Lucas 20
Chaʼ suʼwe nu nchkwiʼ chaʼ ʼin Jesucristo nu nka xʼnaan (CTPNT) vs VC
1 Ngwa ska tsan mdiyan Jesús niꞌ lyaa nduꞌu yu ꞌin nten; nchkwiꞌ yu chaꞌ ꞌin Ndiose, sa ñaꞌan nu kulaa Ni ꞌin nten. Bra kanꞌ mdiyan nchga sti joꞌo nu lka ndloo, loꞌo mstru nu nduꞌu chaꞌ joꞌo, loꞌo neꞌ kula kichen kanꞌ, mdiyan neꞌ seꞌen ndiꞌin Jesús.
1 Num daqueles dias, Jesus ensinava no templo e anunciava ao povo a boa nova. Chegaram os príncipes dos sacerdotes e os escribas com os anciãos,
2 Mnichaꞌ neꞌ kanꞌ ꞌin Jesús bra kanꞌ:
2 e falaram-lhe: Dize-nos: com que direito fazes essas coisas, ou quem é que te deu essa autoridade?
3 Bra kanꞌ mxkwen Jesús ꞌin neꞌ kanꞌ:
3 Jesus respondeu: Também eu vos farei uma pergunta.
4 ¿Ti ka nu mda chabiyaꞌ ꞌin ayman Xuwa chaꞌ mdukwatya yu ꞌin nten sikwa a? ¿Ta Ndiose a? ¿O ta nten chalyuu mda chabiyaꞌ ꞌin yu a?
4 Respondei-me: o batismo de João era do céu ou dos homens?
5 Bra kanꞌ mdyisnan neꞌ ykwiꞌ luwe neꞌ loꞌo taꞌa neꞌ:
5 Eles começaram a raciocinar entre si, dizendo: Se dissermos: Do céu, ele dirá: Por que razão, pois, não crestes nele?
6 Si chkwianꞌ chaꞌ nten chalyuu mda chabiyaꞌ ꞌin Xuwa kanꞌ, bra kanꞌ kujwi nchga nten nu ndiꞌin re ꞌñaan loꞌo kee, chaꞌ ska yu nu ykwiꞌ chaꞌ ꞌin Ndiose loꞌo nten ngwa ayman Xuwa kanꞌ, nchkwiꞌ neꞌ.
6 Se, porém, dissermos: Dos homens, todo o povo nos apedrejará, porque está convencido de que João era profeta.
7 Bra kanꞌ mxkwen neꞌ nu tnun nchka kanꞌ chaꞌ ja jlyo tiꞌ neꞌ ti ka nu lka mda chabiyaꞌ ꞌin ayman Xuwa kanꞌ, chaꞌ mdukwatya yu ꞌin nten.
7 Responderam por fim que não sabiam de onde era.
8 Bra kanꞌ ykwiꞌ Jesús loꞌo neꞌ kanꞌ:
8 Replicou-lhes também Jesus: Nem eu vos direi com que direito faço estas coisas.
9 Bra ti mdyisnan Jesús ykwiꞌ ska chaꞌ tiya loꞌo neꞌ nu nduun seꞌen ndiꞌin kanꞌ:
9 Então Jesus propôs-lhes esta parábola: Um homem plantou uma vinha, arrendou-a a vinhateiros e ausentou-se por muito tempo para uma terra estranha.
10 Bra nu wa mdiya bra wa xtun neꞌ mta chi kutun kanꞌ, bra kanꞌ ngulo xꞌnan tñan kanꞌ tñan ꞌin ska msu ꞌin yu, chaꞌ tsaa chkwiꞌ loꞌo neꞌ nu ngiꞌni tñan niꞌ lyoꞌoo ꞌin yu, chaꞌ ta neꞌ sa tkanꞌ mta chi kutun nu ndiꞌin chaꞌ kaja ꞌin xꞌnan tñan kanꞌ. Loꞌo neꞌ kanꞌ ni, mjiꞌin neꞌ ꞌin msu kanꞌ, ngulo neꞌ ꞌin yu; mxitukwi yu ndyaan yu seꞌen ndiꞌin xꞌnan yu, loꞌo ja ska nan mda neꞌ ꞌin yu siyaꞌ ti.
