Mateus 12

Vit'eegwijyąhchy'aa Vagwandak Nizįį (GWINT) vs NVI

Sair da comparação
NVI Nova Versão Internacional
1 Ąįįtł'ęę vijuu gwanaa dąį' Neegwaazhii Drin zhit, Jesus ts'ą' ditsyaa nąįį haa gwanzhįh deek'it tł'oo li' (wheat) tee geedaa gwiizhit vitsyaa nąįį goozhit gwiłts'ik ts'ą' tł'oo li' vitsii gwanzhįh tsal dhidlii kwaii gihłeegihiljil ts'ą' giiyaajyaa.
1 Naquela ocasião Jesus passou pelas lavouras de cereal no sábado. Seus discípulos estavam com fome e começaram a colher espigas para comê-las.
2 Nijin Pharisee nąįį gwagwaah'in dąį' Jesus jyaa dagahnyąą, “Dzaa gwąąh'in, dii-law zhit nitsyaa nąįį Neegwaazhii Drin zhit gwizhit jyaa digihee'yaa kwaa goo'aii!”
2 Os fariseus, vendo aquilo, lhe disseram: "Olha, os teus discípulos estão fazendo o que não é permitido no sábado".
3 Jesus, jyaa gavahnyąą, “Yeenii David ts'ą' juu yaa nilii nąįį haa goozhit gwiłts'ik dąį' deegiizhik ąįį nik'ee Dęhtły'aa Choo kat gooh'in?
3 Ele respondeu: "Vocês não leram o que fez Davi quando ele e seus companheiros estavam com fome?
4 Vit'eegwijyąhchy'aa vizheh gwadhah zhit nihdeiinzhii ts'ą' adan ts'ą' juu vaa neehiidal nąįį datthak jidii Vit'eegwijyąhchy'aa antł'eetr'ahtsit giin'al, giinkhih nąįį zhrįh ąįį łųhchy'aa hee'aa goo'aii gwinyąą, dii-Law zhit jyaa digwehee'yaa kwaa goo'aii googaa gwik'it t'iizhik.
4 Ele entrou na casa de Deus, e juntamente com os seus companheiros comeu os pães da Presença, o que não lhes era permitido fazer, mas apenas aos sacerdotes.
5 Nik'ee Dęhtły'aa Choh kat Moses va-law gwadanakhwatł'oo ąįį gooh'in? Neegwaazhii Drin gwitee gwagwaanchy'aa datthak giinkhih nąįį Kharigidiinjii zheh gwizhit gwitr'it t'agwah'in k'iighai' Moses va-law łeegahnaii gaa nihk'it Vit'eegwijyąhchy'aa gootr'agwaanduu gwakwaa goovahnyąą.
5 Ou vocês não leram na Lei que, no sábado, os sacerdotes no templo profanam esse dia e, contudo, ficam sem culpa?
6 Łyaa nakhwaa gwaldak t'ihnyąą, nakhwatee ch'ihłee dzaa dhidii ąįį łyaa Kharigidiinjii zheh andaa gwiintsii veegoo'aii t'inchy'aa.
6 Eu lhes digo que aqui está o que é maior do que o templo.
7 Jii t'ee Dęhtły'aa Choo zhit gwadanakhwatł'oo, ‘Ch'eet'igwiniindhan nihłeenjit akhwa'įį ąįįt'ee iindhan t'inyąą, nin ataiinjii tr'ahtsii ąįį nihthan kwaa.’ Jii deegwinyąą t'igwinyąą gaakhwandaii ji' duuyeh dinjii vatr'agwaanduu kwaa, ąįį nąįį nakhwatr'agwaanduu gwanlii ohnyąą t'oonchy'aa.
7 Se vocês soubessem o que significam estas palavras: ‘Desejo misericórdia, não sacrifícios’, não teriam condenado inocentes.
