Marcos 4

Chaʼ suʼwe nu nchkwiʼ chaʼ ʼin Jesucristo nu nka xʼnaan (CTPNT) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Xiyaꞌ mdyisnan Jesús ngwaꞌu yu ꞌin nten tuꞌwa tiyuꞌ kanꞌ. Wa mdyoꞌ tiꞌin kaꞌan ꞌa nten seꞌen ndiꞌin yu bra kanꞌ; loꞌo ja mdoꞌo skwa yuu seꞌen nduun yu, kanꞌ chaꞌ yten yu ska niꞌ yka naꞌan xuwe nu ndukwi tuꞌwa tyiꞌa ti. Niꞌ yka naꞌan kanꞌ ndyaa tukwa Jesús, loꞌo kaꞌan la nten nganun lo yuu wtyi tuꞌwa tiyuꞌ kanꞌ.
1 Mais uma vez, Jesus começou a ensinar à beira-mar. Em pouco tempo, uma grande multidão se juntou ao seu redor. Então ele entrou num barco e sentou-se, enquanto o povo ficou na praia.
2 Kanꞌ kaꞌan ꞌa chaꞌ ykwiꞌ Jesús loꞌo neꞌ, chaꞌ kuꞌni xaꞌan neꞌ nchga chaꞌ nu ngwa tiꞌ yu kwaꞌu yu ꞌin neꞌ. Nde lka ska chaꞌ nu ykwiꞌ yu loꞌo neꞌ:
2 Ele os ensinou contando várias histórias na forma de parábolas, como esta:
3 ―Kunan suꞌwe wan chaꞌ re ―ndukwin Jesús ꞌin neꞌ―. Wa mdiya ska tsan ndyaa ska nten kata mta trigu.
3 “Ouçam! Um lavrador saiu para semear.
4 Mskwin yu mta ꞌin yu, loꞌo ngalu chinꞌ mta kanꞌ lo yuu tla tuꞌwa tuwiin. Bra ti yan kiñi, mdyii mta kanꞌ yku iꞌ.
4 Enquanto espalhava as sementes pelo campo, algumas caíram à beira do caminho, e as aves vieram e as comeram.
5 Loꞌo ngalu la chinꞌ mta seꞌen chinꞌ ꞌa yuu ndukwa chunꞌ kee. Ndla ti mtsu mta kanꞌ; loꞌo chinꞌ ti yuu nchkunꞌ chunꞌ ran,
5 Outras sementes caíram em solo rochoso e, não havendo muita terra, germinaram rapidamente,
6 kanꞌ chaꞌ ja msñi suꞌwe ran chunꞌ kee kanꞌ, ja ngwa kaluu suꞌwe ran. Mdyii kala kanꞌ nganaan ran, chaꞌ tikeeꞌ ꞌa kwan.
6 mas as plantas logo murcharam sob o calor do sol e secaram, pois não tinham raízes profundas.
7 Kwiꞌ xka seꞌen ngalu chinꞌ mta lo yuu seꞌen nsuꞌwi yka kicheꞌ. Ndla la nguluu yka kicheꞌ kanꞌ; ja mda chabiyaꞌ kaluu suꞌwe kala trigu, kanꞌ chaꞌ ja mdoꞌo mta lo ran bra kanꞌ.
7 Outras sementes caíram entre espinhos, que cresceram e sufocaram os brotos, sem nada produzirem.
8 Loꞌo ngalu chinꞌ mta lo yuu suꞌwe. Suꞌwe mtsu mta kanꞌ; suꞌwe ꞌa nguluu kala, suꞌwe ꞌa mdoꞌo mta lo juun kanꞌ bra kanꞌ. Wa yuꞌwi juun nu mda kalatyii mta ska ti juun, loꞌo yuꞌwi juun nu mda snan yla mta lo ran, loꞌo yuꞌwi juun nu mda ska siyentu mta ska ti lo juun.
8 Ainda outras caíram em solo fértil e germinaram, cresceram e produziram uma colheita trinta, sessenta e até cem vezes maior que a quantidade semeada”.
9 ’Kunan suꞌwe wan chaꞌ nu nchkwiǐnꞌ loꞌo wan ni, si chañi chaꞌ xlyaa wan kunan wan chaꞌ suꞌwe kanꞌ ―ndukwin Jesús ꞌin nten kaꞌan kanꞌ.
