Atos 14

Chaʼ suʼwe nu nchkwiʼ chaʼ ʼin Jesucristo nu nka xʼnaan (CTPNT) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Xa wa mdiyan Palyu loꞌo Bernabé nde kichen Iconio, ndyaa neꞌ niꞌ lyaa ꞌin neꞌ judío nde kwa. Ngwaꞌu neꞌ chaꞌ ꞌin Jesús ꞌin neꞌ nu ndiꞌin kwa; kanꞌ chaꞌ kaꞌan ꞌa nten kwa msñi neꞌ chaꞌ kanꞌ, ni siya neꞌ judío, ni siya neꞌ xka laꞌa tsuꞌ.
1 A mesma coisa aconteceu na cidade de Icônio. Paulo e Barnabé entraram na sinagoga e falaram de tal maneira, que muitos judeus e não judeus creram.
2 Bra ti msinꞌ tiꞌ xka ta neꞌ judío, ti kwiꞌ nu ja ndyaa ñaꞌan tiꞌ chaꞌ ꞌin Jesús. Mskwen tikeeꞌ neꞌ ꞌin nten kichen, ngwa tiꞌ neꞌ. Kanꞌ chaꞌ mñi lyoꞌo neꞌ ꞌin neꞌ kichen, chaꞌ ka tiꞌí tiꞌ neꞌ ñaꞌan neꞌ ꞌin nchga nten nu wa msñi chaꞌ kanꞌ.
2 Mas os judeus que não creram atiçaram os não judeus contra os cristãos.
3 Xꞌni nganun Palyu loꞌo Bernabé kichen kanꞌ, chaꞌ ja ytsen neꞌ kwaꞌu neꞌ chaꞌ ꞌin Xꞌnaan ꞌin neꞌ kichen kanꞌ. Kwiꞌ ngwañaꞌan yꞌni Palyu loꞌo Bernabé chaꞌ tnun chabiyaꞌ ꞌin Ndiose, kanꞌ chaꞌ ngwa biyaꞌ tiꞌ neꞌ kichen chaꞌ xkwiꞌ chaꞌ nu ñi ngwaꞌu neꞌ kanꞌ ꞌin neꞌ.
3 Os apóstolos ficaram muito tempo em Icônio, falando com coragem a respeito do Senhor Jesus. E o Senhor mostrava que a mensagem deles sobre a sua graça era verdadeira, pois ele dava a eles o poder de fazer milagres e maravilhas.
4 Loꞌo ja suꞌwa chaꞌ ꞌin neꞌ kichen loꞌo taꞌa kichen tyi neꞌ bra kanꞌ. Mdiya neꞌ nu ynan chaꞌ nu nchkwiꞌ neꞌ judío nu xaꞌan tiye kanꞌ, loꞌo mdiya neꞌ nu wa yten chaꞌ nu nchkwiꞌ Palyu loꞌo Bernabé, chaꞌ ꞌin Jesucristo kanꞌ.
4 Os moradores da cidade estavam divididos: alguns apoiavam os judeus, e outros eram a favor dos apóstolos.
5 Bra kanꞌ mskanꞌ neꞌ judío kanꞌ ska chaꞌ loꞌo xka ta nten kichen, loꞌo nu nka ndloo kichen, chaꞌ kuꞌni neꞌ chaꞌ kuxi loꞌo Palyu loꞌo taꞌa ndaꞌan yu; ngwa tiꞌ neꞌ kujwi neꞌ ꞌin neꞌ kanꞌ loꞌo kee ti.
5 Então os não judeus e os judeus, juntos com os seus chefes, resolveram maltratar os apóstolos e matá-los a pedradas.
6 Loꞌo mgii tiꞌ Palyu loꞌo taꞌa ndaꞌan yu chaꞌ kanꞌ, kanꞌ chaꞌ msnan neꞌ ndyaa neꞌ la xka kichen nde lo yuu nu kwenta ꞌin Licaonia bra kanꞌ, ngala neꞌ kichen Listra bra kanꞌ. Loꞌo ndiya nu ndyaa tijyuꞌ la nde kichen Derbe loꞌo nchga kichen xuwe ti kwiꞌ seꞌen ti kwa.
6 Quando Paulo e Barnabé souberam disso, fugiram para Listra e Derbe, cidades do distrito da Licaônia, e para as regiões vizinhas.
7 Ti ngwaꞌu la neꞌ chaꞌ suꞌwe kanꞌ ꞌin nten nchga kichen, chaꞌ lyaa neꞌ ꞌin nchga kiꞌya nu ndukwi neꞌ chunꞌ tñan nu yꞌni Jesús.
