Lucas 12

Chaʼ suʼwe nu nchkwiʼ chaʼ ʼin Jesucristo nu nka xʼnaan (CTPNT) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Wa mdyoꞌ tiꞌin tyun ꞌa mi nten seꞌen ndiꞌin Jesús bra kanꞌ. Tkanꞌ ꞌa ndiꞌin neꞌ kanꞌ, sa ñaꞌan yaꞌ nu ndyoꞌo sta neꞌ kiyaꞌ taꞌa neꞌ. Bra kanꞌ ykwiꞌ Jesús loꞌo neꞌ nu ngiꞌni xaꞌan chaꞌ ꞌin yu:
1 Visto que milhares de pessoas se aglomeraram, a ponto de se atropelarem umas às outras, Jesus começou a dizer, antes de tudo, aos seus discípulos:
2 Chunꞌ ndiꞌin la tyija lyo ꞌin nten nchga chaꞌ nu nsuꞌwi nchkunꞌ ti ni; chunꞌ ndiꞌin la kaja la ñaꞌan ka biyaꞌ tiꞌ nten nchga chaꞌ nu nchka mnan ti ni.
2 Não há nada encoberto que não venha a ser revelado, nem oculto que não venha a ser conhecido.
3 Nchga chaꞌ nu wa ytsaꞌ wan ꞌin nten niꞌ ñaꞌan tyi neꞌ, nde loo la kunan nchga nten kichen chaꞌ kanꞌ; nchga chaꞌ nu wa ykwiꞌ mnan ti wan loꞌo nten, chaꞌ ngaꞌan yaꞌ naꞌan seꞌen ndiꞌin wan, nde loo la kwen ꞌa kanen xiꞌya neꞌ chaꞌ kanꞌ tyukwi ñaꞌaan lo kichen.
3 Porque tudo o que vocês disseram às escuras será ouvido em plena luz; e o que disseram ao pé do ouvido no interior da casa será proclamado dos telhados.
4 ’Taꞌa suꞌween nsuꞌwiǐn lka wan, kanꞌ chaꞌ chkwiǐnꞌ chaꞌ re loꞌo wan, chaꞌ ja kutsen wan ꞌin nten chalyuu nu ka kujwi ꞌñaan, chaꞌ ja ka kuꞌni neꞌ kanꞌ xka la chaꞌ kuxi ꞌñaan chunꞌ ndiꞌin la, bra nu wa ngujwian.
4 — Digo a vocês, meus amigos: não temam os que matam o corpo e, depois disso, nada mais podem fazer.
5 Katsaǎnꞌ ꞌwan ni, ti ka nu chañi lka chaꞌ kutsen wan ꞌin: Ndiose ni, kutsen wan ꞌin Ni. Bra nu kiꞌya Ni kasiya ꞌin nten, bra kanꞌ ndiꞌin chabiyaꞌ ꞌin Ndiose chaꞌ kulo Ni tñan ꞌin kasiya ꞌin nten chaꞌ tsaa nde lo jwlyaa, si nchka tiꞌ Ni. Chaꞌ nu ñi nchkwiǐnꞌ loꞌo wan ni, suꞌwe la si kutsen wan ꞌin Ndiose.
5 Eu, porém, vou mostrar a quem vocês devem temer: temam aquele que, depois de matar, tem poder para lançar no inferno. Sim, digo que a esse vocês devem temer.
6 ’Wa jlyo tiꞌ wan chaꞌ xꞌnan ꞌa ngaꞌan kiñi xuwe nu ndujwiꞌ nten, kiꞌyu kiñi xuwe kaja ꞌwan chunꞌ tukwa tñi xuwe ti; loꞌo Ndiose, ñaꞌansiin Ni ꞌin nchga ꞌni xuwe kanꞌ.
6 — Não se vendem cinco pardais por duas moedinhas? Entretanto, Deus não se esquece de nenhum deles.
