2 Coríntios 11
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs AAI
1 Owyanye roskarymanàrà rma, ohxe enytxatxoko. Tàywenyekeno wyaro koskarymen hana. Àsok tawro hana, thenyehra ohxe ryehtxoho yokarymanàr ke hamà. Tàywenyekeno wyaro roskarymantoko rma, uro enytxatxoko rma.
1 Ayu anotanot mar kikimin au tur anao i boun koko’aw hai tur te’o na’atube, baise kwa marasika kwabusuruf kwabowabowaka.
2 Àsok hana tomsàrà yàmyan ha, àyàmà, ànyo wya. Enyhoru rma yàmyan hamà. Ukukmahnà rma yàmyan hamà, àwya, àhetxe ro me ehtxoho me. Àro wyaro rma rha omnyamo kàmtxownà, Kryestu wya. Àsok tawro hana, owyanye noro yahohsony me ryesnàr ke hamà. Àro wyaro noro wahohsoye, owyanye, àhyawono ro me oyehtxoho menye. Anaro hyaw harha thetxenhàr yehtoko, natakuyan hamà, ànyonhàrà, noro xe rma haxa tesnàr ke. Àro wyaro rma rha nay hamà, Khoryenkomo, ohokonye. Kryestu hyaye oyotowrà komo xehra nay hamà. Noro wyaro rma rha, Kryestu hyawono ro me oyesnàr komo xe wehxaha, uro xarha.
2 Ayu kwa isa abi’o’orot, boun God ebi’o’orot na’atube, kwa i boun babin biyan numin orot ta’imon bai’awanin isan hi’omatan na’atube nati i Keriso akisin.
3 Noro hyaye oyotowrà kom hona wenyaha. Àsok hana Efa heno yonkuhtoy ha, Satanasà ymo, okoy me osonyhosaho ymo. Nenkuhtoy hamà, onkuhtono ynye ro me tesnàr ke. Àro wyaro rma rha, oyonkuhtonàr kom hona wenyaha, anar komo wya. Anar me harha oyehutwanàr kom hona wenyaha. Kryestu hona xenyhera harha oyesnàr kom hona wenyaha. Àsok tawro hana. Noro hona xenye ro me, yaworon me xaxa oyesnàr komo xe wehxan hamà.
3 Ayu i abirubir kwa a not boro ni’afiy abistan Eve biyanamaim mamatar boro kwa biyamaim namatar. Kok i so’ob kwanekwan, naatu i iwa’an Eve God fanan sair naatu bowabow kakafin sinaf, imih nati baifufuwenayah boro kwa hinifuwi naatu hinifuwen anot hini’a’afiy saise kwa boro men kafa’imo Keriso akisinamo kwanitumitumimih
4 Omnyamo ryhe, oyonkuhtony komo menytxetxow hamà. Enytxanàr komo xe rma haxa manatxow hamà. Anar me Txesusu yokarymetxhe, nyamoro ha. Ànekarymanàr komo rma, Txesus mehra nay hamà. Ronekarymatxho mehra nay hamà. Anar me Khoryenkom yokato yokarymetxhe xarha. Ànekarymanàr komo rma, Khoryenkom yokato mehra nay hamà. Ohnakanye Khoryenkomo nànyaketxho mehra nay hamà. Anar me àrwo yonyhorunu yokarymetxhe xarha. Ànekarymanàr komo rma, àrwo yonyhorun mehra nay hamà. Owyanye yaworo xaxa nay hamà katxhàràtho mehra nay hamà. Àro wyaro anar me nekarymetxhe. Nyamoro rma menytxetxow hamà.
4 Anayabin sabuw afa hinan naatu Jesu isan hinabinan men boun aki abibinan na’at. Anunin ta kwanab men boun aki abaib na’at o tur gewasin men boun kwanonowaramaim tebibinanumih, hamehamen maiyow kwa boro mar ta’imon kwanab.
5 Kryestu nànyaknyàrà ro me xaxa amna naha, ketxhe rma haryhe, nyamoro ha. Nyamoro yosnaka osonyhera mak wehxaha. Esnakany kat wehxano, owyanye.
5 Baise anotanot ayu i ai gewasin kwanekwan men boun kob abarayah wabih gagamih gewasih na’atube.
6 Rowya ekarymantoko, tàrwonhoryemà ro komo wyarohra kàrwonan hana. Yaworon xaxa hutwany me mak wehxaha. Àro hutwatxehkanye ro me kosonyhotàhkekon hamà, owyanye.
