Lucas 5

Fhe Bakɨmen Kaman Kameŋ (GEB) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Raa mben Zisas vov Genesaret mbɨn taan thɨgap ki. Ana maaŋ thɨgap kim, gumgi gu mbigi vhɨrve zav, siav ana suav ana phok thɨgim, ana Fhe Bakɨme buni vhuuin mbe nzuaim, mbe nta mbararagi.
1 Estando Jesus à beira do lago de Genesaré, grandes multidões se apertavam em volta dele para ouvir a palavra de Deus.
2 Ana mba bunin mbe nzuav kav, kema phuni garim, ni phorga ki. Mba vhaaiŋ ndi suav mbaga ndi gumgi, mbe mba kemani ndi phorgap, ni han kav, wari wo vhaaiŋ ruai.
2 Ele notou que, junto à praia, havia dois barcos vazios, deixados por pescadores que lavavam suas redes.
3 Zisas mbaram mba kema mben vergi. Mba kem, ana Saimon kem ma. Ana mba kema vergap khaŋ Saimon ga nzuai, “Ndu na khɨgɨp kha kema bɨrav thaneŋ mbɨ gaa thav kɨrar hɨgɨ.” Ana ne suaŋgiap mba kema perigim, Saimon ana khɨga maneŋ bɨrav kɨrar hɨgim, ana mba kema perav kav, Fhe Bakɨme buni vhuuin mba gumgi gu mbigi khɨvav mbe nzuai.
3 Entrou num dos barcos e pediu a Simão, seu dono, que o afastasse um pouco da praia. Então sentou-se no barco e dali ensinou as multidões.
4 Ana mba Fhe Bakɨme buni vhuuin mbe suaŋgia thugap khaŋ Saimon ga nzuai, “Ndu kha kema togip rɨgar ŋgɨp, won vhaaiŋ ndi suv mbaga ndi.”
4 Quando terminou de falar, disse a Simão: “Agora vá para onde é mais fundo e lancem as redes para pescar”.
5 Ana ne nzuaim, Saimon khaŋ ana nzuai, “Guma Rum, nza maan mpeen ŋaara mbatɨgara mbuav kim, mɨn thugi, nza mbɨgama thaneŋ ndigi fhuvara. Ore, ndu ntigem nzuaim, gu ndu kameŋ zɨn ŋgɨp nta ndi surga.”
5 Simão respondeu: “Mestre, trabalhamos duro a noite toda e não pegamos nada. Mas, por ser o senhor quem nos pede, vou lançar as redes novamente”.
6 Mbe Zisas suaŋgi kameŋ zɨn vov mba vhaaiŋ ndi suegim, mbaia, mbarkɨrga mbarkɨrga mbaga vhɨrve zav mba vhaain vergim, mbe mba mbaga khɨgap mba vhaaiŋ ŋgim, mba vhaaiŋ karɨ za mbui.
6 Dessa vez, as redes ficaram tão cheias de peixes que começaram a se rasgar.
7 Mbe maaŋ muuŋgiap gangiap thav, mbaram farven wari wo khurkhuu ndi mbaim, mbe won kema ndiga zav, mben kurav, mba mbaga ndiav mba kemani ga sui. Mbe mba mbagan mba kemani ga suav kim, mba kemani vhɨra givav mbɨ thor zav mbui.
7 Então pediram ajuda aos companheiros do outro barco, e logo os dois barcos estavam tão cheios de peixes que quase afundaram.
8 Saimon Pita maaŋ muuŋgiap gangia thav vov, wo fegap, Zisas nɨman khɨngiap, khaŋ ana nzuai, “O, Guma Bakɨme, ndu na thav ŋgɨri, gu tɨvi mbatɨgi ga mbui guma ma.”
8 Quando Simão Pedro se deu conta do que havia acontecido, caiu de joelhos diante de Jesus e disse: “Por favor, Senhor, afaste-se de mim, porque sou homem pecador”.