7 Ngwañaꞌan ꞌwan, ngiꞌni Ndiose kwenta ꞌin skaa wan, wa jlyo tiꞌ Ni ni lkwa kichanꞌ ke skaa wan; kanꞌ chaꞌ ja kutsen wan, chaꞌ kaꞌan ꞌa ndyuꞌwi lyo wan nde seꞌen ndiꞌin Ndiose. Ja suꞌwa siyaꞌ ti ndyuꞌwi lyo wan loꞌo kiñi xuwe, ni siya kaꞌan ꞌa kiñi xuwe lka kanꞌ.
7 Até os cabelos da cabeça de vocês estão todos contados. Não temam! Vocês valem bem mais do que muitos pardais.
8 ’Nde lka chaꞌ nu nchkwiǐnꞌ loꞌo wan ni. Ja ka jyuꞌu tiꞌ wan chkwiꞌ wan tloo xka ta nten chalyuu chaꞌ lka wan nten ꞌñaǎn; loꞌo naꞌ nu ndijyaǎn chaꞌ kaǎn nten, ja ka jyuꞌu tiǎnꞌ chkwiǐnꞌ chaꞌ lka wan nten ꞌñaǎn. Ngwañaꞌan chkwiǐnꞌ nde seꞌen tyiꞌiǐn loꞌo angajle nde niꞌ kwan.
8 — Digo mais a vocês: todo aquele que me confessar diante dos outros, também o Filho do Homem o confessará diante dos anjos de Deus;
9 Si ndiya ska wan nu chkwiꞌ loꞌo xka nten chaꞌ ja ndiꞌin chaꞌ ꞌin yu loꞌoǔn siyaꞌ ti, loꞌo naꞌ, kwiꞌ ngwañaꞌan chkwiǐnꞌ chaꞌ ja nsuꞌwi lyoǔn ꞌin nten kanꞌ seꞌen ndiꞌin angajle nde niꞌ kwan.
9 mas o que me negar diante das pessoas será negado diante dos anjos de Deus.
10 ’Kuꞌni Ndiose chaꞌ tlyu tiꞌ ꞌin nten nu chkwiꞌ chaꞌ kuxi ꞌñaǎn nu ndijyaǎn chaꞌ kaǎn nten; loꞌo nten nu chkwiꞌ chaꞌ kuxi ꞌin tñan nu ngiꞌni Tyiꞌi Ndiose, ja kuꞌni ꞌa Ni chaꞌ tlyu tiꞌ ꞌin nten kanꞌ.
10 Todo aquele que disser uma palavra contra o Filho do Homem, isso lhe será perdoado; mas, para o que blasfemar contra o Espírito Santo, não haverá perdão.
11 ’ꞌWan nu lka wan nten ꞌñaǎn, ja kutsen wan bra nu chkwiꞌ biyaꞌ neꞌ loꞌo wan niꞌ lyaa, bra nu kuꞌni biyaꞌ neꞌ ꞌwan tloo nten nu lka tñan. Ja kuwe ꞌa tiꞌ wan sa ñaꞌan chaꞌ nu chkwiꞌ wan loꞌo neꞌ kanꞌ, chaꞌ ka kulaa neꞌ ꞌwan.
11 — Quando levarem vocês às sinagogas ou à presença de governadores e autoridades, não se preocupem quanto à maneira como irão responder, nem quanto às coisas que tiverem de falar.
12 Tyiꞌi Ndiose, kwaꞌu Ni ꞌwan sa ñaꞌan chaꞌ nu chkwiꞌ wan loꞌo neꞌ bra kanꞌ.
12 Porque o Espírito Santo lhes ensinará, naquela mesma hora, as coisas que vocês devem dizer.
13 Mdiya ska yu kiꞌyu laja nten kaꞌan kanꞌ. Mdyisnan yu ykwiꞌ yu loꞌo Jesús bra kanꞌ:
13 Nesse ponto, um homem que estava no meio da multidão disse a Jesus: — Mestre, diga a meu irmão que reparta comigo a herança.
