Mateus 20

Fhe Bakɨmen Kaman Kameŋ (GEB) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Zisas mba bunin mbe nzua vov khaŋ mbe nzuai, “Guma Hevenan Fhe Bakɨme piin kɨr za mbui tɨv khaŋ muuŋgi. Guma mbe wain mɨna bakɨme ki. Ana tuga mben manera ra ndav shɨgɨra thagim, ana khavgiap, vov won wain mɨnan ŋgarɨrga gumgi ndiv garav, mbe ndi.
1 Jesus disse:
2 Ana mbe ndiga zim, mba ŋaara gumgi, mbe mba raar ŋgargip, mba raa khɨnan vheza ndirga ne vuzvugim, mba mɨna namkam mbara mbe sarigim, mbe ana wain mɨnan ŋgarɨ zav vui.
2 Ele combinou com eles o salário de costume, isto é, uma moeda de prata por dia, e mandou que fossem trabalhar na sua plantação.
3 Ana mbe sarigi, mbe vergim, mba mɨna namkam kav kim, ra nda vov saaŋgiap 9 kirok ndigim, mba mɨna namkam vov garim, gumgi mbari mbe fhura mbe phogi ga vhui ŋanan thivgiap ki.
3 Às nove horas, saiu outra vez, foi até a praça do mercado e viu ali alguns homens que não estavam fazendo nada.
4 Ana mbaram khaŋ mbe nzuai, ‘Nde vhɨra ŋgɨp, na wain mɨnan ŋgarɨrim, gu nde ŋgari ŋaara tugɨra tɨgɨp nde vhezɨrga.’
4 Então disse: “Vão vocês também trabalhar na minha plantação de uvas, e eu pagarei o que for justo.”
5 Ana maaŋ mbe suaŋgim, mbe vhɨra vui. Mbe vegim, ra ndav phɨɨŋ ndigap, vera vov phuni khegene ndim, mba mɨna namkam mba tɨvara mbe muuŋgi.
5 — E eles foram. Ao meio-dia e às três horas da tarde o dono da plantação fez a mesma coisa com outros trabalhadores.
6 “Mba mɨna namkam kav kim, ra vera vov meeŋ ndim, ana ŋkotuguraagen, ana vov gumgi mbari gari, mbe fhura thivgia ki. Ana mbara mben nzarigi, ‘Nde ram muuŋgiap kha raar fhura thivgiap kim, kha ra vera vov vhɨzgi?’
6 Eram quase cinco horas da tarde quando ele voltou à praça. Viu outros homens que ainda estavam ali e perguntou: “Por que vocês estão o dia todo aqui sem fazer nada?”
7 Mbe ana ŋgarkarav khaŋ nzuai, ‘Nza guma the ŋaarar nza nɨɨŋgi fhuvara.’ Mba mɨna namkam khaŋ mbe nzuai, ‘Nde vhɨra ŋgɨp na wain mɨnan ŋgarɨri.’
7 — “É porque ninguém nos contratou!” — responderam eles.
8 “Mba raan ra verav vhɨzgim, mba mɨna namkam mbara wo ŋaara gari mpiiŋsɨga kamgiap khaŋ ana nzuai, ‘Ndu mba ŋaara gumgir kamgirim, mbe zɨrim, nde vhezar mben nɨɨŋ. Ndu fharav mba zɨn zegi ŋaara gumgir vhezar mben nɨɨŋv ŋgɨv, mba fharav zegi ŋaara gumgir nɨɨŋri.’
8 — No fim do dia, ele disse ao administrador: “Chame os trabalhadores e faça o pagamento, começando com os que foram contratados por último e terminando pelos primeiros.”
9 Mba zumgum ra vera vov mpora ndim, zav ŋaara ndiga ŋgari ŋaara gumgi, mbe zav mba raar ŋgarigi vhez ndi.
9 — Os homens que começaram a trabalhar às cinco horas da tarde receberam uma moeda de prata cada um.
10 Mbe won vheza ndim, mba fhara manera ŋaara ndigi ŋaara gumgi, mbe khueŋ ndɨkndɨgi, mbe zɨv mba ŋkotuguraagen ŋaara ndigi gumgi kambara vhez ndigirga. Mbe mba ndɨkndɨga mbui, ne fhuvara. Mbe zav, mbe vhɨra mba raar ŋgarigi ŋaara tugara tɨgav vheza ndigi.
10 Então os primeiros que tinham sido contratados pensaram que iam receber mais; porém eles também receberam uma moeda de prata cada um.
11 Mbe maaŋ muuŋgiap, ndigap, mbe ne nzuav mba mɨna namkama vhegi.
11 Pegaram o dinheiro e começaram a resmungar contra o patrão,
12 Mbe ana vhegap khaŋ ana nzuai, ‘Kha gumgi, mbe nza zɨn zegap ŋgargi. Mbe aua bavira ŋgargi, ndu nza vhezi vhezara mbe nɨɨŋgi. Nza guigira ŋaara bakɨme muuŋgi, nza manera khavgia zav ŋgarav kim, ra guigira nza tuegi.’
