Atos 21
Fhe Bakɨmen Kaman Kameŋ (GEB) vs NVT
1 Nza maaŋ mba gumgir pani thav, kema regim, kem maaŋ thav sigi. Mba kem maaŋ thav sigap, za vo Kos rɨgɨkɨrigen vugi. Nza maaŋ thav wari wom siga vov, Rodes rɨgɨkɨrigen vegi. Nza niŋgen vegap, maaŋ thav vov, Patara ŋgu bakɨmen vegi.
1 Depois de nos despedirmos, navegamos em direção à ilha de Cós. No dia seguinte, chegamos a Rodes e, então, a Pátara.
2 Nza vov, Pataran vegap, kema mbe garim, ana sigɨp Fonisia fhain ŋgɨr za mbuim, nza maam fo ana maaŋgim, ana maaŋ nza khɨga sigi.
2 Ali, embarcamos num navio que partia para a Fenícia.
3 Mba kem nza kɨga siga vuim, nza Saiprus rɨgɨkɨrige garim, niŋge nza ŋkɨn haren thɨga kim, nza niŋge kambara vui. Nza vov, Siria fhain hegi. Nza Siria fhain hega vov, Tair ŋgu bakɨmen nimndigi ndi sur zav vov, Tair ŋgu bakɨme phorgi.
3 Avistamos a ilha de Chipre, passamos por ela à nossa esquerda e aportamos em Tiro, na Síria, onde o navio deixaria sua carga.
4 Nza maam Tair phorgav, nza vov, Zisas khothɨgap ana zɨn vui gumgi gu mbigi gari. Nza maam mbe phorga harathɨgi rarir kegi. Nza maaŋ mbe phorga kim, Fhe Bakɨmen Ŋina Ŋaar mbe rugim, mbe khaŋ Por ga nzuai, “Ndu Zerusareman naaŋ thari.”
4 No desembarque, encontramos os discípulos que ali viviam e ficamos com eles por uma semana. Pelo Espírito, eles advertiam Paulo de que não fosse a Jerusalém.
5 Nza Tairan kim, kem maaŋ thav sir za mbuim, nza Tair ŋgu bakɨme thav veri. Nza verim, Zisas khothɨgap ana zɨn vui gumgi gu mbigi, mbe wari won muuiŋ gum tarir kov, nzan kov mba ŋgu bakɨme thav kɨrar hegap, veri. Mbe nzan kov, verav mbasɨk taan vergim, nza maam thɨvi phɨra fegap, nza mbe phorga Fhe Bakɨme phorga nzuai.
5 Ao fim de nosso tempo ali, voltamos ao navio, e toda a congregação, incluindo mulheres e crianças, saiu da cidade e nos acompanhou até a praia. Ali nos ajoelhamos, oramos
6 Nza maam Fhe Bakɨme phorga suaŋgiap, mbe nzan harir suigim, nza mben harir suigiap, nza maaŋ fo keman maaŋgiap wari vuim, mbe taagia wari wo phenin vui.
6 e nos despedimos. Então subimos a bordo, e eles voltaram para casa.
7 Nza maam Tair tha vov, Toremes ŋgu bakɨme phorgi. Nza maaŋ phorgap, Zisas khothɨgap ana zɨn vui gumgi gu mbigi harir suigi. Nza mbe harir suigap, raa bavira mbe phorga maaŋ kegi.
7 Depois que partimos de Tiro, chegamos a Ptolemaida, onde saudamos os irmãos e passamos um dia.
8 Nza maaŋ kegap, mba mɨtimanera maaŋ thav, khavgiap, wari vui. Nza vov, Sisaria ŋgu bakɨme phorgi. Nza Sisaria phorgav, wari vov, Firip phenan vegi. Firip, ana Fhe Bakɨme buni vhuuiŋ bun nzuai guma mbe ma. Nza ana phorga ki. Firip vhɨra Zisas mba farasarigi 12 thɨgi ŋaara gumgir kurkurigi, harathɨgi gumgir rɨgar ki guma mbe ma.
8 No dia seguinte, prosseguimos para Cesareia e nos hospedamos na casa de Filipe, o evangelista, um dos sete que tinham servido na igreja em Jerusalém.
9 Firip, ana vhɨra fethɨgi ŋkarmbigi ki. Mbe mani ga rɨgi fhuvara. Mbe nzɨɨrira kav, mbe vhɨra Fhe Bakɨmen kaathoorir gumgi nzuai fara muuŋgiap, Fhe Bakɨme buni vhuuiŋ bun nzuai.