14 Bra kanꞌ mxkwen Jesús ꞌin yu kanꞌ:
14 Mas Jesus lhe respondeu:
15 Loꞌo kanꞌ ykwiꞌ Jesús xka chaꞌ loꞌo nten nu ndiꞌin loꞌo yu:
15 Então lhes recomendou:
16 Bra kanꞌ ykwiꞌ Jesús ska chaꞌ tiya loꞌo neꞌ:
16 E Jesus lhes contou ainda uma parábola, dizendo:
17 Loꞌo kanꞌ mdyisnan yu kuliyaꞌ kanꞌ, kaꞌan ꞌa chaꞌ mdaꞌan tiye yu: “¿Nan ka kuꞌniǐn ni a? Ja tyoꞌo skwa ꞌa seꞌen xuꞌwi tya ꞌñaǎn.
17 Então ele começou a pensar: “Que farei, pois não tenho onde armazenar a minha colheita?”
18 Nde tñan kuꞌniǐn sikwa, suꞌwe la kuꞌni tyiǐn nchga juꞌwa ꞌñaǎn chaꞌ tyaꞌ xka naꞌan nu tlyu la ti. La kanꞌ xuꞌwi tya ꞌñaǎn, loꞌo nchga lo yuꞌwa ꞌñaǎn.
18 Até que disse: “Já sei! Destruirei os meus celeiros, construirei outros maiores e aí armazenarei todo o meu produto e todos os meus bens.
19 Loꞌo kanꞌ ka suꞌwe nka tiyeěn chkwiǐnꞌ: Suꞌwe ꞌa chalyuu mjwi ꞌñaǎn ni. Kaꞌan ꞌa chaꞌ suꞌwe wa ndiꞌin ꞌñaǎn, tyoꞌo skwa ran ꞌñaǎn tyun yijan. Loꞌo ni, tsaa ꞌa tiǎnꞌ tyiꞌiǐn lo chalyuu; nsuꞌwi ꞌa nan kuǔn ni, koꞌoǔn xalyu, tyaꞌaǎn paseya.”
19 Então direi à minha alma: ‘Você tem em depósito muitos bens para muitos anos; descanse, coma, beba e aproveite a vida.’”
20 Bra kanꞌ ykwiꞌ Ndiose loꞌo yu: “Tintu ꞌa chaꞌ ndaꞌan tiyee. Tla ndiꞌa ti ndiꞌin chaꞌ kajaa” ndukwin Ndiose ꞌin yu kuliyaꞌ kanꞌ. “¿Ti ka nu kanun loꞌo nchga chaꞌ suꞌwe nu tka mxooꞌ seꞌen ti, nu mjwi ꞌiin ni a?” ndukwin Ndiose ꞌin yu kuliyaꞌ kanꞌ bra kanꞌ.
20 Mas Deus lhe disse: “Louco! Esta noite lhe pedirão a sua alma; e o que você tem preparado, para quem será?”
21 Ngwañaꞌan ka ꞌin nten nu xkwiꞌ chaꞌ ka kuliyaꞌ ti ndaꞌan chaꞌ tiye, loꞌo ja nduwe tiꞌ neꞌ si ka neꞌ nten suꞌwe chaꞌ ꞌin Ndiose.
21 — Assim é o que ajunta tesouros para si mesmo, mas não é rico para com Deus.
22 Bra kanꞌ ykwiꞌ Jesús loꞌo neꞌ nu ngiꞌni xaꞌan chaꞌ ꞌin yu:
22 A seguir, Jesus se dirigiu aos seus discípulos, dizendo:
23 Suꞌwe la chaꞌ luꞌuun tian, ja nꞌni chaꞌ kuan kaꞌan ꞌa nan; suꞌwe la chaꞌ ndiꞌin tian, ja nꞌni chaꞌ kuanꞌ teꞌ nu suꞌwe ꞌa ñaꞌan.
