Romanos 14

Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 Siataꞌaj tyámuaꞌ tyeetyéjeevej aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨquee xu jéehua tyáꞌtzaahuatyeꞌ, caxu tyéꞌihuoꞌraj jeꞌej tɨ aꞌɨ́ɨn tyiꞌtɨ́j tyojóꞌitej.
1 Acolhei ao que é débil na fé, não, porém, para discutir opiniões.
2 Aꞌyájna matɨꞌɨj ɨ séecan tyíꞌmuaꞌtzej tɨ ɨ Dios tyiꞌtáꞌcaa maj néijmiꞌi tyúꞌcuaꞌnyij, majta séecan ɨ maj quee tyámuaꞌ tyáꞌmuaꞌreej jeꞌej tɨ tyíꞌeen ɨ Dios jimi, aꞌɨ́j muꞌuj tyíꞌcuaꞌcaa ɨ tɨ tyeꞌejnyéj a chóotaꞌ.
2 Um crê que de tudo pode comer, mas o débil come legumes;
3 Aꞌyaa puꞌij, aꞌɨ́jna ɨ tɨ néijmiꞌi tyíꞌcuaꞌcaa, cheꞌ quee aꞌyan tyáꞌxaahuataj aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨquee néijmiꞌi tyíꞌcuaꞌcaa, ajta aꞌɨ́jna ɨ tɨquee néijmiꞌi tyíꞌcuaꞌcaa, cheꞌ quee ajta jeꞌej tyáꞌxajta aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨ néijmiꞌi tyíꞌcuaꞌcaa, jiꞌnye Dios pu arí jaataxɨéꞌvej.
3 quem come não despreze o que não come; e o que não come não julgue o que come, porque Deus o acolheu.
4 ¿Aꞌtanyíj muáaj papuéꞌeen pej pij jeꞌej puaꞌaj tyáꞌxajta aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨ séej jimi tyíꞌhuɨɨreꞌ? Tɨpuaꞌaj tyámuaꞌ huárɨnyij nusu quee, aꞌɨ́ɨ puꞌuj jamuaꞌreej ɨ tɨ tyéꞌijtyeꞌ. Ajta aꞌɨ́ɨ pu tyámuaꞌ tyuꞌtyáꞌɨtzeereꞌej, jiꞌnye tavástaraꞌ pu jaayíꞌtɨn tɨꞌij tyámuaꞌ jáaꞌuurej.
4 Quem és tu que julgas o servo alheio? Para o seu próprio senhor está em pé ou cai; mas estará em pé, porque o Senhor é poderoso para o suster.
5 Ajtáhuaꞌaj aꞌyájna, séecan pu aꞌyan tyéꞌmiteerasteꞌ tɨ séej xɨcáj tyaꞌtácaj tɨ jéetzeꞌ juxɨeꞌveꞌ ɨ Dios jimi, quee máaj séecan xɨcáaraꞌ jitze, majta séecan aꞌyan tyíꞌmuaꞌtzej tɨ juxaꞌaj naꞌaj tyiꞌtápuaapuaꞌrej néijmiꞌi ɨ xɨcáj. Aꞌyaa mu mij jujɨ́ɨmuaꞌaj tyámuaꞌ naa tyáꞌmuaꞌreej tyiꞌtɨ́j maj jitzán tyáꞌtzaahuatyeꞌ.
5 Um faz diferença entre dia e dia; outro julga iguais todos os dias. Cada um tenha opinião bem-definida em sua própria mente.
6 Aꞌɨ́jna ɨ tɨ aꞌyan tyéꞌmiteerasteꞌ tɨ séej ɨ xɨcáaraꞌ jitze jéetzeꞌ juxɨeꞌveꞌ, aꞌyaa pu aꞌɨ́jna jɨn tyeetyátzaahuatyeꞌsij ɨ tavástaraꞌ. Ajta aꞌɨ́jna ɨ tɨ néijmiꞌi tyíꞌcuaꞌcaa, aꞌyaa pu ajta rɨcɨj ɨ tavástaraꞌ jimi, ajta aꞌɨ́jna jɨn tyéꞌtyojtziꞌreꞌ ɨ Dios, ajta ɨ tɨquee néijmiꞌi tyíꞌcuaꞌcaa, aꞌyaa pu ajta aꞌɨ́jna jɨn tyíꞌcuaꞌcaa ɨ tavástaraꞌ jimi, ajta pu aꞌɨ́jna jɨn tyéꞌtyojtziꞌreꞌ ɨ Dios.
6 Quem distingue entre dia e dia para o Senhor o faz; e quem come para o Senhor come, porque dá graças a Deus; e quem não come para o Senhor não come e dá graças a Deus.
7 Néijmiꞌi tyatɨꞌɨj tyanaꞌaj puaꞌmáj yan séejreꞌ capu aꞌtɨ́j jusɨ́ɨj júurij, capu ajta aꞌyan tyíꞌmuɨꞌnyij jeꞌej tɨ jusɨ́ɨj tyaꞌajxɨéꞌviꞌraꞌ.
