Marcos 14
Chaʼ suʼwe nu nchkwiʼ chaʼ ʼin Jesucristo nu nka xʼnaan (CTPNT) vs NTLH
1 Tyukwa tsan ti ji chaꞌ ka taꞌa pascua, taꞌa nu nchku neꞌ jaxlya tiji nu ja loꞌo skwan tiyeꞌ ndyaꞌ bra kanꞌ. Kanꞌ ndyaa naan sti joꞌo nu lka ndloo, ndyaa naan mstru nu nduꞌu chaꞌ joꞌo, ndyaa naan neꞌ sa ñaꞌan kuꞌni neꞌ chaꞌ ka xñi neꞌ ꞌin Jesús mnan ti, chaꞌ kujwi neꞌ ꞌin yu.
1 Faltavam dois dias para a Festa da Páscoa e a Festa dos Pães sem Fermento . Os chefes dos sacerdotes e os mestres da Lei procuravam um jeito de prender Jesus em segredo e matá-lo.
2 Ykwiꞌ neꞌ loꞌo taꞌa neꞌ bra kanꞌ:
2 Eles diziam: — Não vamos fazer isso durante a festa, para não haver uma revolta no meio do povo.
3 Loꞌo ndiꞌin Jesús naꞌan tyi Simón nu wa msñi kicha nu ngatsuꞌ kunaꞌ yu nu ngwa sꞌni la. Nde kichen Betania ndukwa tyi Simón kanꞌ. Bra nu ndukwa neꞌ tuꞌwa msaa nchku neꞌ, kanꞌ mdiyan ska nu kunaꞌan seꞌen ndiꞌin neꞌ, mdiyan loꞌo ska teꞌén lyuꞌ ti nu ndyaꞌ loꞌo kee alabastro. Wa msaꞌan teꞌén lyuꞌ ti loꞌo tyiꞌa xi tyiꞌi nu lka sete nardo; kaꞌan ꞌa ngaꞌan sete kanꞌ. Bra kanꞌ mcha nu kunaꞌan kanꞌ tuꞌwa teꞌén, mslu tyiꞌa xi tyiꞌi kanꞌ lo jlyuꞌwe Jesús seꞌen ndukwa yu.
3 Jesus estava no povoado de Betânia, sentado à mesa na casa de Simão, o Leproso. Então uma mulher chegou com um frasco feito de alabastro , cheio de perfume de nardo puro, muito caro. Ela quebrou o gargalo do frasco e derramou o perfume na cabeça de Jesus.
4 Kanꞌ chaꞌ msinꞌ tiꞌ chinꞌ nten taꞌa nchku neꞌ bra nu naꞌan neꞌ chaꞌ yꞌni nu kunaꞌan kanꞌ ngwañaꞌan:
4 Alguns que estavam ali ficaram zangados e disseram uns aos outros: — Que desperdício!
5 ¿Ni chaꞌ ja yjwiꞌ ran chaꞌ kaja chinꞌ tñi chaꞌ ta ꞌin neꞌ tiꞌi? Wa mdijin snan siyentu tñi plata ngaꞌan sa kwa sete xi tyiꞌi kanꞌ ―ndukwin neꞌ ꞌin taꞌa neꞌ.
5 Esse perfume poderia ter sido vendido por mais de trezentas moedas de prata , que poderiam ser dadas aos pobres. Eles criticavam a mulher com dureza,
6 ―Ja chkwiꞌ wan loꞌo nu kunaꞌan re chaꞌ ja kuꞌni ngwañaꞌan ―ndukwin Jesús ꞌin neꞌ―. Suꞌwe ꞌa tñan yꞌni nu kunaꞌan re chaꞌ ꞌñaǎn.
6 mas Jesus disse:
7 Nchga tsan ndiꞌin neꞌ tiꞌi loꞌo wan lo chalyuu re, kanꞌ chaꞌ ka kuꞌni wan chaꞌ suꞌwe loꞌo neꞌ tiꞌi sa ñaꞌan bra nu nchka tiꞌ wan; loꞌo naꞌ ni, wa tyii ti tsan nu tyiꞌiǐn loꞌo wan.
7 Pois os pobres estarão sempre com vocês, e, em qualquer ocasião que vocês quiserem, poderão ajudá-los. Mas eu não estarei sempre com vocês.