9 Ana wo khurkhuun kov, mbe mba ndigi mbagan vhɨrve gangiap, mbe guigira ŋgava mbatɨga muuŋgi.
9 Pois ele e seus companheiros ficaram espantados com a quantidade de peixes que haviam pescado,
10 Mbe ŋgava mbatɨga mbuim, Saimon khurkhumani Zebedin kamani Zems gum Zon, mani vhɨra ŋgava mbatɨga muuŋgi. Mbe ŋgava mbatɨga muuŋgim, Zisas khaŋ Saimon ga nzuai, “Saimon, ndu rɨvɨ thari, ndu ntigem mbaga ndi. Ndu zumgum gumgi ndirga.”
10 assim como seus sócios, Tiago e João, filhos de Zebedeu. Jesus respondeu a Simão: “Não tenha medo! De agora em diante, você será pescador de gente”.
11 Mbe mbaram wari wo kemani ŋgɨrga thɨvar ndav, mbara fhura wari wo bigi thav, Zisas phorga vui.
11 E, assim que chegaram à praia, deixaram tudo e seguiram Jesus.
12 Tuga mben Zisas ŋgu bakɨ mben kim, ŋkari gu fari goreri rɨmrɨm za suvgi guma mbe zi. Ana zav Zisas gangiap, mbaram za wo fegap nuiana khɨngiap, nɨm nuiana dav, khaŋ tɨgap Zisas ga nzuai, “O Guma Bakɨme, ndu vuzvugara. Ndu vuzvugip, ndu nan muuŋgirim, gu taagia nzerarga.”
12 Num povoado, Jesus encontrou um homem coberto de lepra. Quando o homem viu Jesus, prostrou-se com o rosto em terra e suplicou para ser curado, dizendo: “Se o senhor quiser, pode me curar e me deixar limpo”.
13 Zisas ana mbararagiap, mbaram wo hara ŋgav, ana suirav, khaŋ ana nzuai, “Gu vuzvugi, ndu rɨmrɨm vhɨzgip, ndu fhav ntige ŋgarav nzerari.” Zisas ne nzuavra thagim, mba ŋkari gu fari goreri rɨmrɨm fhura thuga mbar vugi.
13 Jesus estendeu a mão e o tocou. “Eu quero”, respondeu. “Seja curado e fique limpo!” No mesmo instante, a lepra desapareceu.
14 Zisas mbaram kama havharan ana goriruav khaŋ ana nzuai, “Ndu shɨshɨgɨp kha bigeŋ bun harigi guma the suaŋ thari. Ndu ŋgɨp wo fhavan Fhe Bakɨme rotu gari guma khɨvari. Ndu ana khɨvav, mbaram won rɨmrɨm vhɨzgiap fhav ŋgarigi ne suaŋv, Fhe Bakɨme suaŋv, mba Moses fhum suaŋgi shaman muuŋri. Ndu mba shaman muuŋrim, mbe gangip kaŋgirga, ndu rɨmrɨm vhɨzgi.”
14 Então Jesus o instruiu a não contar a ninguém o que havia acontecido. “Vá e apresente-se ao sacerdote para que ele o examine”, ordenou. “Leve a oferta que a lei de Moisés exige pela sua purificação. Isso servirá como testemunho.”
15 Zisas mba bigeŋ bun suangen ana thɨvigi. Mba Zisas muuŋgi bigen kameŋ za vov mbar vugi. Mba kameŋ vugim, gumgi gu mbigi vhɨrve siav Zisas ga suav, ana nzuai buni mbararav, wari wo rɨmrɨɨ vhɨzɨ zav ana nzuaim, ana mben kurkurav, mbe rɨmrɨɨ ga mbuim, nta vhɨzi.
15 Mas as notícias a seu respeito se espalhavam ainda mais, e grandes multidões vinham para ouvi-lo e para ser curadas de suas enfermidades.
16 Zisas maaŋ mbe mbuav, ana vhɨra tugi vhɨrvera mba gumgi gu mbigi thamthav vov, gumgi ki fhuv ŋanin vov Fhe Bakɨme phorga nzuai.
