Atos 22
Chaʼ suʼwe nu nchkwiʼ chaʼ ʼin Jesucristo nu nka xʼnaan (CTPNT) vs NVT
1 ―ꞌWan, neꞌ kula, neꞌ taꞌaan ―ndukwin Palyu ꞌin neꞌ―, kunan suꞌwe wan chaꞌ nu chkwiǐnꞌ loꞌo wan ni ―ndukwin―, si ka lyaǎn loꞌo chaꞌ nu chkwiǐnꞌ loꞌo wan.
1 “Irmãos e pais”, disse Paulo. “Ouçam-me enquanto apresento minha defesa.”
2 Ynan neꞌ judío chaꞌ nchkwiꞌ Palyu chaꞌ ꞌin neꞌ loꞌo neꞌ, kanꞌ chaꞌ tiin ti mdiꞌin neꞌ laja nu nchkwiꞌ ti yu:
2 Quando o ouviram falar em aramaico, o silêncio foi ainda maior.
3 ―Neꞌ judío taꞌa wan lkaǎn ―ndukwin Palyu ꞌin neꞌ―. Kichen Tarso ngulaǎn la lo yuu ꞌin Cilicia; chunꞌ ndiꞌin la mdiyaǎn kichen Jerusalén re, chaꞌ nu yꞌni xaꞌaǎn nde xla ꞌin mstru Gamaliel bra kanꞌ. Suꞌwe ꞌa yꞌni xaꞌaǎn nchga chaꞌ nu ykwiꞌ Ndiose loꞌo ayman kula ꞌñaan, chaꞌ nu ngwaꞌan neꞌ lo kityi. Tyukwi ti tiyeěn ndukwaǎn nchga chaꞌ nu ykwiꞌ Ndiose, ti kwiꞌ sa ñaꞌan nu ngiꞌni wan sa bra ni ―ndukwin Palyu ꞌin neꞌ judío―.
3 Então Paulo disse: “Sou judeu, nascido em Tarso, cidade da Cilícia. Fui criado aqui em Jerusalém e educado por Gamaliel. Como aluno dele, fui instruído rigorosamente em nossas leis e nos costumes judaicos. Tornei-me muito zeloso de honrar a Deus em tudo que fazia, como vocês são hoje.
4 Nu ngwa sꞌni, loꞌoǔn lye ꞌa msuǔn loꞌo neꞌ nu ndiꞌin chaꞌ ꞌin loꞌo Jesucristo, chaꞌ kujwiǐn ꞌin neꞌ, ngwa tiǎnꞌ. Msñiǐn ꞌin neꞌ kanꞌ, ni siya yu kiꞌyu, ni siya nu kunaꞌan, msuꞌwaǎn ꞌin neꞌ niꞌ ñaꞌan chkwan.
4 E fui ao encalço dos seguidores do Caminho, perseguindo alguns até a morte, prendendo homens e mulheres e lançando-os na prisão.
5 Jlyo tiꞌ xꞌnan sti joꞌo, loꞌo neꞌ kula kichen re, jlyo tiꞌ neꞌ chaꞌ kanꞌ; kanꞌ chaꞌ mda neꞌ kityi ꞌñaǎn nu ngwaꞌan neꞌ chaꞌ tsaꞌaǎn seꞌen ndiꞌin neꞌ judío taꞌaan nde kichen Damasco. Yiꞌaǎn la kanꞌ, chaꞌ tsaꞌaǎn naan laǎn ꞌin nten nu wa msñi chaꞌ ꞌin Jesucristo, chaꞌ tyaǎn loꞌoǔn ꞌin neꞌ kanꞌ nde Jerusalén re, chaꞌ ta wan nu tiꞌí ꞌin neꞌ kanꞌ ―ndukwin Palyu ꞌin neꞌ judío―.
5 O sumo sacerdote e todo o conselho dos líderes do povo podem confirmar isso. Recebi deles cartas para nossos irmãos judeus em Damasco que me autorizavam a trazer os seguidores do Caminho de lá para Jerusalém, em cadeias, para serem castigados.
6 ’Xa nu mdaꞌaǎn tuwiin, wa tiyaǎn tiǎn nde kichen Damasco kanꞌ. Ndiꞌya kwan ngwa, loꞌo ska yaꞌ ti msti ska xaa tlyu nde seꞌen mduǔn bra kanꞌ; wa mdoꞌo xaa kanꞌ seꞌen ndiꞌin Ndiose nde niꞌ kwan, ñaꞌaan seꞌen mduǔn msti xaa kanꞌ.
