Atos 10
Monoq Gotola Gosohaq (GAH) vs AAI
1 Sisalia numutoka ami vetini gizapa ve makó minamó, agulizá Koneliasí. Eza Italia mikasigutí ami ve 100 keí gizapa véini minamó.
1 Caesarea imaim orot wabin Cornelius Rome baiyowayah hai orot ukwarin baiyow ana kou’ay wabin Italian Regiment.
2 Eza Ómasimú alévolé oko geleko minoaká i ve monó gizapa ve minake, izegipa agunalagi Ómasi geké litiki minake, Zuta ve ámemena hize lé oketoko minake, Ómasiloka gamena gamena loko minamó.
2 Cornelius i God ana orot ta, i ana nibur tutufin etei God hikwakwafir, baibais gagamin maiyow yababan wairafih bitih, naatu mar etei God isan yoyoyoban. Cornelius eyoyoyoban|alt="Cornelius praying" src="cn01943B.tif" size="col" loc="Act 10.2" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="10.2"
3 Koneliasí eza nenéminoko minokago, gamena makó zupa nene ho ale zohota noigo, Ómasímini ageló makolímo vamotoka agulizá oko sele noligo, eza ánigo hee loko ánigamó.
3 Veya ta rabirab three korok na’atube matan hibora’ah God ana tounamatar na run wabin su’ub eo, “Cornelius!”
4 Gisili hizeko ánigoake, ininá oake Guivahanínemaka, nana ive loko lokago, áisi lo amike limó: Ómasiloka loaká ani netá itó ámemena hize lé okimiaká ani netáma Ómasiloka itekago gele lamaná okave.
4 Cornelius matan takiyat itinkikin erebirubir auman eo, “Regah abisa kukokok?”
5 Nenemú geza ve makó kimiselekako Zopaga viki ve makó Saimon agulizá gosohá nene Pitani alímiki atave.
5 Imih boun orot afa iniyafarih hinan Joppa orot Simon, wabin ta Peter, i hinanawiy bairi hinan.
6 Aí apolaho iza galupava ale lamanatamaná oaká vémini numuni age nagamí gahevaloka nekú noimóma alímiki atave.
6 Simon bobaituw kanabihimaim sawar yumatah ta ta sakirayan i ana baremaim bairi tema’am, ana bar tor rewan ebatabat.”
7 Loko agelolímo lo ameake vokago, gelekelé izegipala losi itó ami vegutí nasahilí otoko mina ve Ómasimú alévolé oko geleko minoaká i ve nene sele loake,
7 Basit tounamatar hairi hio inan ufut, Cornelius ana bowayah orot rou’ab naatu baiyowayah orot ta’imon e’af ayuwih. Iti baiyowayan orot auman i God ana orot, Cornelius biyan ana tafafarayan orot.
8 gakó akó lo kemeake kimiselekago, Zopa numutoka vamó.
8 Sawar etei himamatar na’atube hai tur eowen, basit iyafarih hin Joppa hitit.
9 Akiake gó lokago, vake apáma ali alitanigi ago, holisaká Pitá nene numuni amupiló ginakú iteko Ómasiloka loake,
9 Mar to orot efamaim hina Joppa hibiyubin auman, Peter auyit yen in bar tafan yoyoban isan.
10 gaúna olokago, avonana vizekago akonoike nosánetakumú lokago, vatá iki ali vatí nitago, agómula molatohe loko noike netá makó lá oko ánigamó.
10 Basit bayumih morob ana kok i bay taa, bay hibogaigiwas bifotamih i matan taratan.
11 Okulumá koló okago, netá makó lavolavo gizopa napa lohusi oake nagá alehá nene mikasigú ahelú okago nolimigo ánigamó.
11 Mar botawiy naatu sawar ta rar gagamin na’atube umasusun kwafe’en hikuhamihamiy re me yan titit itin.
12 Áminámini agikagú nene gaha nama iza gala haitopaitolímini Zuta vegenalite namó namamó gopánapa netá nego ánigamó.
12 Nati wanawanan for yumatah ta ta, kok uma’ar, gabunam, naatu kutor mamu. Peter matan hibora’ah masanuw kakafih biyah gubagug auman itah|alt="Peter’s vision" src="cn01945B.tif" size="col" loc="Act 10.12" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="10.12"
13 Lá okago, áminagutí nene gakó makó láa loko utó imó: Pitazo, litá oko kepeleko namane.
13 Orot fanan nowar eo, “Peter kumisir iti sawar kurouw ku’aa.”
14 Loko lokago, Pitá limó: Guivahanínemaka, lá oko nomive. Neza mosehá netá ligika ale golotuva loaká netá nene gopa nosá amuve.
