Mateus 23
Tũpa Ñehengagüer (GYRNT) vs AAI
1 Ipare Jesús aipo ehi ava eta upe, oreu avei no:
1 Imaibo Jesu sabuw rou’ay gagamin naatu i ana bai’ufununayah isah eo,
2 “Co Moisés porocuaita rese oporombohe vahe iyavei fariseo eta, ahe icuaita Moisés porocuaita mombehu tuprɨ ãgua yuvɨreco.
2 “Ofafar bai’obaiyenayah naatu Pharisee i Moses ana ofafar etei hisora’ub.
3 Sese iya peroyaño ité iyavei peyapo opacatu mbahe semimombehu; aní chira rumo peyapo mbahe sembiapo ai. Esepia, omombehu tuprɨ tẽi mbahe viña, ipare rumo co cotɨ tẽi mbahe oyapo yuvɨreco.
3 Imih abistan tibi’obaiyi i kwanabosiyasiyar, baise men kwani’u’urih. Anayabin abisa teo i men na’atube tisisinafumih.
4 Iyavei omondo porocuaita inungar mbahe ndayasupi catui vahe ava upe ‘tomboavɨye opacatu ité yuvɨreco’ oya. Ahe ae rumo nomboavɨyei eté que ñepei oporocuaita yuvɨreco no.
4 Ofafar fokarih maiyow sabuw tuwabuh hiyara’ah hi’abar tibi’akir, naatu i men kafa’imo boro umah hina’ofere hinibaisih bit nakereremih.
5 Oyapo angahu mbahe opacatu ava rembiepiave yuvɨreco yepi ‘tayande repia yuvɨreco’ oyapave tẽi. Osɨva rese, oyɨva rese avei ipe guasu vahe vɨreco-reco tẽi oturucuar rese Tũpa Ñehengagüer cuachiaprɨ yuvɨreco. Iyavei ipɨ catu vahe oturucuar popɨ moaro ãgua omondo yuvɨreco.
5 “Sawar etei bebeyanamaim tisisinaf sabuw itihimih. God ana Tur ai kanabihimaim hikirum, ukwarih, umah, hai faifuwamaim hikubabaren sabuw itihimih.
6 Oipota carusa rupi güenara avɨye catu vahe yuvɨreco, oseca avei tenda porañete catu vahe güenara otũparo pɨpe yuvɨreco no.
6 Hiyuw hai mar tekokok efan gewasih hinabow hinamare hinama, naatu Kou’ay Bar wanawanan tekokok efan gewasih imaim hinama.
7 Oipota avei ava oyeupe ‘avɨrave’ apo ãgua omboeteisave ocar rupi iyavei oipota, ‘Porombohesar’ oyeupe he yuvɨreco.
7 Hai kok gagamin i ahar efanamaim sabuw hinakakafiyih, hai merar hinay hinabora’ara’ahih bai’obaiyenayah gewasih hinarouw.
8 “Pe rumo, ‘Porombohesar’ ndapembohe ucai chira ava peyeupe. Esepia, pe opacatu guasu peyeɨvrɨ peico, iyavei ñepeiño ité pereco pe Mbohesar.
8 “Baise kwa men bai’obaiyenayah hinarauw hina’omih. Anayabin kwa etei i ain uf, naatu a Bai’obaiyenayan i ta’imon.
9 Iyavei, ‘Che ru’ ndapeyei chira que ava co ɨvɨ pɨpendar tẽi upe. Esepia, ñepeiño ité pe Ru pereco, ahe niha ɨva pendar.
9 Men yait ta iti tafaramamaim Tamat kwana’omih, anayabin kwa Tamat i ta’imonamo maramaim ema’am.
10 Ndiyai avei, ‘Mborerecuar’ pembohe uca ava peyeupe. Esepia, Poropɨ̃sɨrosar güeraño ité pe rerecuar secoi.
10 Naatu men yait ta kwa isa bai’obaiyenayah narouw nao, anayabin kwa A Bai’obaiyenayan i ta’imon Keriso akisin.
11 Acoi ava seco ɨvate catu vahe, ahe toporopɨ̃tɨvɨi güeco mbegüesa pɨpe.
11 Orot gagamin kwa wanawananamaim i orot yait taintuwan isah ebi’akir.
12 Esepia, acoi oyemboɨvate ai vahe opara seco reroyɨsa, iyavei acoi ava seco mbegüe vahe, ahe seco mboɨvate catusara curi.
