Romanos 4
Majepacʉ jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene coyʉitucubo (CUBNT) vs NVT
1 Caride mʉjare coyʉquijivʉ yʉ aipe Jʉ̃menijicʉi d̶aiye báquede javede maja judíova majeñecu mácʉre, ʉ̃i ãmiá Abraham.
1 Do ponto de vista humano, Abraão foi o fundador de nossa nação. O que descobriu ele?
2 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉru Abraham mácʉre, “Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore”, ʉ̃ mácʉi mearo d̶aiye báque boje, Abraham mácʉcapũravʉ coyʉyʉ bʉojajebu, “Yʉ́vacari mearo d̶aivʉ ji bajuma”. Ʉbenita ñame nópe arĩ bʉojabema Jʉ̃menijicʉi jã́inore.
2 Se suas boas obras o tivessem tornado justo, ele teria motivo para se vangloriar, mas não perante Deus.
3 Aru yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Abraham jʉ arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre. Que baru Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃́re, ‘Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore’, ʉ̃i jʉ aiye báque boje Jʉ̃menijicʉre”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
3 Pois as Escrituras dizem: “Abraão creu em Deus, e assim foi considerado justo”.
4 Ñai jabocʉ ʉ̃i bojed̶aiyede ʉ̃́re memecaipõecʉre ʉ̃i memecaiye boje, põecʉ cʉbebi “Bojecʉbeda jínomu no” ayʉ. Quénora caivʉ majidivʉbu bojed̶aiye jaʉrõre ñai memecaipõecʉre.
4 O salário daquele que trabalha não é um presente, mas um direito.
5 Ʉbenita ina põeva eaiyʉbevʉre boropatebenore Jʉ̃menijicʉi jã́inore ne mearo d̶aiyeque, “ ‘Boropatebevʉ mʉja’, arĩ coyʉcʉyʉme Jʉ̃menijicʉ ñʉjare, ñʉje d̶aiye boje”, arĩ dápiabenama na. Quénora “Ñʉja jʉ aivʉbu Jʉ̃menijicʉre, ñai coyʉyʉre põeva boropatebevʉre ne jʉ aiyede ʉ̃́re”, arĩ dápiad̶ama. Põeva nópe dápiaivʉ, ye ne d̶abedeca mearore, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ, põevare ʉcʉ, coyʉibi “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ne jʉ aiyede ʉ̃́re.
5 Contudo, ninguém é considerado justo com base em seu trabalho, mas sim por meio de sua fé em Deus, que declara justos os pecadores.
6 Nopedeca David bácʉ arĩ toivarejaquemavʉ ñai põecʉre Jʉ̃menijicʉi torojʉre d̶ainore d̶abecʉreca mearore Jʉ̃menijicʉ “Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore”, ʉ̃i ainore. Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ David bácʉre toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede:
6 Davi também falou a esse respeito quando descreveu a felicidade daqueles que são considerados justos sem terem trabalhado para isso:
7 Ina jãve torojʉrivʉre, náreca Jʉ̃menijicʉ ãrʉmeteibi caiye ne jʉ abe báquede ʉ̃i d̶aicõjeiyepe, aru jã́memi ne ãmeina teiyede máre.
7 “Como são felizes aqueles cuja desobediência é perdoada, cujos pecados são cobertos!
8 Aru ñai jãve torojʉcʉre, ʉ̃́reca Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i ãmeina teiyede coyʉrĩ ñájine d̶abecʉbe, arĩ toivarejaquemavʉ David bácʉ.
8 Sim, como são felizes aqueles cujo pecado o Senhor não leva mais em conta!”.
9 ¿Aru judíova cũinávʉva torojʉrivʉ bʉojaidi yópe iye David bácʉi coyʉiye báquepe? ¡Que ãmevʉ! Judíova ãmevʉ máre nopedeca jãve torojʉrĩ bʉojad̶ama na. Dápiajarã cojedeca Abraham mácʉre. Jave coyʉivʉ yʉ mʉjare iye Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquede ʉ̃i yávaiyede: “Abraham jʉ arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre. Que baru Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃́re, ‘Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore’ ”.
9 Por acaso essa bênção é apenas para os judeus, ou se estende também aos gentios incircuncidados? Já dissemos que Deus considerou Abraão justo por meio de sua fé.
10 ¿Aipiyede nópe yávarejaquemari Jʉ̃menijicʉ Abraham mácʉre? ¿Jave buraicõjenejaquemari Abraham mácʉ ʉ̃i cajede dinʉmʉre? Bi, ʉ̃ mácʉ buraicõjemenejaquemavʉ ʉ̃i cajede cãreja. Jʉ̃menijicʉ nópe yávarejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre ʉ̃i cajede buraicõjequiye jipocamia.
10 Mas como isso aconteceu? Ele foi considerado justo somente depois de ter sido circuncidado, ou antes disso? Está claro que foi antes de ele ser circuncidado.