12 dizendo: “Estes homens que foram contratados por último trabalharam somente uma hora, mas nós aguentamos o dia todo debaixo deste sol quente. No entanto, o pagamento deles foi igual ao nosso!”
13 “Mba mɨna namkam mbe nzuai kameŋ mbararagiap, ne ŋgarkarav khaŋ mba ŋgarigi ŋaara guma mbe nzuai, ‘Nan kɨvntok, gu tɨva mbatɨga muuŋgi fhuvara. Ndu mbarara! Ŋka fharav wani tɨgap mba vheza tha ndi tɨgap, khaŋ wani ga suaŋgi, Raa bavira vhezra! Ŋka wani ga suaŋgiap wani ŋgari. Ee, fhuve?
13 — Aí o dono disse a um deles: “Escute, amigo! Eu não fui injusto com você. Você não concordou em trabalhar o dia todo por uma moeda de prata?
14 Ndu won vheza ndigip ŋgɨri! Gu wo vuzvugara, gu ndu ndɨɨ vhezra, gu mba zɨn zegap ŋgarigi gumgi gu mba vhezar mbe nɨɨŋgi.
14 Pegue o seu pagamento e vá embora. Pois eu quero dar a este homem, que foi contratado por último, o mesmo que dei a você.
15 Ana na bigɨn ma. Ee, gu wo vuzvuga zɨn ŋgɨp won ŋkɨɨa shɨgɨp nden nɨɨnga fhuve? Ee, gu maaŋ muuŋgip tɨvar vhuun mba gumgir muunga, ndu thaaŋ nzuav, ndav shigi?’ ”
15 Por acaso não tenho o direito de fazer o que quero com o meu próprio dinheiro? Ou você está com inveja somente porque fui bom para ele?”
16 Zisas ne nzuav khaŋ nzuai, “Mba tɨvara, ntige zɨ bisaneŋ ki gumgi, mbe zɨ bakɨme kɨrga. Mba ntigem zɨn ki gumgi, mbe zumgum fhararga, mba fharigi gumgi, mbe zɨn kɨrga.”
16 E Jesus terminou, dizendo:
17 Zisas mba bunin mbe suaŋgiap, khavgiap Zerusareman ndai. Mbe ndav ana wo phorga rui 12 thɨgi gumgira kov mbe phogia ŋana muen vov, Zisas khaŋ mbe nzuai,
17 Quando Jesus estava subindo para Jerusalém, chamou os discípulos para um lado e falou com eles em particular, enquanto caminhavam. Ele disse:
18 “Nde mbarara! Nza ntigem, Zerusareman ndai. Nza naanga, mbe Fhe Bakɨmen Guma Guara ndiv, Fhe Bakɨme rotu gari gumgir pani gum Zudaiŋ tɨvi vhuuiŋ kaŋgi gumgi farve khɨngirga. Mbe ana ndiv mbe farve khɨngirim, mbe ana suaŋv kama shogip, ana shogirim, ana rimgirga.
18 — Escutem! Nós estamos indo para Jerusalém, onde o
19 Mbe ana ndi harigi fhaiŋ gumgir farve khɨngirim, mbe ana sɨɨŋv, phivɨgar ana kharɨv, ana ndiv khanarareŋ ga tɨgɨp fugɨrga. Ana rimgip ra phuni vhɨzgirga, ana khegenen taagip khavgirga.”
19 e o entregarão aos não judeus. Estes vão zombar dele, bater nele e crucificá-lo; mas no terceiro dia ele será ressuscitado.
20 Zumgum, Sebedin muuŋ won kamanin kov Zisas han zi. Mbe zav thɨpanani phɨrgiap bigɨn mueŋ nzuav Zisasan nzan zav mbui.
20 Então a mãe dos filhos de Zebedeu chegou com os seus filhos perto de Jesus, curvou-se e pediu a ele um favor.
21 Zisas mbaram kha nzambarar ana muuŋgi, “Ndu thagɨna vuzvugi?” Mba mbik mbara khaŋ Zisas ga nzuai, “Gu khueŋ vuzvugi, ndu khaŋ nan kamani ga suanga, mani ndu ŋgui vhɨrve gari guman pan kɨrim, mani the ndun guva haren perarga, the ndu ŋkɨn haren perarga.”
21 — O que é que você quer? — perguntou Jesus. Ela respondeu: — Prometa que, quando o senhor se tornar Rei, estes meus dois filhos sentarão à sua direita e à sua esquerda.
