Lucas 13

Monoq Gotola Gosohaq (GAH) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Ámina gamenaló neneló mina vegená lugáate Galilaia vegená makolitini gakoláa nene Izesuni láa liki li amemó: Keza Ómasímini guguni gizi namego, Pilató nene kepele nahulake Ómasímini guguni gizi ame netalímini golanigi keí golanigi ale gopánapa imó.
1 Nati ana veya’amaim sabuw afa hina hitit, Galilee sabuw sibor hiya’aya wanawanan Pilate rouw himomorob isan Jesu ana tur hi’owen.
2 Liki li amikago, eza konotó aleko láa loko lo kimike limó: Galilaia vegenakutí lá iki hele vegenalitini lihimaváini napa napa nego lá iki kemeni vami gapo vikave liki nigelehe.
2 Naatu Jesu iyafutih eo, “Kwanotanot Galilee wanawanan nati sabuw hai bowabow kakafih ra’at sabuw afa hinatabirih imih biyababan nati na’atube hibai himorob?
3 Lá oko nomive loko lo nolukumuve. Lekelisi ámináminiki likigika ali viligamitamó nene, lekezagi lá ikigó tolova inigave.
3 Baise en! A tur ao’owen bowabow kakafihine dogor baikitabir kwanab, baise boro kwanamorob i himomorob na’atube.
4 Itó Siloama apatoka numuni napa makó nene lemeko akake vegená 18 kepele hilimó nene, Zelusalega mina vegenakutí lá iki hele vegenalitini lihimaváini napa minamole liki nigelehe.
4 Naatu sabuw 18 Siloam bar gagamin tafan katub re rabih himomorob, kwanotanot Jerusalem wanawanan i akisih hai tafasar ra’at sabuw afa hinatabirih, imih nati na’atube himorob?
5 Lá oko nomive loko lo nolukumuve. Lekelisi ámináminiki likigika ali viligamitamó nene, lekezagi lá ikigó tolova inigave.
5 Baise en! A tur ao’owen, bowabow kakafihine dogor baikitabir kwanab, baise boro kwanamorob i himomorob na’atube.”
6 Loko loake, Ómasímo Zuta vegenakumú goselé apilikumú anoza gakó makó láa loko limó: Ve makolímo nene gohuna za makó zuhá oake, minake, alika ake gihilamú vitagá imó. Oko ánigamó nene gihiláa nomigo,
6 Imaibo Jesu oroubon ta iti na’atube eo, “Veya ta orot ana masaw wanawanan ai fafou tanum yen ra’at. Naatu veya ta ro’oh isan tit na nura’at baise men ro’on ta itin.
7 mikú hozaló véa láa loko lo amimó: Ánigozo, melekeni losive makole oko novigo imane gohuna zámini gihiláa liginogo umóza, gihiláa nomive. Mikasi nogozáa hanuvamú ale asú okatize, apele ahulozo.
7 Basit nati masaw ana kaifinayan isan eo, ‘Aro, kwamur tounu wanawanan ai iti afe’enamaim ro’on men kafa’imo ta aitin. Akokok inatar nare asir bat ata me ebi’afiy.’
8 Loko lokago, mikú hozaló vemámo láa loko lo amike limó: Golohá venemaka, itína meleketó mogonauka hoza aleko mikasi ale viligokinake, pulumaká izatini ase makó nene molatove.
8 Baise orot ai ana kaifinayan eo, ‘Regah inihamiy kwamur ta’imon nabat tana’itin, ayu boro anamaim hub anab hain ana yai tana’itin.
9 Lá okugo, alika kilisimasiló nene gihila zitimó nene, lamaná itive. Gihila zemikoma, apelezo loko lokako, apele ahulatove, loko live loko Izesú limó.
9 Maras kwamur ai nabiw na’at basit gewasin, boro tanihamiy nabat, baise men nabiw na’at, imaibo boro inatar nare ina’afun.’”