8 Wa yꞌni nu kunaꞌan re nchga chaꞌ sa ñaꞌan nu ngwa ꞌin. Nan wa yꞌni chaꞌ ka xi tyiꞌi tyukwi ñaꞌaǎn ni; ni siya ti ji kajaǎn, nde loo la yꞌni xuꞌwe nu kunaꞌan re ꞌñaǎn tyukwi ñaꞌaǎn chaꞌ kutsiꞌ neꞌ ꞌñaǎn.
8 Ela fez tudo o que pôde, pois antes da minha morte veio perfumar o meu corpo para o meu sepultamento.
9 Chañi chaꞌ nu chkwiǐnꞌ loꞌo wan ni, chaꞌ nchga seꞌen nu kanen chaꞌ ꞌñaǎn ñaꞌaan chalyuu, la kanꞌ kunan nten nchga chaꞌ nu wa yꞌni nu kunaꞌan re tsan ni, chaꞌ tyuꞌwi tiꞌ nten chaꞌ suꞌwe ꞌa tñan yꞌni nu kunaꞌan re.
9 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: em qualquer lugar do mundo onde o
10 Loꞌo Juda Iscariote ni, ti kwiꞌ taꞌa yu loꞌo nu ngiꞌni xaꞌan chaꞌ ꞌin Jesús lka yu kanꞌ. Bra kanꞌ mdoꞌo Juda kanꞌ ndyaa yu seꞌen ndiꞌin sti joꞌo nu lka ndloo la, chaꞌ kujwiꞌ xuꞌwa yu ꞌin Jesús yaꞌ neꞌ kanꞌ.
10 Judas Iscariotes, que era um dos doze discípulos, foi falar com os chefes dos sacerdotes para combinar como entregaria Jesus a eles.
11 Suꞌwe ꞌa ngwa tiye neꞌ nu tnun nchka kanꞌ xa nu ynan neꞌ chaꞌ nu ykwiꞌ Juda loꞌo neꞌ, kanꞌ chaꞌ ykwiꞌ neꞌ tnun kanꞌ loꞌo yu chaꞌ ta neꞌ tñi ꞌin yu. Bra kanꞌ mdyisnan Juda ndyaa naan yu ni bra ka nu ta yu ꞌin Jesús yaꞌ neꞌ xaꞌan kanꞌ.
11 Quando ouviram o que ele disse, eles ficaram muito contentes e prometeram dar dinheiro a ele. Assim Judas começou a procurar uma oportunidade para entregar Jesus.
12 Nu ngwa tsan kulo ꞌin taꞌa nu nchku neꞌ jaxlya tiji nu ja loꞌo skwan tiyeꞌ ndyaꞌ kanꞌ, tsan kanꞌ ngwa taꞌa siin pascua, tsan nu ndujwi neꞌ slyaꞌ kuneꞌ chaꞌ ku neꞌ taꞌa. Bra kanꞌ mnichaꞌ neꞌ nu ngiꞌni xaꞌan chaꞌ ꞌin Jesús:
12 No primeiro dia da Festa dos Pães sem Fermento , em que os judeus matavam carneirinhos para comemorarem a Páscoa , os discípulos perguntaram a Jesus: — Onde é que o senhor quer que a gente prepare o jantar da Páscoa para o senhor?
13 Loꞌo ngulo Jesús tñan ꞌin tukwa neꞌ nu ngiꞌni xaꞌan chaꞌ ꞌin yu bra kanꞌ:
13 Então Jesus enviou dois discípulos com a seguinte ordem:
14 Seꞌen sten yu niꞌ ñaꞌan, chkwiꞌ wan loꞌo nu lka xꞌnan naꞌan kanꞌ: “Nde lka tñan nu ndukwin mstru ꞌñaan ꞌiin. Kuꞌnii chaꞌ suꞌwe katsaaꞌ ꞌñaǎn, ¿la nde yaꞌ kaja seꞌen nu kuǔn siinǎnꞌ loꞌo neꞌ nu ngiꞌni xaꞌan chaꞌ ꞌñaǎn, chaꞌ kuꞌni ba taꞌa pascua?” Ngwañaꞌan chkwiꞌ wan loꞌo nten nu nka tyi kanꞌ.
14 e digam ao dono da casa em que ele entrar que o Mestre manda perguntar: “Onde fica a sala em que eu e os meus discípulos vamos comer o jantar da Páscoa?”