8 Ąįįt'ee shįį Gwidinji' t'ihchy'aa ts'ą' Neegwaazhii Drin gaa gwats'ą' k'eedeegwaldhat t'oonchy'aa.” Jesus gavahnyąą.
8 Pois o Filho do homem é Senhor do sábado".
9 Jesus, zhat gihłeehoozhii ts'ą' Jews' nąįį gootr'igiinkhii zheh nihdineezhii.
9 Saindo daquele lugar, dirigiu-se à sinagoga deles,
10 Izhit gwizhit dinjii vanli' iłchįį zhat dhidii. Izhit zhat dinjii lat dilk'ii nąįį, Jesus gwaahkat, “Dii-law zhit Neegwaazhii Drin zhit, gwizhit dinjii shrineereheelyaa geenjit gwiizųų kwaa lee t'oonchy'aa?” giiyahnyąą. Jyaa diizhik ji' gwiizųų t'ii'in giihaanjyaa geenjit t'igiiyahnyąą.
10 e estava ali um homem com uma das mãos atrofiada. Procurando um motivo para acusar Jesus, eles lhe perguntaram: "É permitido curar no sábado? "
11 Jesus t'agoovahnyąą, “Nakhwatee dinjii ch'ihłak divii dii'įį akhai' ch'a'an gwachoh gwizhit t'aanaii ji', Neegwaazhii Drin zhit gwanlii ji' gaa k'iizhak gwinzii oohiindal ts'ą' khaneehahchyaa lee t'inchy'aa?
11 Ele lhes respondeu: "Qual de vocês, se tiver uma ovelha e ela cair num buraco no sábado, não irá pegá-la e tirá-la de lá?
12 Dzaa nankat gwidinjii nąįį divii kwaii andaa gihil'ee t'igiinchy'aa. Izhit geh'an dii-law zhit khan Neegwaazhii Drin zhit ch'izhii dinjii nąįį ts'igweheenjyaa gwinyąą t'oonchy'aa.”
12 Quanto mais vale um homem do que uma ovelha! Portanto, é permitido fazer o bem no sábado".
13 Jesus ąįį dinjii vanli' iłchįį dhidlit t'ahnyąą, “Nanleetth'ak kwaii nihky'aa oonjii.”
13 Então ele disse ao homem: "Estenda a mão". Ele a estendeu, e ela foi restaurada, e ficou boa como a outra.
14 Ąįįts'ą' t'ee Pharisee nąįį cheegahoojil ts'ą' Jesus nats'ahts'ą' ęhdaa tr'igwigwehee'aa geegiginkhii.
14 Então os fariseus saíram e começaram a conspirar sobre como poderiam matar Jesus.
15 Nijin Jesus ęhdaa tr'igwihee'aa geenjit nihłaa nigiinjil dąį' Jesus gwiitth'ak ąįįts'ą' ąįį zhit gwats'an t'ohłii neehoozhii. Dinjii lęįį nąįį yaa łeeljil ąįį nąįį chan giiyaahaajil, gwiizhit juu iłts'ik nąįį datthak shrinilii.
15 Sabendo disso, Jesus retirou-se daquele lugar. Muitos o seguiram, e ele curou a todos os doentes que havia entre eles,
16 “Juu t'ihchy'aa geegǫǫndak shrǫ'!” Jesus, ąįį dinjii nąįį, ginjik nint'aii haa jyaa gavahnyąą.
16 advertindo-os que não dissessem quem ele era.
17 Jii t'ee jyaa diizhik ts'ą' jyaa dihee'yaa vareiinyą', ąįį Vit'eegwijyąhchy'aa Eenjit Ginkhii Isaiah gwadąąntł'oo, yeenii Vit'eegwijyąhchy'aa deenyą' ąįį deeyahnyąą ąįį łi'deegwidlii gweheelyaa geenjit gwik'it t'igwiizhik:
17 Isso aconteceu para se cumprir o que fora dito pelo do profeta Isaías:
18 “Jii dinjii t'ee shitsyaa nilii łyaa veet'iihthan ts'ą' dee'in datthak shoo shahtsii,
18 "Eis o meu servo, a quem escolhi, o meu amado, em quem tenho prazer. Porei sobre ele o meu Espírito, e ele anunciará justiça às nações.