10 Holisi makokú Izesú nene monó numukú iteake monó gakó lainim-oketamó.
10 Baiyarir ana veya ta Jesu na Kou’ay Baremaim ma sabuw bi’obaiyih.
11 Lá noigo, vená makó minamó nene holosi makó agikagú noigo melekeni 18-ía oko novigo netá napa gizaleko minoaká imó. Lá noike, helisagi zová zekago, hee loko ote minamitimó imó.
11 Nati’imaim babin ta afiy kakafih hirab kwatut ma kwamur etei 18 sasawar i na run. Nati babin koun ana rarik i kwabibin, baimutufurin isan biwa’an men karam.
12 Lá noigo, Izesú nene ánigoake, gakó napagutí láa loko lo amimó: Vená geza givisi netá apasogimikuve.
12 Jesu nuw babin i’itin ana veya, babin eaf na nanamaim bat. Imaibo eo, “Babin, a sawowone abiyawasi.”
13 Loko nolike venámámini gotolaló agizanitunú nónohá zetago áminasitó litá oko ámina vená nenémo ote vevesoake Ómasi agepoka limó.
13 Naatu uman babin tafan yara’ah isan yoyoyoban ana veya, naniyan meyemeye babin koun ana rarik kwabeb inu’in mutufor misir bat God ana merar yi bora’ara’ah.
14 Lá noigo, monó numuni gizapa ve napámo holisigú Izesú alémo zokakumú mulunagú golesa geleake, áminaló mina vegená láa loko lo kimimó: Hoza aleaká gamena nene 6-así nenazo, livisi vegená lelémo zokative liki nigilikima nene holisi gamenagú amiki hoza gamenagukó alo.
14 Kou’ay bar ana kaifenayan yan so’ar, anayabin Jesu Baiyarir ana veya’amaim babin iyawas, naatu sabuw iuwih, “Veya etei six wanawananamaim i tanabow naatu yawas kwana kokok nati veya’amaim kwanan yawas kwanab, baise men Baiyarir ana veya’amaim.”
15 Loko lokago, Guivahanímo láa loko lo amimó: Lekeza sozaló ve genezatini losigi minamó neneta, holisigú nene pulumaká izatini numukú viiki nagamí natave liki toki iza pulumaká izatini nene hoza aliki vínasiki kilímiki viaká niamó neve.
15 Regah orot iya’afut eo, “Wanawanan rerekabih! Baiyarir ana veya kwa taita’imon a donkey o a ox men kwarufamen kwabow kwan harew kwaitih tetomatom?
16 Lá onoinazo, Zuta venáma imane nene Satá alémo golesa okago, noigo, melekeni 18-ía oko vimó nene avisi netalímini mogonáa nene holisi gamenagú apasotatomó etamihe.
16 Iti babin i Abraham uwan ta, Satan bai fatum wainab kwamur etei 18 sawar, naatu boun ana bai’akirane Baiyarir ana veya abobotait yawas baib isan asinaf kakaf?”
17 Loko noligo, gala veva nenetini kovoza napa hilimó. Lá noigo, ve vená mukí keza golivagi netá lamanalímini loló ikumú nene kogoliza vizeke geké lamó.
17 Iti na’atube eo ana veya ana rakit sabuw biyah eohow, baise sabuw moumurih na’in sawar gewasih sinaf hi’i’itan isan hiyasisir.
18 Lá niago, Izesú láa loko lo kimimó: Ómasímini avogisaló vi hilata vegená nene nanáminiki niave. Nanetalímini amupiló ale moloko litove.
18 Imaibo Jesu ibatiyih, “God ana aiwob itinin i mi’itube? Abisa biyanamaim boro anayai kwana’itin?
19 Masteti gihila nenéminiki niave. Ve makolímo ámina gihila hamó alekoko minagú zuhá imó nene goloko iteake zagitana okago, nama nenete ake izanaló numuni gemóma neve.