9 Ele tinha quatro filhas solteiras que profetizavam.
10 Nza rari mbari phorgap Sisarian kim, Fhe Bakɨmen kamthooŋ guma mbe, ana zɨ Agabus, ana Zudian kegap, Sisarian zergi.
10 Muitos dias depois, chegou da Judeia um profeta chamado Ágabo.
11 Ana zergap, zav nzan han zɨgap, Por ret ndigap, wo suani gum harani kegap, khaŋ nzuai, “Fhe Bakɨmen Ŋina Ŋaar khaŋ nzuai, ‘Zerusareman ki Zudaiŋ, mbe kha tɨvara kha ret namkaman muuŋgip, ana ndi, harigi ŋguir gumgi farve khɨngirga.’ ”
11 Ele veio ao nosso encontro, tomou o cinto de Paulo e com ele amarrou os próprios pés e as mãos. Em seguida, disse: “O Espírito Santo declara: ‘Assim o dono deste cinto será amarrado pelos judeus, em Jerusalém, e entregue aos gentios’”.
12 Nza ne mbararagiap, nza mba ŋgun ki gumgi gu mbigi phorgap, nza khaŋ tɨgap Zerusareman naangen Por thɨvi.
12 Ao ouvir isso, nós e os irmãos dali suplicamos a Paulo que não fosse a Jerusalém.
13 Nza Por thɨvim, Por nza ŋgarkarav khaŋ nza nzuai, “Nde thaŋ nzuav nziav, nan ndɨkndɨgar farfagi? Gu mbe nan suirav, na kɨrgane vuzvugira khar ki. Gu vhɨra Zerusareman naaŋv rimgip, Guma Bakɨme Zisas zɨ ndi vun kuamkuargane vuzvugi.”
13 Ele, porém, disse: “Por que todo esse choro? Assim vocês me partem o coração! Estou pronto não apenas para ser preso em Jerusalém, mas para morrer pelo Senhor Jesus”.
14 Nza Por thɨvav ana nzuaim, Por Zerusareman naan zav khaŋ tɨga havhargim, nza wom ana thɨvɨrgeŋ thagi. Nza thav, khaŋ ana nzuai, “Fhe Bakɨme vuzvuk ma. Ana mba bigeŋ vuzvugi ne hɨr za mbui, ne mbar hɨ.”
14 Quando ficou evidente que não conseguiríamos fazê-lo mudar de ideia, desistimos e dissemos: “Que seja feita a vontade do Senhor”.
15 Nza Sisariara kim, rari mbari vhɨzgim, nza bigi bevahegap, Sisaria thav Zerusareman ndai.
15 Depois disso, arrumamos nossas coisas e partimos para Jerusalém.
16 Nza Sisaria thav, Zerusareman ndaim, maaŋ Sisarian Zisas khothɨgap ana zɨn vui gumgi mbari nza phorga ndai. Mbe nzan ko vov, Nason phenan vugi. Nason, ana Saiprus guma ma. Ana fhum guarara, ana Zisas zɨn vui guma ki. Mbe nzan ko vov, ana phena tɨgim, nza ana phenan ki.
16 Alguns discípulos de Cesareia nos acompanharam e nos levaram à casa de Mnasom, nascido em Chipre e um dos primeiros discípulos.
17 Nza nda vov, Zerusareman hegim, Zisas khothɨgap ana zɨn vui gumgi gu mbigi, mbe zav nzan ndikndigi.
17 Quando chegamos a Jerusalém, os irmãos nos deram calorosas boas-vindas.
18 Nza Zerusarem ndav, mɨtimanera Por nzan kov, Zems ganɨ za vui. Nza Zems ganɨ za vuim, Zisas khothɨgap ana zɨn vui gumgi gu mbigi gari gumgir pani, mbe vhɨra zav mba tugar nza phorga Zems phenan phoga vhuigi.
18 No dia seguinte, Paulo foi conosco a um encontro com Tiago, e todos os presbíteros da igreja de Jerusalém estavam presentes.
19 Mbe nza phorga phoga vhuigim, Por mben ndikndigap, raar vhuun mbe nɨɨŋgiap, mbaram Fhe Bakɨme anan kurkurav ŋkasŋkar ana ndɨɨim, ana harigi ŋgui phorga muuŋgi bigi, ana za ntan mbe neŋgi.
19 Depois que Paulo os cumprimentou, relatou em detalhes o que Deus havia realizado entre os gentios por meio de seu ministério.