7 Porque nenhum de nós vive para si mesmo, nem morre para si.
8 Tɨpuaꞌaj tyajúurij, aꞌyaa tu tyíꞌtyajuurij tyej tyij tavástaraꞌ huatyáhuɨɨreꞌen, naꞌríij táacuiꞌnyij, aꞌyaa tu tyajta tyíꞌtyacuiꞌnyij tavástaraꞌ jitze maꞌcan. Aꞌɨ́j pu jɨn tɨpuaꞌaj tyajúurij nusu táacuiꞌnyij, tavástaraꞌ tu jitze ajtyámaꞌcan.
8 Porque, se vivemos, para o Senhor vivemos; se morremos, para o Senhor morremos. Quer, pois, vivamos ou morramos, somos do Senhor.
9 Aꞌɨ́j pu jɨn ɨ Cɨríistuꞌ tajitzé maꞌcan huamuɨ́ꞌ, ajta jeꞌen huatájuuriacaꞌ tɨꞌij huaꞌ vástaraꞌ pueꞌéenyeꞌej táꞌraꞌnyij aꞌɨ́ɨjma ɨ maj meríj huácuij, ajta aꞌɨ́ɨjma ɨ maj júurij.
9 Foi precisamente para esse fim que Cristo morreu e ressurgiu: para ser Senhor tanto de mortos como de vivos.
10 ¿Jiꞌnye pej pij muáaj jeꞌej puaꞌaj tyáꞌxaj aꞌihuáaraꞌ? ¿Jiꞌnye pej pij pajta tyáꞌxaahuaj? Néijmiꞌi tu huatátasejrataj ɨ Dios jimi, taꞌaj ij aꞌɨ́ɨn toꞌxɨ́jtyeꞌen ityájma.
10 Tu, porém, por que julgas teu irmão? E tu, por que desprezas o teu? Pois todos compareceremos perante o tribunal de Deus.
11 Jiꞌnye aꞌyaa pu tyáꞌxaj ɨ yuꞌxarij jitze tɨjɨn:
11 Como está escrito: Por minha vida, diz o Senhor, diante de mim se dobrará todo joelho, e toda língua dará louvores a Deus.
12 Aꞌɨ́j tu jɨn néijmiꞌi aꞌyan tyaataxájta ɨ Dios jimi jeꞌej tyaj tyiꞌtɨ́j jɨn huarɨ́j.
12 Assim, pois, cada um de nós dará contas de si mesmo a Deus.
13 Aꞌɨ́j pu jɨn tyicheꞌ quee tajɨ́ɨmuaꞌaj jeꞌej puaꞌaj tyíꞌtaxajtaj. Sulu tyicheꞌ tyámuaꞌ huátaꞌuurej tɨꞌij quee sɨ́ɨj taꞌihuáaraꞌ tyiꞌtɨ́j jɨn ootyáꞌɨtzeereꞌen, nusu yóꞌrɨeenyij ɨ tɨ jɨn tyáꞌtzaahuatyeꞌ.
13 Não nos julguemos mais uns aos outros; pelo contrário, tomai o propósito de não pordes tropeço ou escândalo ao vosso irmão.
14 Tyámuaꞌ nu nyáaj tyáꞌmuaꞌreej tɨquee tyiꞌtɨ́j séejreꞌ tɨ jeꞌej puaꞌaj tyúꞌuurej, nyáaj nu tyáꞌtzaahuatyeꞌ ɨ Jesús jimi tɨ tavástaraꞌ puéꞌeen. Ajta tɨpuaꞌaj sɨ́ɨj aꞌyan tyíꞌmuaꞌajcaj tɨ jeꞌej puaꞌaj tyúꞌuurej, aꞌɨ́j pu jimi quee tyámuaꞌ éenyeꞌej jaꞌmej.
14 Eu sei e estou persuadido, no Senhor Jesus, de que nenhuma coisa é de si mesma impura, salvo para aquele que assim a considera; para esse é impura.
15 Ajta tɨpuaꞌaj aꞌɨ́jna jɨmeꞌ jeꞌej paj muáaj tyiꞌtɨ́j tyíꞌcuaꞌcaa jeꞌej puaꞌaj tyoꞌtóomuaꞌtyij aꞌihuáaraꞌ, aꞌɨ́j paj jɨn quee cheꞌ jaxɨeꞌveꞌ aꞌihuáaraꞌ. Cheꞌ quee aꞌcueráj jɨn joꞌhuɨ́ꞌtzɨꞌɨn jaꞌihuáaraꞌ, jiꞌnye Cɨríistuꞌ puꞌríj jitzán maꞌcan huamuɨ́ꞌ.
15 Se, por causa de comida, o teu irmão se entristece, já não andas segundo o amor fraternal. Por causa da tua comida, não faças perecer aquele a favor de quem Cristo morreu.