14 Baise Peter iya’afut eo, “Men karam Regah, ayu men kafai sawar iti na’atube karitanih eregubagub auman aa’umih.”
15 Loko lokago, anotó aleko láa loko limó: Ómasímo loko nagamí zenei netá nene géisi ma moseminogo ane.
15 Orot fanan iban bairou’abin e’af maiye, “Sawar abisa God eorereb gewasin rarouw men o a notamaim kakafin inarouw inao.”
16 Loko lokago, ámina gakó nene gamena losive makole likasigo, litá oko lohuvagi gelelehá oko okulumakú iteko vimó.
16 Sawar iti na’atube mar tounu matar, imaibo naniyan meyemeye sawar matabir maiye yen mar run.
17 Lá okago, Pitá nene nogómula molatohe loko nouke vamó itína ániguhe loko giligo gena imó. Lá okago, noigo, Koneliasí kimisili ve keza Saimoni numunimú lokatoká iki vake, ali utó iake, gatetó minake,
17 Peter matan hibora’ah sawar iti i’itin anayabin so’ob isan kasiy ma binotanot, orot Cornelius iyafarih hinan bar hitita’ur hina fur awan hibat.
18 sele liki lamó: Saimon agulizá gosohá Pitá loko ne vema imane numukú noihe.
18 Hi’afariy hibatiyih hio, “Orot wabin Simon Peter iti a baremaim ema’am?”
19 Liki loká niago, Pitá eza vamotoka gosohá netá ánigamó nene agata geleva geleva oko noigo, Sikalahulímo láa loko lo amimó: Ve losive makolete geikumú vitagá niave.
19 Peter matan hibobora’ah isan boro’ika ma binotanot, Anun Kakafiyin iu eo, “Simon, orot nah tounu o tenunuwihi.
20 Nénisi kimiselekugo niaze, geza lemeko Zuta ve niagopa hetoka ve niakumú gagata losi gelemoko kezagi makó vilo.
20 Imih kumisir kura’iy bar baban, men a inakutan baise bairi kwanan, anayabin ayu aiyafarih hina.”
21 Loko lokago, Pitá ve niatoka lemeake nenikumú vitagá nitamó nene imane nouze, nanamú niave.
21 Peter misir ra’iy naatu iuwih eo, “Ayu orotoban iti kwa ayu kwanunuwuhu, kwa a’an aisim kwana?”
22 Loko lokago, ve keza láa liki li amemó: Ami ve 100 keí gizapa ve Koneliasí áisi agika lamanaki ve Ómasimú alévolé oko geleko minoaká i ve nene Zuta vegená mukilite ánigi lamaná nia ve noive. Ómasímini ageló makolímo gakó makó lo amekago eza limiselekago, geí gelémoko aí numutoka vokuko, gegepagutí gakó lo lemekako gilitune loko noune.
22 Hiya’afut hio, “Aki i baiyowayan orot ukwarin wabin Cornelius iyafari ana. Iti orot ana yawas i gewasin, naatu God ebibiruw, Jew sabuw etei iti orot i tekakakafiy. Tounamatar kakafiyin iu, o tifefeyani itan ana bar, saise o abisa itao’o i tanowar isan.”
23 Liki likago, Pitá nene kelémo numunagú molokago akamó.
23 Basit Peter nah tounu buwih bar hirun bairi fai ta’imon hi’in.
24 Viki gapoló akiake, gó lokago goha viki Sisalia numutoka anitiake, Koneliasí nene vegenala zuhagi zogovagi kelémo nupa oake kegeva iki niago, ánigamó.
24 Veya baitonin hina Caesarea hitit. Cornelius i ma matan ef i’itin, taintuwan afa e’af ayuwih hina ana baremaim bairi hima Peter hikakaif.
25 Lá iake, Pitá nene numunagú itimó. Itekago, Koneliasí ake agisauka agihúna geake gupá zeko gekévaké lotamó.
25 Peter na bar rur ana maramaim, Cornelius nanamaim sun yowen kwafir re.
26 Lá omikago, Pitá alémo oteake lá amoko otezo, neza nene vegenáma nouve.
26 Baise Peter imisiruw eo, “Kumisir ayu i orot o na’atube.”
27 Loko lo amekago, ligili hagili ikasike, vegená mukí alegesá iki mina numukú itesike
27 Peter tur busuruf auman Cornelius hairi hirun hin bar wanawanan hitit naatu sabuw kou’ay gagamin na’in hima’am kouh yen.
