakonà. Xerusaryen ho xarha, àro wyaro àhoko rma rha nehxakonà, Txesusu, kekon hatà. Noro yamoyathotxownà mak ha, wewe hona. Àro wyaro rma wayehkatxownà, kekon hatà, Petru.
39 Nós somos testemunhas de tudo o que ele fez na terra de Israel, inclusive em Jerusalém. E depois o mataram, pregando-o numa cruz.
40 Khoryenkomo ryhe nanàmye ha, àwayehxemo kom waye. Osorwawo ro enmahàtxhe, nanàmye ha. Asanàmsah me amna wya nenyhoye, kekon hatà.
40 Pedro continuou: — Porém Deus ressuscitou Jesus no terceiro dia e também fez com que ele aparecesse a nós.
41 Omerorohra mak noro yonytxownà. Amna ryhe, Khoryenkomo nwahanonkatxho komo rma, noro amna nenyeye, noro yokarymanye ro me amna yehtxoho me, kekon hatà. Àro ke, àwayehxemo kom waye asanàmàtxhe, amna nasahxemtekonà, noro yakoro, kekon hatà, Petru.
41 Ele não foi visto por todo o povo, mas somente por nós, que somos as testemunhas que Deus já havia escolhido. Nós comemos e bebemos com ele depois que Deus o ressuscitou.
42 Uro mekarymetxhe ha, toto komo wya, kekonà, amna wya. Amnye wahanonkano ynye me mpànà naha ha, Txesusu, Khoryenkom yano me, màketxhe ha, toto komo wya, kekonà, amna wya. Àwayehpàn kom hoko, àwayehxemotho kom hoko xarha, wahanonkano ynye me mpànà naha ha, Txesusu, ohxe manatxhe tawro horà, atxke manatxhe tawro horà, màketxhe ha, toto komo wya, kekonà, Txesusu, amna wya, kekon hatà, Petru.
42 Jesus nos mandou anunciar o evangelho ao povo e testemunhar que ele foi posto por Deus como Juiz dos vivos e dos mortos.
43 Noro yokarymetxkonà rma hatà, amnyehran heno komo, Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro heno komo, omeroro rma, kekon hatà. Noro hona owyanye xenyetoko, noseryewhokehe, Khoryenkomo, ohokonye, ketxkon heno hatà. Ayanhànàthàyamo yowyaha, noro yano me mak ha, ketxkon hatà, amnyehran heno komo, tomohsom hoko. Txesusu rma noro ha, kekon hatà, Petru, Kohneryu komo wya.
43 Todos os profetas falaram a respeito de Jesus, dizendo que os que creem nele recebem, por meio dele, o perdão dos pecados.
44 Àro wyaro àwya tatoko rma, nomokye hatà, Khoryenkom yokato. Enytxany kom hona nomokye hatà, omeroron kom hona.
44 Quando Pedro ainda estava falando, o Espírito Santo desceu sobre todos os que estavam ouvindo a mensagem.
45 Noseryehoketxkon mak hatà, Petru yakoron komo, Xope hoye omohxemo komo rma, Txesusu mryenon komo rma, Xuknewyana komo rma. Àsok tawro harha, ketxkon hatà, Xuknewyanahnà kom hona noro yomoknàr ke, àhonanye Khoryenkomo nàmàtho yomoknàr ke.
45 Os judeus seguidores de Jesus que tinham vindo de Jope com Pedro ficaram admirados por Deus ter derramado o dom do Espírito Santo sobre os não judeus.
46 Anaro rha yana komo rwon yawo nàrwonatxkon hatà, Kohneryu komo, Xuknewyanahnà komo rma, Khoryenkom yokato yano me mak hatà. Ehonomnà me xaxa nay hamà, Khoryenkomo, ketxkon hatà, noro yano me hatà. Àro wyaro nenytxetxkon hatà, Petru yakoron komo. Àro ke, àsok tawro harha ketxkon hatà.
46 Pois eles ouviam os não judeus falarem em línguas estranhas e louvarem a grandeza de Deus. Então Pedro disse:
47 Onà wyaro nkekon hatà, Petru, àwyanye, takoron komo wya. Amnyehra, kowan yakanye nowomye, Khoryenkom yokato, kekon hatà. Àro wyaro rma rha, moxam yowan yaka xarha nowomno hamà. Àro ke taymomyatxow hamà, tuna kwaka. Aymomperanye tehtxe kany me kat manatxowà, kekon hatà, Petru, takoron komo wya.
47 — Estas pessoas receberam o Espírito Santo como nós também recebemos. Será que alguém vai proibir que sejam batizadas com água?
48 Onà wyaro nkekon xarha tà, Kohneryu komo wya. Ataymompotxoko, tuna kwaka, Txesusu Kryestu mryenon harha uro ha tawro me, kekon hatà, àwyanye. Tataymomàtxhenye, onà wyaro nketxkon hatà, Petru wya. Tano rma exko, ketxkon hatà, àwya. Yake ro nyhe txko oyonmahko, amna hyawo, ketxkon hatà, Kohneryu komo, àwya.
48 Então mandou que aquelas pessoas fossem batizadas em nome de Jesus Cristo. E elas pediram a Pedro que ficasse ali alguns dias.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.