Lucas 8
Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs ARIB
1 Tɨꞌɨj aꞌyan tyuꞌrɨ́j, Jesús pu aꞌáa joꞌcháꞌcanyaꞌaj muiꞌcaquéj ɨ chájtaꞌnaj jitze, huaꞌixáatyaꞌaj ɨ nyúucariaꞌraꞌ ɨ Dios. Aꞌɨ́ɨ mu majta jamuán huajúꞌcaꞌaj ɨ maj tamuáamuataꞌ japuan huaꞌpuaj aráꞌasej,
1 Logo depois disso, andava Jesus de cidade em cidade, e de aldeia em aldeia, pregando e anunciando o evangelho do reino de Deus; e iam com ele os doze,
2 séecan mu majta úucaa jamuán huajúꞌcaꞌaj ɨ Jesús tɨ tyihuóꞌhuaa ɨ maj tyiyáaruꞌuj huaꞌ tzajtaꞌ séjriaꞌcaꞌaj. Aꞌɨ́ɨ pu sɨ́ɨj aꞌɨ́ɨn puéꞌeen aꞌɨ́jna ɨ Maríia, ɨ maj aꞌyan jatamuáꞌmuaj tɨjɨn Magdala tɨ jáꞌmaꞌcan, ɨ maj jitzán iiráacɨj ɨ tyiyáaruꞌuj ɨ maj aráahuaꞌpuaj aráꞌasej,
2 bem como algumas mulheres que haviam sido curadas de espíritos malignos e de enfermidades: Maria, chamada Madalena, da qual tinham saído sete demônios.
3 aꞌɨ́ɨ pu ajta huaꞌ jamuán huamaꞌcaꞌaj aꞌɨ́jna ɨ Juana, ɨ tɨ ɨ́raꞌraꞌ puéꞌeen aꞌɨ́jcɨ ɨ Cuza, ɨ tɨ tyiꞌtyéjvee ɨ Herodes jimi, ajta aꞌɨ́jna ɨ Susana, majtáhuaꞌaj séecan maj majta huáꞌhuɨɨriaꞌcaꞌaj tyiꞌtɨ́j maj tyíꞌchaꞌɨɨcaꞌaj jɨmeꞌ.
3 Joana, mulher de Cuza, procurador de Herodes, Susana, e muitas outras que os serviam com os seus bens.
4 Mueꞌtɨ́j mu ɨ tyeɨ́tyee jaꞌráacɨj ɨ séej chájtaꞌnaj jitze majta séej, mej mij jaaséj aꞌɨ́jcɨ ɨ Jesús, aj mu mij jéehua tyúusɨɨj ɨ tyeɨ́tyee. Aj puꞌij Jesús aꞌyan tyihuaꞌajmuáꞌtyej séej nyúucarij jɨmeꞌ aꞌyan tɨjɨn:
4 Ora, ajuntando-se uma grande multidão, e vindo ter com ele gente de todas as cidades, disse Jesus por parábola:
5 —Aꞌtɨ́j tɨ tyíꞌhuastee pu aꞌáa joꞌmej joꞌtɨj tyajáꞌhuasteꞌ. Ajta tɨꞌɨj tyiꞌhuástyaꞌcaj, séecan pu ɨ ímueꞌrij juyéj jitze huavatzɨ́ɨjraa, matɨꞌɨj mij ɨ tyeɨ́tyee japuan huahuíistɨraa, majta ɨ pínaꞌsee mu jaaréꞌjeꞌpuj.
5 Saiu o semeador a semear a sua semente. E quando semeava, uma parte da semente caiu à beira do caminho; e foi pisada, e as aves do céu a comeram.
6 Ajta séecan ɨ ímueꞌrij aꞌáa pu joꞌvatzɨ́ɨjraa ɨ tyetyéj tzajtaꞌ, ajta tɨꞌɨj ajnyáxɨ aj puꞌij huariáꞌtaj ɨ xɨcáj jɨmeꞌ, jiꞌnye capu huaréenajyiꞌcaa.