16 Caxu sij tyiꞌtáꞌcareꞌen tɨ jeꞌej puaꞌaj tyúꞌrɨnyij ɨ tɨ naa tyíꞌeen jaꞌmua jimi.
16 Não seja, pois, vituperado o vosso bem.
17 Jiꞌnye aꞌájna joꞌtɨj ɨ Dios tyejéꞌijtaj, capu aꞌɨ́ɨn juxɨeꞌveꞌ jeꞌej tyaj tyiꞌtɨ́j tyíꞌcuaꞌcaa nusu jeꞌej tyaj tyíꞌtyeyaꞌcaa, sulu tyej tyámuaꞌ tyíꞌtyechajcaj, tatatyámuaꞌveꞌej aꞌɨ́jna jitze maꞌcan ɨ júuricamaꞌraꞌ ɨ Dios.
17 Porque o reino de Deus não é comida nem bebida, mas justiça, e paz, e alegria no Espírito Santo.
18 Aꞌɨ́jna ɨ tɨ aꞌyan tyáꞌhuɨɨreꞌ ɨ Cɨríistuꞌ, tyámuaꞌ pu tyéꞌtyojtziꞌreꞌ ɨ Dios, majta ɨ tyeɨ́tyee aꞌyaa mu tyáꞌmuaꞌreeren tɨ aꞌɨ́ɨn tyámuaꞌ tyíꞌtyevij.
18 Aquele que deste modo serve a Cristo é agradável a Deus e aprovado pelos homens.
19 Aꞌɨ́j pu jɨn tyicheꞌ aꞌyan tyityeetyátacaꞌnyej tyej tyij tyámuaꞌ tyiꞌtyítachaꞌɨɨj, ajta tyej tyij tajɨ́ɨmuaꞌaj huatyátahuɨɨreꞌen.
19 Assim, pois, seguimos as coisas da paz e também as da edificação de uns para com os outros.
20 Caxu yóꞌjɨpuan ɨ muárɨeꞌriaꞌraꞌ ɨ Dios aꞌɨ́jna jɨmeꞌ jeꞌej siaj tyiꞌtɨ́j tyíꞌcuaꞌcaa. Jiꞌnye néijmiꞌi pu ɨ cueꞌráj tyámuaꞌ tyíꞌeen, aꞌɨ́ɨ puꞌuj quee xáꞌpuɨꞌ tɨpuaꞌaj tyiꞌtɨ́j puáacuaꞌnyij tɨ séej jimi jeꞌej puaꞌaj een, jiꞌnye aꞌɨ́ɨ pu yoꞌrɨésij ɨ tɨ jɨn tyáꞌtzaahuatyeꞌ.
20 Não destruas a obra de Deus por causa da comida. Todas as coisas, na verdade, são limpas, mas é mau para o homem o comer com escândalo.
21 Aꞌɨ́j pu jɨn jéetzeꞌ tyámuaꞌ siaj quee hueꞌraꞌaj cuaꞌajcaj, naꞌríij siaj nahuáj yaꞌcaj, siajta quee tyiꞌtɨ́j jeꞌej uuriaj tɨꞌij quee sɨ́ɨj jáꞌmuaꞌihuaaraꞌ tyiꞌtɨ́j jɨn ootyáꞌɨtzeereꞌen.
21 É bom não comer carne, nem beber vinho, nem fazer qualquer outra coisa com que teu irmão venha a tropeçar [ou se ofender ou se enfraquecer].
22 Aꞌɨ́jna ɨ paj jɨn tyáꞌtzaahuatyeꞌ, aꞌyaa pu tyúuxɨeꞌveꞌ paj aꞌɨ́jna jɨn tyámuaꞌ eenyeꞌ ɨ Dios jimi. Cheꞌ huatóotyamuaꞌveꞌen aꞌɨ́jna ɨ tɨquee jumuaꞌtzíiraꞌaj jɨn óoxɨjtyeꞌ jeꞌej tɨ tyiꞌtɨ́j jɨn rɨcɨj.
22 A fé que tens, tem-na para ti mesmo perante Deus. Bem-aventurado é aquele que não se condena naquilo que aprova.
23 Ajta ɨ tɨquee tyámuaꞌ tyáꞌmuaꞌreej tɨ aꞌyan tyíꞌxaꞌpuɨꞌ tɨ tyiꞌtɨ́j huácuaꞌnyij, ajta jeꞌen jáacuaꞌnyij aꞌɨ́j pu jɨn jeꞌej puaꞌaj tyoꞌtóomuaꞌsij, jiꞌnye aꞌɨ́ɨ pu quee tyáꞌtzaahuatyeꞌ tyíꞌcuaꞌ, ajta tyiꞌtɨ́j tɨnaꞌaj tɨ jɨn aꞌtɨ́j aꞌyan rɨjcaj quee tyámuaꞌ tyáꞌtzaahuatyeꞌej, aꞌɨ́j pu jɨn ootyáꞌɨtzeereꞌej ɨ Dios jimi.
23 Mas aquele que tem dúvidas é condenado se comer, porque o que faz não provém de fé; e tudo o que não provém de fé é pecado.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.