Mateus 22
NAƆ ‑SË 'SËËDHƐ (DAF) vs VC
1 ꞊Dhɛ 'ö ꞊ya kë "dhʋ̈ 'yö Yesu ‑yö dhiang 'bha zë 'zü "tʋ ‑to ö ‑wʋ ‑bha ‑mɛ ‑nu ‑dhɛ 'ö‑ pö:
1 Jesus tornou a falar-lhes por meio de parábolas:
2 «Atanna ‑bha ‑gblüdëdhɛ bha‑ ꞊tɛni ‑kë ꞊dhɛ ‑gblüdë do 'ö ö gbö ‑bha dhe 'sü ‑sü troo yi kpɔ ꞊në‑ 'dhö.
2 The kingdom of the heavens has become like a king who made a wedding feast for his son,
3 ꞊Dhɛ 'ö troo bha‑ yi ꞊ya ꞊loo, 'yö ö ‑bha gwëëzë ‑nu bɔ 'mɛ 'ö‑ ‑nu ‑dhɛ troo bha‑ ‑ta bha‑ ‑nu ‑dhɛ ‑dhɛ 'gü, "kɛɛ 'yö 'mɛ 'ö‑ ‑nu ‑dhɛ bha 'wo ‑kɔ.
3 and sent his bondmen to call the persons invited to the wedding feast, and they would not come.
4 'Yö ‑ya mü 'zü 'ö mɛ 'bha bɔ 'yö‑ pö‑ ‑nu ‑dhɛ: «‑Ka 'dho 'ka‑ pö‑ 'mɛ 'a‑ ‑nu ‑dhɛ bha‑ ‑nu ‑dhɛ ꞊dhɛ ‑bhöpë ꞊gbaan ma, 'ma ma ‑du ‑nu waa‑ ma ‑tuʋ̈ "wɛɛ ‑nu 'ö ꞊wa "yɔn kë ‑a ꞊gban zë, ‑a ‑gbɔ ꞊ya 'go pɛng ‑ta, ‑wo nu kö 'kwa dhe dɔ ‑pë bha‑ ‑bhö.»
4 Again he sent other bondmen, saying, Say to the persons invited, Behold, I have prepared my dinner; my oxen and my fatted beasts are killed, and all things ready; come to the wedding feast.
5 "Kɛɛ 'yö 'mɛ 'ö‑ ‑nu ‑dhɛ bha 'wii wo "tʋ kë ‑a ‑bha ꞊dhiɔwʋ bha‑ ‑bha, 'yö 'wo dho wo ‑mawɔn ‑nu kë ‑dhɛ 'gü. ‑A mɛ 'bha ꞊ya "wlü 'yö dho ö ‑gɔ 'bhlaa‑, 'yö‑ mɛ 'bha ‑yö ꞊wlü 'yö dho ö ‑bha "dhɔɔ dɔ ‑zian 'ka.
5 But they made light of it, and went, one to his own land, and another to his commerce.
6 'Yö‑ mɛ 'bha ‑nu ‑dɩ 'pö 'wo gwëëzë ‑nu bha‑ ‑nu kun 'wo‑ ‑nu ‑wëëdhɛ bho 'yö 'wo‑ ‑nu zë.
6 And the rest, laying hold of his bondmen, ill-treated and slew {them}.
7 ‑A kë 'wo‑ wo "dhʋ̈ bha, 'pu 'ö‑ wo ‑gblüdë bha‑ ‑bha ‑a ‑naa 'yii kë. 'Yö ö bha "sɔdha ‑nu bɔ 'yö 'wo dho 'wo mɛzëmɛ ‑nu bha‑ ‑nu zë, 'yö 'wo‑ ‑nu ‑bha 'pö‑ ‑nu ‑gʋ̈.
7 And {when} the king {heard of it he} was wroth, and having sent his forces, destroyed those murderers and burned their city.
8 ꞊Dhɛ 'ö go mü, 'yö‑ pö ö ‑bha gwëëzë ‑nu ‑dhɛ ꞊dhɛ: «‑Dhɔkëpë ya ꞊ya ma, "kɛɛ mɛ ‑blɛɛsü ‑nu 'a‑ ‑nu ‑dhɛ bha 'waa gun‑ ꞊bhlëë 'gü ‑mɛ 'ka.