6 Outra caiu sobre pedra; e, nascida, secou-se porque não havia umidade.
7 Ajta séecan ɨ ímueꞌrij tzícareꞌej pu tzajtaꞌ huavatzɨ́ɨjraa, aj puꞌij ɨ tzícareꞌej huahuásej jamuán ɨ ímueꞌrij, capu jaatáꞌ tɨꞌij ajnyáxɨꞌɨn ɨ ímueꞌrij.
7 E outra caiu no meio dos espinhos; e crescendo com ela os espinhos, sufocaram-na.
8 Ajta séecan ɨ ímueꞌrij, aꞌáa pu joꞌvatzɨ́ɨjraa joꞌtɨj joꞌjɨ́ꞌreꞌen ɨ chuéj, néijmiꞌi pu ajnyéj, tɨꞌquij huácɨɨriacaꞌ, aꞌyaa pu jéetzeꞌ tyeꞌrájraa quee ɨ tɨ jaahuástej.
8 Mas outra caiu em boa terra; e, nascida, produziu fruto, cem por um. Dizendo ele estas coisas, clamava: Quem tem ouvidos para ouvir, ouça.
9 Majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj jamuán huacɨ́j, aꞌyaa mu tyaataꞌíhuoꞌriꞌ jeꞌej tɨ huatóomuaꞌaj aꞌɨ́jna ɨ nyúucarij tɨ jaataxájtacaꞌ.
9 Perguntaram-lhe então seus discípulos o que significava essa parábola.
10 Aꞌyaa pu tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
10 Respondeu ele: A vós é dado conhecer os mistérios do reino de Deus; mas aos outros se fala por parábolas; para que vendo, não vejam, e ouvindo, não entendam.
11 ’Aꞌɨ́jna ɨ nyúucarij ɨ nyaj jaataxájtacaꞌ aꞌyaa pu huatóomuaꞌaj tɨjɨn: Aꞌɨ́jna ɨ ímueꞌrij, aꞌɨ́ɨ pu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ nyúucariaꞌraꞌ ɨ Dios,
11 É, pois, esta a parábola: A semente é a palavra de Deus.
12 ajta aꞌɨ́jna ɨ tɨ huavatzɨ́ɨjraa ɨ juyéj jitze, aꞌyaa pu een matɨꞌɨj aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj janamuaj ɨ nyúucariaꞌraꞌ ɨ Dios, ajta jeꞌen ɨ tyiyáaruꞌ mujoꞌvaꞌmaꞌaj jaꞌmej aꞌɨ́ɨ puꞌij huáariꞌraj ɨ nyúucarij tɨ arí huaꞌtzajtaꞌ huatyáꞌɨtzee, mej mij quee tyáꞌantzaahuatyeꞌen, ajta tɨꞌij quee Dios huaꞌ japua huatányuunyij.
12 Os que estão à beira do caminho são os que ouvem; mas logo vem o Diabo e tira-lhe do coração a palavra, para que não suceda que, crendo, sejam salvos.
13 Ajta aꞌɨ́jna ɨ tɨ tyetyéj tzajtaꞌ huavatzɨ́ɨjraa, aꞌyaa pu een matɨꞌɨj aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj jutyamuaꞌveꞌej jaꞌancuriáaꞌ ɨ nyúucariaꞌraꞌ ɨ Dios, ajta camu jéehua tyéꞌviicueꞌ, aꞌtzúj mu áꞌtyeeren maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ, ajta tɨꞌɨjta atyojoꞌréꞌnyej aꞌájna xɨcáaraꞌ maj jitzán jajpuéjtzij, camu tyoꞌtáviicueꞌraj sulu jiyeꞌtzín mu yoꞌhuáꞌxɨj.