19 Duuyeh gwik'it chan azhral ts'ą' ch'izheedaan'ee t'inchy'aa.
19 Não discutirá nem gritará; ninguém ouvirá sua voz nas ruas.
20 Gwanzhįh tł'oo k'it t'inchy'aa ąįį ch'iłtsąįį, nilii ji' gaa, duuyeh łeerahnaii.
20 Não quebrará o caniço rachado, não apagará o pavio fumegante, até que leve à vitória a justiça.
21 Ąįįts'ą' dzaa nankat dinjii nąįį datthak neegeheezhii geenjit, giit'injyahchy'aa t'iginchy'aa.”
21 Em seu nome as nações porão sua esperança".
22 Ąįįtł'ęę dinjii lat nąįį, dinjii vizhit ch'anky'aa iizųų t'inchy'aa geh'an ginkhii kwaa ts'ą' vandee kwaa giits'ą' nąąhchįį ts'ą' ąįį dinjii shrininlik ts'ą' gwąąh'in ts'ą' ginkhii neeyiłtsąįį. none|src="cn01739b.tif" size="span" copy="©1978 David C. Cook Publishing Company" ref="MAT 12.22"
22 Então levaram-lhe um endemoninhado que era cego e mudo, e Jesus o curou, de modo que ele pôde falar e ver.
23 Jesus, dinjii lęįį vaa łeeljil nąįį gooveenjit nindal gwaahchy'aa t'igwiizhik, ts'ą' jyaa ginyąą, “Jii yeenii King David vidinji' t'inchy'aa shrǫǫ?” Ginyąą ts'ą' ch'agoahkat.
23 Todo o povo ficou atônito e disse: "Não será este o Filho de Davi? "
24 Nijin Pharisee nąįį gwigwiitth'ak dąį' jyaa ginyąą, “Ch'anky'aa iizųų nąįį datthak ts'ą' k'eedeegwaadhat Beelzebul oaazhii ąįį vat'aii haa ch'anky'aa iizųų cheehilii t'ii'in,” giiyahnyąą.
24 Mas quando os fariseus ouviram isso, disseram: "É somente por Belzebu, o príncipe dos demônios, que ele expulsa demônios".
25 Jesus, nats'ahts'ą' ninjich'agadhat goovaandaii ts'ą' t'agavahnyąą, “Jidii nahkat nihts'įį nihts'ą' nineegiidal ts'ą' nihłigiighan ji' khants'ą' an gweheelyaa. Zhehk'aa gwizhit akwat kwaiik'it gwizhit chan nihłigiighan ji' t'ee tthak an gweheelyaa gwagwahahtsyaa.
25 Jesus, conhecendo os seus pensamentos, disse-lhes: "Todo reino dividido contra si mesmo será arruinado, e toda cidade ou casa dividida contra si mesma não subsistirá.
26 Ąįį gwik'it Satan vineegoo'ee khaihłak gwanlii kwaa ts'ą' nihtee nihłigiighan ji' duuyeh niighyuk khaihłak gwanlii ts'ą' nihłaa shrahtee gwagwahahtsyaa ts'ą' an gweheelyaa t'oonchy'aa.
26 Se Satanás expulsa Satanás, está dividido contra si mesmo. Como, então, subsistirá seu reino?
27 Beelzebul k'iighai' ch'anky'aa iizųų kwaii dinjii ts'an tr'ihłii dohnyąą ji', nakhwatsyaa nąįį juu t'aih goots'an ąhtsii haa jyaa digii'in t'igii'in? Deeshi'in ąįį gwik'it t'igii'in t'igii'in, ąįįts'ą' datthak ts'ą' gwiizųų t'akhwa'in nakhwagahąąnjyaa t'oonchy'aa.
