Atos 12
'WUN SË ‑NAƆ 'SËËDHƐ (DNJ) vs VC
1 'Töng 'dhö bhë ‑a 'ka, 'yö ‑gludë Elɔdö ‑yö Yesu ‑wun ‑dhɛ 'wun gia‑ ‑mɛ ‑nu mɛ 'bhaa ‑nu 'klo bhɔ ‑sü zü dɔa.
1 Por aquele mesmo tempo, o rei Herodes mandou prender alguns membros da Igreja para os maltratar.
2 'Yö Zan dheglu Zakö ‑gɔ ‑kan.
2 Assim foi que matou à espada Tiago, irmão de João.
3 'Go mü ꞊dhɛ 'ö ꞊yaa‑ yö ꞊nɛ Zakö zë ‑sü 'ö bhë ‑a ‑wun 'yi ‑yö ‑kan Zuifö ‑nu 'dhii, 'ö Piɛɛ kun 'pö. (‑Yö ‑kë Zuifö ‑nu ‑bha 'wlaan‑ 'ö 'wo‑ ‑dhɛ 'wlaan‑ 'wo ꞊bluu'‑ 'ö‑ ꞊bhɛɛpë 'yaa‑ 'piö 'wo‑ ‑bhö ‑na bhë ‑a 'töng 'ka.)
3 Vendo que isto agradava aos judeus, mandou prender Pedro. Eram então os dias dos pães sem fermento.
4 ꞊Dhɛ 'ö ꞊wa Piɛɛ 'kun, 'ö Elɔdö ꞊yaa‑ ‑da ‑kanso 'gü, 'ö 'dhasi 'gɔɔ‑ do ö ga 'slado sü 'ö ‑an kpö dan ‑yiisië ‑yiisië 'ö 'wo wo 'ko ‑ta bho 'yan ‑to Piɛɛ ‑bha ‑sü 'ka do do 'ka. Bhii Elɔdö ‑yö ‑mɔa 'gü kö ꞊ya kë ꞊nɛ Paakö 'wlaan‑ ꞊ya zië kö ‑yaan 'dho ‑a 'ka 'sɛgümɛ ‑nu 'dhiö kö ‑wa zë ‑sü ‑za dɔ ‑a ‑bha.
4 Mandou prendê-lo e lançou-o no cárcere, entregando-o à guarda de quatro grupos, de quatro soldados cada um, com a intenção de apresentá-lo ao povo depois da Páscoa.
5 'Dhasi ‑nu ‑wo ‑kë wo 'yan ‑to Piɛɛ ‑bha ꞊dhia, ‑kanso 'kɔɔdhö, 'kɛɛ 'töng 'ö bhë ‑a 'ka, Yesu ‑wun ‑dhɛ 'wun gia‑ ‑mɛ ‑nu kpö ‑wo ‑kë ‑bhɛa ‑Zlan ‑dhë ꞊dhia ꞊faan' 'ka Piɛɛ ‑wun 'gü.
5 Pedro estava assim encerrado na prisão, mas a Igreja orava sem cessar por ele a Deus.
6 Yi 'ö Elɔdö dho dhoë Piɛɛ 'ka 'sɛgümɛ ‑nu 'dhiö bhë ‑a gbeng ‑yi bhë ‑a 'ka, Piɛɛ ‑yö ‑kë yi zë ꞊dhia 'dhasi ‑nu ꞊plɛ ziën. 'Dhasi ‑nu ꞊plɛ 'wo bhë, mɛ 'ö ‑dhö 'ö Piɛɛ ‑kɔ do ‑klu ö ‑bha ꞊yɔɔga 'ka, 'ö‑ ꞊bhüö' ‑klu ö ꞊kwɛɛ' dhö 'pö. 'Go mü 'dhasi 'bhaa ‑nu ‑wo ‑kë wo ‑dɔ ‑dhɛ ‑bha ‑kanso 'kɔdhi mɛ 'ö Piɛɛ ‑yö ‑kë ‑a 'gü bhë ‑a 'dhiö.
6 Ora, quando Herodes estava para o apresentar, naquela mesma noite dormia Pedro entre dois soldados, ligado com duas cadeias. Os guardas, à porta, vigiavam o cárcere.
