Gálatas 2

Majepacʉ jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene coyʉitucubo (CUBNT) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Catorce paiʉjʉa vainíburu yóboi, nʉcacʉ yʉ cojedeca Jerusalẽ́i. Bernabé yóvame yʉre. Aru nʉvacarã Titore máre.
1 Catorze anos depois, voltei a Jerusalém, dessa vez com Barnabé, e Tito também nos acompanhou.
2 Nʉcacʉ yʉ Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovaiye boje nʉiye jaʉrõre yʉre noi. “Ji bueiye báque, aru caride ji bueiye, põevare ʉbenina bíjaquijichʉvʉ, jabova ne ʉbedu ji bueiyede”, arĩ dápiacacʉ yʉ ji baju. Que baru cójijicacʉ yʉ Jesúre jʉ aipõevai jabovaque, coyʉcʉyʉ náre Jesús ʉ̃i yávaiye méne ji bueiyede judíova ãmevʉre, majicʉyʉ méne o ãmene ji bueiye.
2 Fui para lá por causa de uma revelação. Reuni-me em particular com os líderes e compartilhei com eles as boas-novas que tenho anunciado aos gentios. Queria me certificar de que estávamos de acordo, pois temia que meus esforços, anteriores e presentes, fossem considerados inúteis.
3 — ausente —
3 Mas eles me apoiaram e nem sequer exigiram que Tito, que me acompanhava, fosse circuncidado, embora fosse gentio.
4 — ausente —
4 Essa questão foi levantada apenas por causa de alguns falsos irmãos que se infiltraram em nosso meio para nos espionar e nos tirar a liberdade que temos em Cristo Jesus. Sua intenção era nos escravizar,
5 Ʉbenita ñʉjacapũravʉ ye d̶abetecarã yópe ne ʉrõpe. Ñʉja d̶aivʉ baru yópe ne ʉrõpe, buebejebu iye yávaiye méne jãvene, Jesucristoi mead̶aiyede majare. Que baru d̶abetecarã yópe ne d̶aicõjeniduiyepe, oatʉvabenajivʉ Jesús ʉ̃i yávaiyede jãvene.
5 mas não cedemos a eles nem por um momento, a fim de preservar a verdade das boas-novas para vocês.
6 Aru ina Jesúre jʉ aipõevai jabovavacari jʉ arĩ ñʉjare, ye apejĩene oatʉvaicõjemeteima ji bueiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne.
6 Quanto aos líderes — cuja reputação, a propósito, não fez diferença alguma para mim, pois Deus não age com favoritismo —, nada tiveram a acrescentar àquilo que eu pregava.
7 Oatʉvaicõjemeteima yʉre ji bueiyede. Quénora, “Jãve coreóvaivʉbu caride”, aima na. “Jʉ̃menijicʉi epeimʉmu mʉ, bueyʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne judíova ãmevʉre yópe ʉ̃i epeiye báquepe Pedrore bueyʉ diede judíovare”, aima yʉre ina jabova.
7 Ao contrário, viram que me havia sido confiada a responsabilidade de anunciar as boas-novas aos gentios, assim como a Pedro tinha sido confiada a responsabilidade de anunciar as boas-novas aos judeus.
8 Aru Jʉ̃menijicʉvacari epedejaquemavʉ yʉre Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ judíova ãmevʉre, yópe ʉ̃i epeiye báquepe Pedrore Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ judíovare.
8 Pois o mesmo Deus que atuou por meio de Pedro como apóstolo aos judeus também atuou por meu intermédio como apóstolo aos gentios.
9 Que baru ina Jesúre jʉ aipõevai jabova parʉrivʉ põeva ne jã́iyede; Santiago, Pedro, aru Juan máre; coreóvaima dinʉmʉre Jʉ̃menijicʉ yʉre memecare d̶ayʉre ʉ̃́re, ʉ̃i mearo d̶acaiye boje bojecʉbeda. Que baru caivʉ ñʉja, ina yóbecʉrã aru yʉ Bernabémaque, pʉrʉjẽcarã ñʉje baju, jã́d̶ovarajivʉ ne jʉ aiyede ñʉje memecaiyede Jʉ̃menijicʉre. Que teni ñʉje ũme cũinátʉrʉ, “Pablo Bernabémaque buenajarama Jesús ʉ̃i yávaiye méne judíova ãmevʉre. Aru Santiago, Pedro, aru Juan máre buenajarama Jesús ʉ̃i yávaiye méne judíovare”, acarã ñʉja.
9 De fato, Tiago, Pedro e João, tidos como colunas, reconheceram a graça que me foi dada e aceitaram Barnabé e a mim como seus colaboradores. Eles nos incentivaram a dar continuidade à pregação aos gentios, enquanto eles prosseguiriam no trabalho com os judeus.
