Mateus 20

Fhe Bakɨmen Kaman Kameŋ (GEB) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 Zisas mba bunin mbe nzua vov khaŋ mbe nzuai, “Guma Hevenan Fhe Bakɨme piin kɨr za mbui tɨv khaŋ muuŋgi. Guma mbe wain mɨna bakɨme ki. Ana tuga mben manera ra ndav shɨgɨra thagim, ana khavgiap, vov won wain mɨnan ŋgarɨrga gumgi ndiv garav, mbe ndi.
1 Porque o reino dos céus é semelhante a um dono de casa que saiu de madrugada para assalariar trabalhadores para a sua vinha.
2 Ana mbe ndiga zim, mba ŋaara gumgi, mbe mba raar ŋgargip, mba raa khɨnan vheza ndirga ne vuzvugim, mba mɨna namkam mbara mbe sarigim, mbe ana wain mɨnan ŋgarɨ zav vui.
2 E, tendo ajustado com os trabalhadores a um denário por dia, mandou-os para a vinha.
3 Ana mbe sarigi, mbe vergim, mba mɨna namkam kav kim, ra nda vov saaŋgiap 9 kirok ndigim, mba mɨna namkam vov garim, gumgi mbari mbe fhura mbe phogi ga vhui ŋanan thivgiap ki.
3 Saindo pela terceira hora, viu, na praça, outros que estavam desocupados
4 Ana mbaram khaŋ mbe nzuai, ‘Nde vhɨra ŋgɨp, na wain mɨnan ŋgarɨrim, gu nde ŋgari ŋaara tugɨra tɨgɨp nde vhezɨrga.’
4 e disse-lhes: Ide vós também para a vinha, e vos darei o que for justo. Eles foram.
5 Ana maaŋ mbe suaŋgim, mbe vhɨra vui. Mbe vegim, ra ndav phɨɨŋ ndigap, vera vov phuni khegene ndim, mba mɨna namkam mba tɨvara mbe muuŋgi.
5 Tendo saído outra vez, perto da hora sexta e da nona, procedeu da mesma forma,
6 “Mba mɨna namkam kav kim, ra vera vov meeŋ ndim, ana ŋkotuguraagen, ana vov gumgi mbari gari, mbe fhura thivgia ki. Ana mbara mben nzarigi, ‘Nde ram muuŋgiap kha raar fhura thivgiap kim, kha ra vera vov vhɨzgi?’
6 e, saindo por volta da hora undécima, encontrou outros que estavam desocupados e perguntou-lhes: Por que estivestes aqui desocupados o dia todo?
7 Mbe ana ŋgarkarav khaŋ nzuai, ‘Nza guma the ŋaarar nza nɨɨŋgi fhuvara.’ Mba mɨna namkam khaŋ mbe nzuai, ‘Nde vhɨra ŋgɨp na wain mɨnan ŋgarɨri.’
7 Responderam-lhe: Porque ninguém nos contratou. Então, lhes disse ele: Ide também vós para a vinha.
8 “Mba raan ra verav vhɨzgim, mba mɨna namkam mbara wo ŋaara gari mpiiŋsɨga kamgiap khaŋ ana nzuai, ‘Ndu mba ŋaara gumgir kamgirim, mbe zɨrim, nde vhezar mben nɨɨŋ. Ndu fharav mba zɨn zegi ŋaara gumgir vhezar mben nɨɨŋv ŋgɨv, mba fharav zegi ŋaara gumgir nɨɨŋri.’
8 Ao cair da tarde, disse o senhor da vinha ao seu administrador: Chama os trabalhadores e paga-lhes o salário, começando pelos últimos, indo até aos primeiros.
9 Mba zumgum ra vera vov mpora ndim, zav ŋaara ndiga ŋgari ŋaara gumgi, mbe zav mba raar ŋgarigi vhez ndi.
9 Vindo os da hora undécima, recebeu cada um deles um denário.
10 Mbe won vheza ndim, mba fhara manera ŋaara ndigi ŋaara gumgi, mbe khueŋ ndɨkndɨgi, mbe zɨv mba ŋkotuguraagen ŋaara ndigi gumgi kambara vhez ndigirga. Mbe mba ndɨkndɨga mbui, ne fhuvara. Mbe zav, mbe vhɨra mba raar ŋgarigi ŋaara tugara tɨgav vheza ndigi.
10 Ao chegarem os primeiros, pensaram que receberiam mais; porém também estes receberam um denário cada um.
11 Mbe maaŋ muuŋgiap, ndigap, mbe ne nzuav mba mɨna namkama vhegi.
11 Mas, tendo-o recebido, murmuravam contra o dono da casa,
12 Mbe ana vhegap khaŋ ana nzuai, ‘Kha gumgi, mbe nza zɨn zegap ŋgargi. Mbe aua bavira ŋgargi, ndu nza vhezi vhezara mbe nɨɨŋgi. Nza guigira ŋaara bakɨme muuŋgi, nza manera khavgia zav ŋgarav kim, ra guigira nza tuegi.’