6 “Quando me aproximava de Damasco, por volta do meio-dia, de repente uma luz muito intensa brilhou ao meu redor.
7 Mlyuǔn tuwiin bra kanꞌ, ynaǎn chaꞌ nchkwiꞌ ska nten loꞌoǔn: “Saulo, Saulo” ndukwin yu, “¿ni chaꞌ lka nxuun ꞌaa loꞌoǔn a?”
7 Caí no chão e ouvi uma voz que me disse: ‘Saulo, Saulo, por que você me persegue?’.
8 “¿Ti ka nu lkaa a?, yu kula” niǐn ꞌin yu bra kanꞌ. “Jesús Nazaret lkaǎn” ndukwin yu ꞌñaǎn. “Nxuun loꞌoǔn, kanꞌ chaꞌ ndijiǐn nu tiꞌí.”
8 “‘Quem és tu, Senhor?’, perguntei. “E a voz respondeu: ‘Sou Jesus, o nazareno,
9 Loꞌo naꞌan neꞌ taꞌa mdaꞌaǎn xaa kanꞌ. Ytsen ꞌa neꞌ bra kanꞌ, ni siya ja ynan neꞌ chaꞌ nu ykwiꞌ Jesús loꞌoǔn.
9 Os que me acompanhavam viram a luz, mas não entenderam a voz daquele que falava comigo.
10 “¿Xꞌnaǎn, ni ñaꞌan nan nchka tiiꞌ chaꞌ kuꞌniǐn a?” niǐn ꞌin Jesús bra kanꞌ. “Tyituun lyaa” ndukwin Xꞌnaan ꞌñaǎn, “tsaa nde kichen Damasco. Nde kwa ndiꞌin ska nten nu kwaꞌu ꞌiin nchga tñan nu ndiꞌin chaꞌ kuꞌnii.”
10 “Então perguntei: ‘Que devo fazer, Senhor?’. “E o Senhor me disse: ‘Levante-se e entre em Damasco, onde lhe dirão tudo que você deve fazer’.
11 Loꞌo ngwa kwityiǐnꞌ kiloǔn loꞌo xaa tlyu kanꞌ, kanꞌ chaꞌ msñi taꞌa mdaꞌaǎn yaǎnꞌ chaꞌ tsaa la ba tuwiin nde kichen Damasco kanꞌ ―ndukwin Palyu ꞌin neꞌ judío―.
11 “A luz intensa havia me deixado cego, e meus companheiros tiveram de levar-me pela mão a Damasco.
12 ’Mdiꞌin ska yu kula nu naan Ananías kichen kanꞌ, mdukwa ꞌa yu nchga chaꞌ nu ngwaꞌan ayman Moisés lo kityi nu ngwa sꞌni. Nchga neꞌ judío taꞌaan nu ndiꞌin kichen Damasco, ykwiꞌ neꞌ chaꞌ suꞌwe ꞌa tiye Ananías kanꞌ.
12 Vivia ali Ananias, um homem devoto, dedicado à lei e muito respeitado por todos os judeus da cidade.
13 Mdiyan yu kula kanꞌ seꞌen mdiꞌiǐn bra kanꞌ: “Saulo taꞌaǎn” ndukwin yu ꞌñaǎn, “kuꞌni Ndiose chaꞌ kala xaa kiloo xiyaꞌ ni.” Loꞌo bra ti ngala xaa kiloǔn xiyaꞌ, naꞌaǎn ꞌin Ananías bra kanꞌ.
13 Ele veio, colocou-se ao meu lado e disse: ‘Irmão Saulo, volte a enxergar’. E, naquele mesmo instante, pude vê-lo.
14 “Ti kwiꞌ Ndiose nu yꞌni tnun ayman stian ꞌin, ti kwiꞌ Ni ngulo suwi Ni ꞌiin ti sꞌni” ndukwin Ananías ꞌñaǎn. “Ngulo suwi Ndiose ꞌiin chaꞌ ka biyaꞌ tiiꞌ nchga chaꞌ nu nchka tiꞌ Ni chaꞌ ka; loꞌo nchka tiꞌ Ndiose chaꞌ ñaꞌaan ꞌin Ni nu ñi la ngiꞌni, chaꞌ kunaan chaꞌ nu chkwiꞌ Ni loꞌoo” ndukwin yu ꞌñaǎn.
14 “Então ele disse: ‘O Deus de nossos antepassados escolheu você para conhecer a vontade dele e para ver o Justo e ouvi-lo falar.