10 Que aiyede, cũináro apejĩnore ina jabova coyʉima ñʉjare. Jẽniaima ñʉje dajocabenajiyepe aivʉ ñʉje cad̶ateiyede ina cõmaje ãrojarivʉre. Aru yʉ́capũravʉ pare cad̶atede nʉiyʉcʉ batecácʉ náre.
10 Sua única sugestão foi que continuássemos a ajudar os pobres, o que sempre fiz com dedicação.
11 Ʉbenita ji cʉede Antioquía ãmicʉriĩmaroi, Pedro edame noi Jesúre jʉ aipõevai cójijiñami. Apejãravʉa vainíburu yóboi, ãmeina d̶áme ʉ̃. Dinʉmʉ yávacacʉ yʉ ʉ̃́re copʉ Jesúre jʉ aipõeva ne jápiainoi, ʉ̃i ména d̶abe boje ʉ̃i d̶aiyede.
11 Mas, quando Pedro veio a Antioquia, tive de opor-me a ele abertamente, pois o que ele fez foi muito errado.
12 Mamarʉmʉre Pedro mearo d̶ayʉ bateáme. Ãñʉ mateáme ina Jesúre jʉ aipõevacavʉ judíova ãmevʉque. Ʉbenita apejãravʉa vainíburu yóboi, apevʉ ʉ̃mʉva, Santiagoi daroimara mácavʉ, ne edaiyede Antioquíai, Pedro yóvabeteame ina Jesúre jʉ aipõevacavʉ judíova ãmevʉre. Dajocame ʉ̃i ãiyede náque. Aru coateni bʉame ʉ̃i baju náre jarʉvarĩ. Nópe d̶áme ʉ̃i jidʉé boje ina edaivʉ bácavʉ ne buraicõjeiyʉe boje caivʉ Jesúre jʉ aipõeva ʉ̃mʉvare ne cajede judíovape.
12 No começo, quando chegou, ele comia com os gentios. Mais tarde, porém, quando vieram alguns amigos de Tiago, começou a se afastar, com medo daqueles que insistiam na necessidade de circuncisão.
13 Pedro majicʉvacari Jʉ̃menijicʉ me jã́ñʉre Jesúre jʉ aipõeva judíova ãmevʉre, aru majicʉvacari coateiye jaʉbenore ina Jesúre jʉ aipõevacavʉ judíova ãmevʉre jarʉvarĩ, coateame ʉ̃i bajuma. Aru apevʉ Jesúre jʉ aipõevacavʉ judíova máre, ʉ̃́pe d̶arĩ bʉima. Que teni na máre majidivʉvacari coateiye jaʉbenore Jesúre jʉ aipõevacavʉ judíova ãmevʉre jarʉvarĩ, coateima ne bajumia. Aru Bernabé máre náque nʉame ʉ̃.
13 Como resultado, outros judeus imitaram a hipocrisia de Pedro, e até mesmo Barnabé se deixou levar por ela.
14 Ji jã́inore ne nópe d̶aiyede ye ʉbetecacʉ yʉ. Que baru yópe arĩ, coyʉcacʉ Pedrore caivʉ ne jápiainoi: “Mʉ́vacari judíotamu. Ʉbenita d̶abevʉ mʉ judíova ne d̶aiyepe. Quénora d̶aivʉ mʉ judíova ãmevʉ ne d̶aiyepe. Que baru, ¿aipe teni d̶are d̶aiyʉrĩduyʉrʉ̃ mʉ ina judíova ãmevʉre judíova ne d̶aiyepe? Mi dajocaiye boje náre, na yóvaiyʉrivʉ baru mʉre, d̶aiye jaʉjebu náre judíovape. Que baru meamevʉ mi d̶are d̶aiyʉrĩduiye náre”, acacʉ yʉ Pedrore.
14 Quando vi que não estavam seguindo a verdade das boas-novas, disse a Pedro diante de todos: “Se você, que é judeu de nascimento, vive como gentio, e não como judeu, por que agora obriga esses gentios a viverem como judeus?
15 Põetedejacarã ñʉja judíova. Que baru judíova bajubu ñʉja. “Judíova ãmevʉ ãmeina teivʉbu ne cʉvabe boje Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquede”, arĩ dápiaivʉbu ñʉja.
