Romanos 4

Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs ARC

Sair da comparação
ARC Almeida Revista e Corrigida 2009
1 ¿Jiꞌnye tyanaꞌaj tyij tyaataxájta jeꞌej tɨ tyiꞌtɨ́j tyuꞌmuéꞌtɨj ɨ Dios jimi aꞌɨ́jna ɨ Abraham?
1 Que diremos, pois, ter alcançado Abraão, nosso pai segundo a carne?
2 Aꞌyaa xaa nyuꞌuj tyiꞌjaꞌyájna, tɨpuaꞌaj aꞌyan metyáamuaꞌtyijcheꞌ ɨ Abraham yee tyámuaꞌ pu tyíꞌtyevij aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ jeꞌej tɨ tyiꞌtɨ́j huáruuj, aj pu xaa ɨꞌríitacaj tɨ jusɨ́ɨj ahuóotzaahuatyeꞌnyijcheꞌ, ajta capu jeꞌej tyíɨꞌrij tɨ aꞌyan huárɨnyij ɨ Dios jimi.
2 Porque, se Abraão foi justificado pelas obras, tem de que se gloriar, mas não diante de Deus.
3 Jiꞌnye aꞌyaa pu tyéꞌyuꞌsiꞌ ɨ yuꞌxarij jitze tɨjɨn: “Abraham pu jaꞌantzaahuaj ɨ Dios, aꞌɨ́j pu jɨn ɨ Dios aꞌyan tyaamuaꞌaj ajta aꞌyan tyaataxájtacaꞌ tɨjɨn tyámuaꞌ pu tyíꞌtyevij.”
3 Pois, que diz a Escritura? Creu Abraão em Deus, e isso lhe foi imputado como justiça.
4 Ajta aꞌyájna tɨpuaꞌaj aꞌtɨ́j tyiꞌtɨ́j jɨn tyíꞌmuarɨeꞌej, camu tyiꞌtɨ́j jaatapuéjveꞌsij juxɨéꞌviꞌraꞌ jɨmeꞌ, sulu metyáꞌnajchityeꞌen aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ ɨ tɨ aꞌɨ́ɨn tyuꞌmuárɨej.
4 Ora, àquele que faz qualquer obra, não lhe é imputado o galardão segundo a graça, mas segundo a dívida.
5 Ajta tɨpuaꞌaj aꞌtɨ́j tyáꞌtzaahuatyeꞌej tɨ ɨ Dios jaayíꞌtɨn tɨ tyámuaꞌ jáaꞌuurej ɨ tyévij tɨ jéehua jimi áꞌɨtzeereꞌ, Dios pu ajta aꞌyan tyaataxájta tɨ tyámuaꞌ tyíꞌtyevij aꞌɨ́jna ɨ aꞌtɨ́j, tyij ajta quee tyiꞌtɨ́j xáꞌpuɨꞌ huáruuj.
5 Mas, àquele que não pratica, porém crê naquele que justifica o ímpio, a sua fé lhe é imputada como justiça.
6 David pu aꞌyan chaꞌtánaꞌaj tyuꞌtaxájtacaꞌ aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ ɨ aꞌtɨ́j tɨ Dios aꞌyan tyáꞌxaj yee tɨ tyámuaꞌ tyíꞌtyevij, quee aꞌyan tyaataxáatan tyiꞌtɨ́j tɨ jeꞌej huáruuj.