28 Pitá nene láa loko lo kimimó: Lekeza Zuta ve lelí mogona mota gilinave. Lezagi Zuta vegená niamamolagi nonagá oko apizeko minamitune liki li hukinamóma nemóza, vegená makokumú móina ve loko loketamo loko Ómasímo mogona nelepizeko lo nemekago gelekuve.
28 Iuwih eo, “Kwa etei kwaso’ob Jew hai ofafar men ebibasit boro Ufun Sabuw atinanawani bairi tatitayo’ay. Baise God i’obaiyu aitin ayu men orot ta biyan karitanin o gubagub anarouw anao.
29 Nenemú lekeza nenikumú sele-sele likago, gena amuke okuve. Itína sele lamó nenémini mogonáa likiko gilitove.
29 Imih ayu isou tur kwabiyafar, ayu men erekwahir auman anamih. Ayu kwa abibatiy, aisim ayu isou tur kwaiyafar ana?”
30 Loko lokago, Koneliasí lo amike limó: Neza sene ho ale zohota noigo, Ómasiloka noluke ánigumó nene, ve makó ginegane agovisámo lapetapé oko minamó nenémo nenitoka omo anitekago, ániguve.
30 Cornelius iya’afut eo, “Veya kwafe’en na’atube sawaraka, veya three korok na’atube rabirab au baremaim ayoyoyoban, naniyan meyemeye orot ana faifuw kwes nau’umaim bat eo,
31 Nánigugo láa loko lo nimive: Koneliasizo, Ómasiloka lanimó itó vegená ámemena hize lé oketanike noanimó nene Ómasímo mota gele lamaná okave.
31 ‘Cornelius, ayoyoban God nowar naatu a siwar sabuw yababan wairafih ibitih imaim ana not kusib.
32 Nenemú geza vegená kimiselekako, Zopa numutoka viki Saimon agulizá gosohá Pitani alímikatave. Áisi nene apolahini numukú pulumaká iza galupava ale lamanatamaná oaká vémini numukú age nagamí gahevaloka noinogo ive.
32 ‘Orot ta kwiyafar en Joppa imaim orot wabin Simon wabin ta Peter i Simon bobaituw kanabihimaim sawar ta ta sakirayan ana bar tor rewanamaim ema’am biyan etit.’
33 Loko lo nemekago, nenemú litá oko kimiselekugo, geitoka vikago geza gakóne gelekanike okako mulúnegú lamaná gelekuve. Itínasa nene Guivahanímo logeta gakó nene lokako gilitune loko Ómasímini avogisaló alegesá oko imane noune.
33 Imih o isa tur saisewat aiyafar, naatu gewasin maiyow o ina itit, naatu aki etei God nanamaim Regah sawar etei eo biyuni nowaramih ama akakaif.”
34 Loko lo amekago, Pitá láa loko limó: Ómasímo mukí vegená lelí lugupelokamú giligo iteká lemeká osá amive. Nene mota gelenouve.
34 Imaibo Peter busuruf binan eo, “Ayu bounabo aso’ob, God men orot babin ta’imon itin yan ebaibimih.
35 Numutó namató vegenalite Ómasimú goliva giliki etati netá aliki minata vegená mukikumú giligo hamó lelegitokó neve.
35 Baise orot menan ta ta iyab i tibibiruw naatu abisa gewasin tisisinaf.
36 Isilae vegenatoka gakó lamaná amisilimó nene lekeza mota gilinave. Izesu Kilistó eza vegená mukilitini Guivahani noi vemú gelekuko ligikagú hulu iti gakó nene,
36 Tur God iyafar na Israel biyah titit i etei kwaso’ob, iti tur gewasin i tufuw Jesu Keriso wanawanamaim ema’am. It etei ata Regah.
37 Zoní apí oko monó nagamí hilatave loko lo utó oko lo kemekago, Zutaia mikasiloka li hutilí amóma neve.
37 Naatu kwaso’ob sawar abisa Judea wanawanan mamatar, John bapataito isan bibinan ufunamaim iti sawar i Galilee imaim busuruf.