15 Loꞌo kwaꞌu yu ska seꞌen tlyu ꞌwan bra kanꞌ, ska naꞌan nu ndiya xka pisu nde kwan nu wa lka ngwa suꞌwe, seꞌen ndiꞌin nchga nan nu kunanjoꞌo ꞌñaan bra kanꞌ. La kanꞌ kuꞌni xuꞌwe wan nan nu ku siinan ―ndukwin Jesús.
15 Então ele mostrará a vocês no andar de cima uma sala grande, mobiliada e arrumada para o jantar. Preparem ali tudo para nós.
16 Kanꞌ chaꞌ mdoꞌo neꞌ ndyaa neꞌ lo kichen tnun kanꞌ, mdiyan neꞌ tuꞌwa naꞌan kanꞌ; sa ñaꞌan nu wa ndukwin Jesús ꞌin neꞌ, ngwañaꞌan ngwa chaꞌ kanꞌ. Kwiꞌ yꞌni xuꞌwe neꞌ nan nu ku siin neꞌ chaꞌ ꞌin taꞌa pascua bra kanꞌ.
16 Os dois discípulos foram até a cidade e encontraram tudo como Jesus tinha dito. Então prepararam o jantar da Páscoa.
17 Xa wa msiin, mdiyan Jesús loꞌo tii tyukwa neꞌ nu ngiꞌni xaꞌan chaꞌ ꞌin yu.
17 Quando anoiteceu, Jesus chegou com os doze discípulos.
18 Laja nu ndiꞌin neꞌ nchku neꞌ, bra kanꞌ ykwiꞌ Jesús loꞌo neꞌ:
18 Enquanto estavam à mesa, no meio do jantar, ele disse:
19 Xiꞌin chinꞌ tiꞌ neꞌ ndiꞌin neꞌ bra kanꞌ. Bra ti mdyisnan taꞌa neꞌ ykwiꞌ neꞌ loꞌo Jesús:
19 Eles ficaram tristes e, um por um, começaram a perguntar: — O senhor não está achando que sou eu, está?
20 ―Ska yu taꞌa tii tyukwa wan, kanꞌ lka nu kujwiꞌ xuꞌwa ꞌñaǎn yaꞌ nten xaꞌan ―ndukwin Jesús ꞌin neꞌ―. Ska yu taꞌa wan nu suꞌwa nchku loꞌoǔn ska ti niꞌ kaꞌnan skwa re ―ndukwin Jesús ꞌin neꞌ―.
20 Jesus respondeu:
21 Naꞌ ni, nu wa msuꞌwa Ndiose ꞌñaǎn ndijyaǎn chaꞌ kaǎn nten, ka chaꞌ kuxi ꞌñaǎn sa ñaꞌan nu ndukwa chaꞌ ꞌñaǎn lo kityi ti ngwa sꞌni. Tꞌnan ꞌa nten nu ta ꞌñaǎn yaꞌ nten xaꞌan bra kanꞌ, suꞌwe la ngwa ꞌin yu ni siya ja yan yu lo chalyuu siyaꞌ ti.
21 Pois o
22 Ti nchku siin neꞌ bra nu msñi Jesús ska jaxlya, ndya yu xuꞌwe ꞌin Ndiose chaꞌ ꞌin jaxlya kanꞌ, msuꞌwe yu ꞌin ran, chaꞌ kutsaa yu ran ꞌin nten chaꞌ ku neꞌ.
22 Enquanto estavam comendo, Jesus pegou o pão e deu graças a Deus. Depois partiu o pão e o deu aos discípulos, dizendo:
23 Kanꞌ msñi Jesús ꞌin ska basu mñun, ndya yu xuꞌwe ꞌin Ndiose, mda yu mñun ꞌin neꞌ chaꞌ koꞌo neꞌ bra kanꞌ. Yiꞌo nchga neꞌ mñun kanꞌ bra kanꞌ.
23 Em seguida, pegou o cálice de vinho e agradeceu a Deus. Depois passou o cálice aos discípulos, e todos beberam do vinho.
24 ―Ñaꞌan tiꞌ tneěn, ngwañaꞌan ka mñun re ―ndukwin Jesús ꞌin neꞌ―. Xa nu kajaǎn lo wsi, kalu tneěn chaꞌ kaja sa ñaꞌan kuꞌni tyii Ndiose kiꞌya nu ndiꞌin ꞌin nchga nten chalyuu, chaꞌ ngwañaꞌan xkanꞌ Ni chaꞌ loꞌo nten xiyaꞌ.