6 Assim também Davi declara bem-aventurado o homem a quem Deus imputa a justiça sem as obras, dizendo:
7 Aꞌyaa pu tyuꞌtaxájtacaꞌ ɨ David tɨjɨn:
7 Bem-aventurados aqueles cujas maldades são perdoadas, e cujos pecados são cobertos.
8 Cheꞌ huatóotyamuaꞌveꞌen aꞌɨ́jna ɨ tyévij tɨ Dios quee jitzán tyíꞌpuaꞌrityeꞌ ɨ tɨ jɨn ootyáꞌɨtzee aꞌɨ́jcɨ jimi.
8 Bem-aventurado o homem a quem o Senhor não imputa o pecado.
9 ¿Nyiquij aꞌɨ́ɨjma naꞌaj cɨꞌpuaj ɨ maj meríj jaꞌantyisíjchacaꞌ ɨ junavíj, aꞌɨ́jna ɨ tɨ jɨn Dios tyámuaꞌ tyihuaꞌtáꞌcaa, caꞌ ajta huaꞌcɨꞌpuaj ɨ séecan ɨ maj quee aꞌyan tyeꞌentyisíjchacaꞌ ɨ junavíj? Aꞌyaa tu tyeríj tyaataxájtacaꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Abraham, tɨ Dios aꞌyan jaatamuaꞌaj tɨjɨn tyámuaꞌ pu tyíꞌtyevij aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ tɨ aꞌɨ́ɨn tyáꞌantzaahuaj.
9 Vem, pois, esta bem-aventurança sobre a circuncisão somente ou também sobre a incircuncisão? Porque dizemos que a fé foi imputada como justiça a Abraão.
10 Ajta, ¿aꞌnajnyí aꞌyan tyaataxájtacaꞌ ɨ Dios? ¿Nyiquij tɨꞌɨj ɨ Abraham jaꞌantyisíjchacaꞌ ɨ junavíj caꞌ tɨꞌɨj quee xu jaꞌantyisíichavaꞌcaj? Capu tɨꞌɨj jaꞌantyisíjchacaꞌ ɨ junavíj, sulu jájcuaj ɨmuáj pu aꞌyan tyaataxájtacaꞌ.
10 Como lhe foi, pois, imputada? Estando na circuncisão ou na incircuncisão? Não na circuncisão, mas na incircuncisão.
11 Aj puꞌij Abraham jaꞌantyisíjchacaꞌ ɨ junavíj, mej mij jáamuaꞌreej tɨjɨn Dios pu arí aꞌyan tyaataxájtacaꞌ tɨ tyámuaꞌ tyíꞌtyevij, aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ tɨ tyáꞌtzaahuatyeꞌ. Aꞌɨ́j pu jɨn ɨ Abraham aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ huaꞌ táataj néijmiꞌcaa ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ, tyij majta quee xu jaꞌantyisíjchacaꞌ ɨ junavíj, Dios pu aꞌyan chaꞌtaj naꞌaj tyihuoꞌtaxájtaj tɨjɨn tyámuaꞌ mu tyíꞌtyetyeɨtyee.
11 E recebeu o sinal da circuncisão, selo da justiça da fé, quando estava na incircuncisão, para que fosse pai de todos os que creem (estando eles também na incircuncisão, a fim de que também a justiça lhes seja imputada),
12 Ajta ɨ Abraham, aꞌɨ́ɨ pu ajta huaꞌ táataj puéꞌeen ɨ maj jaꞌantyisíꞌchej ɨ junavíj, ajta aꞌɨ́ɨjma ɨ maj tyámuaꞌ tyityetyúuchaꞌɨj tɨꞌɨj ajta aꞌɨ́jna ɨ Abraham, tɨ ajta tyáꞌtzaahuatyaꞌcaꞌaj tɨꞌɨj quee xu jaꞌantyisíichavaꞌcaj ɨ junavíj.
12 e fosse pai da circuncisão, daqueles que não somente são da circuncisão, mas que também andam nas pisadas daquela fé de Abraão, nosso pai, que tivera na incircuncisão.
13 Aꞌyaa pu ɨ Dios tyaꞌtáratziiriꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Abraham, ajta aꞌɨ́ɨjma ɨ maj jitzán eeráanyesij tɨ aꞌyan tyihuáꞌcɨꞌtyij néijmiꞌi ɨ cháanacaj, capu aꞌyan tyaꞌtácatyiij aꞌɨ́ɨjma jimi ɨ maj jaꞌráꞌastej aꞌɨ́jcɨ ɨ nyúucarij ɨ maj jɨn tyíꞌijta, sulu aꞌɨ́ɨjma jimi ɨ maj tyámuaꞌ tyityetyúuchaꞌɨj majta tyáꞌtzaahuatyeꞌ.