7 'Ö to mü, kwa Dëmɛ ‑bha bɔmɛ do ‑yö ꞊gbëü, 'ö ‑dhɛpuudhɛ ‑yö bhü, ‑kanso 'kɔdhi bhë ‑a 'gü. 'Ö ‑Zlan ‑bha bɔmɛ ‑yö pa Piɛɛ ‑bha ‑a gban ‑ta ‑ma ‑sü 'ka 'ö‑ pö ‑a ‑dhë: «‑Bhö ꞊luu'‑ 'siösiö!»
7 De repente, apresentou-se um anjo do Senhor, e uma luz brilhou no recinto. Tocando no lado de Pedro, o anjo despertou-o: Levanta-te depressa, disse ele. Caíram-lhe as cadeias das mãos.
8 'Ö ‑Zlan ‑bha bɔmɛ ‑ya pö Piɛɛ ‑dhë 'zü: «‑Bhö ü ‑bha ‑du kwi dɔ ü ‑bha sɔ ‑ta, 'go mü 'ü ü ‑bha ‑sakpa yö ü ‑gɛn ‑bha!»
8 O anjo ordenou: Cinge-te e calça as tuas sandálias. Ele assim o fez. O anjo acrescentou: Cobre-te com a tua capa e segue-me.
9 'Yö Piɛɛ ‑yö ‑ziö ‑Zlan ‑bha bɔmɛ bhë ‑a 'piö, 'wo goë ‑kanso 'kɔdhi bhë ‑a 'gü; ‑ya ‑pö ‑bezë ꞊nɛ pë ‑nu 'wo kë ‑na 'töüdhö bhë 'yanpiöpë ‑mü.
9 Pedro saiu e seguiu-o, sem saber se era real o que se fazia por meio do anjo. Julgava estar sonhando.
10 'Wo ‑ziö 'dhasi kpö ‑blɛɛzë ‑ta, 'ö 'wo dho 'wo ziö ‑an mɛ 'wo yö ‑an 'piö ‑an ‑ta, 'wo dho 'wo yö ‑piö kpong 'wo ‑kanso 'kɔdhi ta ‑na ‑a 'ka bhë ‑a ‑bha kö ‑waan yö plaan. 'Ö kpong 'ö bhë 'ö ‑po ö ꞊deë' ‑an wö 'dhiö, 'ö 'wo yö plaan. ꞊Dhɛ 'wo 'ta ‑na ‑kpinngga do 'piö, 'ö ‑Zlan ‑bha bɔmɛ ‑yö to mü 'yö ꞊dhong Piɛɛ ‑gɔ. 'Ö Piɛɛ ‑yö to ö ‑de 'sloo 'ka.
10 Passaram o primeiro e o segundo postos da guarda. Chegaram ao portão de ferro, que dá para a cidade, o qual se lhes abriu por si mesmo. Saíram e tomaram juntos uma rua. Em seguida, de súbito, o anjo desapareceu.
11 ꞊Dhɛ ꞊ya kë 'dhö, 'ö Piɛɛ ‑ya 'wun dɔ ꞊nɛ, pë 'ö ‑kë bhë 'yanpiöpë 'yaa ‑mü, 'kɛɛ 'wun giagia ‑mü, 'ö‑ pö: «'Ma‑ dɔa 'sabla giagia 'ka ꞊nɛ, n Dëmɛ 'yö ö ‑bha bɔmɛ bɔ kö ‑yaan n bho Elɔdö ‑bha ‑kɔ ‑mɔ 'wuën‑ waa‑ 'wun yaa 'ö Zuifö ‑nu 'wo‑ 'piö kö 'wo‑ kë n 'ka bhë ‑an kwɛɛ.»
11 Então Pedro tornou a si e disse: Agora vejo que o Senhor mandou verdadeiramente o seu anjo e me livrou da mão de Herodes e de tudo o que esperava o povo dos judeus.
12 ꞊Dhɛ 'ö ꞊ya ö ‑de ‑kë ‑a 'gü ‑kɔ dɔ 'ö dho Zan 'wo‑ 'tɔ kpɔ Maakö 'ka bhë ‑a dhe Mali ‑gɔ kɔɔ. Mɛ ‑nu ‑wo ‑kë wo 'ko ꞊bhaa mü ꞊va 'ka ‑bhɛa ‑Zlan ‑dhë ꞊dhia, ‑a ‑wun 'gü.
12 Refletiu um momento e dirigiu-se para a casa de Maria, mãe de João, que tem por sobrenome Marcos, onde muitos se tinham reunido e faziam oração.