23 Porque a vida é mais do que o alimento, e o corpo, mais do que as roupas.
24 Ñaꞌan wan chinꞌ sa ñaꞌan lka chaꞌ ꞌin ꞌni nu lka kwityanꞌ; ja ntya iꞌ nskwaꞌ, ja ngiꞌni iꞌ kwa, ja ndukwa naꞌan tyi iꞌ, ja nñan iꞌ juꞌwa seꞌen xuꞌwi nan ku iꞌ; ngwañaꞌan ti nda Ndiose nan ku iꞌ. Loꞌo ꞌwan ni, ¡kaꞌan la ndyuꞌwi lyo wan chaꞌ ꞌin Ndiose ke kwityanꞌ kanꞌ!
24 Observem os corvos, que não semeiam, não colhem, não têm despensa nem celeiros; contudo, Deus os sustenta. Vocês valem muito mais do que as aves!
25 Ja ka kaluu la wan xa jluꞌwe metro kwan la, ni siya kaꞌan la chaꞌ tyaꞌan tiye wan;
25 Quem de vocês, por mais que se preocupe, pode acrescentar um côvado ao curso da sua vida?
26 chinꞌ ti chaꞌ lka kanꞌ, loꞌo ja nchka ꞌwan kuꞌni wan ꞌin ran siyaꞌ ti. Kwiꞌ ngwañaꞌan, ja ndiꞌin chaꞌ lye ꞌa tyaꞌan chaꞌ tiye wan chaꞌ ꞌin ska chaꞌ nu wa tnun la.
26 Portanto, se não podem fazer nada quanto às coisas mínimas, por que se preocupam com as outras?
27 ’Ñaꞌan wan chinꞌ ꞌin yka kee nu nsuꞌwi laja kixinꞌ kwa. Suꞌwe ꞌa ñaꞌan kee nu ndyukwa lo ran, ja ngiꞌni ran tñan, ja nchka ꞌin ran kwiñan teꞌ chaꞌ kuꞌ ran. Nde lka chaꞌ nu chkwiǐnꞌ loꞌo wan ni, chaꞌ ꞌin ayman Salomón nu yuꞌwi ti sꞌni. Kuliyaꞌ ꞌa ngwa ayman kanꞌ, suꞌwe ꞌa ñaꞌan steꞌ yu; loꞌo ja suꞌwa ñaꞌan steꞌ yu loꞌo kee kwa, chaꞌ suꞌwe la ñaꞌan kee kwa.
27 Observem como crescem os lírios: eles não trabalham, nem fiam. Eu, porém, afirmo a vocês que nem Salomão, em toda a sua glória, se vestiu como qualquer deles.
28 Kwiꞌ ngwañaꞌan lka chaꞌ ꞌin kii nu ndukwa niꞌ kixinꞌ kwa ni. Ngaluu kii kanꞌ suꞌwe ti; la xka tsan, ja chkanꞌ ꞌa kii kwa chaꞌ wa mkin ran. Ndiose ngiꞌni chaꞌ suꞌwe ꞌa ñaꞌan kii kanꞌ; kwiꞌ ngwañaꞌan ꞌwan, chañi chaꞌ ta Ndiose teꞌ kuꞌ wan, ni siya chinꞌ ti ndyaa ñaꞌan tiꞌ wan ꞌin Ni.
28 Ora, se Deus veste assim a erva que hoje está no campo e amanhã é lançada no forno, muito mais fará por vocês, homens de pequena fé!
29 Kanꞌ chaꞌ ni, ja kaꞌan ꞌa chaꞌ tyaꞌan tiye wan: “¿Nan ka kuan ni a? ¿Nan ka koꞌoan ni a?” Siꞌi xkwiꞌ tyaꞌan luwe wan chaꞌ tsaa naan wan nan ku wan, nan koꞌo wan,
29 Portanto, não fiquem perguntando o que irão comer ou beber e não fiquem preocupados com isso.
30 chaꞌ xkwiꞌ chaꞌ kanꞌ nduwe ꞌa tiꞌ ya ñaꞌan ti nten chalyuu. Nu ꞌwan ni, ja kuwe tiꞌ wan, jlyo tiꞌ Ndiose Sti wan sa ñaꞌan ka kaja nchga nan nu lyiji ꞌwan chaꞌ tyijin yuꞌwi ꞌwan lo chalyuu.