13 Porque a promessa de que havia de ser herdeiro do mundo não foi feita pela lei a Abraão ou à sua posteridade, mas pela justiça da fé.
14 Tɨpuaꞌaj aꞌɨ́ɨmaj aꞌyan tyiꞌtɨ́j metyaꞌancuriaꞌan ɨ maj jáꞌastijreꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ nyúucarij ɨ maj jɨn tyíꞌijta, capu ij cheꞌ tyiꞌtɨ́j jeꞌej tyíꞌhuɨɨreꞌ ɨ maj jɨn tyáꞌtzaahuatyeꞌ, capu ajta cheꞌ tyiꞌtɨ́j huɨɨreꞌ ɨ tɨ jɨn Dios tyaꞌtóoratziiriꞌ.
14 Pois, se os que são da lei são herdeiros, logo a fé é vã e a promessa é aniquilada.
15 Jiꞌnye puéjtzij pu huaꞌtáꞌcaa aꞌɨ́jna ɨ nyúucarij ɨ maj jɨn tyíꞌijta, ajta joꞌtɨj quee jáꞌsejreꞌ ɨ nyúucarij maj jɨn tyíꞌijta, camu majta tyiꞌtɨ́j jɨn jáꞌɨtzeereꞌ aꞌɨ́jcɨ jimi ɨ nyúucarij.
15 Porque a lei opera a ira; porque onde não há lei também não há transgressão.
16 Aꞌɨ́j pu jɨn, taꞌaj ij aꞌɨ́jna ɨ tɨ jɨn ɨ Dios tyaꞌtáratziiriꞌ ɨ Abraham aꞌɨ́ɨjma jimi huatyáꞌɨtzeereꞌen ɨ maj jitzán eerámaꞌcan, aꞌyaa pu huáapuaꞌaj huaꞌ jimi tyíꞌsejreꞌ aꞌɨ́jna jɨmeꞌ ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ. Aꞌyaa puꞌij huatóomuaꞌaj tɨquee aꞌɨ́ɨjma naꞌaj jimi tyaꞌtóoratziiriꞌ ɨ maj jaꞌastej ɨ nyúucarij ɨ maj jɨn tyíꞌijta, sulu aꞌɨ́ɨjma pu ajta jimi ɨ maj aꞌyan chaꞌtaj manaꞌaj tyáꞌtzaahuatyeꞌ tɨꞌɨj ɨ Abraham. Aꞌɨ́j pu jɨn aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ tatáataj néijmiꞌcaa ityájma,
16 Portanto, é pela fé, para que seja segundo a graça, a fim de que a promessa seja firme a toda a posteridade, não somente à que é da lei, mas também à que é da fé de Abraão, o qual é pai de todos nós
17 aꞌyaa pu tyéꞌyuꞌsiꞌ ɨ yuꞌxarij jitze tɨjɨn: “Aꞌyaa nu tyimuaꞌantyáarujtye pej pij huaꞌ táataj puéꞌeenyeꞌ muiꞌcaa ɨ tyeɨ́tyee.” Aꞌíi pu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ Dios, ɨ Abraham tɨ jimi tyáꞌantzaahuaj, aꞌɨ́ɨ pu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ Dios tɨ jaayíꞌtɨn tɨ huoꞌtájuurityeꞌen aꞌɨ́ɨjma ɨ maj meríj huácuij, ajta tyíꞌtaahuaj tyiꞌtɨ́j tɨquee xu tyíꞌsejreꞌ.
17 (como está escrito: Por pai de muitas nações te constituí.), perante aquele no qual creu, a saber, Deus, o qual vivifica os mortos e chama as coisas que não são como se já fossem.
18 Ajta aꞌɨ́jna ɨ Abraham, aꞌyaa pu tyáꞌantzaahuaj maj mueꞌtɨ́j jitzán eerányesij ɨ tyeɨ́tyee jeꞌej tɨ Dios tyaꞌtáratziiriꞌ, aꞌɨ́j pu jɨn aꞌɨ́ɨn pueꞌéenyeꞌej taꞌraj ɨ huaꞌ táataj muiꞌcaa ɨ tyeɨ́tyee, aꞌyájna tɨꞌɨj ɨ Dios tyaatéꞌexaa tɨjɨn: “Mueꞌtɨ́j mu ɨ tyeɨ́tyee aꞌ jitze eerányesij.”
