Marcos 4
Chaʼ suʼwe nu nchkwiʼ chaʼ ʼin Jesucristo nu nka xʼnaan (CTPNT) vs ARIB
1 Xiyaꞌ mdyisnan Jesús ngwaꞌu yu ꞌin nten tuꞌwa tiyuꞌ kanꞌ. Wa mdyoꞌ tiꞌin kaꞌan ꞌa nten seꞌen ndiꞌin yu bra kanꞌ; loꞌo ja mdoꞌo skwa yuu seꞌen nduun yu, kanꞌ chaꞌ yten yu ska niꞌ yka naꞌan xuwe nu ndukwi tuꞌwa tyiꞌa ti. Niꞌ yka naꞌan kanꞌ ndyaa tukwa Jesús, loꞌo kaꞌan la nten nganun lo yuu wtyi tuꞌwa tiyuꞌ kanꞌ.
1 Outra vez começou a ensinar à beira do mar. E reuniu-se a ele tão grande multidão que ele entrou num barco e sentou-se nele, sobre o mar; e todo o povo estava em terra junto do mar.
2 Kanꞌ kaꞌan ꞌa chaꞌ ykwiꞌ Jesús loꞌo neꞌ, chaꞌ kuꞌni xaꞌan neꞌ nchga chaꞌ nu ngwa tiꞌ yu kwaꞌu yu ꞌin neꞌ. Nde lka ska chaꞌ nu ykwiꞌ yu loꞌo neꞌ:
2 Então lhes ensinava muitas coisas por parábolas, e lhes dizia no seu ensino:
3 ―Kunan suꞌwe wan chaꞌ re ―ndukwin Jesús ꞌin neꞌ―. Wa mdiya ska tsan ndyaa ska nten kata mta trigu.
3 Ouvi: Eis que o semeador saiu a semear;
4 Mskwin yu mta ꞌin yu, loꞌo ngalu chinꞌ mta kanꞌ lo yuu tla tuꞌwa tuwiin. Bra ti yan kiñi, mdyii mta kanꞌ yku iꞌ.
4 e aconteceu que, quando semeava, uma parte da semente caiu à beira do caminho, e vieram as aves e a comeram.
5 Loꞌo ngalu la chinꞌ mta seꞌen chinꞌ ꞌa yuu ndukwa chunꞌ kee. Ndla ti mtsu mta kanꞌ; loꞌo chinꞌ ti yuu nchkunꞌ chunꞌ ran,
5 Outra caiu no solo pedregoso, onde não havia muita terra: e logo nasceu, porque não tinha terra profunda;
6 kanꞌ chaꞌ ja msñi suꞌwe ran chunꞌ kee kanꞌ, ja ngwa kaluu suꞌwe ran. Mdyii kala kanꞌ nganaan ran, chaꞌ tikeeꞌ ꞌa kwan.
6 mas, saindo o sol, queimou-se; e, porque não tinha raiz, secou-se.
7 Kwiꞌ xka seꞌen ngalu chinꞌ mta lo yuu seꞌen nsuꞌwi yka kicheꞌ. Ndla la nguluu yka kicheꞌ kanꞌ; ja mda chabiyaꞌ kaluu suꞌwe kala trigu, kanꞌ chaꞌ ja mdoꞌo mta lo ran bra kanꞌ.
7 E outra caiu entre espinhos; e cresceram os espinhos, e a sufocaram; e não deu fruto.
8 Loꞌo ngalu chinꞌ mta lo yuu suꞌwe. Suꞌwe mtsu mta kanꞌ; suꞌwe ꞌa nguluu kala, suꞌwe ꞌa mdoꞌo mta lo juun kanꞌ bra kanꞌ. Wa yuꞌwi juun nu mda kalatyii mta ska ti juun, loꞌo yuꞌwi juun nu mda snan yla mta lo ran, loꞌo yuꞌwi juun nu mda ska siyentu mta ska ti lo juun.
8 Mas outras caíram em boa terra e, vingando e crescendo, davam fruto; e um grão produzia trinta, outro sessenta, e outro cem.
9 ’Kunan suꞌwe wan chaꞌ nu nchkwiǐnꞌ loꞌo wan ni, si chañi chaꞌ xlyaa wan kunan wan chaꞌ suꞌwe kanꞌ ―ndukwin Jesús ꞌin nten kaꞌan kanꞌ.