10 No tempo da colheita, enviou um servo aos vinhateiros para que lhe dessem do produto da vinha. Estes o feriram e o reenviaram de mãos vazias.
11 Bra kanꞌ msuꞌwa xꞌnan tñan kanꞌ xka msu ndyaa. Kwiꞌ ngwañaꞌan yꞌni neꞌ loꞌo xka msu kanꞌ; chen ñaꞌan ykwiꞌ neꞌ loꞌo yu, bra kanꞌ mjiꞌin neꞌ ꞌin yu, loꞌo ja ska nan mda neꞌ ꞌin yu.
11 Tornou a enviar outro servo; eles feriram também a este, ultrajaram-no e despediram-no sem coisa alguma.
12 Xiyaꞌ msuꞌwa xꞌnan tñan kanꞌ ꞌin xka msu ndyaa, chaꞌ jñan yu nan nu mdoꞌo lo tñan kanꞌ. Loꞌo yu kanꞌ, lye ꞌa ngwa tiꞌí tiꞌ neꞌ nu ngiꞌni tñan kanꞌ ꞌin yu, sa ñaꞌan yaꞌ nu ngulo neꞌ ꞌin yu nde chunꞌ loꞌoo kanꞌ.
12 Tornou a enviar um terceiro; feriram também este e expulsaram-no.
13 ’Loꞌo bra kanꞌ mdaꞌan chaꞌ tiye xꞌnan tñan kanꞌ: “¿Ni sa ñaꞌan kuꞌniǐn ni a? Nde ñaꞌan kuꞌniǐn: Suꞌwaǎn ꞌin sñiꞌ ykwiǐnꞌ nu ndiya ꞌa tiǎnꞌ, chaꞌ tsaa la kanꞌ. Ja chan xlyaa neꞌ tukwa neꞌ chaꞌ nu chkwiꞌ yu kanꞌ” ndukwin xꞌnan tñan kanꞌ bra kanꞌ.
13 Disse então o senhor da vinha: Que farei? Mandarei meu filho amado; talvez o respeitem.
14 Bra nu naꞌan nu ngiꞌni tñan niꞌ lyoꞌoo kanꞌ ꞌin yu kuneꞌ chaꞌ ndijyan yu, bra kanꞌ ykwiꞌ neꞌ loꞌo taꞌa neꞌ: “Yu kwa lka nu nchka tiꞌ chaꞌ kwiꞌya loo tñan re. ¿Ni sa ñaꞌan kuꞌnian chaꞌ kujwian ꞌin yu chaꞌ kanun tñan re ꞌñaan?” ndukwin neꞌ kuxi kanꞌ ꞌin taꞌa neꞌ bra kanꞌ.
14 Vendo-o, porém, os vinhateiros discorriam entre si e diziam: Este é o herdeiro; matemo-lo, para que se torne nossa a herança.
15 Bra ti ngulo neꞌ ꞌin sñiꞌ xꞌnan tñan nde chunꞌ loꞌoo. Bra kanꞌ yjwi neꞌ ꞌin yu.
15 E lançaram-no fora da vinha e mataram-no. Que lhes fará, pois, o dono da vinha?
16 Kan ykwiꞌ xꞌnan tñan chaꞌ kujwi ꞌin neꞌ kuxi kanꞌ, bra kanꞌ ta tñan kanꞌ ꞌin xka ta nten chaꞌ kuꞌni neꞌ tñan loꞌo ran.
16 Virá e exterminará estes vinhateiros e dará a vinha a outros. A estas palavras, disseram: Que Deus não o permita!
17 Naꞌan ꞌa Jesús ꞌin neꞌ, bra kanꞌ ykwiꞌ yu loꞌo neꞌ xiyaꞌ:
17 Mas Jesus, fixando o olhar neles, disse-lhes: Que quer dizer então o que está escrito: A pedra que os edificadores rejeitaram tornou-se a pedra angular {Sl 117,22}?