24 Então Jesus disse:
25 Chañi chaꞌ nu nchkwiǐnꞌ loꞌo wan, chaꞌ ja koꞌoǔn ꞌaǎn mñun xiyaꞌ ni, sa ñaꞌan bra nu tiya tsan kanꞌ nu koꞌoǔn mñun kwi loꞌo wan nde seꞌen ndiꞌin Ndiose ndloo la.
25 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: nunca mais beberei deste vinho até o dia em que beber com vocês um vinho novo no
26 Bra wa yla tuꞌwa neꞌ kantu ꞌin Ndiose, mdoꞌo neꞌ ndyaa neꞌ lo kiꞌya Olivos bra kanꞌ.
26 Então eles cantaram canções de louvor e foram para o monte das Oliveiras.
27 Xiyaꞌ ykwiꞌ Jesús loꞌo nten nu ngiꞌni xaꞌan chaꞌ ꞌin yu bra kanꞌ:
27 E Jesus disse aos discípulos:
28 Bra nu tyuꞌuǔn xiyaꞌ, tsaꞌaǎn Galilea nde loo la ꞌwan.
28 Mas, depois que eu for ressuscitado, irei adiante de vocês para a Galileia.
29 ―Ja chan nchga nten kulaa yaꞌ neꞌ ꞌiin; loꞌo naꞌ ni, ja kulaǎn tiꞌiǐn ꞌiin siyaꞌ ti ―ndukwin Tyu ꞌin Jesús bra kanꞌ.
29 Então Pedro disse a Jesus: — Eu nunca abandonarei o senhor, mesmo que todos o abandonem!
30 ―Chañi chaꞌ nu nchkwiǐnꞌ loꞌoo ―ndukwin Jesús ꞌin Tyu―. Ndiꞌa, snan yaꞌ chkwiꞌ nuꞌwin loꞌo nten chaꞌ ja nsuꞌwi lyoo ꞌñaǎn. Ngwañaꞌan chkwiiꞌ loꞌo nten xa nu ti ji xiꞌya la kweꞌe tukwa yaꞌ ndiꞌa, xa wa tla.
30 Mas Jesus lhe disse:
31 ―Ja chkwiǐnꞌ loꞌo nten chaꞌ ja nsuꞌwi lyoǔn ꞌiin ―ndukwin Tyu ꞌin Jesús―. Si kujwi nten ꞌiin, ni siya wa kujwi ti nten ꞌñaǎn, ja xkweěn ꞌin nten chaꞌ ja nsuꞌwi lyoǔn ꞌiin ―ndukwin Tyu ꞌin Jesús.
31 Mas Pedro repetia com insistência: — Eu nunca vou dizer que não o conheço, mesmo que eu tenha de morrer com o senhor! E todos os outros discípulos disseram a mesma coisa.
32 Loꞌo ndyaa neꞌ ska niꞌ lyoꞌoo seꞌen nduun yka tlaꞌ, ska yuu nu ngwa naan Getsemaní bra kanꞌ.
32 Jesus e os discípulos foram a um lugar chamado Getsêmani. E Jesus lhes disse:
33 Ndyaa yu la chinꞌ bra kanꞌ, ndyaa yu loꞌo Tyu loꞌo Santiago loꞌo Xuwa. Kanꞌ lye ꞌa ngwa xiꞌin tiꞌ Jesús, mdaꞌan ꞌa chaꞌ tiye yu sa ñaꞌan ka chaꞌ kuxi nu ndiꞌin chaꞌ ka ꞌin yu.
33 Então Jesus foi, levando consigo Pedro, Tiago e João. Aí ele começou a sentir uma grande tristeza e aflição
34 ―Xiꞌin ꞌa tiǎnꞌ ni ―ndukwin Jesús ꞌin neꞌ―, ja taloǔn siꞌya chaꞌ xiꞌin kanꞌ. Nde ti kanun wan, ndii ti tiꞌ wan tyiꞌin wan ―ndukwin.
34 e disse a eles:
35 Ti ndyaa Jesús la chinꞌ nde kwa la, mduun xtyinꞌ yu lo yuu ti, mjñan yu ꞌin Ndiose si kaja ñaꞌan nu ka ꞌin yu chaꞌ ja tyukwa yu chaꞌ kuxi.