13 ꞊Dhɛ Piɛɛ ꞊ya ‑lo, 'ö kpong ‑ta ‑ma; 'ö yuökëdhe do 'wo‑ ‑dhɛ Lɔdö bhë, 'yö ꞊yɔɔn kpong 'sɔɔ kö 'yaan‑ ꞊dhɛɛ' 'kpɔ ꞊nɛ dö 'ö kpong ‑ta ‑ma ‑ɛ?
13 Quando bateu à porta de entrada, uma criada, chamada Rode, adiantou-se para escutar.
14 'Ö Piɛɛ ‑wo dɔ, 'ö‑ ‑bha ꞊zuögludhi 'gü, kö ‑yö kpong 'po ꞊zian' bhë 'ö ‑bla sü 'ö dho kɔɔ 'ö‑ pö mɛ ‑nu 'wo ‑kë mü ‑an ‑dhë Piɛɛ ‑yö 'kɔdhi ‑bha.
14 Mal reconheceu a voz de Pedro, de tanta alegria não abriu a porta, mas, correndo para dentro, foi anunciar que era Pedro que estava à porta.
15 'Ö 'wo‑ pö ‑a ‑dhë: «'Blɔɔn‑ 'ö ‑da ü 'gü a? Piɛɛ ‑yö ‑kanso 'kɔɔdhö, yaa ‑mɔa ‑bha kö ‑yö nu 'kɔdhi zö!» 'Yö‑ pö ‑an ‑dhë ‑yɔɔn ö ‑wo ‑ta ‑sü 'ka ꞊nɛ Piɛɛ ‑yö 'kɔ 'dhiö mü. ꞊Dhɛ ꞊ya kë 'dhö 'wo‑ pö: «‑Zlan ‑bha bɔmɛ 'ö bɔ Piɛɛ 'piö ‑kplawo bhë yö ‑mü.»
15 Disseram-lhe: Estás louca! Mas ela persistia em afirmar que era verdade. Diziam eles: Então é o seu anjo.
16 ꞊Dhɛ kë ‑na 'dhö kö Piɛɛ ‑yö kpong ‑ta ‑ma ‑na ‑kplawo. ꞊Dhɛ 'ö ꞊wa kpong 'po zlöö, 'ö ‑an 'yan ‑yö ‑da ‑a ‑ta, 'ö 'tetundhe ꞊va ‑yö ‑da ‑an 'gü.
16 Pedro continuava a bater. Afinal abriram a porta, viram-no e ficaram atônitos.
17 'Ö Piɛɛ ‑yö ö ‑kɔ ‑ta zë ‑an ‑dhë kö ‑waan wo 'dhi yö 'kuë‑. 'Ö ‑kɔ 'ö kwa Dëmɛ ‑ya bhoë ‑kanso 'kɔɔdhö bhë 'ö‑ ꞊blɛɛ ‑an ‑dhë 'zü kö 'wun bhë, ‑wa ꞊blɛɛ'‑ Zakö waa‑ Yesu ‑wun ‑dhɛ 'wun gia‑ ‑mɛ mɛ ‑nu 'wo to ‑an ‑dhë. ꞊Dhɛ ꞊ya kë 'dhö, 'ö Piɛɛ ‑yö ‑ziö 'ö dho ‑dhɛ gbɛ 'gü.
17 Ele, acenando-lhes com a mão que se calassem, contou como o Senhor o havia livrado da prisão, e disse: Comunicai-o a Tiago e aos irmãos. Em seguida, saiu dali e retirou-se para outro lugar.
18 ꞊Dhɛ 'ö‑ ‑dhɛ ꞊ya 'po, 'suö ꞊va ‑yö ‑da 'dhasi ‑nu 'wo ‑kë wo 'yan ‑to Piɛɛ ‑bha ꞊dhia, ‑kanso 'kɔɔdhö bhë ‑an 'gü, 'wo yö wo ‑de ꞊dhɛɛ' 'kpɔ ‑sü 'gü ꞊nɛ Piɛɛ ‑yö ‑bɔ 'më 'ö ꞊duë ꞊ɛ?
18 Logo que amanheceu, houve um sobressalto pouco comum entre os soldados sobre o que acontecera a Pedro.
19 Elɔdö ‑yö ‑ko 'zü 'ö Piɛɛ ꞊mɛɛ, 'kɛɛ yaa‑ yö. 'dhasi ‑nu 'wo wo 'yan to ‑a ‑bha bhë, 'ö ‑an ꞊dhɛɛ' kpɔ ‑a ‑wun 'ka. ꞊Dhɛ 'ö ‑dhɛ 'ö Piɛɛ 'dhö ‑a ‑bha waa‑ dɔ kpinngdhö, 'ö‑ pö 'dhasi gbɛ ‑nu ‑dhë ‑wo 'dhasi ‑nu 'wo bhë ‑an zë.