12 dizendo: Estes últimos trabalharam apenas uma hora; contudo, os igualaste a nós, que suportamos a fadiga e o calor do dia.
13 “Mba mɨna namkam mbe nzuai kameŋ mbararagiap, ne ŋgarkarav khaŋ mba ŋgarigi ŋaara guma mbe nzuai, ‘Nan kɨvntok, gu tɨva mbatɨga muuŋgi fhuvara. Ndu mbarara! Ŋka fharav wani tɨgap mba vheza tha ndi tɨgap, khaŋ wani ga suaŋgi, Raa bavira vhezra! Ŋka wani ga suaŋgiap wani ŋgari. Ee, fhuve?
13 Mas o proprietário, respondendo, disse a um deles: Amigo, não te faço injustiça; não combinaste comigo um denário?
14 Ndu won vheza ndigip ŋgɨri! Gu wo vuzvugara, gu ndu ndɨɨ vhezra, gu mba zɨn zegap ŋgarigi gumgi gu mba vhezar mbe nɨɨŋgi.
14 Toma o que é teu e vai-te; pois quero dar a este último tanto quanto a ti.
15 Ana na bigɨn ma. Ee, gu wo vuzvuga zɨn ŋgɨp won ŋkɨɨa shɨgɨp nden nɨɨnga fhuve? Ee, gu maaŋ muuŋgip tɨvar vhuun mba gumgir muunga, ndu thaaŋ nzuav, ndav shigi?’ ”
15 Porventura, não me é lícito fazer o que quero do que é meu? Ou são maus os teus olhos porque eu sou bom?
16 Zisas ne nzuav khaŋ nzuai, “Mba tɨvara, ntige zɨ bisaneŋ ki gumgi, mbe zɨ bakɨme kɨrga. Mba ntigem zɨn ki gumgi, mbe zumgum fhararga, mba fharigi gumgi, mbe zɨn kɨrga.”
16 Assim, os últimos serão primeiros, e os primeiros serão últimos [porque muitos são chamados, mas poucos escolhidos].
17 Zisas mba bunin mbe suaŋgiap, khavgiap Zerusareman ndai. Mbe ndav ana wo phorga rui 12 thɨgi gumgira kov mbe phogia ŋana muen vov, Zisas khaŋ mbe nzuai,
17 Estando Jesus para subir a Jerusalém, chamou à parte os doze e, em caminho, lhes disse:
18 “Nde mbarara! Nza ntigem, Zerusareman ndai. Nza naanga, mbe Fhe Bakɨmen Guma Guara ndiv, Fhe Bakɨme rotu gari gumgir pani gum Zudaiŋ tɨvi vhuuiŋ kaŋgi gumgi farve khɨngirga. Mbe ana ndiv mbe farve khɨngirim, mbe ana suaŋv kama shogip, ana shogirim, ana rimgirga.
18 Eis que subimos para Jerusalém, e o Filho do Homem será entregue aos principais sacerdotes e aos escribas. Eles o condenarão à morte.
19 Mbe ana ndi harigi fhaiŋ gumgir farve khɨngirim, mbe ana sɨɨŋv, phivɨgar ana kharɨv, ana ndiv khanarareŋ ga tɨgɨp fugɨrga. Ana rimgip ra phuni vhɨzgirga, ana khegenen taagip khavgirga.”
19 E o entregarão aos gentios para ser escarnecido, açoitado e crucificado; mas, ao terceiro dia, ressurgirá.
20 Zumgum, Sebedin muuŋ won kamanin kov Zisas han zi. Mbe zav thɨpanani phɨrgiap bigɨn mueŋ nzuav Zisasan nzan zav mbui.
20 Então, se chegou a ele a mulher de Zebedeu, com seus filhos, e, adorando-o, pediu-lhe um favor.
21 Zisas mbaram kha nzambarar ana muuŋgi, “Ndu thagɨna vuzvugi?” Mba mbik mbara khaŋ Zisas ga nzuai, “Gu khueŋ vuzvugi, ndu khaŋ nan kamani ga suanga, mani ndu ŋgui vhɨrve gari guman pan kɨrim, mani the ndun guva haren perarga, the ndu ŋkɨn haren perarga.”
21 Perguntou-lhe ele: Que queres? Ela respondeu: Manda que, no teu reino, estes meus dois filhos se assentem, um à tua direita, e o outro à tua esquerda.
22 Ana ne nzuaim, Zisas ana mbararagiap ana ŋgarkarav khaŋ nzuai, “Nde mba bigeŋ nde tuituigiap ne kaŋgiap ne ga nzuav nan nzai fhuvara. Ee, ŋko gu mbɨrga mbɨ khɨnigeŋ ŋko niŋgen mbegɨrie?” Ana ne nzuaim, mani ana ŋgarkarav khaŋ nzuai, “Ŋka tuktɨgi.”
22 Mas Jesus respondeu: Não sabeis o que pedis. Podeis vós beber o cálice que eu estou para beber? Responderam-lhe: Podemos.