12 Orot yait taiyuwin ebobora’ah God boro nayare, naatu orot yait taiyuwin eyayare God boro nabora’ah orot gagamin namatar.
13 “¡Peparaɨsu catu itera pe Moisés porocuaita rese oporombohe vahe iyavei pe fariseo peico vahe, pe seco tuprɨ angahu tẽi vahe peico! Pemombɨtaño ava Tũpa povrɨve seique rãgüer sui peico yepi. Pe avei eté ndapeiquei ipovrɨve, iyavei acoi yuvɨroique pota vahe pemombɨtaño seique rãgüer sui.
13 “Yababan boro kwanab, Ofafar Bai’obaiyenayah naatu Pharisee, wanawanah rerekabih! Sabuw mar ana aiwobomaim run isan hai etawan kwahir, naatu kwa run isan kwakwahir, sabuw afa runamih tisisinaftobon baise kwa men kwabibasit boro hinarun.
14 “¡Peparaɨsu catu itera pe Moisés porocuaita rese oporombohe vahe iyavei pe fariseo peico vahe, pe seco tuprɨ angahu tẽi vahe peico! Esepia, perocua-rocuaño tẽi cuña imer mano vahecuer rẽta ichui, ipare peyeroquɨ tuprɨ tẽi angahu ava rembiepiave. Sese peipɨsɨra Tũpa ñemoɨrosa ipĩrata catu vahe curi.
14 Yababan boro kanab, Ofafar Bai’obaiyenayah naatu Pharisee, wanawan rerekabih! Kwafur baibin kwai’a’afiyih hai sawar kwabowabow, naatu iti baifa’i isan kwai’o’orot yoyoban manimanih kwayoyoyoban
15 “¡Peparaɨsu catu itera pe Moisés porocuaita rese oporombohe vahe, pe avei fariseo, pe guata tẽi angahu vahe Tũpa rese! Peguata opacatu ɨvɨ rupi iyavei para guasu rovai rupi ava mbohe. Ipare rumo pe remimbohecuer mbahe tẽi catu pe sui. Pe nungar caruguar ratave nara tẽi pereco uca.
15 “Yababan boro kwanab, Ofafar Bai’obaiyenayah naatu Pharisee, wanawanan rerekabih! Tafaram, tafaram un boy kwabai sabuw dogoroh baikitabirin a kou’ayomaim run isan kwa’u’uwih, naatu orot ta’imon kwabai a kou’ayomaim erur i ana kakafin tafan kwaya’abar kwai’afiy kakafin natun matar kwa bairi kwanan kwani’akiramih.
16 “¡Peparaɨsu catu itera, pe ava mbohesar ndasesapɨsoi vahe nungar peico! Pe aipo peye tẽi vahe: ‘Yamombehuse mbahe tũparo rer pɨpe yande ñehe mboavɨye ãgua, ẽgüe yahe tẽi eté; co rumo yamombehuse mbahe oro tũparo pendar rer pɨpe, ahese iya itera yamboavɨye yepi’ aipo peye tẽi.
16 “Yababan boro kwanab! Mata fimih! A bai’obaiyenamaim sabuw kwai’obaiyih kwao, ‘Orot yait Tafaror Bar isan na’obaifaro, nati ana’obaifaro yabin en, baise orot yait Tafaror Bar wanawanan gold isan na’obaifaro, nati anao matanen i nakakafiy.’
17 ¡Pe ndapembahecuai vahe nungar, ndasesapɨsoi vahe nungar avei peico! ¿Uma vo avɨye catu vahe: oro pĩha, anise tũparo tie? Tũparo pɨpe niha oro rovasasa yepi.