15 Você e eu somos judeus de nascimento, e não pecadores, como os judeus consideram os gentios.
16 Ʉbenita põecʉ cʉbebi Jʉ̃menijicʉ “Boropatebevʉ mʉ ji jã́inore”, ʉ̃i aimʉ, ʉ̃i d̶aiye boje yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe. Quénora Jʉ̃menijicʉ “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, aibi põevare ne jʉ aiyede Jesucristore. Diede me majidivʉbu ñʉja judíova Jesúre jʉ aivʉ. Aru ñʉja judíovavacari jʉ aivʉbu Jesucristore, Jʉ̃menijicʉ “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ʉ̃i aquiyepe aivʉ d̶abevʉva yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe. Que baru põeva cʉbema boropatebevʉpe Jʉ̃menijicʉi jã́imara, ne d̶aiye boje yópe d̶aicõjeiyepe.
16 E, no entanto, sabemos que uma pessoa é declarada justa diante de Deus pela fé em Jesus Cristo, e não pela obediência à lei. E cremos em Cristo Jesus, para que fôssemos declarados justos pela fé em Cristo, e não porque obedecemos à lei. Pois ninguém é declarado justo diante de Deus pela obediência à lei”.
17 Que baru ñʉja napini coreivʉ Jʉ̃menijicʉi jã́iyede ñʉjare boropatebevʉpe ñʉje jʉ aiye boje Jesucristore, dajocad̶avʉ̃ ñʉje d̶aiyʉrĩduiyede yópe Moisés bácʉi d̶aicõjeiye báquepe. Aru apevʉ ne jã́iyede ñʉja nópe teivʉre, “Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede vainí tʉivʉbu na yópe judíova ãmevʉpe”, arãjichʉma na. Aru, “Cristo vainí tʉre d̶aibi põevare Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede jarʉvarĩ”, arãjichʉma na. ¡Aipinʉmʉa nópe abejarãri! Ne que aru jãve ãmevʉtamu.
17 Mas, se a busca da justiça por meio de Cristo nos torna culpados de abandonar a lei, isso torna Cristo responsável por nosso pecado? De maneira nenhuma!
18 Que baru yópe bueyʉbu yʉ: “Põevare boropatebevʉpe Jʉ̃menijicʉi jã́quiyepe aivʉ, ne jʉ aiye Jesucristore jaʉvʉ náre”, arĩ bueyʉbu. Ʉbenita, “Mʉje me cʉrãjiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉque, d̶aiye jaʉvʉ mʉjare yópe Moisés bácʉi d̶aicõjeiyepe”, abevʉ yʉ mʉjare. Aru nópe cõjeñʉ maru, vainí tʉjebu yʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede.
18 Se, pois, reconstruo o antigo sistema da lei que já destruí, então faço de mim mesmo transgressor da lei.
19 Aru javede Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre d̶arĩdurejacacʉ yʉ, boropatebecʉyʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ʉbenita nópe d̶arĩduyʉvacari, cainʉmʉa boropateyʉpe barejacácʉ. Ʉbenita caride ji cʉede Jesucristoque cũinávʉpe, boropatebecʉtamu yʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Que baru caride Moisés bácʉi d̶aicõjeiye báquede quénora d̶abecʉtamu yʉ.
19 Pois, quando procurei viver por meio da lei, ela me condenou. Portanto, morri para a lei a fim de viver para Deus.
20 Maje jabocʉ Jesucristo yaiyʉ́ bácʉ jocʉcʉjaravena oatʉvarejaquemavʉ ji ãmene. Que baru caride jipocai ji cʉe báquepe ãmevʉ yʉ. Cristo cʉcʉ yʉ́que d̶are d̶aibi yópe ʉ̃i ʉrõpe. Que baru javede ji d̶aiye báquepe d̶abevʉ cojedeca. Quénora d̶aivʉ Cristo jiede. Ji ãmeina teiye boje, yaidéjaquemavʉ. Que baru ʉ̃́re jʉ arĩ, ʉ̃i d̶aicõjeiyede d̶ayʉtamu yʉ.
20 Fui crucificado com Cristo; assim, já não sou eu quem vive, mas Cristo vive em mim. Portanto, vivo neste corpo terreno pela fé no Filho de Deus, que me amou e se entregou por mim.
21 Que baru jarʉvabevʉ yʉ Jʉ̃menijicʉi jíye bojecʉbede ʉ̃i me boje, iye Jesucristoi mearo d̶acaiyede yʉre, ji d̶arĩduiyeque yópe Moisés bácʉi d̶aicõjeiyepe. Jʉ̃menijicʉi jã́ru põevare boropatebevʉpe ne d̶aiyede yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe, Jesucristoi yaino mácarõ jaʉbejebu. Yaijébu ʉ̃ ʉbenina.
21 Não considero a graça de Deus algo sem sentido. Pois, se a obediência à lei nos tornasse justos diante de Deus, não haveria necessidade alguma de Cristo morrer.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Gálatas 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.