30 Porque os gentios de todo o mundo é que procuram estas coisas; mas o Pai de vocês sabe que vocês precisam delas.
31 Siꞌi xkwiꞌ chaꞌ ꞌwan, ti ykwiꞌ ti wan tyaꞌan chaꞌ tiye wan sikwa. Nde lka tñan nu ndiꞌin chaꞌ kuꞌni wan. Tukwa wan nchga chaꞌ nu nchkwiꞌ Ndiose, chaꞌ ka Ni ndloo niꞌ kasiya ꞌwan seꞌen ndiꞌin wan lo chalyuu; bra kanꞌ ta Ndiose nchga nan nu lyiji ꞌwan.
31 Busquem, antes de tudo, o seu Reino, e estas coisas lhes serão acrescentadas.
32 ’Ja kutsen wan. Nten ꞌñaǎn lka wan, ni siya chinꞌ ti neꞌ taꞌa wan nu lka wan nten ꞌin Ndiose; wa mjwi chalyuu suꞌwe ꞌwan chaꞌ Ndiose Stiǐn lka ndloo la ꞌwan, chaꞌ ngwañaꞌan nchka tiꞌ Ni.
32 — Não tenha medo, ó pequenino rebanho; porque o Pai de vocês se agradou em dar-lhes o seu Reino.
33 Ja kuwe tiꞌ wan, kujwiꞌ wan nan nu nsuꞌwi ꞌwan chaꞌ ta wan tñi ꞌin nten nu tiꞌi. Loꞌo kanꞌ ja ka kasun kwijin seꞌen nsuꞌwi tñi ꞌwan, ja ka tyii nan nu mstya seꞌen wan seꞌen ndiꞌin Ndiose nde niꞌ kwan; nde kanꞌ ja ka ꞌa kuꞌni neꞌ kunan tñi ꞌwan, ja ka ku kwisunꞌ ꞌin ran.
33 Vendam os seus bens e deem esmola; façam para vocês mesmos bolsas que não desgastem, tesouro inesgotável nos céus, onde o ladrão não chega, nem a traça corrói,
34 Wa lka ndiꞌin kasiya ꞌwan loꞌo nchga chaꞌ nu ndiya la tiꞌ wan, ni siya chaꞌ suꞌwe nu mxoꞌ tiꞌin wan chaꞌ ꞌwan ti lo chalyuu, ni siya chaꞌ suꞌwe nu mstya seꞌen Ndiose chaꞌ ꞌwan nde seꞌen ndiꞌin Ni.
34 porque, onde estiver o tesouro de vocês, aí estará também o seu coração.
35 — ausente —
35 — Estejam preparados, com o corpo cingido e as lamparinas acesas.
36 — ausente —
36 Façam como os homens que esperam pelo seu senhor, ao voltar ele das festas de casamento; para que logo abram a porta, quando vier e bater.
37 Suꞌwe ꞌa ka ꞌin msu kanꞌ, si ti ndii tiꞌ neꞌ bra nu kala xꞌnan neꞌ chaꞌ kuꞌni lya neꞌ tñan nu kulo xꞌnan neꞌ. Chañi lka chaꞌ nu chkwiǐnꞌ loꞌo wan, chaꞌ nde ñaꞌan chkwiꞌ xꞌnan naꞌan kanꞌ loꞌo msu ꞌin yu: “Tyukwa lya wan tuꞌwa msaa re.” Bra kanꞌ kuꞌni kuwe tiꞌ ykwiꞌ xꞌnan neꞌ chaꞌ ku neꞌ.
37 Bem-aventurados aqueles servos a quem o senhor, quando vier, encontrar vigilantes. Em verdade lhes digo que ele há de cingir-se, dar-lhes lugar à mesa e, aproximando-se, os servirá.
38 Suꞌwe ꞌa ka ꞌin neꞌ kanꞌ, chaꞌ ti ndii tiꞌ neꞌ, ni siya tla ꞌa kala ykwiꞌ xꞌnan neꞌ, ni siya tyijin jluꞌwe tla kala yu.
