Gálatas 2

Majepacʉ jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene coyʉitucubo (CUBNT) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 Catorce paiʉjʉa vainíburu yóboi, nʉcacʉ yʉ cojedeca Jerusalẽ́i. Bernabé yóvame yʉre. Aru nʉvacarã Titore máre.
1 Catorze anos depois, subi outra vez a Jerusalém com Barnabé, levando também a Tito.
2 Nʉcacʉ yʉ Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovaiye boje nʉiye jaʉrõre yʉre noi. “Ji bueiye báque, aru caride ji bueiye, põevare ʉbenina bíjaquijichʉvʉ, jabova ne ʉbedu ji bueiyede”, arĩ dápiacacʉ yʉ ji baju. Que baru cójijicacʉ yʉ Jesúre jʉ aipõevai jabovaque, coyʉcʉyʉ náre Jesús ʉ̃i yávaiye méne ji bueiyede judíova ãmevʉre, majicʉyʉ méne o ãmene ji bueiye.
2 Subi em obediência a uma revelação; e lhes expus o evangelho que prego entre os gentios, mas em particular aos que pareciam de maior influência, para, de algum modo, não correr ou ter corrido em vão.
3 — ausente —
3 Contudo, nem mesmo Tito, que estava comigo, sendo grego, foi constrangido a circuncidar-se.
4 — ausente —
4 E isto por causa dos falsos irmãos que se entremeteram com o fim de espreitar a nossa liberdade que temos em Cristo Jesus e reduzir-nos à escravidão;
5 Ʉbenita ñʉjacapũravʉ ye d̶abetecarã yópe ne ʉrõpe. Ñʉja d̶aivʉ baru yópe ne ʉrõpe, buebejebu iye yávaiye méne jãvene, Jesucristoi mead̶aiyede majare. Que baru d̶abetecarã yópe ne d̶aicõjeniduiyepe, oatʉvabenajivʉ Jesús ʉ̃i yávaiyede jãvene.
5 aos quais nem ainda por uma hora nos submetemos, para que a verdade do evangelho permanecesse entre vós.
6 Aru ina Jesúre jʉ aipõevai jabovavacari jʉ arĩ ñʉjare, ye apejĩene oatʉvaicõjemeteima ji bueiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne.
6 E, quanto àqueles que pareciam ser de maior influência (quais tenham sido, outrora, não me interessa; Deus não aceita a aparência do homem), esses, digo, que me pareciam ser alguma coisa nada me acrescentaram;
7 Oatʉvaicõjemeteima yʉre ji bueiyede. Quénora, “Jãve coreóvaivʉbu caride”, aima na. “Jʉ̃menijicʉi epeimʉmu mʉ, bueyʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne judíova ãmevʉre yópe ʉ̃i epeiye báquepe Pedrore bueyʉ diede judíovare”, aima yʉre ina jabova.
7 antes, pelo contrário, quando viram que o evangelho da incircuncisão me fora confiado, como a Pedro o da circuncisão
8 Aru Jʉ̃menijicʉvacari epedejaquemavʉ yʉre Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ judíova ãmevʉre, yópe ʉ̃i epeiye báquepe Pedrore Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ judíovare.
8 (pois aquele que operou eficazmente em Pedro para o apostolado da circuncisão também operou eficazmente em mim para com os gentios)
9 Que baru ina Jesúre jʉ aipõevai jabova parʉrivʉ põeva ne jã́iyede; Santiago, Pedro, aru Juan máre; coreóvaima dinʉmʉre Jʉ̃menijicʉ yʉre memecare d̶ayʉre ʉ̃́re, ʉ̃i mearo d̶acaiye boje bojecʉbeda. Que baru caivʉ ñʉja, ina yóbecʉrã aru yʉ Bernabémaque, pʉrʉjẽcarã ñʉje baju, jã́d̶ovarajivʉ ne jʉ aiyede ñʉje memecaiyede Jʉ̃menijicʉre. Que teni ñʉje ũme cũinátʉrʉ, “Pablo Bernabémaque buenajarama Jesús ʉ̃i yávaiye méne judíova ãmevʉre. Aru Santiago, Pedro, aru Juan máre buenajarama Jesús ʉ̃i yávaiye méne judíovare”, acarã ñʉja.