7 E ali anunciaram o evangelho .
8 Wa ndiya ska yu kichen Listra kanꞌ nu ja ngwa tyaꞌan yu siyaꞌ ti, chaꞌ tiꞌí kiyaꞌ yu. Ja siyaꞌ ngwa ꞌin yu kiꞌyu kanꞌ tyuun ñi yu, chunꞌ tiꞌí kiyaꞌ yu ti bra nu ngula yu; xkwiꞌ nchkunꞌ ti ndukwa yu tiꞌí kanꞌ.
8 Na cidade de Listra havia um homem que estava sempre sentado porque era aleijado dos pés. Ele havia nascido aleijado e nunca tinha andado.
9 Suꞌwe ꞌa ynan yu tiꞌí kanꞌ bra nu ngwaꞌu Palyu ꞌin nten; bra nu naꞌan Palyu ꞌin yu, ngwa biyaꞌ tiꞌ yu chaꞌ ndyaa ñaꞌan tiꞌ yu tiꞌí kanꞌ chaꞌ ka ꞌin Ndiose kuꞌni Ni chaꞌ chkaa yu.
9 Esse homem ouviu as palavras de Paulo, e Paulo viu que ele cria que podia ser curado. Então olhou firmemente para ele
10 Ykwiꞌ Palyu loꞌo yu tiꞌí bra kanꞌ:
10 e disse em voz alta: — Levante-se e fique de pé! O homem pulou de pé e começou a andar.
11 Kaꞌan ꞌa nten naꞌan sa ñaꞌan ngwa ꞌin yu tiꞌí kanꞌ, kanꞌ chaꞌ nduwe ꞌa tiꞌ neꞌ bra kanꞌ. Kwen ꞌa ykwiꞌ neꞌ loꞌo taꞌa neꞌ:
11 Quando o povo viu o que Paulo havia feito, começou a gritar na sua própria língua: — Os deuses tomaram a forma de homens e desceram até nós!
12 Ykwiꞌ neꞌ chaꞌ joꞌo Júpiter lka Bernabé, loꞌo joꞌo Mercurio lka Palyu, chunꞌ nu kaꞌan chaꞌ nchkwiꞌ Palyu loꞌo nten.
12 Eles deram o nome de Júpiter a Barnabé e o de Mercúrio a Paulo, porque era Paulo quem falava.
13 Mdukwa ska laa ꞌin joꞌo Júpiter tuꞌwa kichen kanꞌ, loꞌo mdiꞌin ska sti joꞌo nu nka tñan niꞌ lyaa kanꞌ. Bra ti mdiyan sti joꞌo kanꞌ loꞌo toro bra kanꞌ, mdiꞌin nchkanꞌ kee ynin toro kanꞌ. Ngwa tiꞌ nchga neꞌ kanꞌ kujwi neꞌ ꞌin toro kanꞌ bra kanꞌ, chaꞌ kuꞌni tnun neꞌ ꞌin taꞌa tyukwaa joꞌo nu tka ngala ti seꞌen ndiꞌin neꞌ.
13 O templo de Júpiter ficava na entrada da cidade, e o sacerdote desse deus trouxe bois e coroas de flores para o portão da cidade. Ele e o povo queriam matar os animais numa cerimônia religiosa e oferecê-los em sacrifício a Barnabé e a Paulo.
14 Nten nu ndaꞌan tijyuꞌ nchkwiꞌ chaꞌ ꞌin Jesucristo ngwa Palyu loꞌo Bernabé, kanꞌ chaꞌ xiꞌin ꞌa tiꞌ taꞌa tyukwaa neꞌ bra nu ngwiꞌya neꞌ kwenta ni sa ñaꞌan ngiꞌni neꞌ kichen kanꞌ. Kanꞌ chaꞌ msaaꞌ neꞌ steꞌ neꞌ. Loꞌo bra ti msnan Palyu loꞌo Bernabé ndyaa laja seꞌen ndiꞌin kaꞌan nten kanꞌ; kwen ꞌa msiꞌya neꞌ loꞌo neꞌ kichen kanꞌ:
14 Quando os dois apóstolos souberam disso, rasgaram as suas roupas, correram para o meio da multidão e gritaram:
15 ―¡ꞌWan, neꞌ kula! ―ndukwin Palyu loꞌo Bernabé ꞌin neꞌ kichen―. ¿Ni chaꞌ lka ngiꞌni wan ngwañaꞌan a? ―ndukwin taꞌa tyukwaa neꞌ―. Nten chalyuu ti lka bare, ñaꞌan tiꞌ wan; ja lka ba ndiose. Wa mdiyan ba nde re chaꞌ chkwiꞌ ba loꞌo wan, chaꞌ ꞌin Ndiose nu luꞌu. Ja suꞌwe kuꞌni tnun wan ꞌin xka la joꞌo, ska ti Ndiose nu luꞌu ndiꞌin chaꞌ xuꞌwi lyo wan ꞌin Ni; ti kwiꞌ Ni lka nu ngwiñan Ni nchga nan nu nsuꞌwi lo yuu, loꞌo nchga nan nu nsuꞌwi nde niꞌ kwan, loꞌo nchga nan nu nsuꞌwi tujoꞌo.