38 Quer ele venha à meia-noite ou de madrugada, bem-aventurados serão eles, se os encontrar vigilantes.
39 Ndiꞌya wan kwenta sa ñaꞌan nu kuꞌni ska xꞌnan naꞌan, si jlyo tiꞌ yu sa ñaꞌan bra tiya ska yu nu kuꞌni kunan niꞌ ñaꞌan; tyuun yu kwan tuꞌwa naꞌan, chaꞌ ja ta yu chabiyaꞌ kuꞌni neꞌ kunan nan nu nsuꞌwi niꞌ ñaꞌan.
39 Porém, considerem isto: se o pai de família soubesse a que hora viria o ladrão, não deixaria que a sua casa fosse arrombada.
40 Ngwañaꞌan ꞌwan ni, ndii ti tiꞌ wan tyiꞌin wan lo chalyuu; bra nu kaǎn xiyaꞌ, naꞌ nu wa msuꞌwa Ndiose ꞌñaǎn ndijyaǎn chaꞌ kaǎn nten, ja chan kaǎn ska bra nu ja kii tiꞌ wan chaꞌ nu kaǎn.
40 Estejam também vocês preparados, porque o Filho do Homem virá à hora em que vocês menos esperam.
41 ―Yu kula ―ndukwin Tyu ꞌin Jesús bra kanꞌ―, ¿ta loꞌo bare ti nchkwiiꞌ chaꞌ tiya kanꞌ a? ¿Ta ja suꞌwe la si kunan nchga nten chaꞌ kanꞌ, xkeꞌ tiiꞌ a? ―ndukwin Tyu.
41 Então Pedro perguntou: — Senhor, esta parábola é só para nós ou também para todos?
42 Bra kanꞌ mxkwen Jesús ꞌin yu:
42 O Senhor respondeu:
43 Ka suꞌwe ꞌa ka tiye msu kanꞌ bra nu kan xꞌnan yu xiyaꞌ, si chañi ka chaꞌ ngiꞌni yu tñan nu wa ngulo xꞌnan yu ꞌin yu.
43 Bem-aventurado aquele servo a quem seu senhor, quando vier, achar fazendo assim.
44 Chaꞌ nu ñi nchkwiǐnꞌ loꞌo wan ni, chaꞌ tlyu la tñan ta xꞌnan yu ꞌin msu kanꞌ bra kanꞌ, sa ñaꞌan yaꞌ ka yu ndloo ꞌin nchga tñan ꞌin xꞌnan yu.
44 Em verdade lhes digo que lhe confiará todos os seus bens.
45 Loꞌo ska msu nu ja nduwe tiꞌ ꞌin tñan nu ngulo xꞌnan yu ꞌin yu, bra ti kiꞌya chaꞌ kuxi ke yu. Tiyaꞌ ꞌa kan xꞌnan yu, xkeꞌ tiꞌ yu. Bra kanꞌ tyisnan yu kanꞌ kuꞌni yu chaꞌ xaꞌan; kuꞌni tlá yu ꞌin taꞌa msu yu, ni siya neꞌ kunaꞌan, ni siya yu kiꞌyu. Kaꞌan ꞌa skwa ku yu, sa kuꞌ ti koꞌo yu xalyu, sa kuꞌ ti tyaꞌan yu kuꞌwi yu.
45 Mas o que acontecerá se aquele servo disser consigo mesmo: “Meu senhor demora para vir”, e começar a espancar os empregados e as empregadas, a comer, a beber e a embriagar-se?
46 Loꞌo kanꞌ bra ti tyoꞌo tukwa xꞌnan yu ska tsan nu ja kii tiꞌ yu. Ja jlyo tiꞌ yu ni bra tyoꞌo tukwa ykwiꞌ xꞌnan yu xiyaꞌ, ti kwiꞌ ti chaꞌ ja ndyaa ñaꞌan tiꞌ yu si kala xꞌnan yu tsan kanꞌ. Bra kanꞌ lye ꞌa nu tiꞌí ta xꞌnan yu ꞌin yu nu xaꞌan kanꞌ. Suꞌwa ti tsaa yu nde lo jwlyaa chaꞌ kaja nu tiꞌí ꞌin yu loꞌo nten nu ja nnan chaꞌ ꞌin Ndiose siyaꞌ ti.
