Lucas 2

Tũpa Ñehengagüer (GYRNT) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Yɨpɨndar mborerecuar guasu Augusto oporocuai oico, “Tayecuachiasa opacatu tecua rupi” ehi.
1 Nati ana veya, sabuw iyab Roman gawan babanamaim hima’am wabih bukamaim kirum isan Caesar Augustus iuwih.
2 Ahe yɨpɨndar yecuachiasa mborerecuar Cirenio, Siria pendar rẽise.
2 Sabuw baiyab isan marasika i men hiyab, baise Quirinius tafaram Syria isan bigawan ana veya imaibo hibusuruf sabuw hiyab wabih bukamaim hikirum.
3 Opacatu ava yuvɨraso güecua yacatu rupi oyecuachía ãgua yuvɨreco.
3 Nati baiyab ana veya’amaim sabuw etei hin hai bar merar gagamihimaim hitit wabih bukamaim hikirum.
4 Sese José avei osẽ Nazaret, Galilea ɨvɨ rupi sui oso ɨvɨ Judea rupindar tecua Belén ve. Esepia niha, aracahendar mborerecuar guasu David aheve oha vahecuer, iyavei José ichuindar avei secoi.
4 Joseph auman tafaram Galilee wanawanan bar merar ta wabin Nazareth imaim ma’am yen na Judea wanawanan bar merar ta wabin Bethlehem imaim tit, aiwob orot David ana tutufuw efan. Joseph na nati’imaim tit, anayabin i David uwan ta.
5 Ẽgüe ehi oyoya yuvɨraso güembirecovɨ María rese oyecuachía ãgua. María rumo imembɨra pota ité oico.
5 Naatu Joseph nati’imaim in titit ana’an ta i Mary hairi tabin isan hi’omatanih hima’am, imih hairi wabih bukamaim kirumin isan hiyen hin. Nati ana veya Mary i yan auman,
6 Aheve oyepota ramose, osupitɨ arɨ imembɨra ãgua.
6 hiyen hina Bethlehem hima’am, Mary ana toub ana veya na tit.
7 Aheve oha imembrɨ yɨpɨndar vahe cuimbahemi. Ahese María oyao omembrɨ turucuar pɨpe, ẽgüe ehi imoñeno imondo mbahe mɨmba rembihu rɨru pɨpe. Esepia niha, ndoyosui eté oque ãgua aheve yuvɨreco.
7 Naatu toub ana kek orot ain yai, faifuw ta bai e’armetan for hai bay te’aau ana efanamaim i’inuw in, anayabin nanawan bar etei sabuw hirun hibai karam.
8 Namombrɨimi Belén sui ovesa rãrosar yuvɨrecoi. Aheve osãro ovesa pɨ̃tu pɨpe yuvɨreco.
8 Nati gugumin bobaituw kaifenayah afa Bethlehem sisibinamaim hima hai bobaituw hikakaifen,
9 Avɨyeteramo tẽi oyemboyecua Tũpa rembiguai ɨva pendar chupe. Tũpa porañetesa avei sendɨ yɨvɨi chupe yuvɨreco. Ahe sepiase, oyembosɨquɨyé iteanga tẽi yuvɨreco ichui.
9 basit Regah ana tounamatar isah irerereb, naatu Regah ana marakaw tafahimaim kusisiar re biyah etei marakaw hi’itin hai bir ra’at.
10 Ahe rumo aipo ehi chupe: “Pesɨquɨye eme. Esepia, che ayu mbahe icatuprɨ vahe mombehu ãgua pẽu pe mbovɨharete ãgua iyavei opacatu ava mbovɨharete ãgua avei no.
10 Baise tounamatar iuwih eo, “Men kwanabir! Ayu tur gewasin abai a tur owenamih ana, iti tur gewasin sabuw hinanonowar boro etei hiniyasisir.
11 Co pɨpe oha David recua Belén ve Poropɨ̃sɨrosar pẽu nara. Ahe niha Tũpa Rembiporavo, pe Yarguã secoi.
11 Anayabin iti boun gugumin David ana bar meraramaim, kwa a baiyawasenayan Regah Keriso i tufuw.
12 Icua ãgua peyosura pĩtani yaoprɨ tuprɨmi vahe tui mbahe mɨmba rembihu rɨru pɨpe” ehi.
12 Naatu ana i’inan, i boro iti na’atube kwana’itin, kwananan kek boro faifuw boubunamaim hisum bobaituw hai bay te’aa ana efanamaim hi’inuw inu’in kwana’itin.”
13 Avɨyeteramo tẽi oyemboyecua ambuae setá Tũpa rembiguai ɨva pendar yɨvɨi yuvɨreco. Tũpa upe osapucai yuvɨreco aipo ehi:
13 Iti na’at eo marta’imon, maramaim tounamatar hai kou’ay gagamin na’in hitit, ana merar hiyi hibora’ara’ah hio,
14 “¡Imboeteiprɨ tasecoi Tũpa ɨvave!