20 Mba Zisas khothɨgap ana zɨn vui gumgi gu mbigi gari gumgir pani Por suaŋgi buni mbararagiap, mbe Fhe Bakɨme zɨ ndi vun kuamkuagi. Mbe Fhe Bakɨme zɨ ndi vun kuamkuav, khaŋ Por ga nzuai, “Nzan fek, ndu kaŋgi, mbarkɨrga tausen Zudaiŋ, mbe za Zisas khothɨgi. Mbe khaŋ muuŋgiap, mbe za Moses suaŋgi tɨvi, mbe khaŋ tɨga havhargiap, nta zɨn vui.
20 Quando ouviram isso, louvaram a Deus e disseram: “Você sabe, irmão, quantos milhares de judeus também creram, e todos eles seguem à risca a lei de Moisés.
21 Mbe nta zɨn vuim, gumgi mbari, mbe ndu nzuav khaŋ mbe nzuai, ‘Por harigi ŋguir ki Zudaiŋ, ana khaŋ mbe nzuai, “Nde Moses suaŋgi tɨvi, nde nta zɨn ŋgɨ thari.” Ndu maaŋ mbe nzuav khaŋ mbe nzuai, “Nde won tarir fooŋ thari. Nde vhɨra Moses fhum muun za suaŋgi tɨvi, nde wom nta zɨn ŋgɨ thari.” ’
21 Mas eles foram informados de que você ensina todos os judeus que vivem entre os gentios a abandonarem a lei de Moisés. Ouviram que você os instrui a não circuncidarem os filhos nem seguirem os costumes judaicos.
22 Mbe maaŋ ndu nzuai ne, nza ne kaŋgi. Mbe ntigem ndu Zerusareman ndagi ne mbararagip, ne suaŋv ndu suaŋrim, nza ram muuŋrie?
22 Que faremos? Certamente eles saberão que você chegou.
23 Mbe maaŋ ana suaŋgiap, thav khaŋ Por ga nzuai, “Nza tɨva mueŋ kaŋgi. Ndu ne zɨn ŋgɨri. Nzan fethɨgi gumgi, mbe fhum kama havharar bigɨn muen Fhe Bakɨme phorga suaŋgi.
23 “Queremos que você faça o seguinte. Temos aqui quatro homens que cumpriram um voto.
24 Ndu mba fethɨgi gumgi, ndu mbe ndigɨp, nde Fhe Bakɨme nɨman ŋgarigi tɨvar muuŋgiri. Ndu vhɨra mbe Fhe Bakɨme suaŋv shaman muunga bigi, ndu nta vhezgirim, mbe won pani shɨvkorgiri. Ndu maaŋ muuŋgirga, kha gumgi gu mbigi khaŋ suanga, mbe khar ndu nzuai buni, nta guigira buni fhuvara. Ndu Moses suaŋgi tɨvi zɨn vui guma ma.
24 Vá com eles ao templo e participe da cerimônia de purificação. Pague as despesas para realizarem o ritual de raspar a cabeça. Então todos saberão que os rumores são falsos e que você mesmo cumpre as leis judaicas.
25 “Nza fhum mba harigi ŋgui gumgi gu mbigi, mbe Zisas khothɨgi, nza gava khergiap, mbe ndi mbav, nza mba fhum suaŋgi buni, nza ntan mbe suaŋgi. Nza mba gavar khaŋ mbe suaŋgi, ‘Nde tuituigira wari ganɨri. Nde guma the nduara won farver tuma kargip, ana nɨman tɨgɨrga sɨk, nde ana mbɨ thari. Nde vhɨra vɨzɨnan mbɨ thari. Nde vhɨra guma fhɨrar fagim, rimgiap, vɨzɨn korgia ndavar vergi sɨk, nde vhɨra ana mbɨ thari. Nde vhɨra ruarir gumgi gu mbigi wari kɨmɨ thari.’ ”
25 “Quanto aos convertidos gentios, devem fazer aquilo que pedimos por carta: abster-se de comer alimentos oferecidos a ídolos, de consumir o sangue ou a carne de animais estrangulados e de praticar a imoralidade sexual”.
26 Mbe maaŋ Por ga suaŋgim, Por mba kama havharar Fhe Bakɨme phorga suaŋgiap fethɨgi gumgi ndigi. Mba mɨtimanera, Por mbe phorgap Fhe Bakɨme nɨma ŋgara zav mbe mba suaŋgi tɨvi, mbe za nta muuŋgi. Mbe mba tɨvi ga muuŋgiap, Por vov, Fhe Bakɨmen Phena bɨna vhen vergap, Fhe Bakɨme Phenan ŋaara guma phorga nzuai. Ana khaŋ nzuai, “Nza Fhe Bakɨme nɨman ŋgararga tɨvi, nza nta muuŋgia thugi. Nza harathɨgi rari vhɨzgirim, nza zɨv, shaman muunga.”