46 Virá o senhor daquele servo, em dia em que não o espera e em hora que não sabe, e irá aplicar-lhe um castigo severo, condenando-o com os infiéis.
47 ’Chaꞌ nu jlyo tiꞌ msu kanꞌ sa ñaꞌan tñan ngulo xꞌnan yu ꞌin yu, loꞌo kanꞌ ja yꞌni ndla yu tñan kanꞌ, ta xꞌnan yu nu tiꞌí ꞌin yu bra kanꞌ; tiꞌí ꞌa jwiꞌin xꞌnan yu ꞌin yu.
47 — Aquele servo que conheceu a vontade de seu senhor e não se aprontou, nem fez segundo a sua vontade, será punido com muitos açoites.
48 Xka la msu nu ja ngwa biyaꞌ tiꞌ sa ñaꞌan tñan ngulo xꞌnan yu ꞌin yu, chinꞌ la nu tiꞌí kaja ꞌin yu bra kanꞌ; siyaꞌ la chinꞌ jwiꞌin xꞌnan yu ꞌin yu, ni siya ndiꞌin chaꞌ lye ꞌa kaja nu tiꞌí ꞌin yu siꞌya tñan nu ja yꞌni yu kanꞌ. Bra nu xnun nten kaꞌan ꞌa tñan ꞌñaan, bra kanꞌ ndiꞌin chaꞌ kuꞌnian kaꞌan la tñan chaꞌ ꞌin neꞌ kanꞌ. Loꞌo Ndiose, si ta Ni tyun lo chaꞌ suꞌwe ꞌñaan, kwiꞌ ngwañaꞌan tyun lo tñan ndiꞌin chaꞌ kuꞌnian chaꞌ ꞌin Ni.
48 Aquele, porém, que não soube a vontade do seu senhor e fez coisas dignas de reprovação levará poucos açoites. Mas àquele a quem muito foi dado, muito lhe será exigido; e àquele a quem muito se confia, muito mais lhe pedirão.
49 ’Wa ndijyaǎn lo chalyuu chaꞌ kwaꞌaǎn kiiꞌ seꞌen ndiꞌin nten, loꞌo ni, suꞌwe la nchka tiǎnꞌ si wa lka nchkin kiiꞌ kanꞌ.
49 — Eu vim para lançar fogo sobre a terra, e bem que eu gostaria que já estivesse aceso.
50 Wa tyisnan ti ska chaꞌ tnun, wa steěn tiǎn ska tñan, sa ñaꞌan lka si ndukwatya neꞌ ꞌñaǎn; kanꞌ chaꞌ ndaꞌan ꞌa chaꞌ tiyeěn ni, ¿ni sa ñaꞌan bra tsaa tii tñan kanꞌ a?
50 Mas existe um batismo pelo qual tenho de passar, e como me angustio até que o mesmo se cumpra!
51 ¿Ta xkwiꞌ tiin ti tyiꞌin nten chalyuu chaꞌ wa ndijyaǎn lo chalyuu, xkeꞌ tiꞌ wan a? Siꞌi. Ja nchka tyiꞌin neꞌ tiin ti, chaꞌ nu xkwiꞌ nxuun neꞌ nka tiye neꞌ.
51 Vocês pensam que vim para dar paz à terra? Eu afirmo a vocês que não; pelo contrário, vim para trazer divisão.
52 Nde lka chaꞌ nu ka ni, seꞌen ndiꞌin kaꞌyu nten ska naꞌan, bra kanꞌ tyisnan snan neꞌ kanꞌ nu ja msñi chaꞌ ꞌñaǎn, xuun neꞌ kanꞌ loꞌo tyukwa neꞌ nu msñi chaꞌ ꞌñaǎn; si ndiꞌin tukwa nten nu ja msñi chaꞌ ꞌñaǎn loꞌo snan nten nu msñi chaꞌ kanꞌ, ti kwiꞌ ti chaꞌ xuun neꞌ loꞌo taꞌa neꞌ chaꞌ wa yten neꞌ chaꞌ ꞌñaǎn ―ndukwin Jesús―.