11 Que baru Jʉ̃menijicʉ nópe yávarĩburu yóboi, Abraham mácʉ buraicõjenejaquemavʉ ʉ̃i baju dicajede. Aru ʉ̃i yópe buraicõjeiye báque jã́d̶ovaiye barejaquémavʉ ʉ̃́re, ʉ̃i majiquiyepe ayʉ ʉ̃ mácʉ Jʉ̃menijicʉi coyʉimʉ mácʉ boropatebecʉre ʉ̃i jã́inoi, Abraham mácʉi jʉ aiye boje Jʉ̃menijicʉre.
11 A circuncisão era um sinal de que Abraão já possuía fé e de que Deus já o havia declarado justo, mesmo antes de ele ser circuncidado. Portanto, Abraão é o pai daqueles que têm fé mas não foram circuncidados. Eles são considerados justos por causa de sua fé.
12 Aru ʉ̃ mácʉ máre majeñecu mácʉ barejaquémavʉ maja cajede buraicõjeivʉ bácavʉ jʉ aivʉre Jʉ̃menijicʉre. Ʉbenita majeñecu mácʉ ãmenejaquemavʉ, maje cajede buraicõjeiye báque boje. Quénora majeñecu mácʉ barejaquémavʉ maje jʉ aiye boje Jʉ̃menijicʉre, nopedeca majeñecu mácʉ Abraham mácʉ ʉ̃i cʉepedeca jʉ ayʉ Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i cajede buraicõjequiye jipocamia.
12 E Abraão também é o pai daqueles que foram circuncidados, mas somente se tiverem o mesmo tipo de fé que Abraão tinha antes de ser circuncidado.
13 Javede Jʉ̃menijicʉ arejaquemavʉ Abraham mácʉre yópe: “Mʉre aru mipãramena márajivʉre mearo d̶acacʉyʉmu yʉ. Mipãramena márajivʉre jícʉyʉmu yʉ ijãravʉre, ne cʉvarãjiyepe ayʉ caivʉ ijãravʉcavʉre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Abraham mácʉre. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ yópe abedejaquemavʉ Abraham mácʉi d̶aiye báque boje, yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre. Quénora Jʉ̃menijicʉ yópe arejaquemavʉ Abraham mácʉi jʉ aiye báquede ʉ̃́re, coyʉcʉyʉ ʉ̃ mácʉre “Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore”. Que teni Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acacʉyʉ barejaquémavʉ ʉ̃ mácʉre aru caivʉ apevʉre máre ʉ̃́re jʉ aivʉre.
13 A promessa de que Abraão e seus descendentes herdariam toda a terra não se baseou em sua obediência à lei de Deus, mas sim no fato de ele ter sido considerado justo quando teve fé.
14 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi jídu ijãravʉre ina ʉ̃i d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre cʉvarivʉre, ne cʉvarãjiyepe ayʉ diede, ye baju ãmejebu põeva ne jʉ aiye Jʉ̃menijicʉre aru ye baju ãmejebu Jʉ̃menijicʉ “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu”, ʉ̃i aiye báque máre.
14 Portanto, se a herança prometida é apenas para aqueles que obedecem à lei, a fé é desnecessária, e a promessa, anulada.
15 Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báqueque Moisés bácʉre coyʉbedejaquemavʉ “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu”, ʉ̃i aiye báquede. Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báqueque Moisés bácʉre jorojĩni jã́ri, ñájine d̶ayʉbe põevare, ne vainí tʉrĩ d̶aiye boje diede. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre cʉbedu, iyede vainí tʉrĩ d̶aiye máre cʉbejebu.
15 Pois a lei traz ira sobre aqueles que tentam obedecer a ela. A única forma de não quebrar a lei é não ter lei nenhuma para quebrar!
16 Abraham mácʉi jʉ aiye báquede Jʉ̃menijicʉre, Jʉ̃menijicʉ arejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre, “Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore”. Que teni jã́d̶ovarejaquemavʉ “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu”, ʉ̃i aiye báquede, mearo d̶acaiye bojecʉbede jãve, caivʉ Abraham mácʉi pãramena márajivʉre. Jʉ̃menijicʉ nópe d̶arejaquemavʉ ʉ̃i meacʉ baju boje. Aru Jʉ̃menijicʉ jãve d̶acʉyʉme yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Abraham mácʉi pãramena márajivʉbu Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre d̶abevʉ. Quénora Abraham mácʉi pãramena márajivʉbu jʉ aivʉ Jʉ̃menijicʉre, yópe Abraham mácʉi jʉ aiye báquepedeca ʉ̃́re. Que baru põeva Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede cʉvarivʉre aru põeva diede cʉvabevʉre máre, caivʉ maja Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉre, majeñecu mácʉpe páyʉ barejaquémavʉ Abraham mácʉ.
16 É por isso que a promessa vem pela fé, para que ela seja segundo a graça e, assim, alcance toda a descendência de Abraão, não somente os que vivem sob a lei, mas todos que têm fé como a que teve Abraão. Pois ele é o pai de todos que creem.