13 Os que estão sobre a pedra são os que, ouvindo a palavra, a recebem com alegria; mas estes não têm raiz, apenas crêem por algum tempo, mas na hora da provação se desviam.
14 Ajta ɨ ímueꞌrij tɨ tzícareꞌej tzajtaꞌ huavatzɨ́ɨjraa, aꞌyaa pu een matɨꞌɨj ɨ maj janamuaj ɨ nyúucarij, ajta aꞌɨ́ɨ pu huáꞌmueꞌtɨj íiyan tɨ tyíꞌsejreꞌ ɨ cháanacaj japua, aꞌɨ́jna ɨ maj jéehua tyiꞌijchaꞌɨ́ɨj, nusu ɨ tɨ naa tyuꞌséꞌrin, aꞌɨ́j mu jɨn quee aróoꞌastee maj tyámuaꞌ eenyeꞌ ɨ Dios jimi.
14 A parte que caiu entre os espinhos são os que ouviram e, indo seu caminho, são sufocados pelos cuidados, riquezas, e deleites desta vida e não dão fruto com perfeição.
15 Ajta aꞌɨ́jna ɨ ímueꞌrij tɨ aꞌáa joꞌvatzɨ́ɨjraa ɨ chuéj japua joꞌtɨj joꞌjɨ́ꞌreꞌen, aꞌɨ́ɨ mu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ maj tyámuaꞌ een ɨ jutzájtaꞌ, majta juxɨéꞌviꞌraꞌ jɨn janamuaj majta aꞌyan rɨcɨj jeꞌej tɨ tyéꞌijta ɨ nyúucariaꞌraꞌ ɨ Dios, aꞌyaa mu mij jéehua tyuꞌtyáhuɨɨreꞌsij ɨ Dios jimi.
15 Mas a que caiu em boa terra são os que, ouvindo a palavra com coração reto e bom, a retêm e dão fruto com perseverança.
16 ’Capu aꞌtɨ́j jaꞌantyítɨeeraj ɨ tɨéj taꞌaj ij tyiꞌtɨ́j jɨn jaꞌváꞌnaj, nusu tɨꞌij utáatzij jityej yeꞌrájchetyij, sulu áan pu ɨmuáj yoꞌojchesij, mej mij atanyéjnyeꞌrij ɨ maj utyáruꞌpij.
16 Ninguém, pois, acende uma candeia e a cobre com algum vaso, ou a põe debaixo da cama; mas põe-na no velador, para que os que entram vejam a luz.
17 Aꞌyaa pu chaꞌtánaꞌaj quee tyiꞌtɨ́j tyíꞌsejreꞌ tɨ jusén jɨn avíitziꞌhuaj jaꞌmej, capu ajta jusén jɨn avíitziꞌhuaj jaꞌmej jeꞌej maj tyiꞌtɨ́j tyíꞌmuaꞌreej ɨ tyeɨ́tyee.
17 Porque não há coisa encoberta que não haja de manifestar-se, nem coisa secreta que não haja de saber-se e vir à luz.
18 ’Aꞌyaa puꞌij, tyámuaꞌ xu tyuꞌnamuaj, jiꞌnye aꞌɨ́jna ɨ tɨ tyiꞌtɨ́j tyíchaꞌɨj, Dios pu jéetzeꞌ tyaataꞌsij, ajta aꞌɨ́jna ɨ tɨ quee tyiꞌtɨ́j tyíchaꞌɨj, Dios pu jáariꞌraj aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨ aꞌyan tyéꞌmiteerasteꞌ tɨ jájchaꞌɨj.
18 Vede, pois, como ouvis; porque a qualquer que tiver lhe será dado, e a qualquer que não tiver, até o que parece ter lhe será tirado.