18 Naꞌ lkaǎn sa ñaꞌan lka kee tnun kanꞌ ―ndukwin Jesús―, chaꞌ sa ñaꞌan nu yꞌni neꞌ nu nñan naꞌan loꞌo kee kanꞌ, ngwañaꞌan ngiꞌni wan loꞌoǔn. Nten nu nchka tiꞌ tukunꞌ lo chaꞌ nu nchkwiǐnꞌ loꞌo nten chalyuu, ja suꞌwe tyiꞌin nten kanꞌ bra kanꞌ; bra nu kuꞌni biyaꞌ Ndiose ꞌin nchga nten chalyuu, tyii chaꞌ siyaꞌ ti ꞌin neꞌ kanꞌ, chaꞌ ja xlyaa neꞌ xñi neꞌ chaꞌ ꞌñaǎn xa nu ti ndiꞌin neꞌ lo chalyuu.
18 Todo o que cair sobre esta pedra ficará despedaçado; e sobre quem ela cair, este será esmagado!
19 Loꞌo bra kanꞌ nchga sti joꞌo nu lka ndloo loꞌo neꞌ mstru nu nduꞌu chaꞌ joꞌo, ngwa tiꞌ neꞌ chaꞌ xñi neꞌ ꞌin Jesús chaꞌ tyaa loꞌo neꞌ ꞌin presu ti kwiꞌ bra kanꞌ; wa ngwa biyaꞌ tiꞌ neꞌ kanꞌ, chaꞌ nchkwiꞌ Jesús chaꞌ ꞌin ykwiꞌ neꞌ bra nu ykwiꞌ yu chaꞌ tiya kanꞌ. Loꞌo ntsen neꞌ chinꞌ ꞌin neꞌ kichen kanꞌ,
19 Naquela mesma hora os príncipes dos sacerdotes e os escribas procuraram prendê-lo, mas temeram o povo. Tinham compreendido que se referia a eles ao propor essa parábola.
20 kanꞌ chaꞌ mstya neꞌ ꞌin nten chaꞌ tyuun kwan ꞌin Jesús, chaꞌ kiꞌya neꞌ kwenta ni chaꞌ chkwiꞌ yu; mnan ti yꞌni neꞌ ngwañaꞌan, chaꞌ tyaꞌan chaꞌ tiye Jesús chaꞌ nten suꞌwe lka neꞌ. Nchka ꞌa tiꞌ neꞌ chaꞌ kunan neꞌ ska chaꞌ nu tyoꞌo tuꞌwa Jesús, chaꞌ bra kanꞌ ka xtya neꞌ kiꞌya ꞌin yu siꞌya chaꞌ kanꞌ. Bra kanꞌ tyaa loꞌo neꞌ ꞌin yu yaꞌ gobierno, chaꞌ kuꞌni biyaꞌ neꞌ ꞌin yu.
20 Puseram-se então a observá-lo e mandaram espiões que se disfarçassem em homens de bem, para armar-lhe ciladas e surpreendê-lo no que dizia, a fim de o entregarem à autoridade e ao poder do governador.
21 Kanꞌ chaꞌ mnichaꞌ neꞌ kwiñi kanꞌ ꞌin Jesús bra kanꞌ:
21 Perguntaram-lhe eles: Mestre, sabemos que falas e ensinas com retidão e que, sem fazer acepção de pessoa alguma, ensinas o caminho de Deus segundo a verdade.
22 Kuꞌnii chaꞌ tlyu tiꞌ ꞌwa, katsaaꞌ ñi ꞌwa: ¿Ta nsuꞌwi chabiyaꞌ ꞌñaan chaꞌ taan tñi nu njñan ree tlyu nu ndiꞌin xka laꞌa tsuꞌ a? ¿O ta suꞌwe la si ja taan tñi kanꞌ ꞌin ree kanꞌ a? ―ndukwin nten kanꞌ ꞌin Jesús.