9 Então ele disse: “Quem tem ouvidos para ouvir, ouça com atenção!”.
10 Chunꞌ ndiꞌin la wa mdoꞌo nten kanꞌ ndyaa neꞌ sa tlyu ti. Mdiyan tii tyukwa nten nu ngiꞌni xaꞌan chaꞌ ꞌin Jesús seꞌen ndiꞌin yu bra kanꞌ, loꞌo mdiyan xka la taꞌa suꞌwe nsuꞌwi neꞌ ti kwiꞌ seꞌen kanꞌ. Kanꞌ mnichaꞌ neꞌ kanꞌ ꞌin Jesús:
10 Mais tarde, quando Jesus estava sozinho com os Doze e os outros que estavam reunidos ao seu redor, perguntaram-lhe qual era o significado das parábolas.
11 ―ꞌWan, wa nda Ndiose chabiyaꞌ ꞌwan chaꞌ ka biyaꞌ tiꞌ wan ska chaꞌ nu nsuꞌwi nchkunꞌ ti, chaꞌ nu ka xa nu ka Ndiose ndloo la niꞌ kasiya ꞌin nten ―ndukwin Jesús ꞌin neꞌ kanꞌ―. Xka ta nten nu ja yten chaꞌ ꞌin Ndiose ni, ja kiꞌya neꞌ kwenta bra nu kunan neꞌ ska chaꞌ nu nchkwiǐnꞌ; tukwi ꞌa chaꞌ kanꞌ, nxkeꞌ tiꞌ neꞌ.
11 Ele respondeu: “A vocês é permitido entender o segredo do reino de Deus, mas uso parábolas para falar aos de fora,
12 Kanꞌ chaꞌ nchkwiǐnꞌ chaꞌ kutsiꞌ ti loꞌo neꞌ, chaꞌ ñaꞌan neꞌ ni siya ja kiꞌya neꞌ kwenta sa ñaꞌan ndyoꞌo chaꞌ kanꞌ, chaꞌ kunan neꞌ ni siya ja ka biyaꞌ tiꞌ neꞌ chaꞌ kanꞌ. Jlyo tiǎnꞌ chaꞌ ja xlyaa neꞌ kulaa yaꞌ neꞌ chaꞌ kuxi nu ndiꞌin ꞌin neꞌ, kanꞌ chaꞌ ja nchka ꞌñaǎn kuꞌniǐn chaꞌ tlyu tiꞌ ꞌin neꞌ ꞌin kiꞌya nu ndiꞌin ꞌin neꞌ.
12 de modo que: ‘Mesmo que vejam o que faço, não perceberão, e ainda que ouçam o que digo, não compreenderão. Do contrário, poderiam voltar-se para mim, e ser perdoados’”.
13 ’¿Ja ngwa biyaꞌ tiꞌ wan sa ñaꞌan ndyoꞌo chaꞌ kutsiꞌ kanꞌ a? ―ndukwin Jesús ꞌin neꞌ kanꞌ bra kanꞌ―. ¿Ni sa ñaꞌan ka kiꞌya wan kwenta ꞌin xka la chaꞌ sikwa?, si ja nnan wan chaꞌ nu nchkwiǐnꞌ ―ndukwin.
13 Então Jesus disse: “Se vocês não entendem o significado desta parábola, como entenderão as demais?
14 Ñaꞌan tiꞌ yu nu yta mta trigu kanꞌ, ngwañaꞌan lka nten nu nchkwiꞌ chaꞌ suꞌwe ꞌin Ndiose loꞌo xka ta nten.
14 O lavrador lança sementes ao anunciar a mensagem.
15 Ñaꞌan tiꞌ mta nu ngalu lo yuu tla tuꞌwa tuwiin, loꞌo mdyii mta yku kiñi bra kanꞌ, ngwañaꞌan lka nten nu wa ynan chaꞌ suꞌwe ꞌin Ndiose, loꞌo ja ynan suꞌwe neꞌ bra kanꞌ. Ñaꞌan tiꞌ yuu tla kanꞌ, ngwañaꞌan lka kasiya ꞌin nten chalyuu. Sa ñaꞌan lka xa wa mdyii yku kiñi mta nu ndiya tuꞌwa tuwiin, ngwañaꞌan kan Satanás chaꞌ kuꞌni tyii chaꞌ suꞌwe kanꞌ, chaꞌ ja tyuꞌwi ꞌa tiꞌ neꞌ chaꞌ suꞌwe kanꞌ bra kanꞌ.