19 ’Aꞌɨ́jna ɨ náanajraꞌ ɨ Jesús majta ihuáamuaꞌmuaꞌ, aꞌɨ́ɨ mu ajeꞌréꞌnyej joꞌtɨj aꞌɨ́ɨn joꞌtyávaacaꞌaj, ajta capu huatáɨꞌriitariacaꞌ maj ajtyáxɨɨrej aꞌɨ́jcɨ jimi, jiꞌnye jéehua mu ɨ tyeɨ́tyee ajaꞌtyúusɨɨriaꞌcaꞌaj.
19 Vieram, então, ter com ele sua mãe e seus irmãos, e não podiam aproximar-se dele por causa da multidão.
20 Aꞌtɨ́j pu aꞌyan tyaatéꞌexaa aꞌɨ́jcɨ ɨ Jesús tɨjɨn:
20 Foi-lhe dito: Tua mãe e teus irmãos estão lá fora, e querem ver-te.
21 Aj puꞌij ɨ Jesús aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
21 Ele, porém, lhes respondeu: Minha mãe e meus irmãos são estes que ouvem a palavra de Deus e a observam.
22 Séej xɨcáaraꞌ jitze, Jesús pu atyájraa ɨ báarcuj jitze majta aꞌɨ́ɨmaj jamuán ɨ tɨ huaꞌantyíhuoj, aꞌyaa puꞌij tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
22 Ora, aconteceu certo dia que entrou num barco com seus discípulos, e disse-lhes: Passemos à outra margem do lago. E partiram.
23 móocheꞌ mu jájtyij japua huajuꞌcaj, tɨꞌɨj ɨ Jesús huatácuj. Aj puꞌij caꞌnyíin jɨn huatáꞌaacariacaꞌ, ajta jéehua atyáxɨjrihuaꞌaj ɨ jájtyij ɨ báarcuj jitze, muꞌríj tɨn ajoꞌcárutyisimaꞌaj.
23 Enquanto navegavam, ele adormeceu; e desceu uma tempestade de vento sobre o lago; e o barco se enchia de água, de sorte que perigavam.
24 Aj mu mij ɨ maj jamuán huacɨ́j jaajɨ́stej aꞌɨ́jcɨ ɨ Jesús, aꞌyaa mu tyaatéꞌexaa tɨjɨn:
24 Chegando-se a ele, o despertaram, dizendo: Mestre, Mestre, estamos perecendo. E ele, levantando-se, repreendeu o vento e a fúria da água; e cessaram, e fez-se bonança.
25 Aj puꞌij téꞌej aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj aꞌɨ́ɨjma ɨ maj jamuán huacɨ́j tɨjɨn:
25 Então lhes perguntou: Onde está a vossa fé? Eles, atemorizados, admiraram-se, dizendo uns aos outros: Quem, pois, é este, que até aos ventos e à água manda, e lhe obedecem?
26 Matɨꞌɨj antacɨ́j aꞌáa mu jaꞌráꞌaj aꞌáa tɨ huatacaꞌaj a Gadara, után jitze pujmuaꞌ tɨ jáꞌsejreꞌ aꞌájna a Galileea.
26 Apontaram à terra dos gerasenos, que está defronte da Galiléia.
27 Tɨꞌɨj ɨ Jesús eetáraj ɨ báarcuj jitze, aj puꞌij sɨ́ɨj jaꞌantyinájchacaꞌ ɨ tyévij tɨ tyiyáaruꞌ tzajtaꞌ séjriaꞌcaꞌaj, aꞌɨ́ɨ puꞌij ajtyáxɨɨriacaꞌ. Puꞌríj áꞌtyeeviꞌcaꞌaj tɨquee tyíꞌchajcaꞌaj aꞌɨ́jna ɨ aꞌtɨ́j, capu ajta chiꞌij tzajtaꞌ chajcaꞌaj, sulu aꞌáa pu jáꞌchajcaꞌaj joꞌmaj muɨꞌchítyee jáꞌavaꞌtacaa.
27 Logo que saltou em terra, saiu-lhe ao encontro um homem da cidade, possesso de demônios, que havia muito tempo não vestia roupa, nem morava em casa, mas nos sepulcros.