8 Then he says to his bondmen, The wedding feast is ready, but those invited were not worthy;
9 ꞊Dhɛ 'ö "dhʋ̈, ‑ka 'dho zian ‑gloo ‑ta ‑dhɛ ‑nu 'gü 'dɔɔndhö, kö mɛ "pɛpɛ 'ka dho ‑kpan ‑a ‑nu ‑bha kö 'ka‑ ‑nu ‑dhɛ!»
9 go therefore into the thoroughfares of the highways, and as many as ye shall find invite to the wedding feast.
10 ꞊Dhɛ 'ö ꞊yaa‑ pö "dhʋ̈, 'yö‑ ‑bha gwëëzë ‑nu bha 'wo dho zian ‑gloo ‑ta ‑dhɛ ‑nu 'gü 'yö 'wo 'wɔnsëkëmɛ ‑nu oo, 'wɔnyaakëmɛ ‑nu oo, mɛ "pɛpɛ kö 'wo ‑kpan ‑bha, 'yö 'wo‑ ‑nu ‑dhɛ, 'yö ‑dhɔkëdhe ‑kë 'gü ‑kɔ bha 'ö pa.
10 And those bondmen went out into the highways, and brought together all as many as they found, both evil and good; and the wedding feast was furnished with guests.
11 ꞊Dhɛ 'ö mɛ ꞊ya 'kɔ pa ꞊dhɛ ‑kɔ bha‑ 'dhö, 'yö ‑gblüdë ‑yö nu kö 'ö ö "yan ‑kpan 'mɛ 'wo nu ö ‑bha ꞊dhiɔwʋ ‑bha bha‑ ‑nu ‑bha. ꞊Dhɛ 'ö ꞊ya ‑da 'kɔɔdhö, 'yö ö "yan ‑kpan gɔndë do 'bha ‑bha mü kö ‑dhɔkëdhe bha‑ ‑ta ‑sɔ ('ö‑ ‑pë ‑kë ‑a ‑yan ‑ta kö 'ö‑ ꞊gbaɔ 'mɛ 'wo dho ‑da 'kɔ bha‑ 'gü ‑a ‑nu ‑gɔ ꞊dhɛ ‑kɔ 'wo‑ ‑kë 'ka wo wɔ ‑kɔ 'gü ‑a 'dhö 'ö 'yaa 'mɛ 'ö‑ ‑gɔ 'yaa ‑da ‑dhɔkëdhɛ ‑kë 'gü ‑kɔ 'gü bha) 'yaa‑ ‑bha,
11 And the king, having gone in to see the guests, beheld there a man not clothed with a wedding garment.
12 'yö‑ dhɛɛ" kpɔ 'ö‑ pö: «N "taɔngdë, i ‑da 'kɔ ya‑ 'gü ‑kɔ ‑kë ꞊dhɛ kö ‑dhɔkëdhe ‑ta ‑sɔ 'kö ya 'yaa i ‑bha? "Kɛɛ dhɛɛ" kpɔ 'ö bha‑ ‑yɔ 'yii‑ ꞊slɔɔ 'mɛ bha‑ ‑gɔ.
12 And he says to him, {My} friend, how camest thou in here not having on a wedding garment? But he was speechless.
13 'Yö ‑gblüdë ‑ya pö ö ‑bha gwëëzë ‑nu ‑dhɛ 'ö‑ pö: «‑Kaa 'kun 'ka‑ ‑kɔ waa‑ ‑gɛn ‑nu ‑lö kpɛnngkpɛnngdhö kö 'ka‑ ‑zuö ‑dhɛtiidhɛ 'gü "kpɛnngdhö kö ‑yö ‑wëë ‑gbʋ bɔ kö ‑yö ö "sɔn "dhiʋ̈ ‑bhö 'ka klöklödhö.
13 Then said the king to the servants, Bind him feet and hands, and take him away, and cast him out into the outer darkness: there shall be the weeping and the gnashing of teeth.
14 ꞊Dhɛ 'ö Yesu ꞊yaa‑ pö "dhʋ̈, 'yö ö ‑wʋ "zɔ dɔ 'ö‑ pö: «‑A pö 'a‑ wo "dhʋ̈ bha‑ ‑gɛn ‑mü ꞊dhɛ mɛ 'ö Atanna ‑ya ‑nu ‑dhɛ kö ‑wo ‑ya ö ‑bha ‑ya 'gü bha ‑wo 'gbɛ "dhʋ̈ tɛan‑ 'ka, "kɛɛ mɛ 'dhɛ 'wo dho kë ‑a dhɔɔbhaamɛ ꞊dede 'ka 'ö 'wo dho 'to‑ ‑bha 'to 'gü ꞊në 'waa 'gbɛ.