27 E se eu expulso demônios por Belzebu, por quem os expulsam os filhos de vocês? Por isso, eles mesmos serão juízes sobre vocês.
28 Nakwaa, Vit'eegwijyąhchy'aa, Vach'anky'aa Shroodiinyąą vat'aii haa ch'anky'aa iizųų cheehihłii t'ishi'in, ąįįt'ee Vit'eegwijyąhchy'aa nakhweenjit Diveegwinii'ee gagwaach'in t'igwii'in.
28 Mas se é pelo Espírito de Deus que eu expulso demônios, então chegou a vocês o Reino de Deus.
29 Ąįį gwik'it duuyeh dinjii ch'ihłak gaa dinjii vat'aii niint'aii gwanlii ąįį zheh nadakhaii ts'ą' yik'eiich'į' kwaii teegwąhjii t'inchy'aa, tr'ookit diiyahahchaa ts'ą' naghwaa yihee'aa, ąįįtł'ęę yizheh yik'eiich'į' datthak ooheendal t'inchy'aa.
29 "Ou como alguém pode entrar na casa do homem forte e levar dali seus bens, sem antes amarrá-lo? Só então poderá roubar a casa dele.
30 “Juu shaa nilii kwaa nąįį t'ee shats'ąįį nadhat kwaa, juu shits'inyąą kwaa ts'ą' shaa dinjii khaihłan nilii kwaa t'ee dinjii shrihteehilii t'oonchy'aa.
30 "Aquele que não está comigo, está contra mim; e aquele que comigo não ajunta, espalha.
31 Jyąhts'ą' geh'an jii nakhwaa gwaldak t'ihnyąą, dinjii ch'ihłee tr'agwaanduu nihłehjuk vigwitr'it gwanlii ji' gaa, shatr'agwaanduu gwanlii nyąą ts'ą' Vit'eegwijyąhchy'aa sheenjit oo'an gwihinlii ahnyąą ji' yeenjit oo'an gweheelyaa t'oonchy'aa, gaa juu Ch'anky'aa Shroodiinyąą gwiizųų eeginkhii ji', ąįį tr'agwaanduu t'ii'in geh'an ndaagwąą'ąį' kwaa gwats'ą' duuyeh yeenjit oo'an gwihilii t'inchy'aa.
31 Por esse motivo eu lhes digo: todo pecado e blasfêmia serão perdoados aos homens, mas a blasfêmia contra o Espírito não será perdoada.
32 Dinjii ch'ihłee Gwidinji' gwiizųų eegiinkhii ji' gaa, shatr'agwaanduu gwanlii nyąą ts'ą' Vit'eegwijyąhchy'aa sheenjit oo'an gwihinlii ahnyąą, ji' yeenjit oo'an gweheelyaa t'inchy'aa, gaa juu, Ch'anky'aa Shroodiinyąą gwiizųų eeginkhii ji', ąįį tr'agwaanduu t'ii'in geh'an juk akwat ndaagwąą'ąį' gwats'ą' datthak duuyeh yeenjit oo'an gwihilii t'oonchy'aa.”
32 Todo aquele que disser uma palavra contra o Filho do homem será perdoado, mas quem falar contra o Espírito Santo não será perdoado, nem nesta era nem na era que há de vir.
33 “Jak dachan gwinzii nahshii ni'įį ji' gwizhrįh vakat jak gwinzii hahshii t'inchy'aa, gaa jak dachan gwinzii nahshii kwaa ni'įį ji' vakat jak iizųų hahshii. Dachan nats'ąą vakat jak nahshii k'iighai' vaagwiindaii t'oonchy'aa.
33 "Considerem: uma árvore boa dá bom fruto; uma árvore ruim, dá fruto ruim, pois uma árvore é conhecida por seu fruto.