22 É-nos permitido pagar o imposto ao imperador ou não?
23 Mgii ꞌa tiꞌ Jesús sa ñaꞌan chaꞌ kwiñi nu nka tiye neꞌ chaꞌ nu mnichaꞌ neꞌ ꞌin yu ngwañaꞌan. Bra kanꞌ ykwiꞌ yu loꞌo neꞌ kanꞌ:
23 Jesus percebeu a astúcia e respondeu-lhes:
24 Kwaꞌu wan ska tñi plata ꞌñaǎn.
24 Mostrai-me um denário. De quem leva a imagem e a inscrição? Responderam: De César.
25 Mxkwen neꞌ ꞌin yu bra kanꞌ:
25 Então lhes disse: Dai, pois, a César o que é de César e a Deus o que é de Deus.
26 Ja mjwi sa ñaꞌan nu xtya neꞌ kiꞌya ꞌin Jesús nde seꞌen ndiꞌin neꞌ kichen kanꞌ. Yuwe ꞌa tiꞌ neꞌ chunꞌ chaꞌ nu wa mxkwen yu ꞌin neꞌ kwiñi kanꞌ, kanꞌ chaꞌ ja ska ꞌa chaꞌ nchkwiꞌ neꞌ kanꞌ bra kanꞌ.
26 Assim não puderam surpreendê-lo em nenhuma de suas palavras diante do povo. Pelo contrário, admirados da sua resposta, tiveram que calar-se.
27 Chunꞌ ndiꞌin la mdiyan xka ta neꞌ judío, mdiyan naꞌan neꞌ ꞌin Jesús. Neꞌ saduceo lka neꞌ kanꞌ, ndukwin neꞌ chaꞌ ja tyuꞌu ꞌa ayman xiyaꞌ.
27 Alguns saduceus - que negam a ressurreição - aproximaram-se de Jesus e perguntaram-lhe:
28 Bra kanꞌ ykwiꞌ neꞌ loꞌo Jesús:
28 Mestre, Moisés prescreveu-nos: Se alguém morrer e deixar mulher, mas não deixar filhos, case-se com ela o irmão dele, e dê descendência a seu irmão.
29 Nde lka ska chaꞌ nu ngwa. Mdiꞌin kati yu kiꞌyu taꞌa ngula yu. Mjwi kwilyoꞌo yu nu kula la, bra kanꞌ ngujwi yu loꞌo ja ya tyiꞌin sñiꞌ yu loꞌo nu kunaꞌan kanꞌ.
29 Ora, havia sete irmãos, o primeiro dos quais tomou uma mulher, mas morreu sem filhos.
30 Taꞌa ngula yu nu nchka tukwa mjwi kwilyoꞌo loꞌo nu kunaꞌan kanꞌ bra kanꞌ; ti kwiꞌ ti chaꞌ, ngujwi yu loꞌo ja ya tyiꞌin sñiꞌ yu.
30 Casou-se com ela o segundo, mas também ele morreu sem filhos.
31 Loꞌo taꞌa ngula yu nu nchka snan, kanꞌ mjwi kwilyoꞌo loꞌo nu kunaꞌan kanꞌ; loꞌo nchga taꞌa mla yu kanꞌ, mjwi kwilyoꞌo loꞌo nu kunaꞌan kanꞌ. Ngujwi taꞌa kati yu kiꞌyu kanꞌ, ja ska sñiꞌ neꞌ nsuꞌwi loꞌo nu kunaꞌan kanꞌ.
31 Casou-se depois com ela o terceiro. E assim sucessivamente todos os sete, que morreram sem deixar filhos.
32 Mdyii chaꞌ bra kanꞌ, loꞌo nu kunaꞌan kanꞌ ngujwi bra kanꞌ ―ndukwin neꞌ ꞌin Jesús―.
32 Por fim, morreu também a mulher.
33 Loꞌo ni, bra nu tyuꞌu nchga ayman kanꞌ xiyaꞌ, ¿ti ka nu chañi la chaꞌ ngwa kwilyoꞌo nu kunaꞌan kanꞌ a? Xa mdiꞌin nu kunaꞌan kanꞌ lo chalyuu, mjwi kwilyoꞌo loꞌo ska yu, loꞌo bra kanꞌ mjwi kwilyoꞌo loꞌo xka yu, sa ñaꞌan yaꞌ wa mjwi kwilyoꞌo loꞌo taꞌa kati neꞌ kanꞌ. ¿Ti ka nu chañi la chaꞌ ngwa kwilyoꞌo nu kunaꞌan kanꞌ a?