15 — Amigos, por que vocês estão fazendo isso? Nós somos apenas seres humanos, como vocês. Estamos aqui anunciando o evangelho a vocês para que abandonem essas coisas que não servem para nada. Convertam-se ao Deus vivo, que fez o céu, a terra, o mar e tudo o que existe neles.
16 Nu ngwa sꞌni la mdalo ꞌa Ndiose ꞌin nchga nten chalyuu, ni siya yꞌni neꞌ nchga lo chaꞌ kuxi nu nchka tiꞌ neꞌ kuꞌni neꞌ.
16 No passado Deus deixou que todos os povos andassem nos seus próprios caminhos.
17 Kwiꞌ ngwañaꞌan, nda Ndiose nchga chaꞌ suꞌwe nu ndyiji ꞌñaan; nda Ni tyoo kiꞌya chaꞌ kulu suꞌwe nchga nan nu ytaan, chaꞌ ndyiji nan suꞌwe kuan, chaꞌ suꞌwe ꞌa ka tiyean bra kanꞌ. Ngwañaꞌan lka nchga chaꞌ nu nduꞌu Ndiose ꞌñaan chaꞌ ka biyaꞌ tianꞌ ti ka nu lka ykwiꞌ Ni.
17 Mas Deus sempre mostra quem ele é por meio das coisas boas que faz: é ele quem manda as chuvas do céu e as colheitas no tempo certo; é ele quem dá também alimento para vocês e enche o coração de vocês de alegria.
18 Tyukwaa neꞌ kanꞌ, lye ꞌa ykwiꞌ neꞌ loꞌo nten kichen, loꞌo keeꞌ ꞌa ngwa biyaꞌ tiꞌ neꞌ kichen chaꞌ ja suꞌwe siyaꞌ ti si kujwi neꞌ ꞌin toro chaꞌ kuꞌni tnun neꞌ ꞌin neꞌ kanꞌ.
18 Mesmo depois de terem dito isso, os apóstolos tiveram muita dificuldade para evitar que o povo matasse os animais em sacrifício a eles.
19 Chunꞌ ndiꞌin la mdiyan la chinꞌ neꞌ judío nu xaꞌan ꞌa tiye, neꞌ nu mdoꞌo kichen Antioquía kanꞌ; loꞌo xka ta neꞌ nu mdoꞌo kichen Iconio mdiyan neꞌ. Ykwiꞌ neꞌ kanꞌ loꞌo neꞌ kichen chaꞌ kasinꞌ tiꞌ neꞌ ꞌin Palyu. Bra kanꞌ nguun neꞌ kichen kee ꞌin Palyu chaꞌ ngwa tiꞌ neꞌ kujwi neꞌ ꞌin yu kanꞌ. Mskeꞌ tiꞌ neꞌ kichen chaꞌ ngujwi yu, kanꞌ mjwakii suweꞌ neꞌ ꞌin yu ndyaa loꞌo neꞌ ꞌin yu la tuꞌwa kichen.
19 Alguns judeus que tinham vindo das cidades de Antioquia e de Icônio conseguiram o apoio da multidão, apedrejaram Paulo e o arrastaram para fora da cidade, porque pensavam que ele tinha morrido.
20 Loꞌo ndyoꞌ tiꞌin neꞌ nu msñi chaꞌ ꞌin Jesucristo seꞌen nsu Palyu tiꞌí; bra kanꞌ mdyitukwa yu xiyaꞌ, mdiyan yu lo kichen loꞌo neꞌ. La xka tsan mdoꞌo Palyu loꞌo Bernabé ndyaa neꞌ nde kichen Derbe.
20 Mas, quando os cristãos se ajuntaram em volta dele, ele se levantou e entrou na cidade de novo. E no dia seguinte Paulo e Barnabé partiram para a cidade de Derbe.
21 Loꞌo ykwiꞌ taꞌa tyukwaa neꞌ loꞌo neꞌ kichen sa ñaꞌan ndlaa Jesús ꞌin nten chalyuu ꞌin chaꞌ kuxi, kanꞌ chaꞌ kaꞌan neꞌ kichen kanꞌ mslyaa neꞌ yten neꞌ chaꞌ ꞌin Jesús bra kanꞌ. Kanꞌ mxitukwi Palyu loꞌo Bernabé ndyaan neꞌ nde kichen Listra loꞌo kichen Iconio loꞌo kichen Antioquía kanꞌ xiyaꞌ.