6 Ayu tur ao’o i boun kek sosof hai tur te’o na’atube, baise ayu auru not so’ob ema’am, aki ef etei bebeyanamaim ao kwanowar sawar.
7 Àrwo yonyhorunu wekarymekonà, owyanye. Khoryenkomo nhutwamohsotho rma wekarymekonà. Rowya ekarymanàrà yehemahra mak mehxatxkonà. Ehematxok xaxa mak hampànà, rowya, kahra mak wehxakonà, owyanye. Ohoye rohranye rma, ratamohtxoho hoye ro haxa, rotxenyerunu wahohsakonà. Norohnàtho wyaro katamokyakonà, Khoryenkom yano me ehonomnà me harha oyehtxoho menye. Àro wyaro norohnàtho wyaro ratamoknyetoko rma, atxke kat wehxakonà, owyanye.
7 Ayu taiyuwu anayara’iyu naatu kwa anabora’ahi Regah ana tur gewasin baiyan en anabinan nati i bowabow kakafin?
8 Rowakryetxkonà, anar komo, Kryestu mryenon komo rma, anato rha tohsamnohsomà ro komo rma. Nyamoro nàmrà rma wahohsakonà, ahananàhrà kom hoko roro ryehtxoho me. Anar komo katxhotho yany komo wyaro, nyamoro txenyerunutho rma wahohsakonà, ayakoronomanàr kom hoko roro ryehtxoho me.
8 Ayu Kirisiyan sabuw afa biyahine kabay abai kwa baibaisi isan, kwanotanot ayu abainuwih?
9 Ohyawonye ryehtoko, àtxenyerumra harha wexeye. Àtxenyerumra ryehtoko rma, tàmtxoko, rowya, kahra rma wehxakonà, owyanye. Àsok tawro hana. Rohoye ro àtxenyerumra harha oyesnàr komo xehra wehxakon hamà. Omnyamohnà rma, anar kom haxa, rotxenyerunu yàmtxownà. Kowtà komo rma, Maseknonya yamtar hoye omohxemo komo rma, nàmtxownà, rowya. Àro wyaro rma wehxakonà, ohokonye. Rotxenyerunu tàmtxoko kahra wehxakonà, owyanye. Àro wyaro kahra roro rma wehxaha, owyanye. Àsok tawro hana. Rohoye ro àtxenyerumra harha oyesnàr komo xehra ro mak wehxaha ha.
9 Bairit tama’am ana mar ayu au kok sawar bain nowau matar isan, men kafa’imo yait ta aiwowa’ani. Anayabin teitit no Masedonia’ane hinanan sawar abistanawat akokok etei’imak anafofonin abai. Ayu boro taiyuwu bit ana’abar naatu boro na’atuka anasinaf anan.
10 Yaworo Kryestu yehtxoho wyaro, yaworo rma rha wehxaha, uro xarha, rohnawo. Àro hoye ro, onà wyaro kany me roro rma wehxaha. Rowya ekarymanàrà ryhe, ehemahnà me rma hak nahko, kany me roro rma wehxaha, owyanye, Akaya yamtar hon komo wya. Àro ke, ehemanàr xehra ro mak wehxaha, owyanye. Àsok tawro hana. Owyanye ehemantoko rma, ehemahnà me rma hak nahko kahra harha wehxan hamà.
10 Keriso ana turobe ayu wanawana’umaim ema’am. Ayu ao’omatani, iti ora’ara’at boro men kafa’imo awau nafot iti tafaram Akaiya wanawanan.
11 Rowya ehemahra ehtxoko tatoko, oxehrany kat wehxano, owyanye. Àna matà, oxenye rma haxa ryehtxoho hutwehe, Khoryenkomo.
11 Aisimamih? Anayabin ayu men kwa abiyabuwi? God so’ob ayu kwa abiyabuwi.
12 Owyanye ehematxho yahohsàra roro rma wehxaha, anar komo yatàknanàhkanàr horà. Kryestu nànyaknyàrà ro me amna naha, kany me rma natxhe haryhe, nyamoro ha. Onà wyaro tawro xe rma haxa natxow hamà. Pawru wyaro amna nekarymehe, owyanye, tawro xe rma haxa natxow hamà. Àro wyaro tàwyanye tatoko rma, yaworohra nketxow hamà. Àsok tawro hana, ekarymanàr yehetho xe tesnàr kom ke hamà. Àro ke rowyarohra natxow hamà.