35 Ele foi um pouco mais adiante, ajoelhou-se, encostou o rosto no chão e pediu a Deus que, se possível, afastasse dele aquela hora de sofrimento.
36 ―Stiǐn ―ndukwin Jesús ꞌin Ndiose―, nchga lo tñan nchka ꞌiin kuꞌnii. Kanꞌ chaꞌ ni, ja taa chabiyaꞌ tyukwaǎn chaꞌ kuxi re, si kaja xka ñaꞌan nu ka kuꞌniǐn tñan re ―ndukwin Jesús ꞌin Ndiose Sti yu―. Loꞌo siꞌi sa ñaꞌan nu nchka tiǎnꞌ chaꞌ ka; nuꞌwin kuꞌnii loꞌoǔn sa ñaꞌan nu nchka tiiꞌ.
36 Ele orava assim:
37 Bra kanꞌ ndyaan Jesús xiyaꞌ seꞌen ndiꞌin snan nten kanꞌ, loꞌo lajaꞌ ti neꞌ kanꞌ bra kanꞌ.
37 Depois voltou e encontrou os três discípulos dormindo. Então disse a Pedro:
38 Ndii ti tiꞌ wan tyiꞌin wan ni. Chkwiꞌ wan loꞌo Ndiose chaꞌ ja kuꞌni kuneꞌ xaꞌan kanan ꞌwan. Jlyo tiǎnꞌ chaꞌ tyukwi ti tiye wan xlyaa wan kuꞌni wan tñan re ꞌñaǎn; loꞌo ja ndalo wan, kanꞌ chaꞌ ndla ꞌa yijaꞌ wan.
38 Vigiem e orem para que não sejam tentados. É fácil querer resistir à tentação; o difícil mesmo é conseguir.
39 Xiyaꞌ ndyaa Jesús la chinꞌ, ti kwiꞌ ti chaꞌ mjñan yu ꞌin Ndiose Sti yu xiyaꞌ.
39 Jesus foi outra vez e orou, dizendo as mesmas palavras.
40 Kanꞌ ndyaan yu xiyaꞌ seꞌen ndiꞌin neꞌ kanꞌ, loꞌo xiyaꞌ lajaꞌ neꞌ kanꞌ, chaꞌ lye ꞌa yuꞌwi sla neꞌ. Ja jlyo ꞌa tiꞌ neꞌ sa ñaꞌan xkwen neꞌ ꞌin yu bra kanꞌ.
40 Em seguida, voltou ao lugar onde os discípulos estavam e os encontrou de novo dormindo. Eles estavam com muito sono e não conseguiam ficar com os olhos abertos. E não sabiam o que responder a Jesus.
41 Xiyaꞌ ndyaa Jesús bra kanꞌ. Kwiꞌ ngwañaꞌan snan yaꞌ ndyaan Jesús seꞌen ndiꞌin neꞌ.
41 Quando voltou pela terceira vez, Jesus perguntou:
42 Tyituun wan tyaan ni, chaꞌ wa mdiyan yu nu wa yꞌni trisiyun ꞌñaǎn yaꞌ nten xaꞌan.
42 Levantem-se, e vamos embora. Vejam! Aí vem chegando o homem que está me traindo!
43 Laja bra nu ykwiꞌ Jesús, mdiyan Juda kanꞌ seꞌen ndiꞌin yu, ti kwiꞌ taꞌa neꞌ nu ngiꞌni xaꞌan chaꞌ ꞌin yu ngwa Juda kanꞌ. Kaꞌan ꞌa nten tlá mdaꞌan loꞌo Juda, nten nu wa ngulo neꞌ wsiya tñan ꞌin chaꞌ kan loꞌo ꞌin Jesús; loꞌo xtyi wsuun, loꞌo yka ndiꞌya neꞌ ndijyan neꞌ. Sti joꞌo nu lka ndloo la, loꞌo mstru nu nduꞌu chaꞌ joꞌo, loꞌo neꞌ kula ꞌin kichen, kanꞌ lka nu ngulo tñan ꞌin neꞌ tlá kanꞌ.
43 Jesus ainda estava falando, quando chegou Judas, um dos doze discípulos. Vinha com ele uma multidão armada com espadas e porretes, que tinha sido mandada pelos chefes dos sacerdotes, pelos mestres da Lei e pelos líderes judeus.