21 Paulo e Barnabé anunciaram o evangelho em Derbe, e muitos moradores daquela cidade se tornaram seguidores de Jesus. Depois voltaram para as cidades de Listra, Icônio e Antioquia da Pisídia.
22 Nchga kichen seꞌen ndyaa neꞌ kanꞌ, ykwiꞌ neꞌ loꞌo nten ꞌin Jesucristo, chaꞌ ka sten suꞌwe la neꞌ chaꞌ ꞌin Jesús, chaꞌ kuꞌni tnun tiye neꞌ, chaꞌ ja kutsen neꞌ siyaꞌ ti.
22 Eles animavam os cristãos e lhes davam coragem para ficarem firmes na fé. E também ensinavam que era preciso passar por muitos sofrimentos para poder entrar no Reino de Deus .
23 Loꞌo ngulo suwi Palyu loꞌo Bernabé ꞌin nten nu ka ndloo ꞌin nchga ta nten ꞌin Jesucristo nu ndiꞌin ska kichen tyi neꞌ; yꞌni Palyu loꞌo Bernabé tñan kanꞌ nchga kichen seꞌen ndyaa neꞌ. Tyun bra ja yku neꞌ tyija tsan nu ykwiꞌ neꞌ loꞌo Ndiose chaꞌ kulo suwi neꞌ ꞌin nten nu ka ndloo ꞌin ska ta nten ꞌin Jesucristo. Mjñan neꞌ ꞌin Xꞌnaan chaꞌ ñaꞌansiin Ni ꞌin neꞌ kanꞌ, chaꞌ ja ka kuxi ꞌin neꞌ, chaꞌ suꞌwe ꞌa msñi neꞌ kanꞌ chaꞌ ꞌin Ndiose.
23 Em cada igreja os apóstolos escolhiam presbíteros . Eles oravam, jejuavam e entregavam os presbíteros à proteção do Senhor, em quem estes haviam crido.
24 Mdoꞌo Palyu loꞌo Bernabé kanꞌ, ndyaa neꞌ bra kanꞌ. Mdijin neꞌ lo yuu nu kwenta ꞌin Pisidia, ngala neꞌ lo yuu ꞌin Panfilia bra kanꞌ,
24 Então Paulo e Barnabé atravessaram o distrito da Pisídia e chegaram até a província da Panfília.
25 ti kwiꞌ kichen Perge. Ngwaꞌu neꞌ ꞌin neꞌ kichen Perge sa ñaꞌan lka chaꞌ ꞌin Jesucristo. Chunꞌ ndiꞌin la mdoꞌo neꞌ ndyaa neꞌ nde kichen Atalia.
25 Anunciaram a palavra em Perge e depois foram para o porto de Atália.
26 Nde Atalia kanꞌ yten neꞌ niꞌ yka naꞌan ndyaan neꞌ xka laꞌa tsuꞌ tujoꞌo kanꞌ nde kichen Antioquía seꞌen mdoꞌo neꞌ ndyaa neꞌ kulo ndukwa la. Kwiꞌ kichen kanꞌ mdiꞌin neꞌ bra nu mstya yaꞌ taꞌa neꞌ chunꞌ neꞌ chabiyaꞌ ꞌin Jesucristo, chaꞌ tsaa chkwiꞌ neꞌ chaꞌ ꞌin Ndiose tijyuꞌ. Wa mdyii tñan nu yaa ykwiꞌ neꞌ chaꞌ ꞌin Jesús tijyuꞌ,
26 Dali foram de navio para Antioquia da Síria, onde eles haviam sido entregues aos cuidados de Deus, para o trabalho que agora estavam terminando.
27 kanꞌ chaꞌ ngala neꞌ kichen Antioquía xiyaꞌ. Bra kanꞌ ndyoꞌ tiꞌin nchga nten ꞌin Jesucristo seꞌen ndiꞌin neꞌ; ytsaꞌ Palyu loꞌo Bernabé ꞌin taꞌa neꞌ, nchga chaꞌ nu wa yꞌni Ndiose loꞌo neꞌ laja nu yaa neꞌ tijyuꞌ, chaꞌ mda Ndiose chabiyaꞌ sten neꞌ xka laꞌa tsuꞌ chaꞌ ꞌin Jesucristo.
27 Quando chegaram lá, reuniram as pessoas da igreja e contaram tudo o que Deus havia feito por meio deles. E contaram como ele tinha aberto o caminho para que os não judeus também cressem.
28 Xꞌni ꞌa nganun Palyu loꞌo Bernabé kichen kanꞌ, suꞌwa ti mdiꞌin neꞌ loꞌo taꞌa nten ꞌin Jesucristo kichen kanꞌ.
28 E ficaram muito tempo ali com os seguidores de Jesus.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.