19 Herodes, procurando-o e não o achando, instaurou um processo contra os guardas e mandou supliciá-los. Em seguida, desceu da Judéia para Cesaréia, onde permaneceu.
20 ‑Naadhe ꞊va ‑yö ‑kë Elɔdö 'gü, Tii ‑mɛ ‑nu waa‑ Sidɔn ‑mɛ ‑nu ‑an buëndhö. 'Ö mɛ ‑nu 'wo bhë 'wo wo ‑wo kpɔ 'kuë‑ do kö 'waan‑ wo ‑de ‑zɔn Elɔdö 'dhiö, 'ö 'wo bɔ ‑gludë ‑bha 'yan ‑to ‑a ‑bha 'kɔ ‑bha ‑mɛ ‑nu ‑gɔmɛ 'wo‑ ‑dhɛ Blatusö ‑a ‑ta, 'wo dho ‑gludë Elɔdö 'piö, 'wo dhidhe ‑da wo ‑nu wo ziën. Bhii 'ö tɔɔ ‑an ‑bha 'sɛgümɛ ‑nu ‑bha ‑bhöpë ‑yö ‑go ‑gludë kwɛɛ.
20 Estava Herodes em conflito com os habitantes de Tiro e de Sidônia. Estes, porém, de comum acordo, se apresentaram a ele, e, com o favor de Blasto, que era camareiro do rei, pediram a paz. {Porque a sua região era abastecida por ele.}
21 ꞊Dhɛ 'ö yi 'ö Elɔdö ‑ya kpɔ bhë ꞊ya ‑lo, 'yö ö ‑bha ‑gludëdhɛ ‑sɔ ‑da ö ‑bha, 'ö dho 'ö ‑ya ö ‑bha 'gɔ ‑gbloo 'gü, 'ö yö 'wun ꞊blɛɛ' ‑sü ‑bha mɛ ‑nu 'plɛ wö 'dhiö mü.
21 No dia marcado, Herodes, vestido em traje real, sentou-se no tribunal e lhes dirigiu uma alocução.
22 'Ö 'sɛgümɛ ‑nu ‑wo ‑gbla 'gbee‑ 'ka ꞊nɛɛ: «Mɛ 'ö 'wun ꞊blɛɛ' ‑na bhë, mɛ 'bhee‑ 'yaa ‑mü, ‑zlan do 'bhaa ‑mü!»
22 O povo aplaudia: É a voz de um deus, e não de um homem!
23 'Kɛɛ ‑dhɛ do bhë 'ö to ‑a ‑bha 'ö kwa Dëmɛ ‑bha bɔmɛ do ‑ya ‑kë 'ö 'yua ‑yö Elɔdö kun, 'ö ꞊bhüö' 'në ‑nu ‑wa ‑bhö 'ö ga. Bhii 'ö tɔɔ ‑yö 'tɔbhɔdhe ‑nu ö ‑de ‑dhë, 'yö ö ‑de sü ‑Zlan 'ka.
23 No mesmo instante, o anjo do Senhor o feriu, por ele não haver dado honra a Deus. E, roído de vermes, expirou.
24 'Ö mɛdhɛvadhɛ ‑wo ‑Zlan ‑wo ma, 'ö 'wo Yesu ‑wun ‑dhɛ 'wun gia‑, 'wo dhoë 'dhiö.
24 Entretanto, a palavra de Deus crescia e se espalhava sempre mais.
25 ꞊Dhɛ 'ö Baanabasö waa‑ Sɔlö ꞊wa yën 'wun ‑nu 'ö 'wo ‑kë ‑a 'piö kö 'wo‑ kë bhë ‑a ‑yö 'ko 'dhiö kë ‑sü ‑bha Zeluzalɛmë, 'wo ‑yɛ wo 'zü 'wo dho Antiɔsö. 'Ö Zan 'wo‑ 'tɔ kpɔ Maakö 'ka bhë, 'wo‑ kpa wo ‑bha 'ö wo ‑nu 'wo dho.
25 Tendo Barnabé e Saulo concluído a sua missão, voltaram de Jerusalém {a Antioquia}, levando consigo João, que tem por sobrenome Marcos.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.