28 Tɨꞌɨj jaaséej aꞌɨ́jcɨ ɨ Jesús, aꞌáa pu véjriꞌ jimi tyítunutacaꞌ, aꞌyan tyiꞌjíihuaj tɨjɨn:
28 Quando ele viu a Jesus, gritou, prostrou-se diante dele, e com grande voz exclamou: Que tenho eu contigo, Jesus, Filho do Deus Altíssimo? Rogo-te que não me atormentes.
29 Aꞌyaa pu tyuꞌtaxájtacaꞌ, jiꞌnye Jesús pu jaataꞌíj ɨ tyiyáaruꞌ tɨ iirájraꞌnyij ɨ tyévij jitze. Mueꞌtɨ́j mu tzajtaꞌ séjriaꞌcaꞌaj ɨ tyiyáaruꞌuj aꞌɨ́jcɨ ɨ aꞌtɨ́j, majta ɨ tyeɨ́tyee ɨ maj aꞌáa jáꞌchajcaꞌaj, aꞌɨ́ɨ mu jaꞌnájɨꞌquihuaꞌaj muácaꞌraꞌan jitze, majta ɨcájraꞌan jitze cadéenaj jɨmeꞌ, majta jaatyáꞌavaataj, ajta aꞌɨ́jna ɨ tyévij, aꞌɨ́ɨ pu jajtzáꞌnaꞌaj ɨ cadéenaj, ajta maꞌúrutyij joꞌtɨj quee jaꞌ tyiꞌtɨ́j.
29 Porque Jesus ordenara ao espírito imundo que saísse do homem. Pois já havia muito tempo que se apoderara dele; e guardavam-no preso com grilhões e cadeias; mas ele, quebrando as prisões, era impelido pelo demônio para os desertos.
30 Jesús puꞌij aꞌyan tyaataꞌíhuoꞌriꞌ tɨjɨn:
30 Perguntou-lhe Jesus: Qual é o teu nome? Respondeu ele: Legião; porque tinham entrado nele muitos demônios.
31 aꞌɨ́ɨ mu mij ɨ tyiyáaruꞌuj aꞌyan tyaatáhuaviiriꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Jesús tɨquee huoꞌtaꞌítyej joꞌmaj jáꞌnamiꞌ ɨ tyiyáaruꞌuj.
31 E rogavam-lhe que não os mandasse para o abismo.
32 Majta a véjriꞌ jéehua ɨ tuíixuj joꞌtyúꞌuucaꞌaj, aꞌáa mu tyojóohuɨɨracaꞌaj ɨ jɨríj jitze, aꞌɨ́ɨ mu mij ɨ tyiyáaruꞌuj aꞌyan tyaatáhuaviiriꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Jesús tɨ huoꞌtáꞌan mej mij tuíixuj tzajtaꞌ utyájrutyej, aj puꞌij Jesús huoꞌtaꞌ.
32 Ora, andava ali pastando no monte uma grande manada de porcos; rogaram-lhe, pois que lhes permitisse entrar neles, e lho permitiu.
33 Matɨꞌɨj mij iiráacɨj ɨ tyévij tzajtaꞌ, majta jeꞌen ɨ tuíixuj tzajtaꞌ utyájrupij, majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ tuíixuj mu joꞌhuáachajraa, matɨꞌɨj mij ancáavatzɨj joꞌtɨj jaꞌancátyee, aj mu mij jáataꞌ atyáavatzɨj aꞌáa mu atyájcuii.
33 E tendo os demônios saído do homem, entraram nos porcos; e a manada precipitou-se pelo despenhadeiro no lago, e afogou-se.
34 Majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj huaꞌchaꞌɨɨcaꞌaj ɨ tuíixuj, matɨꞌɨj jaaséej jeꞌej tɨ tyiꞌtɨ́j huarɨ́j, aꞌɨ́ɨ mu joꞌhuáachajraa, matɨꞌɨj mij chájtaꞌ tyojoꞌtaxájtacaꞌ, majta néijmiꞌqueꞌ joꞌmaj joꞌcháatɨmee.