26 No dia seguinte, Paulo se purificou junto com aqueles homens e entrou no templo. Declarou quando terminariam os dias da purificação e quando seria oferecido o sacrifício em favor deles.
27 Por Zerusareman ndav kim, harathɨgi rari vhɨzɨ za mbuim, Zudaiŋ mbari, mbe Esia fhain kega Zerusareman ndav, Por garim, ana Fhe Bakɨme phena bɨna vhen kim, mbe mbaram vov, mba gumgi gu mbigi ndavi ga sav, mbe ndavi khavim, mbe Por ga vhegi. Mbe Por ga vhegap, hegap, anan suirigi.
27 Estando os sete dias quase no fim, alguns judeus da província da Ásia viram Paulo no templo e incitaram a multidão contra ele. Agarraram-no,
28 Mbe ana suirav, khɨrɨv kaav, khaŋ nzuai, “Nde Isreriŋ gumgi, nde nzan kurari. Kha guma ana za kha ŋguir ki gumgi ga nzuav, nza ntɨɨri ndi nɨɨn mpɨɨv, vhɨra Moses suaŋgi tɨvi, ana vhɨra nta mbevav, ana vhɨra Fhe Bakɨmen Phena ndi nɨɨn pɨɨŋgi. Ana mba tɨvara muuŋgi fhuvara. Ana vhɨra mba Grikin kov zim, mbe vhɨra zav Fhe Bakɨmen phena bɨna vhen zerav, Fhe Bakɨme won mbuigi ŋaneŋ ga muuŋgim, ne Fhe Bakɨme nɨman nzaŋnzaŋgi.” Mbe mba bunin Por ga nzuai.
28 gritando: “Homens de Israel, ajudem-nos! Este é o homem que fala contra nosso povo em toda parte e ensina todos a desobedecerem às leis judaicas. Fala contra o templo e até profana este santo lugar, trazendo gentios para dentro dele”.
29 Mbe khaŋ muuŋgiap, mba bunin Por ga nzuai, mbe fhum Efesus guma Trofimus garim, ana Por phorga Zerusareman kegim, mbe khueŋ ndɨkndɨgi, Por anan kov Fhe Bakɨme phena bɨna vhen vergi thi?
29 Antes tinham visto Paulo na cidade com Trófimo, um gentio de Éfeso, e concluíram que Paulo o havia levado para dentro do templo.
30 Mba gumgi gu mbigi mba buni mbararagiap, Zerusareman ki gumgi gu mbigi, mbe za ŋgava mbatɨga muuŋgi. Mbe ŋgava mbatɨga muuŋgiap, mba gumgi gu mbigi, mbe za khuafua zav, za wari fugi. Mbe wari fugap, Por suirav, ana ŋgɨrga Fhe Bakɨme phena bɨna vhen kegap kɨrar hi. Mbe ana ŋgɨrga kɨrar hav, vhemkora mbe Fhe Bakɨmen phena bɨna vhen veri thɨɨ, mbe za nta puigi.
30 Toda a cidade se agitou com essas acusações, e houve grande tumulto. A multidão agarrou Paulo e o arrastou para fora do templo, e imediatamente foram fechadas as portas.
31 Mbe thɨɨ za nta puigap, mba gumgi, mbe Por shogirim, ana rimgir zav ana shogim, mba Roman ntari ga mbui gɨɨtɨvi gari guman pan mba kameŋ mbararagi. Ana khueŋ mbararagi, mba Zerusareman ki gumgi gu mbigi, mbe ntara mbuav tamtam wari shogi.
31 Quando procuravam matar Paulo, chegou ao comandante do regimento romano a notícia de que toda a Jerusalém estava em rebuliço.
32 Ana maaŋ suaŋgia hɨgap, mba ntari ga mbui gɨɨtɨvi ndigap, mbe gari gumgir pani ndigap mbe khuafuigap, mba gumgi gu mbigi vhɨrve ki ŋanen veri. Mbe zerim, Zudaiŋ mba ntari ga mbui gɨɨtɨvi gari guman pana garim, ana won ntari ga mbui gɨɨtɨvir kov zerim, mbe Por shogɨ thav wari fhura ki.
32 No mesmo instante, ele chamou seus soldados e oficiais e correu para o meio da multidão. Quando viram o comandante e os soldados se aproximarem, pararam de espancar Paulo.