12 Ayu boun abistan abowabow boro na’atuka anabow anan. Saise ayu bowabow iti na’atube anabowabow i baifufuwen bai’obaiyenayah anarufutih. Hai yabih en isah hinao’ra’ara’at naatu asir hinao i mi’itube tebowabow aki bairi ta’imon abowabow.
13 Àro wyaron komo rma, yaworonohnà me natxow hamà. Yaworohra rma, Kryestu nànyaknyàrà ro amna ketxow hamà. Tàwyanye, Kryestu yanoto amna tatoko rma, temarontetxow hamà. Kryestu nànyaketxho me rma nosonyhetxhe haryhe, yaworohra mak ha.
13 Anayabin sabuw nati na’atube i turabarayah baifufuwenayah, i hai bowabow isan i taiyuwih tebifufuwen. Naatu taiyuhiwat tesisinaf hai itinin i boun Keriso ana turabarayah na’atube.
14 Àro wyaro natxow hamà, Satanasà ymo yanoto me tesnàr kom ke, noro ymo wyaro rma rha tesnàr kom ke. Anar me harha nosonyhehe, noro ymo ha. Kahe yawon me harha, enyhoru ro me harha, awasnawono wyaro harha, nosonyhehe rma haryhe.
14 Naatu nati men tanakasiy! Satan karam taiyuwin nabotabir marakaw ana tounamatar, itininabe namatar.
15 Àro ke, onà wyaro kahra ehtxoko, anoto kom hoko. Àna matà, yaworohra màken hamà, àro wyarohra natxow hamà, kahra ehtxoko, àhokonye. Àsok tawro hana. Noro ymo wyaro rma rha, ohxe rma nosonyhetxowà rma haryhe mà, anoto komo xarha. Atxke mak natxhe. Atxke texetxhàyamotho wyaro rma rha, tanàhnohsom me natxhe haxa hampànà, nyamoro ha.
15 Isan imih aki men akakasiy Satan ana akir wairafih i taiyuwih hibotabirih akir wairafih hai yawas gewasih na’atube himamatar. Mar yomanin mi’itube hai bowabowamaim hisisinaf imaim boro baimakiy hinab.
16 Onà wyaro àkehe xarha. Tàywenyeken noro hamà tawro xehra wehxaha, owyanye, rohoko. Tàywenyekeno wyaro mak roskarymanàr xe wehxaha, atxke txko mak ha. Kryestu yanoto me ohxe ryexetxhàràtho yokarymanàr xe wehxaha. Àro wyaro toskarymaxem komo rma, tàywenyeke tonyxem me natxow hamà. Àro ke, tàywenyeken noro hamà, màketxow hana, rohoko. Àro wyaro kanye rma, uro enytxatxoko rma, roskarymantoko.
16 Ayu ibanak ao maiye! Men yait ta nanot ayu au not meyemeye narouw. Baise kwa iti na’atube kwananotanot na’at, basit kwanabuwu ayu i au not en, saise mar kafa’i ayu anaora’ara’at.
17 Kohkom yano me koskarymehe, kahra rma wehxaha. Tàywenyekeno wyaro koskarymehe, àkehe haxa, rowya ohxe ryexetxhàràtho yokarymanàr ke, anar kom yohon uro tawro ke.
17 Anamaramaim ora’ara’aten ana tur anao i men Regah ana kokomaim ayu ao’omih, iti tur i hai not meyemeye hai tur.
18 Àsok tawro hana. Thenyenohnà komo noskarymetxow hamà. Ehonomnà ryhe uro, toto komo nenyàr me, ketxow hamà, oskarymanàr komo. Àro ke, ohxe ryexetxhàràtho wekarymehe, uro xarha, owyanye.
18 Baise sabuw afa abistan hisisinaf isan hina’ora’ara’at na’at, ayu auman boro anao ra’ara’at.
19 Tàywero rma haxa mosonyatxow hamà, omnyamo. Tàywero tosonyxemà rma, tàywenyeken komo menytxetxow hamà. Atàknanàhkahrany mak manatxow hamà. Enytxanàr komo xe roro manatxow hamà, tàywero oyosonyàr kom ke hamà.
19 Kwa taiyuw i notayah anababatun, naatu imih sabuw hai not meyemeye bairi yasisiramaim kwabita’ay.
20 Àwyanye amna yoyuknye ro me ehtxoko tatoko rma, menytxetxowà rma hamà. Àwyanye otxenyerunuthuyamo yahosnàtoko rma, enytxanàr komo xe rma manatxow hamà. Àwyanye oyonkuhtontokonye rma, menytxetxowà rma hamà. Àwyanye, oyohonye rma haxa amna naha, tatoko rma, atàknanàhkahranye rma manatxow hamà. Àwyanye axanomkahnohnàtokonye rma, menytxetxowà rma hamà.