34 Nakhwan ąįį gyųų choh k'it t'ohnyąą, nats'ahts'ą' tr'ǫǫnduu gwiizhit gwinzii gwanlii geegahohkhyaa? Nakhwaghit haa nats'ahts'ą' gohkhii ąįįt'ee nakhwadrii zhit jyaa doonchy'aa geh'an jyąhts'ą' goohkhii t'ohnyąą.
34 Raça de víboras, como podem vocês, que são maus, dizer coisas boas? Pois a boca fala do que está cheio o coração.
35 Dinjii nizįį ąįį vats'an gwinzii tr'igwijyaa, ts'ą' dinjii iizųų ąįį vats'an gwiizųų tr'igwijyaa t'inchy'aa.
35 O homem bom, do seu bom tesouro, tira coisas boas, e o homem mau, do seu mau tesouro, tira coisas más.
36 Ch'aroahkat Drin, gwizhit nigwiindhat ji' jidii ginjik ginilih kwaa haa gookhe' ąįį datthak geenjit nakhwarahahkat t'oonchy'aa.
36 Mas eu lhes digo que, no dia do juízo, os homens haverão de dar conta de toda palavra inútil que tiverem falado.
37 Nakhwaginjik t'ee gwagwahahchy'aa haa t'ee nakhwarahahkat. Ąįį haa t'ee nakhwatr'agwaanduu gwanlii akwat nakhwatr'agwaanduu gwakwaa nakhwarahaanjyaa t'oonchy'aa.”
37 Pois por suas palavras você será absolvido, e por suas palavras será condenado".
38 Ąįįtł'ęę Law eech'ǫąąhtan lat nąįį ts'ą' Pharisee lat nąįį, giits'ą' khagiinkhee ts'ą' t'iginyąą, “Geech'ǫąąhtan, gwigween'in t'ini'in ąįį tr'agooh'ya' gwiindhan,” giiyahnyąą.
38 Então alguns dos fariseus e mestres da lei lhe disseram: "Mestre, queremos ver um sinal miraculoso feito por ti".
39 Gaa Jesus t'agoovahnyąą, “Juk gweendaa gwidinjii nąįį łyaa tr'ihkhit gwik'injigiighit kwaa ts'ą' tr'agwaanduu gwizhrįh googwitr'it gwanlii! Nakhwan gwigwii'in eenjit ch'oohkat? Nakwaa, duuyeh nakhweenjit gwigwii'in t'ishi'in ts'ą' Vit'eegwijyąhchy'aa Eenjit Ginkhii Jonah, deezhik gwik'it gwizhrįh gwigwii'in gahǫǫh'yaa t'oonchy'aa.
39 Ele respondeu: "Uma geração perversa e adúltera pede um sinal miraculoso! Mas nenhum sinal lhe será dado, exceto o sinal do profeta Jonas.
40 Jonah, drin tik ąįįts'ą' tǫǫ tik datthak łuk choh zhit indi', ąįį gwik'it chan Gwidinji', nanzhit drin tik t'iheechy'aa t'oonchy'aa.
40 Pois assim como Jonas esteve três dias e três noites no ventre de um grande peixe, assim o Filho do homem ficará três dias e três noites no coração da terra.
41 Ch'aroahkat drin ji' Nineveh kwaiik'it gwachoo gwich'in nąįį ndak nagahaazhyaa ts'ą' tr'agwaanduu t'akhwazhit, nakhwagahąąnjyaa t'oonchy'aa. Ąįįt'ee Jonah geech'ǫąąhtan gwigwiitth'ak dąį' dagatr'agwaanduu akhagagoonyąą. Nakhwaagwahaldak, dzaa juk Jonah andaa ts'ą' veegoo'aii diitee t'inchy'aa t'oonchy'aa.
41 Os homens de Nínive se levantarão no juízo com esta geração e a condenarão; pois eles se arrependeram com a pregação de Jonas, e agora está aqui o que é maior do que Jonas.
