Atos 2

Monoq Gotola Gosohaq (GAH) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Zuta vetini avóikini asenini zeketakumú gili mina holisi asú okago, gamena 50 oko vokago, holisi makó alitokago, Izesuni vegenala zuha keza apá makokú alegesá iki niago,
1 Pentecost ana veya na tit, etei’imak hiru’ay efan ta’imonamaim hima.
2 okulumakutí anó makó ohuhú nenéminoko moloko galinali lemeake, mina numuni agikagú nene iteko mino vaí imó.
2 Naniyan meyemeye yaurabad nidun wowogabe marane rena bar hima’am imaim run awan karatan.
3 Lá okago, ló gulumagitana netá makó utó oake mukilitini gotóitó hamopamó mino asú okago,
3 Naatu abisa hi’i’itin i wairaf orot menan na’atube tamunimun na ta’ita’imon tafahimaim mara’ara’at.
4 Ómasímini Sikalahú nene lemeko kigikagú mino vaí oake nenémini zámuza kemekago, haitopaitó konokutí apí iki gakó lamó.
4 Etei’imak Anun Kakafiyin iwanih menah botabir tur tata’amaim hio, Anun Kakafiyin fair bitih na’atube.
5 Lá niago, gamena nene zupa Zuta vegená monóinigi vegená nene vaí iki ake Zelusale numutoka minamó neve.
5 Nati ana veya, Jew sabuw God ana bowayah orot gagamih etei tafaram tata’ane hiru’ay Jerusalemamaim hima’am.
6 Niake guu guu loko okulumakutí limi netalímini anola giliake alegesá ake, konóikutí konóikutí gakó li kimi kimi ago giliake,
6 Iti nidun hinonowar ana maramaim sabuw rou’ay gagamin na’in hiru’ay hima’am, hai kasiy ra’at naatu hifofofor men kafaita, anayabin etei hai turamaim hio hinowar.
7 kegepa gahava minamigo, sigaga likitake láa liki lamó: Gakó nila ve imane Galilaia mikasigutí vegó niamóza,
7 Kasiy gagamin maiyow isah matar naatu taiyuwih hibabatiyih. “Iti sabuw tur teo etei i Galilee oro’orot?
8 keza nana iake gakotegutí gakotegutí likago nogulune.
8 Naatu mi’itube’emih it ata turamaim hio tanonowar?
9 Leza nene Patia ve nouhá, itó Mitia ve nouhá, itó Elame ve nouhá, itó Mesopotamia mikasiuka ve nouhá, itó Zutaia ve nouhá, itó Kapatosia ve nouhá, itó Potu ve nouhá, Asia ve nouhá,
9 It i tafaram ta ta’ika tana, Partia, Media, Ilam naatu afa i Mesopotamia’ane hina, Judea, Kapadosia, Pontus naatu Asia,
10 itó Pilisia ve nouhá, Pamapilia ve nouhá, Izipi mikasiuka ve nouhá, itó Lipia mikasigutí Sailini ve nouhá, itó Loma apatotí venove nouhá Zuta vegi monokumú gutá amoláagi nene,
10 Firigia, Pamfilia, Egypt naatu Libia wanawanan turin Sairini na’atune auman hina tema’ama. Naatu Romene nanawan auman hina Jerusalem tema’am. Nati i Jew sabuw naatu sabuw afa hai baitumatum hibotabir hina Jew sabuw himamatar auman.
11 itó Kiliti ve itó Alapia ve leza nene ve minunike nene, Ómasímini suni alévoleláa nene lá iki lonokutí lonokutí likago gelekune.
11 It afa i Kurit naatu Arab sabuw. Baise God sawar gewasih maiyow sisinaf isan ata turamaim hio tanonowar!”
12 Liki liake, kigika gopa okago, gili gopa iake ligili hagili iki Agae, imane nana suni naleve.
12 Sabuw hifofofor naatu hai kasiy ra’at taiyuwih hibabatiyih hio, “Iti sawar anayabin i abisa?” Peter sabuw rou’ay gagamin isah ebibinan|alt="Peter speaking to crowd" src="CN01892B.TIF" size="col" loc="Act 2.12" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="2.12"
13 Liki likago, lugáate gopoguka likitake vain nagamí gosohá niake matúini gopa okago lutuka nilave, liki lamó.
13 Baise sabuw afa hi’iyab hio, “Nati sabuw i harew fokarin, hitom imih teo kwanekwan!”
14 Liki likago, Pitá ave agivelage ileven-amagi oti minake gakó napagutí láa loko lo kimimó: Zelusale apá amelagita itó Zuta vegená lugáa neneta, neza gakó lo likimitoze, gili vevesiki gililo.
14 Tur Abarayah etei 11 hai founamaim Peter misir fanan aumetawat sabuw rou’ay gagamin na’in isah eo, “Taitu tuwai’inah Jew sabuw naatu kwa iyab Jerusalem wanawanan kwama’am, akokok tain kwanarub gewas sawar iti mamatar anayabin anakubuna kwananowar.