9 E disse-lhes: Quem tem ouvidos para ouvir, ouça.
10 Chunꞌ ndiꞌin la wa mdoꞌo nten kanꞌ ndyaa neꞌ sa tlyu ti. Mdiyan tii tyukwa nten nu ngiꞌni xaꞌan chaꞌ ꞌin Jesús seꞌen ndiꞌin yu bra kanꞌ, loꞌo mdiyan xka la taꞌa suꞌwe nsuꞌwi neꞌ ti kwiꞌ seꞌen kanꞌ. Kanꞌ mnichaꞌ neꞌ kanꞌ ꞌin Jesús:
10 Quando se achou só, os que estavam ao redor dele, com os doze, interrogaram-no acerca da parábola.
11 ―ꞌWan, wa nda Ndiose chabiyaꞌ ꞌwan chaꞌ ka biyaꞌ tiꞌ wan ska chaꞌ nu nsuꞌwi nchkunꞌ ti, chaꞌ nu ka xa nu ka Ndiose ndloo la niꞌ kasiya ꞌin nten ―ndukwin Jesús ꞌin neꞌ kanꞌ―. Xka ta nten nu ja yten chaꞌ ꞌin Ndiose ni, ja kiꞌya neꞌ kwenta bra nu kunan neꞌ ska chaꞌ nu nchkwiǐnꞌ; tukwi ꞌa chaꞌ kanꞌ, nxkeꞌ tiꞌ neꞌ.
11 E ele lhes disse: A vós é confiado o mistério do reino de Deus, mas aos de fora tudo se lhes diz por parábolas;
12 Kanꞌ chaꞌ nchkwiǐnꞌ chaꞌ kutsiꞌ ti loꞌo neꞌ, chaꞌ ñaꞌan neꞌ ni siya ja kiꞌya neꞌ kwenta sa ñaꞌan ndyoꞌo chaꞌ kanꞌ, chaꞌ kunan neꞌ ni siya ja ka biyaꞌ tiꞌ neꞌ chaꞌ kanꞌ. Jlyo tiǎnꞌ chaꞌ ja xlyaa neꞌ kulaa yaꞌ neꞌ chaꞌ kuxi nu ndiꞌin ꞌin neꞌ, kanꞌ chaꞌ ja nchka ꞌñaǎn kuꞌniǐn chaꞌ tlyu tiꞌ ꞌin neꞌ ꞌin kiꞌya nu ndiꞌin ꞌin neꞌ.
12 para que vendo, vejam, e não percebam; e ouvindo, ouçam, e não entendam; para que não se convertam e sejam perdoados.
13 ’¿Ja ngwa biyaꞌ tiꞌ wan sa ñaꞌan ndyoꞌo chaꞌ kutsiꞌ kanꞌ a? ―ndukwin Jesús ꞌin neꞌ kanꞌ bra kanꞌ―. ¿Ni sa ñaꞌan ka kiꞌya wan kwenta ꞌin xka la chaꞌ sikwa?, si ja nnan wan chaꞌ nu nchkwiǐnꞌ ―ndukwin.
13 Disse-lhes ainda: Não percebeis esta parábola? como pois entendereis todas as parábolas?
14 Ñaꞌan tiꞌ yu nu yta mta trigu kanꞌ, ngwañaꞌan lka nten nu nchkwiꞌ chaꞌ suꞌwe ꞌin Ndiose loꞌo xka ta nten.
14 O semeador semeia a palavra.
15 Ñaꞌan tiꞌ mta nu ngalu lo yuu tla tuꞌwa tuwiin, loꞌo mdyii mta yku kiñi bra kanꞌ, ngwañaꞌan lka nten nu wa ynan chaꞌ suꞌwe ꞌin Ndiose, loꞌo ja ynan suꞌwe neꞌ bra kanꞌ. Ñaꞌan tiꞌ yuu tla kanꞌ, ngwañaꞌan lka kasiya ꞌin nten chalyuu. Sa ñaꞌan lka xa wa mdyii yku kiñi mta nu ndiya tuꞌwa tuwiin, ngwañaꞌan kan Satanás chaꞌ kuꞌni tyii chaꞌ suꞌwe kanꞌ, chaꞌ ja tyuꞌwi ꞌa tiꞌ neꞌ chaꞌ suꞌwe kanꞌ bra kanꞌ.