42 Ch'aroahkat Drin ji' Sheba gwats'an Queen nilii ndak niheehaa ts'ą' juk gweendaa gwidinjii nąįį gootr'agwaanduu gwanlii heenjyaa. Sheba yeenji' danahkat gwats'an k'idik, King Solomon vigwizhi' gwanlii zhit geech'ǫąąhtan oohąąhky'aa eenjit. Nakhwaagwahaldak, dzaa juk Solomon andaa ts'ą' veegoo'aii diitee t'inchy'aa t'oonchy'aa.”
42 A rainha do Sul se levantará no juízo com esta geração e a condenará, pois ela veio dos confins da terra para ouvir a sabedoria de Salomão, e agora está aqui o que é maior do que Salomão.
43 “Nijin ch'anky'aa iizųų dinjii ts'ą' tr'ineediidhat dąį', nankat chųų kwaa gwa'an needahaachik ts'ą' gweheechy'aa gwinkeegwaah'in. Khyų' gwagwa'ąįį ji'.
43 "Quando um espírito imundo sai de um homem, passa por lugares áridos procurando descanso e não encontra,
44 ‘Shizheh gwits'eehihdyaa,’ adaanyąą. Ąįįts'ą' gwits'eehoozhii akhai' ąįį zheh gwizhit datthak cheegwaraadlii, shrineegwaazhit, ts'ą' gwinzii shrineegwirinlik łee gwąąh'in.
44 e diz: ‘Voltarei para a casa de onde saí’. Chegando, encontra a casa desocupada, varrida e em ordem.
45 Ąįįtł'ęę t'ohłii haazhii ts'ą' vandaa ch'anky'aa iizųų 7 nąįį oo'ee neiinlii, ts'ą' zhat gwigwich'įį. Nijin ndaanagąąhjik dąį', ąįį dinjii tr'ookit iizųų chy'aa gwandaa t'agwahtł'oo iizųų dhidlit. Juk gweendaa dinjii iizųų nąįį goots'ą' jyaa digweheenjyaa t'oonchy'aa.”
45 Então vai e traz consigo outros sete espíritos piores do que ele, e entrando passam a viver ali. E o estado final daquele homem torna-se pior do que o primeiro. Assim acontecerá a esta geração perversa".
46 Jesus tth'aii hee dinjii nąįį ts'ą' ginkhii gwiizhit, vahan, ts'ą' vachaa nąįį haa k'eegiidal, chiitąįį nigiilzhii gwiizhit zheh giiyeenjit ch'oahkat.
46 Falava ainda Jesus à multidão quando sua mãe e seus irmãos chegaram do lado de fora, querendo falar com ele.
47 Ąįįts'ą' dinjii ch'ihłak ąįį Jesus jyaa dahnyąą, “Nahan, nachaa nąįį haa chiitąįį nigeelzhii, ts'ą' nats'ą' garookhyaa ginyąą.”
47 Alguém lhe disse: "Tua mãe e teus irmãos estão lá fora e querem falar contigo".
48 Jesus gwidiiginkhii, “Juu dee shahan ts'ą' shachaa nąįį nilii?”
48 "Quem é minha mãe, e quem são meus irmãos? ", perguntou ele.
49 Ąįįtł'ęę ditsyaa nąįį ts'ą' ch'ahaatthaii ts'ą' t'inyąą, “Jii nąįį t'ee shahan ts'ą' shachaa nąįį haa t'iginchy'aa.
49 E, estendendo a mão para os discípulos, disse: "Aqui estão minha mãe e meus irmãos!
50 Juu zheekat gwizhit Shiti' doo'ya' yuunyąą gwik'it t'ii'in t'ee shachaa, shijuu ts'ą' shahan nilii t'oonchy'aa.”
50 Pois quem faz a vontade de meu Pai que está nos céus, este é meu irmão, minha irmã e minha mãe".

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.