19 Itinin ta i orot ana ai momor ro’on bai in ana masawamaim tanum, naatu kuboun yen ra’at ai mamatar ana veya’amaim, mamu hina famefamenamaim hibatar hima’am na’atube.”
20 Loko loake, goha láa loko limó: Ómasímini lapanató vo holoakaláa nene nanetalímini amupiló ale moloko litove.
20 Jesu iban maiye ibatiyih, “God ana aiwob i boro abisa’amaim ana yai kwana’itin?
21 Peleti lulu vizeaká netá nenéminoko neve. Vená makolímo nene peleti lulu vizeaká netá nene talam losigú polisigi ale gopa okago, hutilí okago, peleti nene lulu vize napa imó neve loko Izesú limó.
21 Ana itinin ta i babin ana faraw afuninamih bai tew gagamin wanawanan isuwai re yeast auman wanawanan nayai kamat ra’at yen tew awan kakaratan na’atube.”
22 Izesú nene Zelusalega vinogo noike apá kománapagú vike, gakó lainim-oketomo mohona noike vimó.
22 Imaibo Jesu au Jerusalem yen inan ana maramaim, bar merar gagamih naatu bar merar gidigidih imaim run tit, sabuw i’obaibiyih auman yen in.
23 Lá noigo, ve makolímo lo amike Guivahanínemaka, Ómasímo vegená luguhakó kugutó vizitihe. Loko lokago, Izesú láa loko lo kimike limó:
23 Orot babin ta na Jesu ibatiy, “Regah o kunotanot boro sabuw matan ta’amo God yawas nitih?”
24 Gateni komagú itinigima lekeza helisatini ali alévolé iniki ititave. Neza láa loko lo nolukumuve. Vegená mukilite ititune liki gilitamóza, iteminigave.
24 “Kwanabow gewas etawan awan kukurinamaim kwanarun, anayabin sabuw moumurih na’in boro nati etawanamaim run isan hinasinaftobon, baise a tur ao’owen boro men nakaram.
25 Lá niiko, numuni amelaho nene oteoko numuni gahe ze lí okoko gahe lopena hizekiko, lekeza hetoka otiniki gaheló okohá ziki sele liki Guivahanitemaka, gahe segeletozo. Liki likiko, neza lekelí ánigo hehe lamuve. Hí numutotí vegená niave.
25 Regah bar matuwan namisir etawan nahirihir kwa boro ufun kwanabat etawan kwanarukikitar kwanao, ‘Regah etawan kubotawiy arun,’ naatu i boro nao, ‘Ayu men aso’ob kwa iyab, naatu menane kwana.’
26 Loko lo lekemekugo, lekeza láa liki li niminigave: Gezagi makó minunike nosánetá noko zahí nagamí noko nounike, geza nene lelí numute gapoló vanike numuteló monó gakó lainim-oletanimóma neve.
26 Imaibo kwa boro kwaniya’afut kwanao, ‘Aki o bairi taa tatom, naatu ai bar ai meraramaim ibi’obaibiyi iso’ob, aisim kukakasiy.’
27 Liki li nimikiko, neza láa loko lo likimitove: Lekeza hí apakú vegená niahe loko gelemuve loko mota lo lekemekuve. Lekeza golesa netatokagó mihina amó neneta aló vilo loko lo likimitoze.
27 Baise i boro nao maiye, ‘Ayu men aso’ob kwa iyab naatu menane kwana. Biyau’umaim kwatit sa’ab kwan, bowabow kakafin sinafuyah.’
28 Loko lokugo, lekeza ánigatamó nene, Avalahá Isaká Zakopó itó Ómasímini agepagutí gakó liaká a ve mukí nene Ómasímini gizapaló niiko itó lekezatini likimisele ahulokiko hetó niiki ánigiiki ive nama iki miluma maluma giliki lekegepa atalá iki minanigave.