14 For many are called ones, but few chosen ones.
15 ꞊Dhɛ 'ö Yesu ꞊ya bo‑ ‑pö "dhʋ̈ ‑sü 'ka, 'yö Fadhiziɛn ‑nu 'wo zun ‑a "slë mɔɔ‑ ‑sü ‑bha kö 'wo‑ 'kun ‑a ‑dɩ ‑wʋ ‑bha, 'yö 'wo‑ ‑ya 'kwëë‑ ‑kë.
15 — ausente —
16 'Yö 'wo woo‑ ꞊klangdhiʋ̈ ‑nu 'bha ‑nu waa‑ Edhodö ‑bha mɛ 'bha ‑nu bɔ Yesu "piʋ̈, 'yö 'wo‑ dhɛɛ" kpɔ 'wo‑ pö: «Yi Dëmɛ, yi‑ 'wɔn ‑dɔ ꞊dhɛ i tɛanwɔn ꞊në‑ pö, 'ö 'i mɛ ꞊klang ‑nu ‑kë tɛanwɔn 'ö zian 'ö dho Atanna "piʋ̈ ꞊në‑ ‑zɔn mɛ ‑dhɛ ‑a 'ka, 'bhaa "suʋ̈ mɛ "bhɩɩ‑ ‑nu ‑gɔ, ‑a ‑gɛn ‑mü ꞊dhɛ 'bhaa ‑kpla mɛ 'bha ‑gɔ ‑a ‑bha kë ‑tiandhö ‑sü ‑bha.
16 And they send out to him their disciples with the Herodians, saying, Teacher, we know that thou art true and teachest the way of God in truth, and carest not for any one, for thou regardest not men's person;
17 ‑A ‑kë "dhʋ̈ ‑sü bha‑ 'gü, 'nii‑ sɔng 'yi‑ bho sië Wlɔmö ‑mɛ ‑nu ‑bha ‑gblüdë 'kpii‑ ‑dhɛ ya ‑yö këwɔn 'ka, "ɛɛn 'yaa këwɔn 'ka? i ‑bha 'ö 'i i ‑zʋ gɔn‑ 'ka ‑a pö yi ‑dhɛ!»
17 tell us therefore what thou thinkest: Is it lawful to give tribute to Caesar, or not?
18 "Kɛɛ 'ö gun "dhʋ̈ kö Yesu ‑ya ‑nu zuëpiʋ̈wɔn ‑dɔ, 'yö‑ ‑yɔ bɔ‑ ‑nu ‑gɔ 'ö‑ pö: «꞊Flümɛ ‑nu 'ka ya, 'wɔn 'ö ka ‑zʋ "piʋ̈ 'yaa kë "dhʋ̈, n 'gü ꞊në 'ka nu‑ dan.»
18 But Jesus, knowing their wickedness, said, Why tempt ye me, hypocrites?
19 'Yö‑ pö: «‑Ka 'wëëga 'wo 'nii‑ sɔng bho‑ 'ka bha‑ do ‑zɔn n ‑dhɛ!» 'Yö 'wo "tanmaga do nu‑ ‑dhɛ.
19 Shew me the money of the tribute. And they presented to him a denarius.
20 'Yö‑ ‑nu dhɛɛ" kpɔ 'ö‑ pö: «De ꞊në‑ ‑gɔ "blɛɛn‑ waa‑ ‑a 'tɔ 'wo 'wëëga ya‑ ‑ta ya?» 'Yö 'wo‑ pö‑ ‑dhɛ:
20 And he says to them, Whose {is} this image and superscription?
21 «Wlɔmö ‑mɛ ‑nu ‑bha ‑gblüdë 'kpii‑ ‑mü.» 'Yö‑ pö‑ ‑nu ‑dhɛ 'ö‑ pö: «Kö ‑ka 'pë 'ö‑ ‑bha 'ka ‑a nu‑ ‑dhɛ kö 'ka‑ 'dhɛ 'ö Atanna ‑bha 'ka ‑a nu Atanna ‑dhɛ!»