15 “Ndiꞌin chaꞌ tsaa seꞌen ndiꞌin nten nchga kichen chaꞌ katsaaꞌ ꞌin neꞌ nchga chaꞌ nu wa naꞌaan, nchga chaꞌ ꞌin Ndiose nu wa ynaan.
15 Você será testemunha dele, dizendo a todos o que viu e ouviu.
16 Ja ndiꞌin chaꞌ kataa la ni. Tyituun lyaa; wa yꞌni tyii Ndiose kiꞌya nu ndukwii, chunꞌ wa msñii chaꞌ ꞌin Jesús. Loꞌo suꞌwe tukwatya neꞌ ꞌiin ni, chabiyaꞌ ꞌin Jesús.” Ngwañaꞌan ykwiꞌ Ananías loꞌoǔn bra kanꞌ ―ndukwin Palyu―.
16 O que está esperando? Levante-se e seja batizado! Fique limpo de seus pecados invocando o nome do Senhor’.
17 ’Xa nu mdoꞌoǔn ndyaǎn nde Jerusalén, laja nu yuꞌwiǐn niꞌ lyaa tlyu kwa nchkwiǐnꞌ loꞌo Ndiose, bra kanꞌ naꞌaǎn ꞌin ti kwiꞌ nu nka Xꞌnaan. Ñaꞌan tiꞌ si nchkwiꞌ slaǎn,
17 “Depois que voltei a Jerusalém, estava orando no templo e tive uma visão,
18 ngwañaꞌan naꞌaǎn ꞌin Xꞌnaan. “Yaa lyaa” ndukwin Xꞌnaan ꞌñaǎn, “tyoꞌoo kichen Jerusalén re; yaa lyaa” ndukwin Ni, “chaꞌ ja xlyaa nten kichen re tsaa ñaꞌan tiꞌ neꞌ chaꞌ nu chkwiiꞌ chaꞌ ꞌñaǎn.”
18 na qual o Senhor me dizia: ‘Depressa! Saia de Jerusalém, pois o povo daqui não aceitará seu testemunho a meu respeito’.
19 “Xꞌnaǎn” niǐn ꞌin Ni bra kanꞌ, “jlyo tiꞌ neꞌ kichen re chaꞌ wa yiꞌaǎn niꞌ lyaa nchga kichen, chaꞌ wa msñiǐn ꞌin nten nu ndiꞌin chaꞌ ꞌin loꞌo nuꞌwin, msuꞌwaǎn ꞌin nten kanꞌ niꞌ ñaꞌan chkwan, mjiꞌiǐn ꞌin neꞌ kanꞌ.
19 “E eu respondi: ‘Senhor, sem dúvida eles sabem que em cada sinagoga eu prendia e açoitava aqueles que criam em ti.
20 Bra nu mguun neꞌ kee ꞌin Steba, ngalu tnen yu, yjwi neꞌ ꞌin yu chunꞌ nu ykwiꞌ yu chaꞌ nu ñi ꞌiin loꞌo neꞌ. Loꞌoǔn ni, suꞌwa ti mduǔn loꞌo neꞌ kanꞌ bra kanꞌ, naꞌ naꞌansiǐn steꞌ neꞌ nu yjwi ꞌin yu. Suꞌwe ngwa tiyeěn bra kanꞌ, chaꞌ nu naꞌaǎn chaꞌ ngujwi Steba kanꞌ.” Ngwañaꞌan ykwiǐnꞌ loꞌo Ndiose niꞌ lyaa kanꞌ.
20 E quando Estêvão, tua testemunha, foi morto, eu estava inteiramente de acordo. Fiquei ali e guardei os mantos que eles tiraram quando foram apedrejá-lo’.
21 “Yaa lyaa ni” ndukwin Xꞌnaan ꞌñaǎn bra kanꞌ. “Kuloǔn tñan ꞌiin chaꞌ tsaa kichen nu wa tijyuꞌ la, chaꞌ kwaꞌuu chaꞌ ꞌñaǎn ꞌin nchga nten; siꞌi xkwiꞌ neꞌ judío taꞌaa ti kwaꞌuu chaꞌ kanꞌ ꞌin.” Yaa tii chaꞌ nu ykwiꞌ Palyu.
21 “Mas o Senhor me disse: ‘Vá, pois eu o enviarei para longe, para os gentios’”.
22 Xa wa ynan nten kichen chaꞌ kanꞌ, ja mslyaa ꞌa neꞌ ti kunan la neꞌ chaꞌ bra kanꞌ. Msiꞌya loꞌo ꞌa neꞌ ꞌin sndaru chaꞌ msinꞌ ꞌa tiꞌ neꞌ:
22 A multidão ouviu Paulo até ele dizer essa palavra. Então começaram a gritar: “Fora com esse sujeito! Ele não merece viver!”.