52 Porque, daqui em diante, estarão cinco divididos numa casa: três contra dois e dois contra três.
53 Xuun ska nten loꞌo sñiꞌ kiꞌyu yu, kwiꞌ ngwañaꞌan xuun ska yu kiꞌyu loꞌo sti yu; xuun ska neꞌ kula loꞌo nu kunaꞌan sñiꞌ, kwiꞌ ngwañaꞌan xuun ska nu kunaꞌan kuneꞌ loꞌo jyaꞌan; xuun ska neꞌ kula loꞌo sñiꞌ xiin neꞌ, kwiꞌ ngwañaꞌan xuun ska kuxiin loꞌo jyaꞌan laa chaꞌ wa yten neꞌ chaꞌ ꞌñaan ―ndukwin Jesús.
53 Estarão divididos: pai contra filho, filho contra pai; mãe contra filha, filha contra mãe; sogra contra nora e nora contra sogra.
54 Xiyaꞌ ykwiꞌ Jesús loꞌo nten nu ndiya seꞌen ndiꞌin yu:
54 Jesus disse ainda às multidões:
55 Bra nu tyisnan xkwa kwiꞌin ndijyan nde jꞌni bra kanꞌ nchkwiꞌ wan: “Wa mdyisnan ka tikeeꞌ kwan ni.” Chañi chaꞌ ꞌwan, ngwañaꞌan ka bra kanꞌ.
55 E, quando notam que sopra o vento sul, dizem que fará calor, e assim acontece.
56 ¡Kwiñi ꞌa ꞌwan! Nchka biyaꞌ tiꞌ wan ska nan nu ñaꞌan wan nde niꞌ kwan; wa nsuꞌwi lyo wan chaꞌ kanꞌ. ¿Ni chaꞌ lka ja ndii ꞌa tiꞌ wan siyaꞌ ti nan ka nu nchka ꞌwan lo chalyuu re ni? ―ndukwin Jesús ꞌin neꞌ.
56 Hipócritas! Vocês sabem interpretar a aparência da terra e do céu, mas não sabem discernir esta época?
57 ’¿Ni chaꞌ lka ja nchka ka tiin chaꞌ ꞌwan loꞌo taꞌa wan?
57 — E por que não julgam também por vocês mesmos o que é justo?
58 Nde ñaꞌan kuꞌni wan suꞌwe la, bra nu tsaa loꞌo ska nten ꞌwan seꞌen ndiꞌin wsiya chaꞌ xtya yu kiꞌya ꞌwan: kuwe tiꞌ wan chaꞌ wjñi chaꞌ ꞌwan loꞌo yu laja nu ti ndaꞌan ti wan tuwiin. Si ja kuꞌni wan ngwañaꞌan, bra kanꞌ ta wsiya ꞌwan yaꞌ policía. Loꞌo neꞌ kanꞌ ni, suꞌwa neꞌ ꞌwan niꞌ ñaꞌan chkwan bra kanꞌ.
58 Quando você for com o seu adversário ao magistrado, faça o possível para chegar a um acordo com ele enquanto vocês estão a caminho, para não acontecer que ele arraste você ao juiz, o juiz entregue você ao oficial de justiça e o oficial de justiça ponha você na prisão.
59 Chañi chaꞌ nu nchkwiǐnꞌ loꞌo wan, chaꞌ ja tyoꞌo ꞌa wan siyaꞌ ti sa ñaꞌan yaꞌ nu ta wan nchga tñi nu jñan nten kanꞌ ꞌwan.
59 Digo-lhe que você não sairá dali enquanto não pagar o último centavo.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.