15 E os que estão junto do caminho são aqueles em quem a palavra é semeada; mas, tendo-a eles ouvido, vem logo Satanás e tira a palavra que neles foi semeada.
16 Loꞌo mta nu ngalu lo yuu lti ti tuꞌwa nu ndiya chunꞌ kee ni, kanꞌ lka ñaꞌan tiꞌ nten nu kulo ndukwa la suꞌwe ꞌa nka tiye neꞌ xa wa ynan neꞌ chaꞌ suꞌwe ꞌin Ndiose.
16 Do mesmo modo, aqueles que foram semeados nos lugares pedregosos são os que, ouvindo a palavra, imediatamente com alegria a recebem;
17 Chunꞌ ndiꞌin la, bra nu kuꞌni tiꞌí tiꞌ xka ta nten ꞌin neꞌ kanꞌ chunꞌ nu wa ynan neꞌ chaꞌ suꞌwe nu nchkwiǐnꞌ, bra nu xtyi lyoꞌo nten ꞌin neꞌ kanꞌ, ja talo ꞌa neꞌ kanꞌ bra kanꞌ. Lka neꞌ kanꞌ ñaꞌan tiꞌ mta nu ja msñi suꞌwe suun ran chunꞌ kee, chaꞌ lti ti tuꞌwa yuu nu ndukwa chunꞌ kee kanꞌ, loꞌo ja mdalo kala kanꞌ, nganaan ran bra kanꞌ.
17 mas não têm raiz em si mesmos, antes são de pouca duração; depois, sobrevindo tribulação ou perseguição por causa da palavra, logo se escandalizam.
18 Mta nu ngalu lo yuu laja yka kicheꞌ ni, kanꞌ lka ñaꞌan tiꞌ nten nu ynan chaꞌ suꞌwe kanꞌ,
18 Outros ainda são aqueles que foram semeados entre os espinhos; estes são os que ouvem a palavra;
19 loꞌo kaꞌan ꞌa chaꞌ ndaꞌan tiye neꞌ sa ñaꞌan kuꞌni neꞌ chaꞌ ka kuliyaꞌ neꞌ bra kanꞌ. Ndaꞌan naan ꞌa neꞌ sa ñaꞌan ka kaja kaꞌan ꞌa chaꞌ suꞌwe nu nsuꞌwi chalyuu re ꞌin neꞌ, chaꞌ ka suꞌwa neꞌ loꞌo nten nu tnun la nchka; kanꞌ chaꞌ ja nchka kanun chaꞌ suꞌwe niꞌ kasiya ꞌin neꞌ kanꞌ.
19 mas os cuidados do mundo, a sedução das riquezas e a cobiça doutras coisas, entrando, sufocam a palavra, e ela fica infrutífera.
20 Loꞌo seꞌen ngalu mta lo yuu suꞌwe ni, mtsu mta kanꞌ, suꞌwe ꞌa nguluu kala, mdoꞌo ꞌa mta lo ran bra kanꞌ; ngwañaꞌan lka nten nu wa ynan chaꞌ suꞌwe kanꞌ, loꞌo suꞌwe ꞌa ynan neꞌ chaꞌ kanꞌ. Sa kalatyii yaꞌ, sa kwa chaꞌ suꞌwe kuꞌni neꞌ kanꞌ xa wa ynan neꞌ chaꞌ ꞌin Ndiose, ta snan yla yaꞌ chaꞌ suꞌwe kuꞌni neꞌ, ta ska siyentu yaꞌ chaꞌ suꞌwe kuꞌni neꞌ.
20 Aqueles outros que foram semeados em boa terra são os que ouvem a palavra e a recebem, e dão fruto, a trinta, a sessenta, e a cem, por um.
21 Loꞌo ngwaꞌu Jesús xka chaꞌ ꞌin neꞌ kanꞌ:
21 Disse-lhes mais: Vem porventura a candeia para se meter debaixo do alqueire, ou debaixo da cama? não é antes para se colocar no velador?