16 Ele, porém, se retirava para lugares isolados, a fim de orar.
17 Raa mben Zisas Fhe Bakɨme buni vhuuin gumgi gu mbigi ga nzuav mbe khɨvi. Mba raar, Fherasi gumgi gu Zudain tɨvi vhuuiŋ kaŋgi gumgi, mbe vhɨra zegi. Mbe mbari za mba Gariri fhaiŋ ki ŋguir kega zi. Mbe mbari za mba Zudia fhain ki ŋguir kega zim, mbe mbari Zerusareman kega zegi. Mbe zegap, vhɨra maaŋ piigia kav Zisas nzuai buni mbararagi. Mba raar Fhe Bakɨme gumgi gu mbigi rɨmrɨɨ vhɨzɨrga ŋkasŋka, ana Zisas phorga ki.
17 Certo dia, enquanto Jesus ensinava, alguns fariseus e mestres da lei estavam sentados por perto. Eles vinham de todos os povoados da Galileia, da Judeia e de Jerusalém. E o poder do Senhor para curar estava sobre Jesus.
18 Zisas maaŋ mbuav kim, gumgi mbari bigi rimgi guma mbe, mbe kaar ana ndigap ana han zi. Mbe ana ndigi zɨv mba Zisas ki phena vhen ŋgirɨv, ana ndim Zisas nɨman nan za mbui.
18 Alguns homens vieram carregando um paralítico numa maca. Tentaram levá-lo para dentro da casa, até Jesus,
19 Mbe ana ndiga vov garim, gumgi gu mbigi vhɨrve za mba Zisas ki phena vhen givigim, mba phena thɨmkamani vhɨra givigi. Mbe mba rɨɨi guma ndigi ŋgirɨrga tuap ki fhu. Mbe thav vov, mba Zisas ki phena kɨrar ndav, mbaram mba phena kɨrar thooŋ ga muuŋgiap, mbaram mpiin mba bigi rimgi guman kaar fegap, ana ndi mbarigim, ana Zisas han veri. Mbe ana ndi mbarigim, ana verav, mba gumgi gu mbigi rɨgara shɨrav verav, Zisas nɨmara ndarigi.
19 mas não conseguiram, por causa da multidão. Então subiram ao topo da casa e removeram uma parte do teto. Em seguida, baixaram o paralítico na maca até o meio da multidão, bem na frente dele.
20 Zisas mbaram mba guma garav, mba mbe ana khothɨga muuŋgi tɨva gangiap, khaŋ mba bigi rimgi guma ga nzuai, “Kɨvntok, ndu fhum muuŋgi tɨvi mbatɨgi vhɨzgi.”
20 Ao ver a fé que eles tinham, Jesus disse ao paralítico: “Homem, seus pecados estão perdoados”.
21 Zisas mba kameŋ ana nzuaim, mba Fherasi gumgi gum mba Zudaiŋ tɨvi vhuuiŋ kaŋgi gumgi, mbe mba kameŋ mbararagiap, wari wo ndavi vherira kha ndɨkndɨga mbui. “Khe the khare? Ana kha khesharigi buni nzuav Fhe Bakɨmen ŋana ndiav ana zɨn farfagi. Guma the harigi guma the fhum muuŋgi tɨvi mbatɨgi, ana nta vhɨzgirga tuktɨgi fhu, Fhe Bakɨme nduara.”
21 Mas os fariseus e mestres da lei pensavam: “Quem ele pensa que é? Isso é blasfêmia! Somente Deus pode perdoar pecados!”.
22 Mbe mba ndɨkndɨgi ga mbuim, Zisas mbe ndɨkndɨgi kaŋgiap, mben nzarigi, “Nde ram muuŋgiap wari wo ndavi vherira mba ndɨkndɨgi ga mbui?