15 As sementes que caíram à beira do caminho representam os que ouvem a mensagem, mas Satanás logo vem e a toma deles.
16 Loꞌo mta nu ngalu lo yuu lti ti tuꞌwa nu ndiya chunꞌ kee ni, kanꞌ lka ñaꞌan tiꞌ nten nu kulo ndukwa la suꞌwe ꞌa nka tiye neꞌ xa wa ynan neꞌ chaꞌ suꞌwe ꞌin Ndiose.
16 As que caíram no solo rochoso representam aqueles que ouvem a mensagem e, sem demora, a recebem com alegria.
17 Chunꞌ ndiꞌin la, bra nu kuꞌni tiꞌí tiꞌ xka ta nten ꞌin neꞌ kanꞌ chunꞌ nu wa ynan neꞌ chaꞌ suꞌwe nu nchkwiǐnꞌ, bra nu xtyi lyoꞌo nten ꞌin neꞌ kanꞌ, ja talo ꞌa neꞌ kanꞌ bra kanꞌ. Lka neꞌ kanꞌ ñaꞌan tiꞌ mta nu ja msñi suꞌwe suun ran chunꞌ kee, chaꞌ lti ti tuꞌwa yuu nu ndukwa chunꞌ kee kanꞌ, loꞌo ja mdalo kala kanꞌ, nganaan ran bra kanꞌ.
17 Contudo, uma vez que não têm raízes profundas, não duram muito. Assim que enfrentam problemas ou são perseguidos por causa da mensagem, cedo desanimam.
18 Mta nu ngalu lo yuu laja yka kicheꞌ ni, kanꞌ lka ñaꞌan tiꞌ nten nu ynan chaꞌ suꞌwe kanꞌ,
18 As que caíram entre os espinhos representam outros que ouvem a mensagem,
19 loꞌo kaꞌan ꞌa chaꞌ ndaꞌan tiye neꞌ sa ñaꞌan kuꞌni neꞌ chaꞌ ka kuliyaꞌ neꞌ bra kanꞌ. Ndaꞌan naan ꞌa neꞌ sa ñaꞌan ka kaja kaꞌan ꞌa chaꞌ suꞌwe nu nsuꞌwi chalyuu re ꞌin neꞌ, chaꞌ ka suꞌwa neꞌ loꞌo nten nu tnun la nchka; kanꞌ chaꞌ ja nchka kanun chaꞌ suꞌwe niꞌ kasiya ꞌin neꞌ kanꞌ.
19 mas logo ela é sufocada pelas preocupações desta vida, pela sedução da riqueza e pelo desejo por outras coisas, não produzindo fruto.
20 Loꞌo seꞌen ngalu mta lo yuu suꞌwe ni, mtsu mta kanꞌ, suꞌwe ꞌa nguluu kala, mdoꞌo ꞌa mta lo ran bra kanꞌ; ngwañaꞌan lka nten nu wa ynan chaꞌ suꞌwe kanꞌ, loꞌo suꞌwe ꞌa ynan neꞌ chaꞌ kanꞌ. Sa kalatyii yaꞌ, sa kwa chaꞌ suꞌwe kuꞌni neꞌ kanꞌ xa wa ynan neꞌ chaꞌ ꞌin Ndiose, ta snan yla yaꞌ chaꞌ suꞌwe kuꞌni neꞌ, ta ska siyentu yaꞌ chaꞌ suꞌwe kuꞌni neꞌ.
20 E as que caíram em solo fértil representam os que ouvem e aceitam a mensagem e produzem uma colheita trinta, sessenta ou até cem vezes maior que a quantidade semeada”.
21 Loꞌo ngwaꞌu Jesús xka chaꞌ ꞌin neꞌ kanꞌ:
21 Em seguida, Jesus lhes perguntou: “Alguém acenderia uma lâmpada e a colocaria sob um cesto ou uma cama? Claro que não! A lâmpada é colocada num pedestal, de onde sua luz brilhará.
22 Ndiꞌin chaꞌ tyoꞌo lo xaa nchga nan nu nsuꞌwi kutsiꞌ ꞌin nten ni; ja ska chaꞌ nu nsuꞌwi mnan ti ni, nu ja tyija lyo ꞌin nten nde loo la.