14 “Marakaw bonamanamarin etei God auyomtoro’ot
15 Opase oyevɨ Tũpa rembiguai ɨvave yuvɨraso, ahese ovesa rãrosar aipo ehi oyeupe yuvɨreco:
15 Tounamatar himatabir maiye hin mar wanawanan hirur ufunamaim, bobaituw kaifenayah himisir hio, “It boro tanan Bethlehem tanatit, sawar abisa himatar Regah eo tanonowar i tana’itah.”
16 Evocoiyase ipoyava yuvɨraso. Ipare osepia María, José, Jesús pĩtani avei yuvɨreco cute. Ahe pĩtani omoñenomi mbahe mɨmba rembihu rɨru pɨpe ino.
16 Basit matah kabiy himisir hin Mary Joseph hairi hinuwihih hinan hitita’urih, naatu kek bobaituw hai bay te’aa hai efanamaim hi’inuw inu’in hi’itin.
17 Ipare yuvɨnose omombehu-mbehu ambuae ava upe Tũpa rembiguai remimombehugüer pĩtani resendar ñehesa yuvɨreco.
17 Bobaituw kaifenayah kek hi’i’itin ufunamaim, kek isan tounamatar mi’itube hio hinonowar hai tur hi’owen.
18 Evocoiyase opacatu ava oyepɨhamondɨi co ñehesa renduse yuvɨreco.
18 Sabuw iyabowat nati’imaim hima’am bobaituw kaifenayah iti kek isan hio hinonowar hifofofor men kafaita.
19 María rumo opacatu co mbahe rese oyapɨsacaño; ahe ehiño ité ipɨhañemoñetasa.
19 Baise Mary iti tur nonowar i dogoronamaim ya hima inotanot.
20 Oyevɨse ovesa rãrosar yuvɨraso, omboetei iyavei osapucai Tũpa upe yuvɨreco. Esepia niha, opacatu mbahe osendu vahe, osepia vahecuer yuvɨreco imombehuprɨ rupi tuprɨ ité.
20 Bobaituw kaifenayah himatabir hinan efamaim, abisa tounamatar hio hinonowar na’atube hi’i’itin isan, God ana merar hiyi hibora’ara’ah auman hin.
21 Ocho arɨ pɨpe ahe pĩtani ombocircuncida yuvɨreco; omondo sererguã Jesús yuvɨreco, ahe terer tuprɨ avei acoi Tũpa rembiguai omombehu María upe imembɨẽhɨ vɨteseve.
21 Fur ta’imon sasawar ufunamaim, Kek hibai hina ana ar kanabin hi’afuw, wabin Jesu hiwab. Wabin marasika Mary yan matara’e ma’am ana veya, tounamatar na eo na’atube.
22 Ipare omboavɨyese oharɨ güẽtave oñemoatɨro ãgua, ahe aipo ẽgüe ehi Moisés porocuaita rupi yuvɨreco yepi, ahese vɨnose pĩtani seraso tecua guasu Jerusalén tũparo pɨpe seropovẽhe ãgua Yar upe yuvɨreco.
22 Kousouwih isan Moses ana ofafaramaim bi’obaiyih na’atube, ana veya na tit hibisawar ufunamaim, Mary Joseph hairi Jesu hibai hina Jerusalem hitit, Tafaror Bar hirun Regah ana siwaramih hitin.
23 Ẽgüe ehi yuvɨreco. Esepia, Yar porocuaita aipo ehi icuachiaprɨ pɨpe aracahe: “Opacatu yɨpɨndar pĩtani cuimbahe mini yuvɨroha vahe ipehasara Tũpa upe nara yepi” ehi.
23 Anayabin Regah ana ofafaramaim eo na’atube, “Kek orot ain i kwanaya’asair Regah kwanitin.”
24 Yuvɨraso oporerecosa reropovẽhe ãgua yuvɨreco yande Yar porocuaita rupi: “Ñepei oyovaichor reseve pɨcuhi, anise ñuvɨrío apɨcasu peropovẽhera” ehi vahe.
24 Naatu Regah ana ofafaramaim eo na’atube sibor ya’inamih auman hin, mamu imak rou’ab naatu ma’ufor rou’ab hibow auman hina hitit.
25 Ahe pɨpe mbɨa Jerusalén ve secoi Simeón serer vahe. Ahe mbɨa avɨye eteprɨ vahe. Oyerure vahe Tũpa upe, osãro vahe avei Israel recua pendar Pɨ̃sɨrosar imombehuprɨ. Ahe secoi vahe ité Espíritu Santo rese.