44 Juda nu wa ta ti ꞌin Jesús yaꞌ nten xaꞌan kanꞌ, wa ykwiꞌ yu loꞌo neꞌ tlá kanꞌ nu ngwa tsan, ytsaꞌ yu sa ñaꞌan nu kuꞌni yu:
44 O traidor tinha combinado com eles um sinal. Ele tinha dito: “Prendam e levem bem seguro o homem que eu beijar, pois é ele.”
45 Kanꞌ chaꞌ ndijyan Juda, bra ndyaa yu seꞌen nduun Jesús chaꞌ chkwichaꞌ yu skaꞌ Jesús:
45 Logo que chegou perto de Jesus, Judas disse: — Mestre! E o beijou.
46 Bra ti msñi neꞌ tlá ꞌin Jesús, chaꞌ tyaa loꞌo neꞌ ꞌin yu bra kanꞌ.
46 Então eles pegaram Jesus e o prenderam.
47 Loꞌo ska nten taꞌa ndaꞌan Jesús mskwin yu xtyi ꞌin yu, msiꞌyu kuꞌ yu jin nxkan ska msu ꞌin sti joꞌo nu lka ndloo la bra kanꞌ.
47 Mas um dos que estavam ali tirou a espada, atacou um empregado do Grande Sacerdote e cortou uma orelha dele.
48 Kanꞌ ykwiꞌ Jesús loꞌo neꞌ tlá kanꞌ:
48 Então Jesus disse para aquela gente:
49 Tyun ꞌa tsan naꞌan wan ꞌñaǎn xa nu mdiꞌiǐn niꞌ lyaa tnun, ngwaꞌuǔn chaꞌ ꞌin Ndiose ꞌin nten nde kwa, loꞌo ja msñi wan ꞌñaǎn bra kanꞌ. Jlyo tiǎnꞌ sa ñaꞌan chaꞌ nchka ni, chunꞌ kwiꞌ ngwañaꞌan nchkwiꞌ kityi ꞌin Ndiose chaꞌ ꞌñaǎn.
49 Eu estava com vocês todos os dias, ensinando no pátio do Templo, e vocês não me prenderam. Mas isso está acontecendo para se cumprir o que as
50 Bra kanꞌ ngulaa yaꞌ nchga taꞌa ndaꞌan Jesús ꞌin yu, msnan neꞌ.
50 Então todos os discípulos abandonaram Jesus e fugiram.
51 Loꞌo ska yu kuneꞌ ti, nganun yu mdaꞌan ñaꞌan yu ꞌin nten nu ndyaa loꞌo ꞌin Jesús. Ska teꞌ ngaten ti mxiin chunꞌ yu kuneꞌ kanꞌ. Loꞌo xñi neꞌ tlá kanꞌ ꞌin yu kuneꞌ, ngwa tiꞌ neꞌ;
51 Um jovem, enrolado num lençol, seguia Jesus. Alguns tentaram prendê-lo,
52 kanꞌ chaꞌ mxnun yu teꞌ ngaten kanꞌ yaꞌ neꞌ, msnan yu tiꞌyu ti yu.
52 mas ele largou o lençol e fugiu nu.
53 Ndyaa loꞌo neꞌ ꞌin Jesús tloo xꞌnan sti joꞌo bra kanꞌ. Nde kwa mdyoꞌ tiꞌin nchga sti joꞌo nu lka ndloo la, loꞌo neꞌ kula, loꞌo mstru nu nduꞌu chaꞌ joꞌo.
53 Em seguida, levaram Jesus até a casa do Grande Sacerdote , onde estavam reunidos os chefes dos sacerdotes, alguns líderes dos judeus e alguns mestres da Lei.
54 Tijyuꞌ ti mdaꞌan ñaꞌan Tyu chunꞌ neꞌ tlá kanꞌ, sa bra nu mdiyan neꞌ niꞌ lyoꞌoo ꞌin xꞌnan sti joꞌo. Bra kanꞌ ndyaa tukwa Tyu seꞌen ndiꞌin nten nu ndiꞌin kwan tunaꞌan kanꞌ. Ndukwa neꞌ tuꞌwa kiiꞌ chaꞌ katsun ti neꞌ.