22 Da mesma forma, tudo que está escondido será revelado, e tudo que está oculto virá à luz.
23 Kunan suꞌwe wan chaꞌ nu nchkwiǐnꞌ loꞌo wan sikwa, si chañi chaꞌ xlyaa wan kunan wan chaꞌ suꞌwe re.
23 Quem tem ouvidos para ouvir, ouça com atenção!”.
24 Ti ngwaꞌu la chinꞌ Jesús ꞌin neꞌ bra kanꞌ:
24 Então acrescentou: “Prestem muita atenção ao que vão ouvir. Com o mesmo padrão de medida que adotarem, vocês serão medidos, e mais ainda lhes será acrescentado.
25 Loꞌo nten nu ndyaa ñaꞌan tiꞌ ꞌñaǎn, nu ngiꞌni xaꞌan chaꞌ kanꞌ ni, ti chkwiꞌ la Ndiose chaꞌ suꞌwe loꞌo neꞌ kanꞌ; nten nu ja ndyaa ñaꞌan tiꞌ ꞌñaǎn, nu ja nchka tiꞌ kuꞌni xaꞌan neꞌ chaꞌ nu nchkwiǐnꞌ, kuꞌni Ndiose chaꞌ ja ka ꞌin neꞌ kanꞌ kuꞌni xaꞌan neꞌ chaꞌ ꞌin Ndiose siyaꞌ ti bra kanꞌ.
25 Pois ao que tem, mais lhe será dado; mas do que não tem, até o que tem lhe será tirado”.
26 Loꞌo ngwaꞌu Jesús xka chaꞌ ꞌin neꞌ bra kanꞌ:
26 Jesus também disse: “O reino de Deus é como um lavrador que lança sementes sobre a terra.
27 ndijyaꞌ neꞌ tla; nu ndiꞌya xaa xka tsan ndyaa tukwi neꞌ. Ngwañaꞌan ndijin neꞌ tyun tsan loꞌo tyun tla. Laja bra kanꞌ nchu mta kanꞌ, ndijyan ngaluu ran bra kanꞌ. Ja jlyo tiꞌ neꞌ sa ñaꞌan ndijyan ngaluu mta kanꞌ.
27 Noite e dia, esteja ele dormindo ou acordado, as sementes germinam e crescem, mas ele não sabe como isso acontece.
28 Ngwañaꞌan nchka ꞌin ska mta nu kataan. Ti kwiꞌ yuu seꞌen ytaan mta, kanꞌ lka nu ta jwersa ꞌin ran chaꞌ kaluu ran. Kulo ndukwa tyukwa kala kuneꞌ, bra kanꞌ tyoꞌo tukwa katsunꞌ, chunꞌ ndiꞌin la kaja tya ꞌñaan.
28 A terra produz as colheitas por si própria. Primeiro aparece uma folha, depois se formam as espigas de trigo e, por fim, o cereal amadurece.
29 Xa wa wtyi tya, bra kanꞌ tsaa kusaaꞌ neꞌ tya chaꞌ ka kwa.
29 E, assim que o cereal está maduro, o lavrador vem e o corta com a foice, pois chegou o tempo da colheita”.
30 Loꞌo ngwaꞌu Jesús xka chaꞌ ꞌin neꞌ kanꞌ bra kanꞌ:
30 Jesus disse ainda: “Como posso descrever o reino de Deus? Que comparação devo usar para ilustrá-lo?
31 Ka kanꞌ ñaꞌan tiꞌ ska lo mta nu xuwe ꞌa nu ntya nten. Mta kanꞌ lka mta nu xuwe la ti ñaꞌaan chalyuu, chaꞌ ja nsuꞌwi xka mta nu xuwe la.
31 É como uma semente de mostarda plantada na terra. É a menor das sementes,
32 Bra nu kata neꞌ mta kanꞌ, ndla ti katsu ran, kaluu yka chaꞌ ka ran ska yka tnun bra kanꞌ. Loꞌo kiꞌya kiñi laja stanꞌ yka kanꞌ, tyukwa tñaꞌ iꞌ seꞌen tlaꞌ laja lkaꞌ bra kanꞌ.