22 Ana ne nzuaim, Zisas ana mbararagiap ana ŋgarkarav khaŋ nzuai, “Nde mba bigeŋ nde tuituigiap ne kaŋgiap ne ga nzuav nan nzai fhuvara. Ee, ŋko gu mbɨrga mbɨ khɨnigeŋ ŋko niŋgen mbegɨrie?” Ana ne nzuaim, mani ana ŋgarkarav khaŋ nzuai, “Ŋka tuktɨgi.”
22 Jesus disse aos dois filhos dela: — Podemos! — responderam eles.
23 Mani ne nzuaim, Zisas ne mbararagiap, khaŋ mani ga nzuai, “Ŋko guigira gu mbɨrga mbɨ khɨnigen mbɨrga. Ŋko mba the nan guva haren pigɨrga, the nan ŋkɨn haren pigɨrga ne, ne na bigeŋ fhuvara. Gu mba ŋanenin pigɨrga gumgi ndi fɨrga tuktɨgi fhuvara. Mba mpirmpirɨganin pigɨrga gumgi, nan Ndia mba gumgi kaŋgiap, ana mbe ndi fegi mpirmpirɨgani ma.”
23 Então Jesus disse:
24 Zisas maaŋ mani ga nzuaim, mba Zisas phorga rui phɨk thɨgi gumgi ne mbararagiap, mbe mba bigeŋ ga nzuav mba fek gu ŋguga vhegi.
24 Quando os outros dez discípulos ouviram isso, ficaram zangados com os dois irmãos.
25 Zisas mbe hiav mben kamgim, mbe zim, ana khaŋ nzuai, “Nde kaŋgi, harigi ŋgui vhɨrve gari gumgir pani, mbe guigira wo ntɨɨri gari. Mben gumgir pani khaŋ tɨgap wari wo piin kɨv wo buni zɨn ŋgɨr zav wari won gumgi gu mbigi ga nzuai.
25 Então Jesus chamou todos para perto de si e disse:
26 Nde mba tɨv, nden ki thari. Nde rɨgar, nde the zɨ bakɨme kɨr saŋv, ana za nden ŋaara guma kɨri.
26 Mas entre vocês não pode ser assim. Pelo contrário, quem quiser ser importante, que sirva os outros,
27 Gu nde rɨgar zɨ kɨr saŋv ana fhura nden ŋaara guma kɨri.
27 e quem quiser ser o primeiro, que seja o escravo de vocês.
28 Mba tɨvara Fhe Bakɨme Guma Guar, ana gumgi ana kurkura zav ana zɨgi fhuvara. Ana mben kurkurav zav zɨgi. Ana mben kurkura, mbe suaŋv won tuma fekhɨngip, rimgip, taagip gumgi gu mbigi vhɨrve ndir zav zergi.”
28 Porque até o
29 Zisas maaŋ kegap wo phorga rui gumgir kov, mbe Zeriko ŋgu bakɨme thav wari vui. Mbe vuim, gumgi gu mbigi vhɨrvera Zisas zɨn vui.
29 Quando Jesus e os discípulos estavam saindo de Jericó, uma grande multidão seguia Jesus.
30 Mbe vuim, guma phunini, mani tuav gaa ga perav ki. Mani vhɨra rɨmani mbatɨgi. Mani perav kav Zisas mbararagim, ana zim, mani khɨrɨp kaav khaŋ nzuai, “Guma Bakɨme, Devitan Kam, ndu ŋkan korar muuŋ.”
30 Dois cegos, sentados na beira do caminho, ouviram alguém dizer que ele estava passando e começaram a gritar: — Senhor,
31 Mani kaav nzuaim, mba gumgi gu mbigi mani mbararagiap, khaŋ tɨgap thɨni pɨnɨn zav mani ga nzuai. Mbe mani ga nzuaim, mani khaŋ tɨgap khɨrɨv kaav khaŋ nzuai, “Guma Bakɨme, Devitan Kam, ndu ŋkan korar muuŋ.”
31 A multidão os repreendeu e mandou que calassem a boca, mas eles gritaram ainda mais: — Senhor, Filho de Davi, tenha pena de nós!
32 Mani maaŋ nzuaim, Zisas mbara thɨgap, manin kaav, khaŋ mani ga nzuai, “Ŋko vuzvugi, gu ram ŋkon muuŋrie?”
32 Então Jesus parou, chamou os cegos e perguntou:
33 Mani ana ŋgarkarav khaŋ ana nzuai, “Guma Bakɨme, ŋka vuzvugi, ndu ŋkan rɨmanin muuŋgirim, ŋka ganɨnga.”
33 — Senhor, queremos poder enxergar! — responderam eles.
34 Mani maaŋ nzuaim, Zisas manin kora muuŋgi. Ana manin kora muuŋgiap, mbara won farven manin rɨmani khɨngim, manin rɨmani vhemkora nzerigim, mani bigi gari. Manin rɨmani nzerigim, mani mbara Zisas phorga vui.
34 Jesus teve pena dos cegos e tocou nos olhos deles. No mesmo instante eles puderam ver e então seguiram Jesus.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.