54 Pedro seguiu Jesus de longe e entrou no pátio da casa do Grande Sacerdote. Ele sentou-se perto do fogo, com os guardas, para se esquentar.
55 Loꞌo sti joꞌo nu lka ndloo la, loꞌo nchga neꞌ wsiya kanꞌ, ngwa tiꞌ neꞌ xtya neꞌ kiꞌya ꞌin Jesús chaꞌ ka kujwi neꞌ ꞌin yu, loꞌo ja mjwi ñaꞌan nu xtya neꞌ kiꞌya ꞌin yu.
55 Os chefes dos sacerdotes e todo o Conselho Superior estavam procurando encontrar alguma acusação contra Jesus a fim de o condenarem à morte. Mas não conseguiram nenhuma.
56 Mdaꞌan ꞌa neꞌ kwiñi tloo neꞌ wsiya kanꞌ, chaꞌ xtya neꞌ kiꞌya ꞌin yu, loꞌo ja suꞌwa ykwiꞌ neꞌ kanꞌ.
56 Muitos diziam mentiras contra ele, mas as suas histórias não combinavam umas com as outras.
57 Nu wa tyii ti chaꞌ, bra kanꞌ mdyituun la chinꞌ neꞌ kwiñi, ykwiꞌ neꞌ loꞌo neꞌ nu tnun nchka kanꞌ:
57 Alguns se levantaram e acusaram Jesus com mentiras. Eles diziam:
58 ―Wa ynan ba ska chaꞌ nu ykwiꞌ yu kiꞌyu re ―ndukwin ska neꞌ kwiñi kanꞌ―. Nde lka chaꞌ nu ykwiꞌ yu: “Kuꞌni tyiǐn ꞌin laa tnun re nu ngwiñan nten chalyuu ti. Chunꞌ snan tsan ti kuꞌniǐn chaꞌ tyaꞌ xka nu ja kwiñan nten chalyuu.”
58 — Nós ouvimos quando ele disse: “Vou destruir este Templo que foi construído por seres humanos e, em três dias, levantarei outro que não será construído por seres humanos.”
59 Loꞌo ja suꞌwa ykwiꞌ neꞌ kwiñi kanꞌ bra kanꞌ.
59 Mesmo assim as suas histórias não combinavam umas com as outras.
60 Kanꞌ mdyituun sti joꞌo nu lka ndloo la tloo nchga neꞌ nu tnun nchka, mnichaꞌ yu ꞌin Jesús:
60 Aí o Grande Sacerdote se levantou no meio de todos e perguntou a Jesus: — Você não vai se defender dessa acusação?
61 Tiin ti mduun Jesús, ja ska chaꞌ siyaꞌ ti mxkwen yu ꞌin neꞌ. Kanꞌ chaꞌ xiyaꞌ mnichaꞌ sti joꞌo nu lka ndloo la ꞌin yu bra kanꞌ:
61 Mas Jesus ficou calado e não respondeu nada. Então o Grande Sacerdote tornou a perguntar: — Você é o
62 ―Chañi chaꞌ nu ykwiꞌ wan, naꞌ lkaǎn nu kanꞌ ―ndukwin Jesús ꞌin neꞌ bra kanꞌ―. Kwiꞌ ngwañaꞌan, nde loo la ñaꞌan wan ꞌñaǎn nu wa msuꞌwa Ndiose ꞌñaǎn ndijyaǎn chaꞌ kaǎn nten; ñaꞌan wan ꞌñaǎn seꞌen tyukwaǎn laꞌa seꞌen kwin ꞌin Ndiose Stiǐn. Nchga tñan siyaꞌ ti nchka ꞌin Ndiose kuꞌni Ni. Loꞌo ñaꞌan wan ꞌñaǎn bra nu kaǎn xiyaꞌ laja koo nde niꞌ kwan bra kanꞌ.
62 Jesus respondeu:
63 Msinꞌ ꞌa tiꞌ sti joꞌo nu lka ndloo la bra kanꞌ, kanꞌ chaꞌ msaaꞌ steꞌ yu tloo neꞌ kanꞌ.
63 Aí o Grande Sacerdote rasgou as suas próprias roupas e disse: — Não precisamos mais de testemunhas!
64 Nan wa ynan wan chaꞌ tnun ꞌa chaꞌ kuxi nu ykwiꞌ yu re ꞌin Ndiose, bra nu ndukwin yu chaꞌ ska ti nu lka Sñiꞌ Ndiose lka yu. ¿Ni sa ñaꞌan chkwiꞌ wan ꞌin chaꞌ kanꞌ a?