17 Mata hifim kwabobosa! Sawar menatan i gagamin, gold o Tafaror Bar? Baise Tafaror Bar i gagamin anayabin i wanawananamaim gold i kakafiyih himatar ti’inu’in.
18 Iyavei co uve avei aipo peye tẽi peico: ‘Yamombehuse mbahe seropovẽheprɨ renda rer pɨpe yande ñehe mboavɨye ãgua, ẽgüe yahe tẽi eté; co rumo mbahe yamombehuse mbahe seropovẽheprɨ renda harɨ pendar rer pɨpe yande ñehe mboavɨye ãgua, ahese iya ité yamboavɨyera yande ñehe yepi’ aipo peye tẽi.
18 Iban maiye sabuw kwai’obaiyih kwao, ‘Orot yait sibor ana gem kakafiyin isan nao’obaifaro, nati anao baifaro i yabin en, baise gem kakafiyin afe’enamaim siwar isan na’obaifaro nati ana’obaifaro i nakakafiy.’
19 ¡Pe ndasesapɨsoi vahe nungar peico yepi! ¿Uma vo avɨye catu vahe? ¿Evocoi porerecosa seropovẽheprɨ pĩha, anise mbahe seropovẽheprɨ renda tie? Ahe tenda harɨve niha porerecosa sovasasa yepi.
19 Mata hifim kwabobosa! Sawar menatan i gagamin, siwar o sibor ana gem kakafiyin tafanamaim siwar tena kakafiyin kakafiyin temamatar i gagamin?
20 Sese acoi mbahe omombehu vahe mbahe seropovẽheprɨ renda rer pɨpe oñehe mboavɨye ãgua, ndahei serer pɨpe güeraño, omombehu avei opacatu iharɨ pendar mbahe seropovẽheprɨ rer pɨpe,
20 Isan imih orot yait sibor ana gem kakafiyin isan eobaifaro, sawar etei nati gem tafaramamaim ti’inu’in auman isah eobaifaro.
21 iyavei acoi ava omombehu vahe mbahe tũparo rer pɨpe oñehe mboavɨye ãgua, ahe omombehu ipɨpendar rer pɨpe avei. Ahe niha Tũpa secoi.
21 Na’atube orot yait Tafaror Bar isan eobaifaro, i God nati wanawananamaim ema’am auman isan eobaifaro.
22 Iyavei acoi omombehu vahe mbahe que ambuae ava upe ɨva resendar rer pɨpe oñehe mboavɨye ãgua, omombehu avei Tũpa recua rer pɨpe, Tũpa rer pɨpe avei. Esepia, Tũpa aheve ité secoi.
22 Naatu orot yait mar isan eobaifaro i God ana urama’ama efan isan eobaifaro, anayabin nati i God ana ma’ama efan.
23 “¡Peparaɨsu catu itera, pe Moisés porocuaita rese oporombohe vahe iyavei pe fariseo peico vahe, pe peyapo angahu tẽi vahe pe recocuer pɨpe mbahe peico yepi! Yepe pemondo ñepei-pei diez pe remitɨ menta, anis, comino pereco vahe sui ñepei Tũpa uve nara viña, pe rumo pepoi co porombohesa avɨye catu vahe porocuaita resendar sui. Ahe peyapora mbahe ihɨ̃vi vahe, peporoparaɨsuerecora iyavei pemboavɨye tuprɨra pe cuaita yepi. Iyacatu rumo ahe pemboavɨye aveira viña.
23 “Yababan boro kwanab, Ofafar Bai’obaiyenayah naatu Pharisee, wanawanan rerekabih! Kwa i fiyow yamurih gewasih, bay hai momon, bay matah haibaib gewasih i roumukur kwayai God kwabitin, baise ofafar gagamih ma gewas isan, kabeber, bosunusunub isan eo i kwakwahiren. Ofafar iti i gagamih, gewasin i kwatabosiyasiyar ofafar afa auman.