38 Itó Ómasímo eza Sikalahula amiselekago, Nasalete numutotí ve Izesuni amatoka minake zámuza amekago, Ómasímo alémo vatí igo, Izesú nene mohona mohona ike hoza gihila alike Satá kelémo golesa galasa oko minoaká i vegená kelémo lamanatamaná oko mina gakó nene lekeza mota gilinave.
38 Mi’itube Anun Kakafiyinamaim God Jesu Nazareth matuwan tafan eof nowah naatu fair tafan bisuwai i kwaso’ob. Naatu ana bowabow mi’itube run tit bow yawas gewasin sinaf, sabuw iyab afiy hai fairamaim hima’am etei biyawasih auman i kwaso’ob, anayabin God i hairi hima’am.
39 Itó Zuta ve lelí mikasiukagi itó Zelusale numutokagi oko moloko ike alimó nene ánigoko gelekune. Lá onouko, zohota zaló apilikago hilimóza,
39 Sawar abisa Jew hai me yan naatu Jerusalemamaim sisinaf etei i aki a’itah sif arurubon. Naatu onaf afe’enamaim hikubar momorob auman i aki aso’ob.
40 heleake noigo, gamena losive makole oko vokago, Ómasímo galegutí goha alémo otimó. Alémo oteake alémo utó molake lelepizigo, ánigonouháma neve.
40 Baise veya tounu ufunamaim God morobone bora’ah maiye naatu iwa’an tit irerereb sabuw hi’itin.
41 Mukí vegenalite Izesuni ánigamamóza, heleneikutí oteake ezagi apiziki gitigiki niki miniaká a vegená Ómasímo lelémo etó i vegenaláagó leza ánigonouháma neve.
41 Men sabuw etei hi’itin, baise sabuw iyab God rurubinihiwat, nati i aki iyab morobone mimisir maiye ufunamaim bairi a’aa atomatomawat.
42 Itó Ómasímo lo molató gipala Izesú nene logómulagi vegenaki hele vegenaki gona mololetati ve loló i gakó nene vegená li utó iki li kimitave loko Ómasímo loletonoimóma neve.
42 Naatu eobaiyuni tur gewasin sabuw etei isah ana binan hai tur ana’owen Jesu i God Rubin sabuw yawayawasih naatu murumurubih baibabatiyih isan.
43 Ómasímini agepagutí gakó liaká a ve mukilite ámina vémini gakoláa luhuva gizinamó nene lá oko neve: Aikumú gili alévolé ita vegená nene Ómasímo Izesukumule loko lihimáini ahuloketanogo ive, loko limó.
43 Dinab orot etei isan hibinan hio sabuw iyab i wabinamaim hinabitumatum boro hai bowabow kakafih nanotawiyen.”
44 Pitá láa loko noli agepagi giliki mina vegenatoka Ómasímini Sikalahú limimó.
44 Peter iti na’atube bat eo inan wanawanan Anun Kakafiyin ra’iy sabuw iyab hima tur hinonowar tar gabuwih.
45 Lá oko limimó nene Ómasímo Sikalahú nene hetoka vegenatokagi lehizekimikago,
45 Jew baitumatumayah afa Peter bairi Joppa’ane hinan hifofofor men kafaita. God ana usar Anun Kakafiyin Ufun Sabuw auman tafahimaim isuwai re’ere isan.
46 haitopaitó konokutí liki Ómasi agepoka nilago, giliake Zuta vegenakutí Izesukumú gili alévolé a ve Pitaki makó a vete sigaga likitamó. Lá ikago, Pitá láa loko lo kimimó:
46 Naatu sabuw menah botabir tur ta ta hio God hibora’ara’ah.
47 Goí oko lelitoka Sikalahú limimó ámina oko imane hetoka vegenatoka lemekave. Nenemú monó nagamí holoketamitunimó nene etaminogo ive.
47 “Iti sabuw boro yait harewamaim bapataito bain isan na’otanih? Anayabin Anun Kakafiyin it tabaib na’atube i auman hibaika.
48 Loko loake, lo kemekago, Izesu Kilistoni agulizató kilími milake monó nagamí hilikitamó. Hilikimiake, Pitá nene gamena luguhá kezagi minoko aleko itive liki likago, makó minamó.
48 Basit iuwih Jesu Keriso wabinamaim bapataito hibai, naatu Peter veya bai’ab na’atube bairi ma isan hifefeyan nati’imaim bairi hima.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.