34 Quando os pastores viram o que acontecera, fugiram, e foram anunciá-lo na cidade e nos campos.
35 Matɨꞌɨj mij ɨ tyeɨ́tyee ajeꞌréꞌnyej mej mij jaaséj jeꞌej tɨ tyiꞌtɨ́j huarɨ́j. Matɨꞌɨj aꞌáa joꞌréꞌnyej joꞌtɨj ɨ Jesús joꞌtyávaacaꞌaj, aꞌáa mu yóꞌtyoo aꞌɨ́jcɨ ɨ aꞌtɨ́j ɨ maj jitzán iiráacɨj ɨ tyiyáaruꞌuj, aꞌáa pu joꞌtácatyii ajta arí tyíꞌchajcaꞌaj, capu cheꞌ jutɨmueꞌracaꞌaj, aj mu mij tyuꞌtátzɨɨn.
35 Saíram, pois, a ver o que tinha acontecido, e foram ter com Jesus, a cujos pés acharam sentado, vestido e em perfeito juízo, o homem de quem havia saído os demônios; e se atemorizaram.
36 Majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj jaaséej, aꞌɨ́ɨ mu huoꞌtéꞌexaa ɨ tyeɨ́tyee jeꞌej tɨ ɨ Jesús tyáahuaj aꞌɨ́jcɨ ɨ aꞌtɨ́j tyiyáaruꞌuj maj tzajtaꞌ séjriaꞌcaꞌaj.
36 Os que tinham visto aquilo contaram-lhes como fora curado o endemoninhado.
37 Matɨꞌɨj mij néijmiꞌi ɨ tyeɨ́tyee ɨ maj aꞌáa joꞌcháatɨmaꞌcaa aꞌájna a Gadara, aꞌɨ́ɨ mu jaatáhuaviiriꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Jesús tɨ jóꞌraꞌnyij, jiꞌnye jéehua mu tyuꞌtátzɨɨn. Aꞌɨ́j pu jɨn Jesús atyájraa ɨ báarcuj jitze, tɨꞌquij jóꞌraa.
37 Então todo o povo da região dos gerasenos rogou-lhe que se retirasse deles; porque estavam possuídos de grande medo. Pelo que ele entrou no barco, e voltou.
38 Ajta aꞌɨ́jna ɨ aꞌtɨ́j ɨ maj tyiyáaruꞌuj tzajtaꞌ iiráacɨj, jéehua pu jaatáhuaviiriꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Jesús tɨ jaatáꞌan tɨ jamuán jóꞌraꞌnyij, ajta ɨ Jesús aꞌyaa pu tyaataꞌíj tɨ aꞌáa joꞌtyáꞌɨtzeereꞌen, aꞌyaa pu tyaatéꞌexaa tɨjɨn:
38 Pedia-lhe, porém, o homem de quem haviam saído os demônios que o deixasse estar com ele; mas Jesus o despediu, dizendo:
39 —Huariáꞌraꞌ joꞌpaj jaꞌchej, pej pij néijmiꞌi huoꞌtéꞌexaatyeꞌen jeꞌej tɨ ɨ Dios tyúꞌruuj a jimi.
39 Volta para tua casa, e conta tudo quanto Deus te fez. E ele se retirou, publicando por toda a cidade tudo quanto Jesus lhe fizera.
40 Tɨꞌɨj ɨ Jesús huariáꞌraa után jitze pujmuaꞌ, tyámuaꞌ mu naa ɨ tyeɨ́tyee tyetyéejej muutyámuaꞌvaꞌaj, jiꞌnye néijmiꞌi mu jachoꞌvaꞌcaꞌaj.