21 They say to him, Caesar's. Then he says to them, Pay then what is Caesar's to Caesar, and what is God's to God.
22 ꞊Dhɛ 'ö 'mɛ 'wo bha 'wo dhiang ‑yɔ 'ö Yesu ‑ya bɔ bha‑ ma, 'yö‑ 'wɔn ‑ya ‑nu kɔn 'yö 'wo‑ to 'mü 'wo ‑ziö.
22 And when they heard {him}, they wondered, and left him, and went away.
23 ‑A yi do bha‑ 'ka 'yö 'mɛ 'wo ‑kë 'pö Sadusiɛn ‑nu 'ka 'ö 'wo‑ pö 'mɛ ꞊ya ga 'yaa ‑bö 'zü bha 'yö‑ mɛ ga 'bha 'wo nu Yesu "piʋ̈ 'wo‑ dhɛɛ" kpɔ 'wo‑ pö:
23 — ausente —
24 «Yi Dëmɛ, Moizö ‑ya ‑pö yi 'bha 'ka ꞊dhɛ ꞊ya kë ꞊dhɛ mɛ 'bha ꞊ya ga kö 'në 'yaa‑ ‑mɛ ‑gɔ, ‑a ‑dhɛa ‑bha kö‑ ‑mɛ 'zlaa‑ ‑ya ‑mɛ ‑bha dhebhɔ bha‑ 'sü kö wɛng ‑wo 'në 'kpɔ ‑a ꞊dhoo 'ö ga bha‑ ‑bha 'kpɔ 'gü kö ‑yö kë‑ ꞊dhoo bha‑ 'tɔ 'ka.
24 saying, Teacher, Moses said, If any one die, not having children, his brother shall marry his wife and shall raise up seed to his brother.
25 "Kɛɛ 'sa dheebhangzë ‑nu "saɔplɛ 'bha ‑wo ‑gun yi kpö 'gü yi 'bha 'ka, 'yö‑ mɛ 'kpiisü ‑yö dhe sü 'yö dho 'ö ga kö 'wii 'në 'bha 'kpɔ. ꞊Dhɛ 'ö ‑kë ꞊dhɛ 'wii 'në 'kpɔ bha 'yö‑ ‑bha dhebhɔ bha 'ö ‑ya ‑a 'zlaa‑ ‑gɔ.
25 Now there were with us seven brethren; and the first having married died, and not having seed, left his wife to his brother.
26 ‑A mɛ ꞊plɛ ‑naa bha 'zü waa‑ dhebhɔ bha 'wii 'në 'kpɔ 'yö ga, 'yö‑ mɛ ‑yaaga ‑naa ‑bha 'dhö ‑kë 'pö "dhʋ̈ 'yö 'wo dho‑ 'ka "dhʋ̈ "dhʋ̈ "dhʋ̈, 'yö dho 'ö zun‑ mɛ "saɔplɛ ‑naa ‑bha, 'yö ga kö 'wii 'në 'kpɔ do.
26 In like manner also the second and the third, unto the seven.
27 ꞊Dhɛ 'ö‑ ‑nu ꞊gban ꞊wa ga, 'yö dhebhɔnë bha yöö ‑dɩ 'pö 'ö ga.
27 And last of all the woman also died.
28 ꞊Ya kë "dhʋ̈, yi 'ö 'mɛ ꞊wa ga 'wo dho ‑bö 'ka bha ꞊ya ꞊loo bha ‑oo, ‑a dhebhɔ bha‑ ‑dho kë mɛ "saɔplɛ bha‑ de ‑sü ꞊në‑ ‑bha dhebhɔ 'ka kpɛnngdhö? Dhɛɛ" 'yi‑ kpɔ "dhʋ̈ bha‑ ‑gɛn ‑mü ꞊dhɛ ‑a ‑nu ꞊gban ‑wo kë‑ ‑sü dhe 'ka!»
28 In the resurrection therefore of which of the seven shall she be wife, for all had her?
29 'Yö Yesu ‑ya ‑yɔ bɔ‑ ‑nu ‑gɔ 'ö‑ pö: «'Ka ka ‑dɩ ‑pö, ‑a ‑gɛn ‑mü ꞊dhɛ 'kaa 'pë 'ö ‑bɛn zë ‑sü 'ka Atanna ‑bha 'sëëdhɛ 'gü bha‑ dɔ. ꞊Ya 'go mü 'zü 'kaa Atanna ‑bha 'gügbɩɩdhɛ dɔ.