9 e, quando conheceram a graça que me foi dada, Tiago, Cefas e João, que eram reputados colunas, me estenderam, a mim e a Barnabé, a destra de comunhão, a fim de que nós fôssemos para os gentios, e eles, para a circuncisão;
10 Que aiyede, cũináro apejĩnore ina jabova coyʉima ñʉjare. Jẽniaima ñʉje dajocabenajiyepe aivʉ ñʉje cad̶ateiyede ina cõmaje ãrojarivʉre. Aru yʉ́capũravʉ pare cad̶atede nʉiyʉcʉ batecácʉ náre.
10 recomendando-nos somente que nos lembrássemos dos pobres, o que também me esforcei por fazer.
11 Ʉbenita ji cʉede Antioquía ãmicʉriĩmaroi, Pedro edame noi Jesúre jʉ aipõevai cójijiñami. Apejãravʉa vainíburu yóboi, ãmeina d̶áme ʉ̃. Dinʉmʉ yávacacʉ yʉ ʉ̃́re copʉ Jesúre jʉ aipõeva ne jápiainoi, ʉ̃i ména d̶abe boje ʉ̃i d̶aiyede.
11 Quando, porém, Cefas veio a Antioquia, resisti-lhe face a face, porque se tornara repreensível.
12 Mamarʉmʉre Pedro mearo d̶ayʉ bateáme. Ãñʉ mateáme ina Jesúre jʉ aipõevacavʉ judíova ãmevʉque. Ʉbenita apejãravʉa vainíburu yóboi, apevʉ ʉ̃mʉva, Santiagoi daroimara mácavʉ, ne edaiyede Antioquíai, Pedro yóvabeteame ina Jesúre jʉ aipõevacavʉ judíova ãmevʉre. Dajocame ʉ̃i ãiyede náque. Aru coateni bʉame ʉ̃i baju náre jarʉvarĩ. Nópe d̶áme ʉ̃i jidʉé boje ina edaivʉ bácavʉ ne buraicõjeiyʉe boje caivʉ Jesúre jʉ aipõeva ʉ̃mʉvare ne cajede judíovape.
12 Com efeito, antes de chegarem alguns da parte de Tiago, comia com os gentios; quando, porém, chegaram, afastou-se e, por fim, veio a apartar-se, temendo os da circuncisão.
13 Pedro majicʉvacari Jʉ̃menijicʉ me jã́ñʉre Jesúre jʉ aipõeva judíova ãmevʉre, aru majicʉvacari coateiye jaʉbenore ina Jesúre jʉ aipõevacavʉ judíova ãmevʉre jarʉvarĩ, coateame ʉ̃i bajuma. Aru apevʉ Jesúre jʉ aipõevacavʉ judíova máre, ʉ̃́pe d̶arĩ bʉima. Que teni na máre majidivʉvacari coateiye jaʉbenore Jesúre jʉ aipõevacavʉ judíova ãmevʉre jarʉvarĩ, coateima ne bajumia. Aru Bernabé máre náque nʉame ʉ̃.
13 E também os demais judeus dissimularam com ele, a ponto de o próprio Barnabé ter-se deixado levar pela dissimulação deles.
14 Ji jã́inore ne nópe d̶aiyede ye ʉbetecacʉ yʉ. Que baru yópe arĩ, coyʉcacʉ Pedrore caivʉ ne jápiainoi: “Mʉ́vacari judíotamu. Ʉbenita d̶abevʉ mʉ judíova ne d̶aiyepe. Quénora d̶aivʉ mʉ judíova ãmevʉ ne d̶aiyepe. Que baru, ¿aipe teni d̶are d̶aiyʉrĩduyʉrʉ̃ mʉ ina judíova ãmevʉre judíova ne d̶aiyepe? Mi dajocaiye boje náre, na yóvaiyʉrivʉ baru mʉre, d̶aiye jaʉjebu náre judíovape. Que baru meamevʉ mi d̶are d̶aiyʉrĩduiye náre”, acacʉ yʉ Pedrore.
14 Quando, porém, vi que não procediam corretamente segundo a verdade do evangelho, disse a Cefas, na presença de todos: se, sendo tu judeu, vives como gentio e não como judeu, por que obrigas os gentios a viverem como judeus?
15 Põetedejacarã ñʉja judíova. Que baru judíova bajubu ñʉja. “Judíova ãmevʉ ãmeina teivʉbu ne cʉvabe boje Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquede”, arĩ dápiaivʉbu ñʉja.