28 Naatu boro narukouwi ufun kwanatit kwanama kwanarerey, wa kwanayob kakikak hiniwa’an, naatu kwananuwanuw boro Abraham, Isaac, Jacob naatu dinab oro’orot God ana aiwobomaim hinabat hinabiyasisir kwana’itih!
29 Lá niiko, vegená ho noititokatí itó ho nolimitokatí ezegalokatí emegalokatí iki alegesá iiki Ómasímo gizapa okimiakató nosánetá niki kogoliza vizinigave.
29 Sabuw boro veya yeninane, veya ra’iyinane, naatu torene, oyawane etei hinaru’ay God ana aiwobomaim hai efan hinabow hinamare hinama hiyuw hinaa hinabiyasisir boro kwana’itih.
30 Lekeza gililo. Itína gamenaló limiki mina vegenakutí makolite alika itiki minanigave. Itó itína itiki mina vegenakutí makolite alika limiki minanigave, loko limó.
30 Sabuw iyab boun wan tibi’iyon boro hini’uf, naatu sabuw iyab boun tibi’uf boro wan hini’iyon efan hinab.
31 Ámina gamenalóisí Palisaio monó ve makó iake láa liki li amemó: Geza imane apá ahulokoko vozo. Agulizaki ve napa Heloté gepele hilinogo ive.
31 Nati veya ta’imon, Pharisee afa hina Jesu ana tur hi’owen hio, “O boro efan iti inihamiy inan efan ta, anayabin Herod ekokok o na’asbuni inamorobomih ef enunuwet.”
32 Liki likago, eza hoza aleloko voko ale asú okoko alika hilitikumú anoza gakó láa loko lo kimimó: Lekeza viki ámina gala ameki ve láa liki li amikiko gilino: Itínagi azogi mininake holosi golesa kepeleko kimisele ahuloká itó kivisi vegená kelémo zokoká okinake okozá hozane nene ale lutigitove.
32 Jesu iyafutih eo, “Kwan nati haruharu ana tur kwa’owen, ayu boun naatu maras hairi i boro sabuw iyab hisawow tema’am biyahimaim demon boro ana nunih naatu sawusawuwih aniyawasih, naatu veya baitounin i ayu au bowabow abisa bowamih anot anan i yomanin anisawar.
33 Lá onoimóza, haitó apá makotoka Ómasímini agepagutí gakó loaká ve makó apili hilitamó nene etamitive. Zelusalega lá itave liki linamóma nenazo, itínagi azogi okozaki nene neza gaponeuka vinogo nouve.
33 Baise boun, maras, naatu mar natot ayu boro au ef anab maiye anayen anan, anayabin ef men ema’am dinab orot boro Jerusalem ufunane namorob.
34 Kee, Zelusale vegenáise, Ómasímini agepagutí gakó liaká ve kipili hiliká itó Ómasímo lekelitoka hozaló kimisili vegená nene lekeza gehanitunú ahuli miliki kipili hiliká iaká niave. Neza lekelí izegipatini zuha nene okolohómo izegipala ale mulunauka moloaká noimómáminoko gamena gamena kelémo mulúneuka molanogo oaká noumóza, lekeza gili nimisá amave.
34 O Jerusalem, Jerusalem, dinab oro’orot irouw himorob, naatu kob abarayah God biyafarih kabayamaim irouw himorob. Mar bai’ab a kok a sabuw ataba’afuwih, kokorere natunatun bebenamaim ebaba’afuwih na’atube, baise o men i kok.
35 Nenemú gililo. Ómasímo viselelikimikiko apatini nene gámé numuni vizinogo ive. Neza lo likimitove, gililo. Lekeza není nene goha ma áninagamiki mini-liki niviki alika nene Guivahanímini agulizató anitelimikane. Ómasímo lusa gegimikave liki li niminigave, loko limó.
35 Imih a bar boro hinihamiy barikokow natuw. A tur ao’owen, ayu boro men kwana’itu, ana veya’amaim boro inao, ‘Yait Regah wabinamaim enan boro baigegewasin nab!’”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.