22 Ndiꞌin chaꞌ tyoꞌo lo xaa nchga nan nu nsuꞌwi kutsiꞌ ꞌin nten ni; ja ska chaꞌ nu nsuꞌwi mnan ti ni, nu ja tyija lyo ꞌin nten nde loo la.
22 Porque nada está encoberto senão para ser manifesto; e nada foi escondido senão para vir à luz.
23 Kunan suꞌwe wan chaꞌ nu nchkwiǐnꞌ loꞌo wan sikwa, si chañi chaꞌ xlyaa wan kunan wan chaꞌ suꞌwe re.
23 Se alguém tem ouvidos para ouvir, ouça.
24 Ti ngwaꞌu la chinꞌ Jesús ꞌin neꞌ bra kanꞌ:
24 Também lhes disse: Atendei ao que ouvis. Com a medida com que medis vos medirão a vós, e ainda se vos acrescentará.
25 Loꞌo nten nu ndyaa ñaꞌan tiꞌ ꞌñaǎn, nu ngiꞌni xaꞌan chaꞌ kanꞌ ni, ti chkwiꞌ la Ndiose chaꞌ suꞌwe loꞌo neꞌ kanꞌ; nten nu ja ndyaa ñaꞌan tiꞌ ꞌñaǎn, nu ja nchka tiꞌ kuꞌni xaꞌan neꞌ chaꞌ nu nchkwiǐnꞌ, kuꞌni Ndiose chaꞌ ja ka ꞌin neꞌ kanꞌ kuꞌni xaꞌan neꞌ chaꞌ ꞌin Ndiose siyaꞌ ti bra kanꞌ.
25 Pois ao que tem, ser-lhe-á dado; e ao que não tem, até aquilo que tem ser-lhe-á tirado.
26 Loꞌo ngwaꞌu Jesús xka chaꞌ ꞌin neꞌ bra kanꞌ:
26 Disse também: O reino de Deus é assim como se um homem lançasse semente à terra,
27 ndijyaꞌ neꞌ tla; nu ndiꞌya xaa xka tsan ndyaa tukwi neꞌ. Ngwañaꞌan ndijin neꞌ tyun tsan loꞌo tyun tla. Laja bra kanꞌ nchu mta kanꞌ, ndijyan ngaluu ran bra kanꞌ. Ja jlyo tiꞌ neꞌ sa ñaꞌan ndijyan ngaluu mta kanꞌ.
27 e dormisse e se levantasse de noite e de dia, e a semente brotasse e crescesse, sem ele saber como.
28 Ngwañaꞌan nchka ꞌin ska mta nu kataan. Ti kwiꞌ yuu seꞌen ytaan mta, kanꞌ lka nu ta jwersa ꞌin ran chaꞌ kaluu ran. Kulo ndukwa tyukwa kala kuneꞌ, bra kanꞌ tyoꞌo tukwa katsunꞌ, chunꞌ ndiꞌin la kaja tya ꞌñaan.
28 A terra por si mesma produz fruto, primeiro a erva, depois a espiga, e por último o grão cheio na espiga.
29 Xa wa wtyi tya, bra kanꞌ tsaa kusaaꞌ neꞌ tya chaꞌ ka kwa.
29 Mas assim que o fruto amadurecer, logo lhe mete a foice, porque é chegada a ceifa.
30 Loꞌo ngwaꞌu Jesús xka chaꞌ ꞌin neꞌ kanꞌ bra kanꞌ:
30 Disse ainda: A que assemelharemos o reino de Deus? ou com que parábola o representaremos?
31 Ka kanꞌ ñaꞌan tiꞌ ska lo mta nu xuwe ꞌa nu ntya nten. Mta kanꞌ lka mta nu xuwe la ti ñaꞌaan chalyuu, chaꞌ ja nsuꞌwi xka mta nu xuwe la.
31 É como um grão de mostarda que, quando se semeia, é a menor de todas as sementes que há na terra;
32 Bra nu kata neꞌ mta kanꞌ, ndla ti katsu ran, kaluu yka chaꞌ ka ran ska yka tnun bra kanꞌ. Loꞌo kiꞌya kiñi laja stanꞌ yka kanꞌ, tyukwa tñaꞌ iꞌ seꞌen tlaꞌ laja lkaꞌ bra kanꞌ.