25 nati ana veya’amaim, regah ta wabin Simeon i Jerusalem ma’am, iti regah ana yawas i mutufurin naatu yoyoban wairafin. God Anunin tar gabuw ana ofafar eo na’atube ma bow God ana sabuw Israel baiyawasih isan eomatanih i ma kakaif.
26 Ahe chupe Espíritu Santo opa uca oicua “eresepia rane itera Poropɨ̃sɨrosar Tũpa remimbou nde mano renondeve” ehi vahe.
26 Anun Kakafiyin God ana buriburih isan irerereb eo, “O boro yawas inama’am Regah God ana Roubininenayan natufuw ina’itin imaibo inamorob.”
27 Ahe arɨ pɨpe Espíritu Santo vɨroguata tũparove. Oyepotase José, María reseve yuvɨreco tũparove Jesús pĩtani reropovẽhe ãgua Tũpa porocuaita rupi tuprɨ,
27 Nati ana veya’amaim Jesu hinah tamah hibai hina hirun, hai binanakwaramaim ofafar eo na’atube sinaf isan. Naatu God Anun Kakafiyin auman Simeon bonawiy na Tafaror Bar run.
28 ahese Simeón oyemboya oso sese, osupi ichɨ sui, vɨroyeroquɨ Tũpa upe señoha aipo ehi:
28 Simeon kek bai irurubun hiyaf God ana merar yi eo,
29 “Che Yar, cũritei che, nde rembiguai, amano tuprɨño itera.
29 “Regah i’o na’atube a’omatanen ikaif,
30 Asepia ité niha Poropɨ̃sɨrosar vichico cute.
30 Taiyuwu matau’umaim a baiyawasenayan tafaramamaim ibiyafar aitin.
31 Nde niha erembou opacatu ava rembiepiave.
31 Iti baiyawasenayan i ibogaigiwas sabuw etei matahimaim kubitih boro hina’itin.
32 Ahe niha poroesapesa ité secoi.
32 Naatu yawas ana marakaw boro nab natit Ufun Sabuw isah nirerereb hina’itin, naatu Israel sabuw nahimaim o ayawas ana marakaw boro nama.”
33 José iyavei María ndoyembovɨhai tẽi yuvɨreco pĩtani rese Simeón yeroquɨ renduse.
33 Kek hinah tamah Simeon kek isan abisa eo hinonowar i hifofofor men kafaita.
34 Evocoiyase Simeón osovasa ahe pĩtani iyesupa reseve. Ipare aipo ehi ichɨ María upe:
34 Simeon baigegewasin itih sawar, basit kek hinah Mary isan eo “Iti kek i God rubin sabuw moumurih na’in Israel wanawanan boro nagurusih naatu moumurih na’in boro niyawasih. Hai kirikirifot etei boro niwa’an hinirerereb, ina’i’inan nati isan sabuw boro ana tur hinakwahir.
35 Ipɨpe sui ava pɨhañemoñetasa icuasara curi. Iyavei co opacatu mbahe tasɨra nde pɨha pɨpe inungar quɨse pucu osasara nde pɨha viña —ehi chupe.
35 Naatu yababan o dogor wanawanan boro ahay na’atube nay.”
36 Aheve avei cuña cuacuami yaracua vahe secoi, ahe serer Ana, Fanuel rayrɨ, Aser suindar. Ocuñataimiseve rumo omenda, iyavei secoi raimi tẽi omer rese siete aravɨter rupive.
36 Nati’imaim dinab babine ta Asher ana bigane ma’am, wabin Anna Fanuel natun, Anna tabin kwamur etei seven ma naatu aawan morob.
37 Cũritei secoi omer mano pare ochenta y cuatro aravɨter. Nosei eté tũparo pɨpe sui oico. Ẽgüe ehi yande Yar mboetei pɨ̃tu, arɨ rupi oyecuacusa pɨpe iyavei oyeruresa pɨpe avei oico no.
37 Kwamur etei 84 i kwafur ma naatu Tafaror Bar men kafa’imo ihamiy. Fai mar i yohar, ma yoyoban God bobora’ara’ah.
38 Ahe evocoiyase ahesa reseve avei ou pĩtani upe, “Avɨye ndeu” ehi Tũpa upe. Ipare oñehe secocuer rese opacatu ava Jerusalén pendar osãro vahe güecua pɨ̃sɨro ãgua upe oico.
38 Nati ana veya’amaim babine na run God ana merar yi. Jerusalem wanawanan sabuw iyab baiyawasenayan isan hima hikakaif hai tur eowen eo, “Roubininenayan natit.”