24 ¡Pe ava mbohesar ndasesapɨsoi vahe nungar peico! Pe pembogua rutei mbahe rahɨcuer sui pe ɨgua; mbahe tuvicha vahe rumo pemocoño ité evocoiyase. Ẽgüe peye co mborocuaita upe.
24 Bonawiyenayah mata fim! Ofafar rimiyafof totomar i kwarurububuna, baise camel koun butun i kwatotonan.
25 “¡Peparaɨsu itera pe Moisés porocuaita rese oporombohe vahe iyavei pe fariseo peico vahe, pe seco tuprɨ angahu tẽi vahe! Esepia, inungar ɨgua rɨru iyavei tembihu rɨru icupe rupi tẽi yoseiprɨ. Ipɨpe rumo iquɨha opɨtaño ité. Ẽgüe ehi tẽi pe recocuer pe monda raisave, mbahe pota-pota tẽisave avei.
25 “Yababan boro kwanab, Ofafar Bai’obaiyenayah, naatu Pharisee wanawanan rerekabih! A kerowas naatu a tew ufuhine i kwasasouwen, baise wanawanah i kato rabirabih, bain, bai’o’orot, kabat, gamin baiyow awan karatan inu’in.
26 ¡Pe fariseo peico vahe, ndapepɨhañemoñetai vahe mbahe pe rembiapo ai rese, pemoatɨro rane pe pɨha pɨpe mbahe yavaeté vahe sui! Ahese ramo pe rembiapo icatuprɨra cute.
26 Mata hifim kwabobosa Pharisee! Gewasin a tew naatu a kerowas wanawanahine wan kwanasouwen, saise ufuhine auman boro hinigewasih.
27 “¡Peparaɨsu catu itera, pe Moisés porocuaita rese oporombohe vahe, fariseo peico vahe, peyapo angahu tẽi vahe mbahe pe recocuer pɨpe peico! Pe recocuer inungar tuvɨpa imomorochimbrɨ tẽi. Iharɨve tẽi icatuprɨ chupe. Ipɨpe rumo tehõgüer cangüer iyavei opacatu mbahe yavaeté vahe ovɨreco oyese.
27 “Yababan boro kwanab, Ofafar Bai’obaiyenayah naatu Pharisee. wanawan rerekabih! Kwa a’itinin i rah ufunane tewowab gewas ebatabat na’atube, baise wanawanan i orot babin hai rarik awan karatan masin kakafin.
28 Ẽgüe peye: ava rembiepiave avɨye pe reco ihɨ̃vi vahe viña, pe pɨha pɨpe rumo oime pe porombopasa iyavei opacatu mbahe-mbahe tẽi.
28 Imih kwa ayumat i nati na’atube, ufunane sabuw matahimaim a’itinin i gewasin, baise wanawananamaim a kakafin naatu a tafasar i ra’at.
29 “¡Peparaɨsu catu itera pe Moisés porocuaita rese oporombohe vahe, pe fariseo peico vahe, pe reco tuprɨ angahu tẽi vahe! Esepia, pemoingatu Tũpa ñehe mombehusar ruvɨpagüer peico sese pe yemomahenduha ãgua iyavei pemoporañete ai tẽi ava seco ihɨ̃vi vahe ruvɨpagüer yepi viña.
29 “Yababan boro kwanab, Ofafar Bai’obaiyenayah, naatu Pharisee, wanawan rerekabih! dinab oro’orot hai yawas gewasih naatu sabuw hai yawas mutufurih himomorob hai rah i kwabobuna’en kwama kwabi’aburen.
30 Ipare aipo: ‘Yande yaicose revo aracahe yande ramoi recose, ndayaipɨ̃tɨvɨi chietera Tũpa ñehe mombehusar yuca ãgua yuvɨreco viña’ peye tuprɨ tẽi.