33 Na ressurreição, de qual deles será a mulher? Porque os sete a tiveram por mulher.
34 Bra kanꞌ mxkwen Jesús ꞌin neꞌ kanꞌ:
34 Jesus respondeu: Os filhos deste mundo casam-se e dão-se em casamento,
35 Bra kanꞌ nten nu kaja xka chalyuu kwi nu ja tsaa tii ꞌa ꞌin neꞌ seꞌen ndiꞌin Ndiose, bra nu tyuꞌu neꞌ kanꞌ xiyaꞌ, ja kaja ꞌa kwilyoꞌo neꞌ; ti kwiꞌ ti chaꞌ, ja ta ꞌa neꞌ ꞌin sñiꞌ neꞌ chaꞌ ka kwilyoꞌo,
35 mas os que serão julgados dignos do século futuro e da ressurreição dos mortos não terão mulher nem marido.
36 chaꞌ la kanꞌ ja ndiꞌin ꞌa chaꞌ kaja neꞌ siyaꞌ ti. Ka neꞌ kanꞌ sa ñaꞌan lka angajle, skan ꞌin Ndiose nu ndiꞌin seꞌen ndiꞌin Ni; ka neꞌ sñiꞌ Ndiose siyaꞌ ti, chaꞌ wa ndyuꞌu neꞌ xiyaꞌ.
36 Eles jamais poderão morrer, porque são iguais aos anjos e são filhos de Deus, porque são ressuscitados.
37 Ayman Moisés ytsaꞌ ꞌñaan chaꞌ chañi chaꞌ tyuꞌu nchga ayman xiyaꞌ. Lo kityi kanꞌ ngwaꞌan Moisés sa ñaꞌan ngwa la nu naꞌan yu yka xuwe ti, seꞌen nu mdyituun kiiꞌ tyukwi ñaꞌaan lo yka kanꞌ, loꞌo ja nchkin ran. Bra kanꞌ ynen ykwiꞌ Ndiose laja kiiꞌ kanꞌ, ndukwin Ni chaꞌ Xꞌnan ayman Abraham lka Ni, Xꞌnan ayman Isaac lka Ni, Xꞌnan ayman Jacob lka Ni. Ngwañaꞌan ndukwin Ndiose laja kiiꞌ kanꞌ, chaꞌ nten taꞌaan nu mdiꞌin lo chalyuu nu ngwa sꞌni ngwa ayman kanꞌ.
37 Por outra parte, que os mortos hão de ressuscitar é o que Moisés revelou na passagem da sarça ardente {Ex 3,6}, chamando ao Senhor: Deus de Abraão, Deus de Isaac, Deus de Jacó .
38 Ja ndukwin kityi kanꞌ, chaꞌ ngwa Ndiose Xꞌnan neꞌ kanꞌ; ndukwin chaꞌ ñaꞌan ti lka Ndiose Xꞌnan neꞌ kanꞌ bra nu ni; ngwañaꞌan ndyoꞌo chaꞌ kanꞌ. Kanꞌ chaꞌ loꞌo ꞌin nten luꞌu lka Ndiose ndloo la ꞌin, loꞌo nchka ꞌa tiꞌ Ni chaꞌ nchga nten chalyuu tyiꞌin chaꞌ ꞌin Ni ―ndukwin Jesús.