15 Lekeza lelikumú nene vain nagamí niake kigika gopa okago nilave liki nilamóza, gó izoha nolanazo, lá oko nomive. Sipaki gamena nomive.
15 Kwa kwanotanot iti orot i harew fokarin hitom tibikoko’aw, baise, boun i nine korok mar auman.
16 Imane sunimú Ómasímini agepagutí gakó loaká ve Zoelé láa loko luhuva giza gakó nene mota gihila zekave:
16 Imih i men harew hitomamih, baise dinab orot Joel ana Bukamaim Atamaninamaim kirum eo,
17 Minoko gamena napa asú iti zupa nene
17 ‘Mar ana yomaninamaim God eo,
18 Itó ámina zupa Sikalahúne nene lehizekimikugo,
18 Isa’amih, nati ana veya ayu au akir wairafih, oro’orot naatu baibin etei,
19 Lá niko, okulumatokagi mikasilokagi golivagi netá haitopaitolímini nolekelepizugo ániganigave.
19 Ayu boro maramaim baifofofor ana sinaf
20 Guivahanímini golivagi gamena napa velesá utó amigo,
20 Veya matan boro nagugum
21 Lá okiko, Guivahanímini agulizá iki sele li amita vegená nene
21 Orot yait
22 Isilae mikasigú vese, lo likimitoze, gililo. Nasalete numutotí ve Izesú eza holutikú minake, Ómasilokatile liki litave loko Ómasímo hize lé otago, zámuzalaló molo gilike golivagi netá mukí ale utó molamó nene lekeza gilinave.
22 “Israel sabuw tur iti kwananowar! Jesu Nazareth mowan i God rubin naatu i wanawanamaim ina’inan yumatah ta ta, baifofofor ta ta God kwa biyamaim sinaf kwa’itin kwaso’ob.
23 Ámina ve nene Ómasímo gozapá molo hukake gili netá aleko likigizakú molokago, lekelisi gala vevatini kigizakú milikago alími-liki viki zaló nilitunú apilikago hilimóma neve.
23 Iti orot hibai kwa umamaim hiyai kwa’a’asabun i God ana kok naatu marasika yakitifuw inu’inumaim matar, naatu kwa sabuw kakafih hai baibaisamaim Jesu kwabai onaf afe’en kwa’onaf morob.
24 Lá ikamóza, gonosi matimatigú minamitimó okago, miluma gilike heleneikutí Ómasímo alémo otimó.
24 Baise God morobone iyawas maiye misir, naatu morob ana biyababanane rufam tit, anayabin morob ana fair men karam boro diburamaim tabotan tama.
25 Agulizaki ve Tevití nene aikumú nene láa loko luhuva gizamóma neve:
25 David nati orot isan eo,
26 Nenemú nigikagú laga noike,
26 Isan imih ayu dogorou ebiyasisir
27 Není ahulonimikako nigika lamanaki nou vémina nugupéa anuva aminogo ive.
27 Anayabin o boro men ininatbuhuruwu rahemaim ana’in,
28 Geza alévolé nemetameki mohona ito gapo nelepizenitika,
28 O yawas ana ef i’obaiyu, naatu o ataragub wanawananamaim aiyasisir boro iniwansumu.’”
29 Uvónegita aménegita, neza avoteho Tevitikumú ale akutoko lo likimitoze. Eza helekago, gale zimikago, gonosi matimati galeva itína ha nego ánigiaká niave.
29 “Taituwau Jew, bebeyan a tur ao’owen aiwob orot David ata agir wabin gagamin, morob hiyai naatu ana rah i iti biyatamaim inu’in.
30 Eza Ómasímini agepagutí gakó loaká ve minoake, nénisi helekugo Ómasímo nene není izegipa nugunamotamokutí makolímo není hoza agepaló agulizaki ve napa alémo loló itove loko alévolé oko lo huta gakó nene geleake,
30 Naatu David i dinab orot God omatanen ana obaifaro auman yayare i so’ob, veya ta David ana rara’ane i uwan ta boro ni’aiwob.
31 gologí oletative loko lo mololeta vema galegutí otitikumú geleake, agika lamanaki veva agupéa anuva okative loko hele vegenalitiniuka amenía ahulotamimó neve loko limó.
31 God mar boro nanan abisa nasisinaf David i so’ob, Keriso morobone misir maiye isan ana tur i nowar.
32 Itó Izesuni nene Ómasímo galegutí alémo otekago, leza logómula gihilatunú ánigonouháma neve.
32 “God iti Jesu i boun morobone iyawas maiye misir, naatu aki i iti sawar himamatar ana sif robonayah.
33 Itó Ómasímo agizani zamagaloka alémo moloake, amelaho lo mololetató nene Sikalahú molomikago, ámina Sikalahú itína nene lehizelimikago, ámina netá giliká ánigiká niave.
33 God iti Jesu bora’ah yen uman asukwafune mare, naatu Tamah biyanane Anun Kakafiyin eo’omatan bai aki tafai yan isuwai re’er boun iti kwa’i’itin naatu kwanonowar.