20 Na’atube sabuw afa bairi kwaita’ay dibur kwamatar, taiyuwin kususur wan i’iyon o yumat ifafar.
21 Àro wyaro oyherany mak wehxakonà, uro. Àsok tawro hana, norohnàtho me ryesnàr ke hamà, ehonomnà mehra owyanye ronyàr ke hamà. Nyamoro yosnaka rma uro menyatxow hamà.
21 Ayu au biya’ohow, nati isan i anababatun ririmit sawar sinaf isan na’atube atao kwatanowar.
22 Onà wyaro kany me natxow hatà. Ekmàryewyana komo rwon yawon uro kany me natxow hatà. Uro xarha, Ekmàryewyana komo rwon yawon me wehxaha. Ehsayewyana ryhe uro, Khoryenkomo mryenonà rma, kany me natxow hatà. Uro xarha, Ehsayewyana me rma rha wehxaha. Akmaraw heno yohamàtho ryhe uro, kany me natxow hatà. Uro xarha, Akmaraw heno yohamàtho me rma rha wehxaha.
22 I anababatun Hebrew ma’anih? Ayu auman Hebrew orot. I Israel sabuw? Ayu auman Israel orot. I Abraham ana a’agir sabuw? Ayu auman Abraham ana agir orot.
23 Kryestu yanoto ryhe uro, kany me natxow hatà. Nyamoro yoho nyhe, Kryestu yanoto me wehxaha.
23 Iban Keriso ana akir sabuw? Iti tur ao’o ana nowarin i boun hai not en te’o na’atube. Baise ayu i akir wairafu gewasu men i na’atube! Ayu abow atetebon, ayu mar moumurin maiyow dibur arun, mar moumurin maiyow murab fokarinamaim hiwabiru, naatu mar moumurin maiyow kafa’imo hita’asbunu. Anayabin ayu Keriso isan abowabow.
24 Thenyehra rohpohtxownà, Xuknewyana komo, bey bey bey bey bey bey tawro me, 39 me. Anatok xarha, àro wyaro rma rha rohpohtxownà, 39 me rma rha, anatok xarha, anatok xarha, anatok xarha. 5 me rma, àro wyaro rohpohtxownà, Xuknewyana komo.
24 Mar etei five Jew hai ukwarih hibuwu hirabu. Mar ta’ita’imon hirarabu etei 39 biyau hitatakiyakiy hiruruseben.
25 Rohpohtxownà xarha, Homayana komo xarha. Wewe ke ryhe rohpohtxownà, nyamoro, anatok xarha, anatok xarha. 3 me rma, àro wyaro rohpohtxownà, nyamoro ha. Anatoko toh ke rotahatxownà, roxanhàn komo. Anatoko kanawa ymo heno nerakaye. Yawo ryehtxohotho rma nerakaye, tuna ymo kwawo. Anaro heno xarha, àro wyaro rma rha nerakaye, anaro heno xarha, 3 heno rma nerakaye. Ànosah me rma, tuna kwawo wehxakonà, kohsaya xarha, awasnaw xarha.
25 Mar tounu ayu auramaim hirabu naatu mar ta’imon kabayamaim hirouwou’uru, mar tounu wa tafofor riy yan are naatu veya ta’imon anafofonin riy yan ain earuwu aremor. |alt="Paul stoned" src="cn01965B.tif" size="col" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="2 Corinthians 11.25"
26 Anaro rha owto hona tàtosomà ro me wehxakonà. Àro wyaro tàtosomà rma, àwayehpaya rma wexeye, yake ro mak ha. Tuna ymo hoye ro, àwayehpaya wexeye, waha kom hoye ro xarha, Xuknewyana kom hoye ro xarha, Xuknewyanahnà kom hoye ro xarha, ewakhàra rma haxa owto hon komo yehtxoho hoye ro xarha, ahehnawo onokna bayanyem komo yehtxoho hoye ro xarha, tuna ymo yekahxematxho hoye ro xarha, yaworonohnà kom hoye ro xarha, oyowtà uro kany kom hoye ro rma, àwayehpaya wexeye, yake ro mak ha.