23 Mani ne nzuaim, Zisas ne mbararagiap, khaŋ mani ga nzuai, “Ŋko guigira gu mbɨrga mbɨ khɨnigen mbɨrga. Ŋko mba the nan guva haren pigɨrga, the nan ŋkɨn haren pigɨrga ne, ne na bigeŋ fhuvara. Gu mba ŋanenin pigɨrga gumgi ndi fɨrga tuktɨgi fhuvara. Mba mpirmpirɨganin pigɨrga gumgi, nan Ndia mba gumgi kaŋgiap, ana mbe ndi fegi mpirmpirɨgani ma.”
23 Então, lhes disse: Bebereis o meu cálice; mas o assentar-se à minha direita e à minha esquerda não me compete concedê-lo; é, porém, para aqueles a quem está preparado por meu Pai.
24 Zisas maaŋ mani ga nzuaim, mba Zisas phorga rui phɨk thɨgi gumgi ne mbararagiap, mbe mba bigeŋ ga nzuav mba fek gu ŋguga vhegi.
24 Ora, ouvindo isto os dez, indignaram-se contra os dois irmãos.
25 Zisas mbe hiav mben kamgim, mbe zim, ana khaŋ nzuai, “Nde kaŋgi, harigi ŋgui vhɨrve gari gumgir pani, mbe guigira wo ntɨɨri gari. Mben gumgir pani khaŋ tɨgap wari wo piin kɨv wo buni zɨn ŋgɨr zav wari won gumgi gu mbigi ga nzuai.
25 Então, Jesus, chamando-os, disse: Sabeis que os governadores dos povos os dominam e que os maiorais exercem autoridade sobre eles.
26 Nde mba tɨv, nden ki thari. Nde rɨgar, nde the zɨ bakɨme kɨr saŋv, ana za nden ŋaara guma kɨri.
26 Não é assim entre vós; pelo contrário, quem quiser tornar-se grande entre vós, será esse o que vos sirva;
27 Gu nde rɨgar zɨ kɨr saŋv ana fhura nden ŋaara guma kɨri.
27 e quem quiser ser o primeiro entre vós será vosso servo;
28 Mba tɨvara Fhe Bakɨme Guma Guar, ana gumgi ana kurkura zav ana zɨgi fhuvara. Ana mben kurkurav zav zɨgi. Ana mben kurkura, mbe suaŋv won tuma fekhɨngip, rimgip, taagip gumgi gu mbigi vhɨrve ndir zav zergi.”
28 tal como o Filho do Homem, que não veio para ser servido, mas para servir e dar a sua vida em resgate por muitos.
29 Zisas maaŋ kegap wo phorga rui gumgir kov, mbe Zeriko ŋgu bakɨme thav wari vui. Mbe vuim, gumgi gu mbigi vhɨrvera Zisas zɨn vui.
29 Saindo eles de Jericó, uma grande multidão o acompanhava.
30 Mbe vuim, guma phunini, mani tuav gaa ga perav ki. Mani vhɨra rɨmani mbatɨgi. Mani perav kav Zisas mbararagim, ana zim, mani khɨrɨp kaav khaŋ nzuai, “Guma Bakɨme, Devitan Kam, ndu ŋkan korar muuŋ.”
30 E eis que dois cegos, assentados à beira do caminho, tendo ouvido que Jesus passava, clamaram: Senhor, Filho de Davi, tem compaixão de nós!
31 Mani kaav nzuaim, mba gumgi gu mbigi mani mbararagiap, khaŋ tɨgap thɨni pɨnɨn zav mani ga nzuai. Mbe mani ga nzuaim, mani khaŋ tɨgap khɨrɨv kaav khaŋ nzuai, “Guma Bakɨme, Devitan Kam, ndu ŋkan korar muuŋ.”
31 Mas a multidão os repreendia para que se calassem; eles, porém, gritavam cada vez mais: Senhor, Filho de Davi, tem misericórdia de nós!
32 Mani maaŋ nzuaim, Zisas mbara thɨgap, manin kaav, khaŋ mani ga nzuai, “Ŋko vuzvugi, gu ram ŋkon muuŋrie?”
32 Então, parando Jesus, chamou-os e perguntou: Que quereis que eu vos faça?
33 Mani ana ŋgarkarav khaŋ ana nzuai, “Guma Bakɨme, ŋka vuzvugi, ndu ŋkan rɨmanin muuŋgirim, ŋka ganɨnga.”
33 Responderam: Senhor, que se nos abram os olhos.
34 Mani maaŋ nzuaim, Zisas manin kora muuŋgi. Ana manin kora muuŋgiap, mbara won farven manin rɨmani khɨngim, manin rɨmani vhemkora nzerigim, mani bigi gari. Manin rɨmani nzerigim, mani mbara Zisas phorga vui.
34 Condoído, Jesus tocou-lhes os olhos, e imediatamente recuperaram a vista e o foram seguindo.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.