32 mas se torna a maior de todas as hortaliças, com ramos tão grandes que as aves fazem ninhos à sua sombra”.
33 Ngwañaꞌan ngwaꞌu Jesús chaꞌ ꞌin nten; ykwiꞌ yu chinꞌ chaꞌ tiya, ykwiꞌ yu chaꞌ kutsiꞌ loꞌo neꞌ, chaꞌ kwaꞌu yu chaꞌ ꞌin Ndiose ꞌin neꞌ, sa ñaꞌan yaꞌ nu kiꞌya suꞌwe neꞌ kwenta sa ñaꞌan lka chaꞌ ꞌin Ndiose.
33 Jesus usou muitas histórias e ilustrações semelhantes para ensinar o povo, conforme tinham condições de entender.
34 Xkwiꞌ loꞌo chaꞌ kutsiꞌ ti ngwaꞌu Jesús chaꞌ ꞌin nten kaꞌan, ni siya ja ngwiꞌya suꞌwe neꞌ kwenta sa ñaꞌan ndyoꞌo chaꞌ kanꞌ; chunꞌ ndiꞌin la ngwaꞌu suꞌwe la yu nchga chaꞌ kanꞌ ꞌin neꞌ nu ngiꞌni xaꞌan chaꞌ ꞌin yu, chaꞌ ka biyaꞌ la tiꞌ neꞌ chaꞌ kanꞌ.
34 Na verdade, só usava parábolas para ensinar em público. Depois, quando estava sozinho com seus discípulos, explicava tudo para eles.
35 Wa msiin ꞌa tsan kanꞌ, wa ndyaa kwichaa, bra kanꞌ ykwiꞌ Jesús chinꞌ loꞌo neꞌ nu ngiꞌni xaꞌan chaꞌ ꞌin yu:
35 Ao anoitecer, Jesus disse a seus discípulos: “Vamos atravessar para o outro lado do mar”.
36 Loꞌo ngulaa tiꞌin neꞌ ꞌin nten kaꞌan nu ndiꞌin nde kwa bra kanꞌ, yten taꞌa ndaꞌan Jesús niꞌ yka naꞌan seꞌen ndiya yu, seꞌen ngwaꞌu yu chaꞌ ꞌin nten kaꞌan kanꞌ ti tsan la. Mdoꞌo neꞌ ndyaa neꞌ, loꞌo xka la yka naꞌan ndyaa suꞌwa ti.
36 Com ele a bordo, partiram e deixaram a multidão para trás, embora outros barcos os seguissem.
37 Loꞌo lye ꞌa mskwa kwiꞌin bra kanꞌ, lye ꞌa ngutsa tyiꞌa lo tiyuꞌ, sa yaꞌ nu yten ꞌa tyiꞌa kulooꞌ niꞌ yka naꞌan; wa xaꞌan ti yka naꞌan kanꞌ nsuꞌwi tyiꞌa.
37 Logo uma forte tempestade se levantou. As ondas arrebentavam sobre o barco, que começou a encher-se de água.
38 Lajaꞌ ti Jesús mskwa yu tu seꞌen yka naꞌan, mskwa ke yu lo ska teꞌ kuti ti. Mlyo neꞌ slaa yu bra kanꞌ:
38 Jesus dormia na parte de trás do barco, com a cabeça numa almofada. Os discípulos o acordaram, clamando: “Mestre, vamos morrer! O senhor não se importa?”.
39 Bra kanꞌ mdyituun Jesús, ngulo yu tñan ꞌin kwiꞌin, ykwiꞌ yu loꞌo kwiꞌin chaꞌ ja ka kulooꞌ lo tyiꞌa tiyuꞌ kanꞌ.
39 Jesus despertou, repreendeu o vento e disse ao mar: “Silêncio! Aquiete-se!”. De repente, o vento parou, e houve grande calmaria.
40 Kanꞌ ykwiꞌ Jesús loꞌo neꞌ nu ngiꞌni xaꞌan chaꞌ ꞌin yu:
40 Então Jesus lhes perguntou: “Por que estão com medo? Ainda não têm fé?”.
41 Yuwe ꞌa tiꞌ neꞌ ñaꞌan neꞌ ꞌin Jesús bra kanꞌ:
41 Apavorados, os discípulos diziam uns aos outros: “Quem é este homem? Até o vento e o mar lhe obedecem!”.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.