40 Quando Jesus voltou, a multidão o recebeu; porque todos o estavam esperando.
41 Aj puꞌij sɨ́ɨj ajeꞌréꞌnyej tɨ aꞌyan ántyapuaj tɨjɨn Jairo, aꞌɨ́ɨ pu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ tɨ tyíꞌijtacaꞌaj u tyeyúuj tzajtaꞌ. Aꞌɨ́ɨ puꞌij Jesús jimi tyítunutacaꞌ, ajta aꞌyan tyaatáhuaviiriꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Jesús tɨ aꞌáa joꞌréꞌnyej joꞌtɨj jaꞌchej,
41 E eis que veio um homem chamado Jairo, que era chefe da sinagoga; e prostrando-se aos pés de Jesus, rogava-lhe que fosse a sua casa;
42 jiꞌnye séej puꞌuj tyiyójcaꞌaj íitacan, tɨ aꞌyan tyéejchaꞌɨɨcaꞌaj aꞌchu tamuáamuataꞌ japuan huaꞌpuaj nyinyiꞌraꞌaj, ajta arí áꞌmeꞌriajcaꞌaj.
42 porque tinha uma filha única, de cerca de doze anos, que estava à morte. Enquanto, pois, ele ia, apertavam-no as multidões.
43 Ajta huaꞌ tzajtaꞌ ɨ tyeɨ́tyee íitɨꞌ pu aꞌáa joꞌtyávaacaꞌaj tɨ arí tamuáamuataꞌ japuan huaꞌpuaj nyinyiꞌraꞌaj áꞌtyeej tɨ tyíꞌcuiꞌ aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ tɨ anányinyicaꞌaj ɨ xúureꞌej, ajta arí néijmiꞌi jɨn tyajaꞌhuóorɨeecaꞌaj aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ tɨ huóoꞌijtacaꞌ aꞌɨ́ɨjma jimi ɨ maj tyíꞌhuaꞌtacaa, ajta capu aꞌtɨ́j jaayíꞌtɨhuaꞌaj tɨ tyáahuaatyeꞌen.
43 E certa mulher, que tinha uma hemorragia havia doze anos {e gastara com os médicos todos os seus haveres} e por ninguém pudera ser curada,
44 Tɨꞌquij aꞌɨ́jna ɨ íitɨꞌ huáritaꞌ ajoꞌréꞌnyej aꞌɨ́jcɨ ɨ Jesús, aj puꞌij jaꞌajtamuárɨej ɨ máancajraꞌan jitze, tɨꞌɨj aꞌyan huarɨ́j aj puꞌij huatyápuaꞌriacaꞌ ɨ tɨ anányinyicaꞌaj ɨ xúureꞌej.
44 chegando-se por detrás, tocou-lhe a orla do manto, e imediatamente cessou a sua hemorragia.
45 Tɨꞌquij Jesús aꞌyan tyihuoꞌtaꞌíhuoꞌriꞌ tɨjɨn:
45 Perguntou Jesus: Quem é que me tocou? Como todos negassem, disse-lhe Pedro: Mestre, as multidões te apertam e te oprimem.
46 Ajta ɨ Jesús aꞌyaa pu tyuꞌtaxájtacaꞌ tɨjɨn:
46 Mas disse Jesus: Alguém me tocou; pois percebi que de mim saiu poder.
47 Ajta aꞌɨ́jna ɨ íitɨꞌ, aꞌɨ́ɨ pu jáamuaꞌreeriꞌ tɨ quee ɨꞌriitacaꞌaj tɨ huatyóoꞌavaaj, aj puꞌij ajeꞌréꞌnyej juviváaj, tɨꞌquij tyítunutacaꞌ jimi ɨ Jesús. Aꞌyaa puꞌij néijmiꞌi tyuꞌtaxájtacaꞌ jeꞌej tɨ een jɨmeꞌ tyaꞌajtamuárɨej, ajta jeꞌej tɨꞌij tyuꞌrúj.