29 And Jesus answering said to them, Ye err, not knowing the scriptures nor the power of God.
30 ‑A pö 'a‑ wo "dhʋ̈ bha‑ 'klɔɔ‑ ‑mü ꞊dhɛ 'mɛ ꞊wa ga ‑a ‑nu ‑bö ‑yi bha‑ 'ka, dhe 'sü ‑wɔn 'yii 'dho kë, "ɛɛn gwaan‑ 'kpɔ ‑wɔn 'yii 'dho kë, mɛ ꞊gban‑ ‑dho ‑tosɛa kë ꞊dhɛ Atanna ‑bha "kië ‑nu 'wo dhang‑ 'gü bha ꞊në‑ 'dhö.
30 For in the resurrection they neither marry nor are given in marriage, but are as angels of God in heaven.
31 ‑A 'dhɛ 'ö ‑gban 'mɛ ꞊wa ga ‑a ‑nu ‑bö ‑sü ‑bha 'pö bha, 'pë 'ö Atanna ‑ya pö ka ‑dhɛ ‑a ‑bu 'gü 'kii‑ ma ꞊në wo do ‑ee?
31 Quanto à ressurreição dos mortos, não lestes o que Deus vos disse:
32 Atanna ‑ya ‑pö:
32 Eu sou o Deus de Abraão, o Deus de Isaac e o Deus de Jacó {Ex 3,6}? Ora, ele não é Deus dos mortos, mas Deus dos vivos.
33 'Wɔn bha‑ ‑yɔ 'ö Yesu ‑ya bɔ "dhʋ̈ bha, 'mɛ 'wo‑ ma ‑wo ‑gun kpö 'ka, "kɛɛ ‑a 'wɔn ꞊në‑ ‑nu kɔn ‑zianwo.
33 E, ouvindo esta doutrina, as turbas se enchiam de grande admiração.
34 ꞊Dhɛ 'ö Fadhiziɛn ‑nu waa‑ ma ꞊dhɛ dhiang ‑yɔ 'ö Yesu ‑ya bɔ Sadusiɛn ‑nu ‑gɔ bha yaa‑ ‑nu "dhi ta ꞊wa 'dho, 'yö 'wo ꞊loo 'ko ‑ta.
34 Sabendo os fariseus que Jesus reduzira ao silêncio os saduceus, reuniram-se
35 'Yö‑ ‑nu ‑bha mɛ do 'ö kë Atanna ‑bha 'sëëdhɛ dɔ mɛ 'kpii‑ 'ka, 'yö Yesu dhɛɛ" kpɔ ‑a 'gü dan kian 'ka 'ö‑ pö:
35 e um deles, doutor da lei, fez-lhe esta pergunta para pô-lo à prova:
36 «N Dëmɛ, Atanna ‑bha 'tɔng‑ ‑nu 'wo‑ ‑gɔ 'sëëdhɛ 'gü bha‑ ‑mɛɛ ‑sü ꞊dede ꞊në‑ ꞊bhlëësü 'ka?»
36 Mestre, qual é o maior mandamento da lei?
37 ꞊Dhɛ 'ö ꞊yaa‑ pö "dhʋ̈ 'yö Yesu ‑ya ‑yɔ bɔ‑ ‑gɔ 'ö‑ pö: «'Tɔng‑ ‑nu bha‑ ꞊bhlëësü ꞊dede 'ö‑ 'gü yö ‑mü ꞊dhɛ: ‑A ‑dhɛa ‑bha kö i Dëmɛ i ‑bha Atanna bha a‑ ‑dhɔ ‑yö i kë 'böbödhö, kö 'i‑ ‑wɔn 'kun i 'nii‑ 'ka klöklödhö, kö‑ ‑dhɔ bha ꞊në ‑yö kë i ‑zʋgɔngüwɔn ꞊gban "pɛpɛ ‑gɛn ‑gban ‑dhɛ 'ka bha‑ 'ka.