39 Evocoiyase opacatu Moisés porocuaita mboavɨyere, opa oyevɨ Galilea pendar güecua Nazaret ve yuvɨreco.
39 Joseph, Mary hairi Regah ana ofafaramaim abisa eo na’atube hisisinaf ufunamaim, himatabir maiye hin hai bar merar wabin Nazareth imaim hitit, tafaram Galilee wanawananamaim.
40 Ahese pĩtani ocuacua catumi imbahecua-ecua irimi eté oico iyavei ipĩrata catu irimi. Esepia, Tũpa osovasa ité sereco no.
40 Naatu God ana bosiyasiyar wanawananamaim Kek ra’at yen ana fair bai fudirin rerekab naatu ana not ra’at taseseb.
41 Iyesupa yuvɨraso aravɨter yacatu Jerusalén ve Pascua pieta repia yepi.
41 Kwamur ta ta wanawanahimaim Jesu hinah tamah mar etei Tar Nowaten Hiyuw isan au Jerusalem tenan.
42 Jesús doce aravɨter vɨrecose, ahese vɨraso iyesupa Jerusalén ve oyeupi pieta repia yuvɨreco. Esepia, ẽgüe ehi eté judío recocuer pietase yuvɨreco yepi.
42 Ana veya ta Jesu ana kwamur 12 na’atube basit hiyen hin hiyuw ta isan hai binanakwar eo na’atube.
43 Ahe pieta pare voi, oyevɨse yuvɨreco güecosave, ahese Jesús opɨtaño Jerusalén ve; ichɨ rumo iyavei tu José ndoicuai eté ipɨtase yuvɨreco.
43 Hiyuw ufunamaim hai ubar himatabir maiye, baise kek Jesu i Jerusalem ma. Hinah tamah men kafa’imo hiso’ob.
44 “Ouño revo ava pãhu rupi” ehi yuvɨreco chupe viña; aipo ehiño ité ñepei arɨ pɨpe yuvɨreco chupe. Oseca tẽise rumo omu pãhu rupi, iyavei omborɨpar pãhu rupi avei no,
44 Hinotanot kek i nati sabuw wanawanamaim bairi hinan hirouw, imih nati veya ta’imon i nuhih fot hiremor hin, baise veya re birabirab, hibusuruf kek hinuwih, hai ofonah naatu taituwah hibabatiyih hinunuwet,
45 ndoyosui eté yuvɨreco. Ahese oyevɨ iri tẽi Jerusalén ve seca yuvɨreco.
45 men hitita’ur, basit himatabir maiye hin Jerusalem hitit hinuwih.
46 Imombosapɨsa arɨ pɨpe oyosu ramo tũparo pɨpe yuvɨreco. Aheve oguapɨ ava Tũpa porocuaita rese oporombohe vahe pãhuve oĩ; oyapɨsaca iñehe rese iyavei oporandu-randu ahe ava upe Tũpa Ñehengagüer rese oĩ.
46 Veya baitounin Tafaror Bar wanawanan Ofafar Bai’obaiyenayah wanawanah mare tur hi’o nowar ma bibabatiyih hitita’ur.
47 Evocoiyase opacatu ava ndoyembovɨhai tẽi imbahecua vaisa rese yuvɨreco. Esepia, oporanduse mbahe rese yuvɨreco chupe, omboyevɨ tuprɨ voi-voiño ité ñehesa.
47 Sabuw etei Jesu tur buriburih eo, naatu iyafutih hinonowar isan, hifofofor men kafaita.
48 Oyosuse iyesupa, oyepɨhamondɨi yuvɨreco. Ahese ichɨ aipo ehi chupe:
48 Hinah tamah kek hitita’ur ana veya hiororsa’irih Mary Natun iu, “Aro aisim iti na’atube isinaf? Tamat airi ai yababan ra’at, o anuwihi men kikimin ta.”
49 Evocoiyase,
49 Iyafutih eo, “Aisim ayu kwanunuwuhu? Kwa men kwaso’ob ayu i Tamai ana baremaim ama’am?”
50 Iyesupa rumo ndosenducuai eté aipo oyeupe hesa yuvɨreco.
50 Baise Kek abisa eo hinah tamah ana tur naniyan men hibai.
51 Evocoiyase oyevɨ Nazaret ve oso supi. Aheve omboyeroyaño ité oyesupa. Ichɨ niha opacatu co mbahe rese oyapɨsacaño ité.
51 Basit Jesu misir bairi himatabir maiye hire hin Nazareth hitit, imaim hinah tamah fanah bosiyasiyar bairi hima naatu hinah iti sawar etei ana notamaim ya ma inotanot.
52 Ahese Jesús ocuacua-cuacua iri, iyetei catu avei imbahecua catu iri avei oico no. Secoi tuprɨ ai eté Tũpa upe iyavei ava eta upe avei no.
52 Jesu ra’at yen orot matar ana not auman ra’at yen God itin yan sisir na’atube sabuw auman.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.