17 Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ apecʉre ʉ̃i yávaiyede: “Yʉ obediyajuboacavʉ néñecu macʉyʉ́re d̶acʉyʉmu yʉ mʉre”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Abraham mácʉre. Que baru Jʉ̃menijicʉi nópe aiye boje, ñai Abraham mácʉi jʉ aimʉ “Yópe d̶acacʉyʉmu”, ʉ̃i aino mácarõ bojecʉrõtamu. Jʉ̃menijicʉ nacovaimi yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ, ne apʉrãjiyepe ayʉ cojedeca. Aru Jʉ̃menijicʉ cʉed̶aibi ʉ̃i d̶aicõjeiyeque no jipocai cʉbe báquede.
17 Conforme aparece nas Escrituras: “Eu o fiz pai de muitas nações”. Isso aconteceu porque Abraão creu no Deus que traz os mortos de volta à vida e cria coisas novas do nada.
18 Nópe põeva ne dápiaiyepe, Jʉ̃menijicʉi aiye báque Abraham mácʉre ye bʉojabequiye barejaquémavʉ. Ʉbenita Abraham mácʉcapũravʉ jʉ arĩ Jʉ̃menijicʉre napini coredejaquemavʉ. Que teni obediyajuboacavʉ néñecu mácʉpe páyʉ bʉojarejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ. Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ apecʉre ʉ̃i yávaiyede: “Obedivʉ tenajarama na mipãramena márajivʉ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Abraham mácʉre.
18 Mesmo quando não havia motivo para ter esperança, Abraão a manteve, crendo que se tornaria o pai de muitas nações. Pois Deus lhe tinha dito: “Esse é o número de descendentes que você terá!”.
19 Dinʉmʉ Abraham mácʉ pare bʉcʉcʉ barejaquémavʉ. Quĩ́jino bajura jaʉrejavʉ̃ya cien paiʉjʉa ʉ̃i cʉvaquino. Aru ʉ̃i jʉed̶ocʉvajʉrorõre jʉed̶ocʉvarĩ bʉojabecʉ ʉ̃i baju yaiyʉ́ bácʉi bajupe cʉvarejaquemavʉ Abraham mácʉ. Aru jímarepaco báco, Sara báco, máre bʉcʉco barejaquémavʉ. Que baru jʉed̶oearĩ bʉojabedejaquemavʉ õ máco. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i jʉ aiye parʉbetebedejaquemavʉ. Quéda cainʉmʉa jʉ arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre.
19 E sua fé não se enfraqueceu, embora ele soubesse que, aos cem anos, seu corpo, bem como o ventre de Sara, já não tinham vigor.
20 Abraham mácʉ dajocabedejaquemavʉ cainʉmʉa ʉ̃i jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre. Ye “Ʉ̃i aiye báquepe yʉre Jʉ̃menijicʉ d̶arĩ bʉojabecʉbe”, arĩ dápiabedejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ. Quénora ʉ̃i jʉ aiye boje Jʉ̃menijicʉre, parʉcʉ d̶arejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre, ʉ̃i jʉed̶ocʉvaquiyepe ayʉ. Aru parʉcʉ teni ʉ̃i ũmei cainʉmʉa, “Parʉcʉ bajubu mʉ”, ávarejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ Jʉ̃menijicʉre.
20 Em nenhum momento a fé de Abraão na promessa de Deus vacilou. Na verdade, ela se fortaleceu e, com isso, ele deu glória a Deus.
21 Que baru ʉ̃i baju arĩ dápiarejaquemavʉ parʉrõreca, “Jʉ̃menijicʉ jãve bʉojaibi yʉre d̶acayʉ yópe ʉ̃i aiye báquepedeca”, ávarejaquemavʉ Abraham mácʉ.
21 Abraão estava plenamente convicto de que Deus é poderoso para cumprir tudo que promete.
22 Que baru, “Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore”, arĩ coyʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Abraham mácʉre, ʉ̃i jʉ aiyede ʉ̃́re.
22 Por isso, por sua fé, ele foi considerado justo.
23 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ toivaicõjemenejaquemavʉ “Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inore”, ʉ̃i aiye báquede Abraham mácʉre boje quécʉra.
23 E, quando Deus considerou Abraão justo, não o fez apenas para benefício dele. As Escrituras dizem
24 Quénora Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ diede majare boje máre. Majare máre Jʉ̃menijicʉ coyʉcʉyʉme “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, maje jʉ aiyede ʉ̃́re, Jesucristore, maje jabocʉre, nacovaimʉ mácʉre yainore jarʉvarĩ.
24 que foi também para nosso benefício, pois elas garantem que também seremos considerados justos por crermos naquele que ressuscitou dos mortos a Jesus, nosso Senhor.
25 Jʉ̃menijicʉ yaidé d̶arejaquemavʉ Jesucristore majare boje, maje ãmeina teiye boje. Aru Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ majare “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ʉ̃i nacovaiye báque boje Jesúre yainore jarʉvarĩ. Caiye diede jʉ aivʉbu maja.
25 Ele foi entregue à morte por causa de nossos pecados e foi ressuscitado para que fôssemos declarados justos diante de Deus.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.