26 Ayu mar moumurin maiyow efamaim aremor kakafih isou himatar, harew gagamih hititit kafa’imo ata’atomatom atamorob, naatu bainoyah kafa’imo hitarabu hitabainuwu. Ayu taiyuwu au sabuw Jew ma’anih naatu Ufun Sabuw kafa’imo hitarabu hiti’a’afiyu, bar oto’otowen gagamin wanawanan ama’am kafa’imo hitarabu, naatu arar yan anan kakafin kafa’imo atatita’ur, riy yan kafa’imo ata’atomatom ata morob, naatu taituwat baifufuwenayah kafa’imo hitarabu hiti’a’afiyu.
27 Tamotohso ro katamokyakonà, thenyehra rma haxa. Yake ro ànàkhàra wexeye, kohsaya. Yake ro katahyehnomaye, ànyahpàra rma, àwokhura rma. Yake ro kàkomsànhamye, àwomumra rma.
27 Foyab atatarakair naatu bowabow fokarih maiyow wanawanah arun abow. Gugumin wanawanah men ainu’in gewas, naatu harewamih sikou mamah naatu bayumih amorob, yakukur eanu naatu biyau asire ain.
28 Àro wyaro roskarymantoko rma, omerorohra rma koskarymen hamà, owyanye. Onà wyaro xarha koskarymehe. Thenyehra rma haxa toseryehokaxemà ro me wehxaha, Kryestu mryenon kom hoko, anato rha tohsamnohsomà ro kom hoko, omeroron kom hoko. Àhokonye roseryehokatxho rma, roho rma haxa naha, thenyehra mak ha.
28 Sawar afa isou himatar, baise boro men anao kwananowar. Ayu mar etei fokarin maiyow airi abitar baise au not gagamin i Kirisiyan sabuw isah anotanot mi’itube hibow tenan.
29 Àsok tawro hana. Ukukuru komo rma, ahoxemra ehtokonye, nyamoro wyaro rma rha ahoxemra wehxaha, uro xarha, àhnàn kom yawo rma haxa ryesnàr ke. Ukukuru komo rma, tanhàn hokon me texem me ehtokonye, nyamoro wyaro rma rha koseryehokehe, rohnawo, anhàn kom hoko, thenyehra mak ha.
29 Anamaramaim yait eriririm, ayu men ariririm, naatu yait ta bowabow kakafin bonawiy isisinaf, ayu wanawana’umaim men ea’earah o so’aso’ar eyey.
30 Àro wyaro rma koskarymano, Kryestu yanoto me xaxa owyanye ronytxoho me. Àro wyaro roskarymatxhàrà rma, norohnàtho me mak ronyhen hamà. Roskarymantoko rma, norohnàtho me ronyhonàr xe marma wehxaha.
30 Ayu anao ra’ara’at na’at, basit sawar abistanamaim iwa’an ariririm boro ni’obaiyu ana’ora’ara’at.
31 Àro wyaro roskarymantoko rma, àtemarontahra ro mak wehxaha. Àtemarontahnà me rma rohutwehe, Khoryenkomo. Txesus yàmà rma noro ha, Kohkom yàmà rma. Ohxe xaxa manaha katxho roro me naha, noro ha.
31 God naatu Regah Jesu Keriso Tamah i wabin tanabora’ara’ah wanatowan! God so’ob ayu men abifuwen.
32 Damasku ho ryehtoko, àro yamtar hon komo kayaryet me nehxakon hakahpa, Aryetasà. Noro yano me, owto yoh me nehxakonà, anaro. Kofehnakno rma mok nehxakon ha. Rahosnàr xe mak nehxakon hatà, noro. Àro ke, owto ymo watxan hotarà yonyhetxkon hatà, tanoto komo wya, rotonàr hona.
32 Anamaramaim ayu Damascus hihirfutu ama’am, aiwob orot Aretas gawan gagamin sorodiy sabuw uwih bar oto’otowen wabin Damasenes ana etawan awan hima’uh hima hikakaif. Ayu atatitit hitabuwu hitafatumu isan.
33 Tkurunhosom me mak wexeye. Owto ymo watxan yowtar yarye ratxownà, roxan komo, Tewexemà ymo yawo tonàhtosom me wexeye, yukryeka hona. Àro wyaro kokahtàmye, Kofehnakno hona.
33 Baise kaifetamaim hiwanu faf ana sou’uwat murabamaim hiruru ara’iy naatu uman wanawananane asorabon abihir. Paul kaifet wanawanan hiruru ere’er|alt="Letting Paul down in basket" src="CN01937b.TIF" size="col" loc="2Co 11.33" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="11.33"
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.