15 Nós, judeus por natureza e não pecadores dentre os gentios,
16 Ʉbenita põecʉ cʉbebi Jʉ̃menijicʉ “Boropatebevʉ mʉ ji jã́inore”, ʉ̃i aimʉ, ʉ̃i d̶aiye boje yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe. Quénora Jʉ̃menijicʉ “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, aibi põevare ne jʉ aiyede Jesucristore. Diede me majidivʉbu ñʉja judíova Jesúre jʉ aivʉ. Aru ñʉja judíovavacari jʉ aivʉbu Jesucristore, Jʉ̃menijicʉ “Boropatebevʉ mʉja ji jã́inore”, ʉ̃i aquiyepe aivʉ d̶abevʉva yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Moisés bácʉi toivaiye báquepe. Que baru põeva cʉbema boropatebevʉpe Jʉ̃menijicʉi jã́imara, ne d̶aiye boje yópe d̶aicõjeiyepe.
16 sabendo, contudo, que o homem não é justificado por obras da lei, e sim mediante a fé em Cristo Jesus, também temos crido em Cristo Jesus, para que fôssemos justificados pela fé em Cristo e não por obras da lei, pois, por obras da lei, ninguém será justificado.
17 Que baru ñʉja napini coreivʉ Jʉ̃menijicʉi jã́iyede ñʉjare boropatebevʉpe ñʉje jʉ aiye boje Jesucristore, dajocad̶avʉ̃ ñʉje d̶aiyʉrĩduiyede yópe Moisés bácʉi d̶aicõjeiye báquepe. Aru apevʉ ne jã́iyede ñʉja nópe teivʉre, “Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede vainí tʉivʉbu na yópe judíova ãmevʉpe”, arãjichʉma na. Aru, “Cristo vainí tʉre d̶aibi põevare Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede jarʉvarĩ”, arãjichʉma na. ¡Aipinʉmʉa nópe abejarãri! Ne que aru jãve ãmevʉtamu.
17 Mas se, procurando ser justificados em Cristo, fomos nós mesmos também achados pecadores, dar-se-á o caso de ser Cristo ministro do pecado? Certo que não!
18 Que baru yópe bueyʉbu yʉ: “Põevare boropatebevʉpe Jʉ̃menijicʉi jã́quiyepe aivʉ, ne jʉ aiye Jesucristore jaʉvʉ náre”, arĩ bueyʉbu. Ʉbenita, “Mʉje me cʉrãjiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉque, d̶aiye jaʉvʉ mʉjare yópe Moisés bácʉi d̶aicõjeiyepe”, abevʉ yʉ mʉjare. Aru nópe cõjeñʉ maru, vainí tʉjebu yʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede.
18 Porque, se torno a edificar aquilo que destruí, a mim mesmo me constituo transgressor.
19 Aru javede Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre d̶arĩdurejacacʉ yʉ, boropatebecʉyʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ʉbenita nópe d̶arĩduyʉvacari, cainʉmʉa boropateyʉpe barejacácʉ. Ʉbenita caride ji cʉede Jesucristoque cũinávʉpe, boropatebecʉtamu yʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Que baru caride Moisés bácʉi d̶aicõjeiye báquede quénora d̶abecʉtamu yʉ.
19 Porque eu, mediante a própria lei, morri para a lei, a fim de viver para Deus. Estou crucificado com Cristo;
20 Maje jabocʉ Jesucristo yaiyʉ́ bácʉ jocʉcʉjaravena oatʉvarejaquemavʉ ji ãmene. Que baru caride jipocai ji cʉe báquepe ãmevʉ yʉ. Cristo cʉcʉ yʉ́que d̶are d̶aibi yópe ʉ̃i ʉrõpe. Que baru javede ji d̶aiye báquepe d̶abevʉ cojedeca. Quénora d̶aivʉ Cristo jiede. Ji ãmeina teiye boje, yaidéjaquemavʉ. Que baru ʉ̃́re jʉ arĩ, ʉ̃i d̶aicõjeiyede d̶ayʉtamu yʉ.
20 logo, já não sou eu quem vive, mas Cristo vive em mim; e esse viver que, agora, tenho na carne, vivo pela fé no Filho de Deus, que me amou e a si mesmo se entregou por mim.
21 Que baru jarʉvabevʉ yʉ Jʉ̃menijicʉi jíye bojecʉbede ʉ̃i me boje, iye Jesucristoi mearo d̶acaiyede yʉre, ji d̶arĩduiyeque yópe Moisés bácʉi d̶aicõjeiyepe. Jʉ̃menijicʉi jã́ru põevare boropatebevʉpe ne d̶aiyede yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe, Jesucristoi yaino mácarõ jaʉbejebu. Yaijébu ʉ̃ ʉbenina.
21 Não anulo a graça de Deus; pois, se a justiça é mediante a lei, segue-se que morreu Cristo em vão.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Gálatas 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.