18 O qual, em esperança, creu contra a esperança que seria feito pai de muitas nações, conforme o que lhe fora dito: Assim será a tua descendência.
19 Ajta ɨ tɨ jɨn tyáꞌtzaahuatyaꞌcaꞌaj aꞌɨ́jna ɨ Abraham capu huatyápuaꞌriacaꞌ, majta arí tɨn anxɨtyej nyinyiꞌraꞌaj jájchaꞌɨɨcaꞌaj, ajta aꞌɨ́jna ɨ Sara tɨ ɨ́ɨraꞌraꞌan puéꞌeenyeꞌej aꞌɨ́ɨ pu ajta arí ucarístacaꞌaj, aꞌɨ́j pu jɨn aꞌyan tyíꞌmuaꞌajcaa tɨ quee cheꞌ jeꞌej tyíɨꞌriitacaꞌaj mej mij tyiyóoj muáꞌraꞌnyij.
19 E não enfraqueceu na fé, nem atentou para o seu próprio corpo já amortecido (pois era já de quase cem anos), nem tampouco para o amortecimento do ventre de Sara.
20 Capu jaatáxaahuatacaꞌ capu ajta quee cheꞌ jitzán tyiꞌcaꞌnyajcaꞌaj jeꞌej tɨ ɨ Dios tyaꞌtáratziiriꞌ, sulu jéetzeꞌ pu tyáꞌantzaahuaj. Ajta tyaatatyójtziꞌrej ɨ Dios,
20 E não duvidou da promessa de Deus por incredulidade, mas foi fortificado na fé, dando glória a Deus;
21 aꞌyan tyáꞌtzaahuatyeꞌej tɨ ɨ Dios aꞌyan rɨnyij jeꞌej tɨ arí tyaꞌtáratziiriꞌ.
21 e estando certíssimo de que o que ele tinha prometido também era poderoso para o fazer.
22 Aꞌɨ́j pu jɨn ɨ Dios aꞌyan jaatamuaꞌaj aꞌɨ́jcɨ ɨ Abraham tɨ tyámuaꞌ tyiꞌtyúuchaꞌɨɨcaꞌaj aꞌɨ́jcɨ jimi.
22 Pelo que isso lhe foi também imputado como justiça.
23 Ajta aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ tɨ ɨ Dios aꞌyan jaatamuaꞌaj, capu aꞌyan tyéꞌyuꞌsiꞌhuacaꞌaj tɨꞌij aꞌyaa naꞌaj tyáacɨꞌtyij aꞌɨ́jcɨ ɨ Abraham,
23 Ora, não só por causa dele está escrito que lhe fosse tomado em conta,
24 sulu aꞌyaa pu ajta tyoꞌtyéyuꞌsiꞌhuacaꞌ ityájma jimi. Jiꞌnye Dios pu aꞌyan chaꞌtaj naꞌaj tyíꞌtamuaꞌtyej aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ ɨ tyaj jɨn tyáꞌtzaahuatyeꞌ, tɨpuaꞌaj tyetyáꞌantzaahuatyeꞌen aꞌɨ́jcɨ jimi ɨ tɨ jaatájuurityej aꞌɨ́jcɨ ɨ Jesús tɨ tavástaraꞌ puéꞌeen,
24 mas também por nós, a quem será tomado em conta, os que cremos naquele que dos mortos ressuscitou a Jesus, nosso Senhor,
25 ɨ tɨ huatátuiihuacaꞌ tɨꞌij tajitzé maꞌcan huámuɨꞌnyij, aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ tyaj quee xáꞌpuɨꞌ huarɨ́j ɨ Dios jimi, ajta jeꞌen Dios jaatájuurityej tɨꞌij ityájma tyámuaꞌ tyitaatyátoonyij.
25 o qual por nossos pecados foi entregue e ressuscitou para nossa justificação.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.