30 Naatu kwao, aki ai a’agir hima’am hai veya’amaim bairi ata ma’am aki boro men dinab oro’orot ata rauw hitamorobomih.
31 Aipo peyese rumo, pemboyecua Tũpa ñehe mombehusarer yucasar suindar pe yesusa.
31 Imih nati turamaim kwa taiyuw kwao’orereb kwa uwatanah i dinab oro’orot hi’asbunubunuw himorob.
32 ¡Pemboyeapɨ iriño evocoiyase pe ramoi rembiapocuerai!
32 Imih abisa uwatanah hibubusuruf hisisinaf i kwaisawar nuhi efot.
33 “¡Pe mboi vai suindar tẽi peico! Ndapesoyepei chira rumo Tũpa ñemoɨrosa sui, pesora rumo tata guasuve.
33 “Kok hai yumat! naatu kok natunatun! God ana baimakiy boro kwanahaiw?
34 Evocoiyase che amboura pẽu Tũpa ñehe mombehusar ava yaracua vahe iyavei ava pe mbohe ãgua yuvɨreco viña. Amove rumo ipãhu pendar peyucara, ambuae peyatɨcara curusu rese sereco. Ambuae peinupara pe ñemonuhasa rupi iyavei ambuae peseca-secara peico tecua yacatu rupi.
34 Isan imih a tur ao’owen, dinab oro’orot, bai’obaiyenayah naatu orot not wairafih boro aniyafarih hinan. Baise boro kwanabow kwanarauw hinamorob, afa boro kwana’onafih, naatu boro kwanarouw hinamorob, afa boro Kou’ay bar wanawanan kwanawabirih, naatu bar merar ta ta’amaim kwaninunih kwanaremor.
35 Sese pẽuño ité oura Tũpa ñemoɨrosa opacatu ava avɨye vahe yuca agüer rese co ɨvɨ pɨpe; Abel seco ɨ̃vi tuprɨ vahe yuca agüer sui, ipare opacatu ambuae saquɨcuerindar ava yuca agüer sui, ipa Berequías rahɨr Zacarías sui avei, ahe peyuca vahe tũparo pɨpe mbahe seropovẽheprɨ renda rovai.
35 Sinaf ana an nati isan, sabuw gewasih himorob hai rara susuwa anabit etei boro kwa tafa nayen baimakiy kwanab. Abel orot gewasin momorob ana veya’ika re na Berakiah natun Zechariah, iti Tafaror Bar naatu sibor kakafiyin hai founamaim kwarab momorob i ana veya’amaim tit.
36 Supi eté opacatu co mbahe tẽi oura pe recove vɨteseve” ehi.
36 Imih tur anababatun a tur ao’owen, Sabuw himorob hai rara re’er hai bit etei kwa iti boun yawasih kwama’am boro kwanab.
37 “¡Too rutei, pe Jerusalén pendar, peyuca vahe Tũpa ñehe mombehusar, ita pɨpe peyapi-yapi ava Tũpa remimbou yepi! ¡Setá rupi che opomonuha pota tẽi pe rereco, inungar tacura omonuha vahe omembrɨ opepovrɨve! Ẽgüe ahe pota tẽi pe rereco viña, pe rumo ndapeipotai eté evocoi nungar pe rereco ãgua.
37 “O Jerusalem, Jerusalem! dinab oro’orot etei i’asbunuw himorob, naatu kob abarayah hiyunih hinan etei kabayamaim irauw himorob. Mar etei a kok kwanekwan umau’umaim natunat atabuwih hitan ta’imon hitamatar. Kokorere natunatun ita’imonih ebaba’afuwih na’atube, baise o men kafa’imo baibasit itu.
38 Sese seyapɨrã tẽi peicora.
38 Isan imih a bar a merar boro hinakwahir naowarar.
39 Esepia, ndache repiai chira peye acoi, ‘¡Imboeteiprɨ Yar remimbou tasecoi!’ peyese voi che repia irira peye” ehi Jesús ava eta upe.
39 A tur ao’owen ayu boro men kwana’itu maiye’emih. Ana maramaim kwanao, ‘Yait Regah wabinamaim enan boro baigegewasin nab.’”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.