34 Itó Tevití nene okulumakú itemimóza, eza gakó makó láa loko limó neve:
34 Naatu David i men au mar yenamih, baise iti tur i eo,
35 gala vega nene gigisa heumauka ahulokimikugo minanigave, loko lo amimóma neve.
35 Inama’am a kamabiy sabuw ana bow
36 Lá onoize, Isilae vegená mukí lekeza alévolé iki gililo. Ámina ve apilikago hili ve Izesú nene Guivahanite gologí oletative loko lo mololeta vema noive loko Ómasímo alémo apazá noive, loko limó.
36 Isan imih kwa Israel sabuw iti tur ao i kwanaso’ob gewas. God iti Jesu kwabai kwao’onaf i bai yen ata Regah naatu ata Roubininenayan matar!”
37 Láa loko lo kemekago, miluma giliake Pitá ave itó aposolo lugáave loká ikitake ligivese, leza nana okuko lamaná itive.
37 Sabuw iti tur hinonowar ana veya dogoroh rusib Peter naatu Tur Abarayah hibatiyih, “Taitu tuwai’inah aki boro mi’itube ana sinaf?”
38 Liki likago, Pitá láa loko lo kimimó: Ómasímo lihimatini apaso ahuloleketative liki likigika ali viligalo. Lá ikiko, leza Izesu Kilistoni agulizató monó nagamí hololikimikuko, Ómasímo Sikalahula lehizeleketanogo ive.
38 Peter iyafutih eo, “Kwa etei dogor hinikitabir naatu Jesu Keriso wabinamaim bapataito kwanab, saise a bowabow kakafih nanotawiyen, naatu God ana usar Anun Kakafiyin boro kwanab.
39 Lekezagi izegipatinigi itó hetoka nia vegenaki sele lo kemekiko ata vegená mukí nene Sikalahú lehizeleketanogo lo mololeketonoimóma neve.
39 Iti omatanen i kwa isa naatu kwa natunat isah, na’atube sabuw tutufin etei iyab ef yok tema’am ata Regah God boro na’a’afih isah.”
40 Loko Pitá loake, mukí gakó miní ameko kagata aleko itína gamena ve neginagi keí holúikú ahulikimiiki ikiko Ómasímo lukugutó vizitive, loko lo kimimó.
40 Peter tur maumurih na’in imaim imatnuwih naatu ifefeyanih eo, “Sabuw tafa’asarih wanawanah kwama’am saisewat kwanatit kwaniyawasi!”
41 Láa loko lo kemekago, aí gakó gili alemoláa goha 3 tausen nene Ómasímo Izesuni vegenalaló miní ameketago, monó nagamí hilikitamó.
41 Sabuw maumurih na’in iti tur hinonowar hitumatum naatu bapataito hibai, nati ana veya’amaim sabuw etei 3000 na’atube nati kou’ayamaim hirun.
42 Lá ikago, gamena gamena amuza miliki alegesá iake gili hamó iki aposolo apí i keme gakó giliake, hanuva nosaki lepa nosaki niki Ómasiloka liki miniaká amó.
42 Naatu hai veya hiya’asair Tur Abarayah biyahine tur hinowar bairi hibita’ay, rafiy himseseb hifaram hi’aa naatu hiyoyoyoban.
43 Lá niake, aposolomate haitopaitó alévolé suni aleke golivagi netá alikago, vegená mukí kehelele vizigo minamó.
43 Tur Abarayah wanawanahimaim ina’inan naatu baifofofor maumurih maiyow hisisinaf sabuw awah ha’e.
44 Izesunimú gili alévolé iki mina vegenalite nene netá matá ali minamó nene mukitó netáini ali minake,
44 Bai’ufununayah mar etei hina hita’imon sawar i nowah etei nena hifafarambonen.
45 henokanóini makó ali minamó nene maketiló miliake moni aliake netakumú vitagá a vegená nene gona miliki ali volaló imaló ake,
45 Naatu hai sawar was arin, roumukur arin etei hibow hin hitobon kabay hibai hina wanawanahimaim sabuw iyab hai kok abisa isan hibiyababan etei ana fofonin hifafarambonen.
46 gamena gamena kigika mili hamó ake monó numuni napagú monó liká itó numúikú hanuva nosaki lepa nosaki niká iki kigika mili apiziki nosánetá gona miliki ali volaló imaló iki niake,
46 Veya matan hiyi Tafaror Bar gagaminamaim hiruru’ay. Naatu hai baremaim bay himseseb dogoroh ere yasisir auman hi’aa,
47 Ómasi agepoka liki miniaká niago, vegená mukilite ánigi kumu helemó. Lá noigo, Guivahanímo gamena gamena vegená makó kugutó vizike Izesuni vegenalaló miní ameketamó.
47 God hibobora’ara’ah naatu sabuw etei tur abarayah isah i hibiyasisir. Naatu veya ta’ita’imon ana fofonin sabuw iyab God biyawasih Regah bow ana kou’ay wanawanan yababar rara’at.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.