32 mas, tendo sido semeado, cresce e faz-se a maior de todas as hortaliças e cria grandes ramos, de tal modo que as aves do céu podem aninhar-se à sua sombra.
33 Ngwañaꞌan ngwaꞌu Jesús chaꞌ ꞌin nten; ykwiꞌ yu chinꞌ chaꞌ tiya, ykwiꞌ yu chaꞌ kutsiꞌ loꞌo neꞌ, chaꞌ kwaꞌu yu chaꞌ ꞌin Ndiose ꞌin neꞌ, sa ñaꞌan yaꞌ nu kiꞌya suꞌwe neꞌ kwenta sa ñaꞌan lka chaꞌ ꞌin Ndiose.
33 E com muitas parábolas tais lhes dirigia a palavra, conforme podiam compreender.
34 Xkwiꞌ loꞌo chaꞌ kutsiꞌ ti ngwaꞌu Jesús chaꞌ ꞌin nten kaꞌan, ni siya ja ngwiꞌya suꞌwe neꞌ kwenta sa ñaꞌan ndyoꞌo chaꞌ kanꞌ; chunꞌ ndiꞌin la ngwaꞌu suꞌwe la yu nchga chaꞌ kanꞌ ꞌin neꞌ nu ngiꞌni xaꞌan chaꞌ ꞌin yu, chaꞌ ka biyaꞌ la tiꞌ neꞌ chaꞌ kanꞌ.
34 E sem parábola não lhes falava; mas em particular explicava tudo a seus discípulos.
35 Wa msiin ꞌa tsan kanꞌ, wa ndyaa kwichaa, bra kanꞌ ykwiꞌ Jesús chinꞌ loꞌo neꞌ nu ngiꞌni xaꞌan chaꞌ ꞌin yu:
35 Naquele dia, quando já era tarde, disse-lhes: Passemos para o outro lado.
36 Loꞌo ngulaa tiꞌin neꞌ ꞌin nten kaꞌan nu ndiꞌin nde kwa bra kanꞌ, yten taꞌa ndaꞌan Jesús niꞌ yka naꞌan seꞌen ndiya yu, seꞌen ngwaꞌu yu chaꞌ ꞌin nten kaꞌan kanꞌ ti tsan la. Mdoꞌo neꞌ ndyaa neꞌ, loꞌo xka la yka naꞌan ndyaa suꞌwa ti.
36 E eles, deixando a multidão, o levaram consigo, assim como estava, no barco; e havia com ele também outros barcos.
37 Loꞌo lye ꞌa mskwa kwiꞌin bra kanꞌ, lye ꞌa ngutsa tyiꞌa lo tiyuꞌ, sa yaꞌ nu yten ꞌa tyiꞌa kulooꞌ niꞌ yka naꞌan; wa xaꞌan ti yka naꞌan kanꞌ nsuꞌwi tyiꞌa.
37 E se levantou grande tempestade de vento, e as ondas batiam dentro do barco, de modo que já se enchia.
38 Lajaꞌ ti Jesús mskwa yu tu seꞌen yka naꞌan, mskwa ke yu lo ska teꞌ kuti ti. Mlyo neꞌ slaa yu bra kanꞌ:
38 Ele, porém, estava na popa dormindo sobre a almofada; e despertaram-no, e lhe perguntaram: Mestre, não se te dá que pereçamos?
39 Bra kanꞌ mdyituun Jesús, ngulo yu tñan ꞌin kwiꞌin, ykwiꞌ yu loꞌo kwiꞌin chaꞌ ja ka kulooꞌ lo tyiꞌa tiyuꞌ kanꞌ.
39 E ele, levantando-se, repreendeu o vento, e disse ao mar: Cala-te, aquieta-te. E cessou o vento, e fez-se grande bonança.
40 Kanꞌ ykwiꞌ Jesús loꞌo neꞌ nu ngiꞌni xaꞌan chaꞌ ꞌin yu:
40 Então lhes perguntou: Por que sois assim tímidos? Ainda não tendes fé?
41 Yuwe ꞌa tiꞌ neꞌ ñaꞌan neꞌ ꞌin Jesús bra kanꞌ:
41 Encheram-se de grande temor, e diziam uns aos outros: Quem, porventura, é este, que até o vento e o mar lhe obedecem?
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.