38 Ora, Deus não é Deus dos mortos, mas dos vivos; porque todos vivem para ele.
39 Bra kanꞌ ykwiꞌ ska tukwa ti mstru nu nduꞌu chaꞌ joꞌo kanꞌ loꞌo Jesús:
39 Alguns dos escribas disseram, então: Mestre, falaste bem.
40 Ytsen neꞌ bra kanꞌ. Ja yꞌni ꞌa tiye neꞌ chaꞌ chkwiꞌ neꞌ xka la chaꞌ loꞌo Jesús.
40 E já não se atreviam a fazer-lhe pergunta alguma.
41 Bra kanꞌ mnichaꞌ Jesús ꞌin neꞌ kanꞌ:
41 Jesus perguntou-lhes: Como se pode dizer que Cristo é filho de Davi?
42 Ti kwiꞌ David mdaꞌan chaꞌ re lo kityi Salmos:
42 Pois o próprio Davi, no livro dos Salmos, diz: Disse o Senhor a meu Senhor: Senta-te à minha direita,
43 “sa ñaꞌan yaꞌ nu kuꞌni tyiǐn chaꞌ ꞌin nchga nten nu tiꞌí tiꞌ ꞌiin” ndukwin Ndiose ꞌin Krixtu bra kanꞌ.
43 até que eu ponha os teus inimigos por escabelo dos teus pés {Sl 109,1}.
44 Xꞌnaǎn, lka chaꞌ nu ndukwin ykwiꞌ David ꞌin Krixtu. ¿Ni sa ñaꞌan ndyoꞌo chaꞌ nu nchkwiꞌ nten chaꞌ sñiꞌ steꞌ ti ayman David ka Krixtu sikwa a?
44 Portanto, Davi o chama de Senhor! Como, pois, é ele seu filho?
45 Loꞌo bra kanꞌ ykwiꞌ Jesús loꞌo neꞌ nu ngiꞌni xaꞌan chaꞌ ꞌin yu. Loꞌo nchga nten nu ndiꞌin nde kwa ynan suꞌwe neꞌ chaꞌ nu ykwiꞌ Jesús loꞌo neꞌ kanꞌ:
45 Enquanto todo o povo o ouvia, disse a seus discípulos:
46 ―Chaꞌ tiya ꞌa tiꞌ tyiꞌin wan chaꞌ ja kwiñi lyoꞌo mstru nu nduꞌu chaꞌ joꞌo kwa ꞌwan. Ndiya ꞌa tiꞌ mstru kanꞌ, chaꞌ ka tlyu neꞌ; kanꞌ chaꞌ nchkuꞌ neꞌ teꞌ tukwin kuꞌ, teꞌ jwñun ni, chaꞌ lye ꞌa kuꞌni tnun nten ꞌin neꞌ bra nu tsaa neꞌ lo kiyaꞌ, ngwañaꞌan nchka tiꞌ mstru kanꞌ. Xkwiꞌ lo yka xlya nu suꞌwe la ñaꞌan ndyukwa neꞌ kanꞌ niꞌ lyaa ꞌin neꞌ, ndukwa neꞌ seꞌen suꞌwe la chaꞌ ndaꞌan neꞌ taꞌa.
46 Guardai-vos dos escribas, que querem andar de roupas compridas e gostam das saudações nas praças públicas, das primeiras cadeiras nas sinagogas e dos primeiros lugares dos banquetes;
47 Loꞌo ndlaa neꞌ kanꞌ naꞌan tyi nu kunaꞌan nu nganun ska ti. Nñilyoꞌo ti neꞌ kanꞌ ꞌin nten chaꞌ nten suꞌwe lka neꞌ kanꞌ; kanꞌ chaꞌ kaꞌan ꞌa chaꞌ joꞌo nchkwiꞌ neꞌ, chan ꞌa nchkwiꞌ neꞌ loꞌo Ndiose bra kanꞌ. Chaꞌ nu tukwa chaꞌ nsuꞌwi tiye neꞌ kanꞌ, kanꞌ chaꞌ kaꞌan la nu tiꞌí tyijin neꞌ bra kanꞌ.
47 que devoram as casas das viúvas, fingindo fazer longas orações. Eles receberão castigo mais rigoroso.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.