33 Mbe fhura kim, mba ntari ga mbui gɨɨtɨvi gari guman pan zav, Por han zɨgap, ana suirav, mbaram mba ntari ga mbui gɨɨtɨvi ga nzuaim, mbe shen phuninin ana kegi. Mbe ana kegim, ana kha nzambaran Zudaiŋ ga muuŋgi. “Khe the khare? Ana ram mbui bigeŋ muuŋgi?”
33 Então o comandante o prendeu e mandou que o amarrassem com duas correntes. Em seguida, perguntou à multidão quem era ele e o que havia feito.
34 Mba gumgi gu mbigi vhɨrve maaŋ kav khɨrɨv kaav, tamtam buni nzuai. Mbe khɨkhɨma bakɨme mbuim, mba ntari ga mbui gɨɨtɨvi gari guman pan tuituigiap mba buna nɨɨeŋ mbararagi fhuvara. Ana maaŋ muuŋgia thav, mba ntari ga mbui gɨɨtɨvi ga nzuaim, mbe Por ndigap wari wo phenan vui.
34 Uns gritavam uma coisa, outros gritavam outra. Não conseguindo descobrir a verdade no meio de todo o tumulto, ordenou que Paulo fosse levado à fortaleza.
35 Mbe vov, wari wo phena sarve thɨman hav garim, mba gumgi gu mbigi Por shogirim, ana rimgir zav khaŋ tɨga havhargi. Mbe havhargim, mba ntari ga mbui gɨɨtɨvi Por suirav, vunfegap, ana ndiga vui.
35 Quando Paulo chegou às escadas, o povo se tornou tão violento que os soldados tiveram de levantá-lo nos ombros para protegê-lo.
36 Mbe ana ndiga vuim, gumgi gu mbigi vhɨrve, mbe zɨn vov, khɨrɨv kaav, khaŋ nzuai, “Nza ana shogirim, ana rimgirga.”
36 E a multidão foi atrás, gritando: “Matem-no! Matem-no!”.
37 Mba ntari ga mbui gɨɨtɨvi Por ndiga wari won phena vhen ŋgirɨ za mbuim, Por mbaram Grikin kaman khaŋ mba ntari ga mbui gɨɨtɨvi gari guman pana nzuai, “Gu buna thuen ndu suaŋrie?” Por maaŋ ana nzuaim, mba ntari ga mbui gɨɨtɨvi gari guman pan ana nzerigi, “Ai, ndu Grikin kama kaŋgire?
37 Quando Paulo estava para ser levado à fortaleza, disse ao comandante: “Posso ter uma palavra com o senhor?”. Surpreso, o comandante perguntou: “Você fala grego?
38 Ai, gu khueŋ ndɨkndɨgi, ndu kha Idzɨp guma, ndu fhum mba ntara bakɨme khavgiap, 4,000 gumgi ndigi, mbe ntari ga mbui kozin ntari ga mbui. Ndu mbe ndigap, zomzorap, nza Romiŋ, nde nzan ntari ga mbui gɨɨtɨvi phorga shogim, nde vhɨzgi. Ndura mben kov mba gumgi ki fhuv ŋanen vugi gumara khare thi?”
38 Não é você o egípcio que liderou uma rebelião algum tempo atrás e levou consigo ao deserto quatro mil assassinos?”.
39 Ana ne nzuaim, Por khaŋ ana nzuai, “Gu Zuda guma ma. Gu Sirisia fhain Tarsus guma ma. Nan ŋgu bakɨme, ana zɨ ki ŋgu ma. Ena, ndu guman vhuuŋ ma. Gu guigira ndun nzai, gu mbu gumgi gu mbigi phorgɨv suan za mbui.”
39 “Não”, respondeu Paulo. “Sou judeu e cidadão de Tarso, cidade importante da Cilícia. Por favor, permita-me falar a esta gente.”
40 Por maaŋ nzuaim, ntari ga mbui gɨɨtɨvi gari guman pan, ana khɨrigi. Ana Por khɨrigim, Por mba phena sarvera thɨgap, won farvera mba gumgi gu mbigi khakhaigi, mbe won thɨɨri pɨnɨ zav, ana maaŋ mbe mbui. Ana maaŋ mbe mbuim, mbe za wari wo thɨɨri pɨngi. Mbe za vhuagim, Por mbaram Hibruin kama rugap, khaŋ mbe nzuai,
40 O comandante concordou, de modo que Paulo ficou em pé na escadaria e fez sinal para o povo se calar. Logo, um silêncio profundo envolveu a multidão, e ele lhes falou em aramaico, o idioma deles.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 21, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.