47 Então, vendo a mulher que não passara despercebida, aproximou-se tremendo e, prostrando-se diante dele, declarou-lhe perante todo o povo a causa por que lhe havia tocado, e como fora imediatamente curada.
48 Jesús puꞌij aꞌyan tyaatéꞌexaa tɨjɨn:
48 Disse-lhe ele: Filha, a tua fé te salvou; vai-te em paz.
49 Óocheꞌ pu tyiꞌxáatacaj aꞌɨ́jna ɨ Jesús, tɨꞌɨj sɨ́ɨj ajeꞌréꞌnyej tɨ huaꞌ jitze ajtyámaꞌcan ɨ maj aꞌáa jaꞌchej ɨ Jairo jamuán, aꞌɨ́jna ɨ tɨ tyíꞌijta ɨ tyeyúuj tzajtaꞌ, aꞌyaa puꞌij tyaatéꞌexaa tɨjɨn:
49 Enquanto ainda falava, veio alguém da casa do chefe da sinagoga dizendo: A tua filha já está morta; não incomodes mais o Mestre.
50 Ajta ɨ Jesús tɨꞌɨj aꞌyan tyáanamuajriꞌ aꞌyaa pu tyaatéꞌexaa aꞌɨ́jcɨ ɨ Jairo tɨjɨn:
50 Jesus, porém, ouvindo-o, respondeu-lhe: Não temas: crê somente, e será salva.
51 Matɨꞌɨj aꞌáa jaꞌráꞌaj joꞌtɨj ɨ Jairo jaꞌchej, capu huoꞌtaꞌ ɨ tyeɨ́tyee maj aꞌúun joꞌtyájrutyej u chiꞌtáj, aꞌɨ́ɨjma puꞌuj huatáꞌ ɨ Pedro, ajta ɨ Juan, ajta aꞌɨ́jcɨ ɨ Santiago, ajta aꞌɨ́ɨjma ɨ huásimuaꞌmuaꞌ ɨ tɨ huamuɨ́ꞌ.
51 Tendo chegado à casa, a ninguém deixou entrar com ele, senão a Pedro, João, Tiago, e o pai e a mãe da menina.
52 Néijmiꞌi mu ɨ tyeɨ́tyee juyiinyacaꞌaj majta juxaamuɨjrityaꞌcaꞌaj, ajta aꞌɨ́jna ɨ Jesús, aꞌyaa pu tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
52 E todos choravam e pranteavam; ele, porém, disse: Não choreis; ela não está morta, mas dorme.
53 Néijmiꞌi mu jaatyaꞌatzájraa, jiꞌnye máamuaꞌreeriacaꞌaj tɨjɨn huamuɨ́ꞌ.
53 E riam-se dele, sabendo que ela estava morta.
54 Aj puꞌij ɨ Jesús jajvíꞌ ɨ muácaꞌraꞌan jitze, ajta caꞌnyíin jɨn aꞌyan tyaatajé tɨjɨn:
54 Então ele, tomando-lhe a mão, exclamou: Menina, levanta-te.
55 Tɨꞌquij aꞌɨ́ɨn huatájuuriacaꞌ, ajta jeꞌen ájchej, ajta ɨ Jesús aꞌyaa pu tyihuoꞌtaꞌíj ɨ huásimuaꞌmuaꞌ mej mij tyáacueꞌtyej.
55 E o seu espírito voltou, e ela se levantou imediatamente; e Jesus mandou que lhe desse de comer.
56 Jéehua mu jeꞌej tyityoꞌtóomuajtyacaꞌ ɨ huásimuaꞌmuaꞌ, ajta ɨ Jesús aꞌyaa pu tyihuoꞌtáꞌijmuejriꞌ maj quee aꞌtɨ́j ixaatyeꞌej jeꞌej tɨ tyiꞌtɨ́j huarɨ́j.
56 E seus pais ficaram maravilhados; e ele mandou-lhes que a ninguém contassem o que havia sucedido.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.