64 Vocês ouviram esta blasfêmia contra Deus! Então, o que resolvem? Todos estavam contra Jesus e aí o condenaram à morte.
65 Bra kanꞌ mdyisnan neꞌ ngiꞌni tiꞌí neꞌ ꞌin Jesús; msuꞌwa neꞌ tyiꞌa nu mdoꞌo tuꞌwa neꞌ kiloo yu, kwiꞌ ngwañaꞌan mjiꞌin neꞌ ꞌin yu xa nu nchkunꞌ kiloo yu loꞌo ska teꞌ.
65 Então alguns começaram a cuspir nele. Cobriam o rosto dele, davam bofetadas nele e perguntavam: — Quem foi que bateu em você? Adivinhe! E também os guardas o pegaram e lhe deram bofetadas.
66 Ti ndukwa Tyu tuꞌ naꞌan tyi xꞌnan sti joꞌo, loꞌo mdiyan ska nu kunaꞌan nu ngiꞌni tñan ꞌin sti joꞌo bra kanꞌ.
66 Pedro ainda estava lá embaixo no pátio, quando apareceu uma das empregadas do Grande Sacerdote .
67 Naꞌan nu kunaꞌan kanꞌ ꞌin Tyu seꞌen ndukwa yu tuꞌwa kiiꞌ, kanꞌ mxinaꞌan suꞌwe ꞌin yu xiyaꞌ.
67 Ela viu Pedro se esquentando perto do fogo, olhou bem para ele e disse: — Você também estava com Jesus de Nazaré.
68 ―Siꞌi naꞌ ―ndukwin Tyu―. Ja nsuꞌwi lyoǔn ꞌin yu. Ja nchka biyaꞌ tiǎnꞌ ni chaꞌ lka nchkwiiꞌ loꞌoǔn ―ndukwin Tyu ꞌin nu kunaꞌan kanꞌ.
68 Mas ele negou, dizendo: — Eu não o conheço. Não sei do que é que você está falando. E saiu para o corredor. Naquele momento, o galo cantou.
69 Naꞌan nu kunaꞌan kanꞌ ꞌin yu xiyaꞌ, kanꞌ chaꞌ mdyisnan nchkwiꞌ loꞌo neꞌ nu nduun kwiꞌ seꞌen ti:
69 Quando a empregada viu Pedro ali, começou a dizer aos que estavam perto: — Este homem é um deles.
70 Xiyaꞌ ykwiꞌ Tyu chaꞌ ja loꞌo yu ndaꞌan yu loꞌo Jesús. Chunꞌ ndiꞌin la chinꞌ ykwiꞌ nten nu nduun kwiꞌ seꞌen ti loꞌo Tyu:
70 Mas ele negou outra vez. Pouco depois, as pessoas que estavam ali disseram de novo a Pedro: — Não há dúvida de que você é um deles, pois você também é da Galileia.
71 Bra kanꞌ mdyisnan Tyu nchkwiꞌ lye yu chaꞌ ta Ndiose nu tiꞌí ꞌin yu si chaꞌ kwiñi chkwiꞌ yu loꞌo neꞌ.
71 Aí Pedro disse: — Juro que não conheço esse homem de quem vocês estão falando! Que Deus me castigue se não estou dizendo a verdade!
72 Bra ti msiꞌya la kweꞌe xiyaꞌ. Bra kanꞌ nsuꞌwi tiꞌ Tyu sa ñaꞌan chaꞌ nu wa ykwiꞌ Jesús loꞌo yu nu ngwa tsan: “Nde lka tñan nu kuꞌnii ndiꞌa, Tyu; snan yaꞌ chkwiiꞌ loꞌo nten chaꞌ ja nsuꞌwi lyoo ꞌñaǎn, xa nu ti ji xiꞌya la kweꞌe tukwa yaꞌ.” Kanꞌ chaꞌ nganan ꞌa Tyu bra kanꞌ.
72 Naquele instante o galo cantou pela segunda vez, e Pedro lembrou que Jesus lhe tinha dito: “Antes que o galo cante duas vezes, você dirá três vezes que não me conhece.” Então Pedro caiu em si e começou a chorar.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.