23 Kwen msiꞌya loꞌo neꞌ ꞌin Palyu bra kanꞌ, msaaꞌ neꞌ steꞌ neꞌ ti ykwiꞌ ti neꞌ, kwan mskwin neꞌ yuu kata chaꞌ msinꞌ ꞌa tiꞌ neꞌ.
23 Gritavam, arrancavam seus mantos e jogavam poeira para o alto.
24 Kanꞌ chaꞌ ngulo xꞌnan sndaru tñan chaꞌ tsaa loꞌo sndaru ꞌin presu niꞌ ñaꞌan, chaꞌ jwiꞌin sndaru ꞌin yu loꞌo ti kijin nu ndukwa chkwan loo. Kuꞌni neꞌ ngwañaꞌan chaꞌ bra kanꞌ xlyaa yu katsaꞌ yu nchga chaꞌ kuxi nu yꞌni yu, ngwa tiꞌ xꞌnan sndaru; katsaꞌ yu ni chaꞌ msiꞌya ꞌa nten kichen.
24 O comandante trouxe Paulo para dentro e ordenou que ele fosse açoitado e interrogado a fim de descobrir por que a multidão tinha ficado tão furiosa.
25 Mskanꞌ neꞌ ꞌin Palyu bra kanꞌ, chaꞌ jwiꞌin neꞌ ꞌin yu loꞌo ti kijin, loꞌo ykwiꞌ yu loꞌo capitán ꞌin neꞌ bra kanꞌ:
25 Quando amarravam Paulo para açoitá-lo, ele disse ao oficial que estava ali: “A lei permite açoitar um cidadão romano sem que ele tenha sido julgado?”.
26 Bra ti msnan capitán ndyaa ytsaꞌ ꞌin xꞌnan sndaru bra kanꞌ:
26 Ao ouvir isso, o oficial foi ao comandante e perguntou: “O que o senhor está fazendo? Este homem é cidadão romano!”.
27 Bra ti mdiyan xꞌnan sndaru kanꞌ seꞌen ndiꞌin Palyu bra kanꞌ.
27 O comandante perguntou a Paulo: “Diga-me, você é cidadão romano?”. Ele respondeu: “Sim, eu sou”.
28 ―Kaꞌan ꞌa tñi mdaǎn chaꞌ lkaǎn neꞌ romano ―ndukwin xꞌnan sndaru bra kanꞌ.
28 “Eu também”, disse o comandante. “E paguei caro por minha cidadania!” Paulo respondeu: “Mas eu sou cidadão de nascimento”.
29 Nchga sndaru nu mdiya seꞌen ndiꞌin Palyu chaꞌ jwiꞌin neꞌ ꞌin yu, bra ti mdoꞌo tsuꞌ neꞌ bra wa ynan neꞌ chaꞌ nu ykwiꞌ yu. Ytsen ꞌa xꞌnan sndaru bra kanꞌ, chaꞌ ti kwiꞌ yu wa ngulo tñan ꞌin neꞌ, chaꞌ mskanꞌ neꞌ ꞌin ska neꞌ romano, ni siya ja loꞌo chabiyaꞌ ꞌin wse.
29 Quando os soldados que estavam prestes a interrogar Paulo ouviram que ele era cidadão romano, retiraram-se de imediato. Até mesmo o comandante ficou com medo ao saber que Paulo era cidadão romano, pois tinha mandado amarrá-lo.
30 La xka tsan, ti ngwa tiꞌ xꞌnan sndaru chaꞌ ka biyaꞌ tiꞌ ni sa ñaꞌan kiꞌya lka nu mstya neꞌ judío kanꞌ ꞌin Palyu. Mxtiꞌ neꞌ karenan chkwan nu nchkanꞌ Palyu bra kanꞌ. Ngulo xꞌnan sndaru tñan ꞌin sti joꞌo nu nduun loo la loꞌo nchga neꞌ kula chaꞌ tyoꞌ tiꞌin neꞌ ska seꞌen ti. Bra kanꞌ ndyaa loꞌo neꞌ ꞌin Palyu tloo neꞌ kanꞌ.
30 No dia seguinte, o comandante ordenou que os principais sacerdotes se reunissem com o conselho dos líderes do povo. Queria descobrir exatamente qual era o problema, por isso soltou Paulo e mandou que o trouxessem diante deles.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.