22 Jesus, sabendo o que pensavam, perguntou: “Por que vocês questionam essas coisas em seu coração?
23 Gu maaŋgi kameŋ suaŋrim, nde gangip kaŋgirie? Gu khaŋ suaŋrie, ‘Ndu fhum muuŋgi tɨvi mbatɨgi vhɨzgi,’ ee, gu khaŋ suaŋrie, ‘Ndu khavgip ŋgɨ’?
23 O que é mais fácil dizer: ‘Seus pecados estão perdoados?’ ou ‘Levante-se e ande’?
24 Gu kha tɨvar muuŋgirim, nde gangip kaŋgirga, Fhe Bakɨme Guma Guar, ana kha nuianan tɨvi mbatɨgi vhɨzɨrga ŋkasŋka ki.” Ana nen mbe suaŋgiap, mbaram khaŋ mba bigi rimgi guma ga nzuai, “Gu ndu nzuai, ndu khavgip, won kaa ndigip, wo phenan ŋgɨ.”
24 Mas eu lhes mostrarei que o Filho do Homem tem autoridade na terra para perdoar pecados”. Então disse ao paralítico: “Levante-se, pegue sua maca e vá para casa”.
25 Zisas ne nzuavra thagim, mba bigi rimgi guma za khavgiap, mbe nɨman thɨgap, won kaa ndigap, wo phenan vov Fhe Bakɨme zɨ ndi vun kuamkuav vui.
25 De imediato, à vista de todos, o homem se levantou, pegou sua maca e foi para casa louvando a Deus.
26 Ana vuim, mba gumgi gu mbigi mba bigeŋ gangiap, guigira ŋgava mbatɨga muuŋgiap, Fhe Bakɨme zɨ ndiv vun kuamkuav anan ndikndigi. Mbe guigira Fhe Bakɨme ŋkasŋka gangiap, ndavi mbe khavgim, mbe khaŋ nzuai, “Nza ntige harigi khesharigi tɨvara gangi.”
26 Todos ficaram muitos admirados e, cheios de temor, louvaram a Deus, exclamando: “Hoje vimos coisas maravilhosas!”.
27 Zisas maaŋ kegap khavgia vov, ŋkɨɨa ndia rui guma mbe garim, ana won ŋaara mbuav mbe ŋkɨɨa ndia ndɨɨi phena bisaneŋ ga perav ki. Mba guma zɨ khare, Rivai. Zisas ana garav khaŋ ana nzuai, “Ndu zɨv na phorgɨv ŋka ŋgɨrga.”
27 Depois disso, Jesus saiu da cidade e viu um cobrador de impostos chamado Levi sentado no local onde se coletavam impostos. “Siga-me”, disse-lhe Jesus,
28 Zisas nen Rivai ga nzuaim, Rivai ne mbararagiap, mbaram khavgiap, fhura za mba bigi thav ana phorga vui.
28 e Levi se levantou, deixou tudo e o seguiu.
29 Rivai zumgum wo phenan Zisas phorgɨ mbɨr zav shama bakɨme mbui. Ana mba shama muuŋgim, Zisas ana phorga pim, ŋkɨɨa ndia rui gumgi vhɨrve, gum harigi gumgi vhɨrve mbe zav mani phorga pi.
29 Mais tarde, Levi ofereceu um banquete em sua casa, em honra de Jesus. Muitos cobradores de impostos e outros convidados comeram com eles,
30 Mbe pim, mba Fherasiŋ gumgi gum mben gumgi mbari, mbe Zudaiŋ tɨvi vhuuiŋ kaŋgi, mbe ne nzuav Zisas phorga rui gumgi ga nzuav mbe mbui. Mbe khaŋ mbe nzuai, “Nde thaŋ nzuav ŋkɨɨa ndia rui gumgi gum tɨvi mbatɨgi ga mbui gumgi phorga pi?”
30 mas os fariseus e mestres da lei se queixaram aos discípulos: “Por que vocês comem e bebem com cobradores de impostos e pecadores?”.