37 Respondeu Jesus: Amarás o Senhor teu Deus de todo teu coração, de toda tua alma e de todo teu espírito {Dt 6,5}.
38 Atanna ‑bha 'tɔng‑ ‑nu bha‑ 'dhɛ 'ö‑ ‑wɔn 'dhö "gbɩɩ‑ 'ö ‑ziö ‑a ꞊gban "pɛpɛ ‑ta 'yö bha.
38 Este é o maior e o primeiro mandamento.
39 ‑A ꞊plɛ ‑naa 'ö dɔ‑ 'dhɛ bha‑ "piʋ̈, "kɛɛ 'ö wɛng 'wo do yö ‑mü ꞊dhɛ: I këyɔɔ ‑dhɔ ‑yö i kë ꞊dhɛ ‑kɔ 'ö i ‑dɩ ‑dhɔ ‑yö i ‑dɩ kë‑ 'ka bha‑ 'dhö.
39 E o segundo, semelhante a este, é: Amarás teu próximo como a ti mesmo {Lv 19,18}.
40 ‑Wʋ ꞊plɛ bha ꞊në Moizö ‑bha 'sëëdhɛ ꞊gban "pɛpɛ waa‑ Atanna ‑wʋdhiʋ̈loomɛ ‑nu ‑bha ꞊gban zü ‑gban 'gü 'ka.
40 Nesses dois mandamentos se resumem toda a lei e os profetas.
41 'Ö gun kö Fadhiziɛn ‑nu ꞊wa ꞊loo 'ko ‑ta, 'yö Yesu ‑yö dhɛɛ" 'kpɔ do ‑kë ‑nu ‑gɔ 'ö‑ pö:
41 Como os fariseus se agrupassem, Jesus interrogou-os:
42 «Ka ka ‑zʋ ‑gɔn Atanna bha ‑Yamɛ bha‑ ‑wɔn 'gü ‑kɔ kë ꞊dhɛ? Ka ka ‑zʋ ‑gɔn ꞊dhɛ ‑yö ‑dho 'go de ꞊në‑ suu 'gü?»
42 Que pensais vós de Cristo? De quem é filho? Responderam: De Davi!
43 'Yö 'wo‑ ‑yɔ bɔ‑ ‑gɔ 'wo‑ pö: «‑Yö ‑dho 'go Davi ꞊në‑ suu 'gü.» 'Yö Yesu ‑ya pö‑ ‑nu ‑dhɛ: "Kɛɛ ‑yö ‑kë ‑mü ꞊dhɛ 'sa 'yö Davi ‑zë 'ö‑ ‑dhɛ Atanna ‑bha 'Nii‑ "slʋ̈ʋ̈slʋ̈ ‑kɔ 'ka, n Dëmɛ? ‑A ‑gɛn ‑mü ꞊dhɛ Davi ‑ya ‑pö yö ꞊në‑ ‑bu 'gü yi 'bha 'ka 'ö‑ pö:
43 Como então, prosseguiu Jesus, Davi, falando sob inspiração do Espírito, chama-o Senhor, dizendo:
44 ‹Atanna ‑ya ‑pö n Dëmɛ ‑dhɛ:
44 O Senhor disse a meu Senhor: Senta-te à minha direita, até que eu ponha teus inimigos por escabelo dos teus pés {Sl 109,1}?
45 ‑A ‑kë "dhʋ̈ ‑sü 'gü 'mɛ 'kö Davi ‑zë 'ö‑ ‑dhɛ ö Dëmɛ, ‑yö ‑mɔɔ ‑bha 'ö ‑kë yö ‑zë bhaanë 'ka ‑kɔ ‑kë ꞊dhɛ?
45 Se, pois, Davi o chama Senhor, como é ele seu filho?
46 Dhɛɛ" 'kpɔ 'ö Yesu ‑ya wo "dhʋ̈ bha‑ ‑yɔ 'yii ꞊slɔɔ mɛ do ‑zian ‑gɔ 'mɛ bha‑ ‑nu kpö 'gü kö ‑ya bɔ‑ ‑gɔ. ‑A ‑kë "dhʋ̈ ‑sü bha‑ 'gü, 'ö sü yi 'dhɛ 'kö bha‑ ‑bha 'ö dho‑ 'ka "dhiʋ̈, ‑a ‑nu 'bha 'wii‑ dhɛɛ" 'kpɔ 'zü.
46 Ninguém pôde responder-lhe nada. E, depois daquele dia, ninguém mais ousou interrogá-lo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.