31 Mbe maaŋ nzuaim, Zisas mbe ŋgarkarav khaŋ mbe nzuai, “Rɨɨi fhuv guma, rɨɨi phenan ŋgari guma thaŋ suaŋv ana han ŋgɨrie? Rɨɨi guma, ana nduara, rɨɨi phenan ŋgari guma han vui.
31 Jesus lhes respondeu: “As pessoas saudáveis não precisam de médico, mas sim os doentes.
32 Maaŋ muuŋgiap, gu gumgi vhuuin kamɨn zav zɨgi fhuvara. Gu khaŋ muuŋgiap tɨvi mbatɨgi ga mbui gumgir kamɨrim, mbe ndavi domdorɨ zav gu zɨgi.”
32 Não vim para chamar os justos, mas sim os pecadores, para que se arrependam”.
33 Mbe khaŋ Zisas ga nzuai, “Zon phorga rui gumgi, mbe tugi vhɨrvera mba thamthav Fhe Bakɨme phorga nzuai. Mbe maaŋ mbuim, mba Fherasiŋ phorga rui gumgi, mbe vhɨra maaŋ mbui. Na ndu phorga rui gumgi, mbe maaŋ mbui fhu, mbe shama mbuav pav ki.”
33 Algumas pessoas disseram a Jesus: “Os discípulos de João Batista jejuam e oram com frequência, e os discípulos dos fariseus também. Por que os seus vivem comendo e bebendo?”.
34 Mbe maaŋ nzuaim, Zisas mbaram mbe ŋgarkarav khaŋ mbe nzuai, “Guma the muun rɨgɨr zav shama bakɨme mbuav won kɨvntogir kamgim, mbe ana phorgɨv mba shaman mbɨr zav zegi. Nde ana mbe phorgɨ kɨrim, nde mba tugen mba thamthar saŋv mbe suaŋrim, mbe mba tharie? Zakɨra fhuvara!
34 Jesus respondeu: “Por acaso os convidados de um casamento jejuam enquanto festejam com o noivo?
35 Mbe mba thamtharga tuk ki. Mba tuk hɨgɨrga, gumgi thari ana suirav ŋgɨgɨrim, mbe mba tugir mba thamtharga.”
35 Um dia, porém, o noivo lhes será tirado, e então jejuarão”.
36 Ana nen mbe nzuav, bigɨna mueŋ vhunama sav khaŋ mbe nzuai, “Guma the fhum fhava shaa kama the rɨzgiap, anan fɨga thueŋ ndiga vov fhava shaa vura thooŋ phorga samgi fhu. Ana maaŋ muuŋgirga, ana mba fhava shaar kam, ana ana farfagirga. Ana vhɨra mba fhava shaa fɨga kamen mba fhava shaa vura thooŋ phorga samgim, anan gangan harigi khesharigi. Mani mba gangana bavira mbui fhuvara.
36 Jesus também lhes apresentou a seguinte ilustração: “Ninguém rasgaria um pedaço de tecido de uma roupa nova para remendar uma roupa velha. Se o fizesse, estragaria a roupa nova, e o remendo não se ajustaria à roupa velha.
37 Guma the fhum waina kama ndigap wain rui sɨga ndera vurar ruigi fhu. Ana maaŋ muuŋgirga, mba wainan kam mba sɨga nderar muuŋgirim, ana forarga, mba wain nɨɨn ŋgɨgɨrga. Mba sɨga ndera vur vhɨra mbatɨgirga.
37 “E ninguém colocaria vinho novo em velhos recipientes de couro. Os recipientes velhos se arrebentariam, deixando vazar o vinho e estragando o recipiente.
38 “Maaŋ muuŋgiap, mbe wain kaman, mbe sɨga ndera kamara rui.
38 Vinho novo deve ser guardado em recipientes novos.
39 Wain vura mbegi guma, ana wain kama vuzvugirga fhu. Ana khaŋ suanga ‘Wain vur nzerara.’ ”
39 E ninguém que bebe o vinho velho escolhe beber o vinho novo, pois diz: ‘O vinho velho é melhor’”.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.