Hebreus 6

Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Aꞌɨ́j pu jɨn tyicheꞌ huajuꞌun tyej tyij jéetzeꞌ huahuóseꞌen ɨ Dios jimi, tyataꞌaj tyij jéetzeꞌ jáarɨꞌrej ɨ nyúucariaꞌraꞌ ɨ Cɨríistuꞌ. Tyicheꞌ quee aꞌɨ́j tyanaꞌaj namuajraj ɨ nyúucarij tɨ jɨmeꞌ jaxaj tyej tyij seequéj tyúꞌmuaꞌtyij, aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ ɨ yiꞌráj tɨquee tyiꞌtɨ́j huɨɨreꞌ ɨ Dios jimi, nusu ɨ nyúucarij tɨ jaxaj tyej tyij tyáꞌantzaahuatyeꞌen ɨ Dios jimi,
1 Portanto, deixemos de lado os ensinamentos básicos a respeito de Cristo e sigamos em frente, alcançando a maturidade em nosso entendimento. Certamente não precisamos lançar novamente os alicerces, ou seja, o arrependimento das obras mortas, a fé em Deus,
2 jeꞌej maj tyitaamuáꞌtyej tyej tyij huáɨꞌhuacaꞌ ɨ Cɨríistuꞌ jitzán maꞌcan, nusu ɨ tyaj huaꞌváꞌmuarɨeꞌxɨꞌɨn aꞌɨ́ɨjma ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ, ajta aꞌɨ́jna jɨmeꞌ ɨ nyúucarij tɨ jaxaj aꞌnáj maj huatájuuritaj aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj meríj huácuij, ajta tɨ ɨ Dios huáꞌxɨjtyeꞌen séej ajta séej jeꞌej tɨ tyáꞌcɨꞌtyij jusén jɨmeꞌ.
2 o batismo, a imposição de mãos, a ressurreição dos mortos e o julgamento eterno.
3 Aꞌyaa tu néijmiꞌi jɨn rɨnyij tɨpuaꞌaj ɨ Dios aꞌyan tyitatáꞌcareꞌen.
3 Se Deus permitir, avançaremos para um maior entendimento.
4 Jiꞌnye aꞌɨ́ɨmaj ɨ jaꞌantzaahuaj ɨ nyúucarij tɨ aꞌyan tyiꞌjaꞌyájna, muꞌríj jaamuaꞌaj aꞌɨ́jna ɨ Dios tɨ huoꞌtapuejve, majta jaꞌancuriáaꞌ ɨ júuricamaꞌraꞌ ɨ Dios,
4 Pois é impossível trazer de volta ao arrependimento aqueles que já foram iluminados, que já experimentaram as dádivas celestiais e se tornaram participantes do Espírito Santo,
5 aꞌɨ́ɨ mu majta jaataxɨéꞌvej aꞌɨ́jcɨ ɨ nyúucarij tɨ jéehua tyíꞌhuɨɨreꞌ ɨ Dios tɨ jimi joꞌvéꞌmej, majta jaꞌancuriáaꞌ aꞌɨ́jna ɨ tɨ jɨn ɨ Dios tyuꞌtaꞌíjtaj jusén jɨmeꞌ,
5 que provaram a bondade da palavra de Deus e os poderes do mundo por vir,
6 tɨpuaꞌaj aꞌɨ́ɨmaj majtáhuaꞌaj jeꞌej puaꞌaj huárɨnyij, capu cheꞌ jeꞌej tyíɨꞌrij mej mij majtáhuaꞌaj jitzán ajtyáhuiixɨꞌɨn ɨ Dios, jiꞌnye aꞌɨ́ɨ mu majtáhuaꞌaj jóꞌtateesij ɨ cúruuj jitze aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨ yójraꞌ puéꞌeen ɨ Dios, majta huaꞌ tzajtaꞌ ɨ tyeɨ́tyee jaatyáxaahuatacaꞌ.
6 e que depois se desviaram. Sim, é impossível trazê-los de volta ao arrependimento, pois, ao rejeitar o Filho de Deus, eles voltaram a pregá-lo na cruz, expondo-o à vergonha pública.
7 Aꞌyaa mu een tɨꞌɨj ɨ chuéj ɨ maj japuan huáviiyacaꞌ ajta jeꞌen néijmiꞌi ɨ chuéj tzajtaꞌ ajoꞌcárutyij ɨ jájtyij, aj puꞌij japuan tyeꞌejnyésij ɨ tɨ tyuꞌtyáhuɨɨreꞌsij aꞌɨ́ɨjma jimi ɨ maj japuan tyuꞌhuástej,
7 Quando a terra absorve a chuva que cai e produz uma boa colheita para o lavrador, recebe a bênção de Deus.
8 ajta tɨpuaꞌaj japuan ajnyéj aꞌɨ́jna ɨ tzícareꞌej, ajta aꞌɨ́jna ɨ tɨ jéehua tyiꞌtyáxamueꞌ, capu tyiꞌtɨ́j huɨɨreꞌ aꞌɨ́jna ɨ chuéj, aj puꞌij aꞌyan tyeꞌmej tɨ ɨ Dios jeꞌej puaꞌaj jaꞌuurej, ajta jeꞌen jaatyáteeraj.
8 Mas, se a terra produz espinhos e ervas daninhas, para nada serve, sendo logo amaldiçoada e, por fim, queimada.
9 Tyij tyajta aꞌyan tyajáꞌmuaꞌixaatyeꞌ, muaꞌajmaj nyeꞌihuáamuaꞌ mu tyaj jéehua jáꞌmuaxɨeꞌveꞌ, aꞌyaa tu tyámuaꞌ tyáꞌmuaꞌreej siaj muaꞌaj aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ siaj tyámuaꞌ tyityaajúꞌ tɨꞌij jamuáahuɨɨreꞌen.
9 Amados, embora estejamos falando dessa forma, na realidade não cremos que se aplique a vocês. Temos certeza de que estão destinados às coisas melhores que pertencem à salvação.
10 Jiꞌnye Dios pu tyámuaꞌ rɨnyij jaꞌmua jimi, ajta quee yoꞌhuáꞌxɨj jeꞌej siaj tyuꞌmuárɨej, ajta aꞌɨ́jna jɨmeꞌ siaj huoꞌtaxɨéꞌvej ɨ Dios jitze maj ajtyámaꞌcan, aꞌyájna siatɨꞌɨj siooj rɨcɨj.
10 Pois Deus não é injusto; não se esquecerá de como trabalharam arduamente para ele e lhe demonstraram seu amor ao cuidar do povo santo, como ainda fazem.
11 Aꞌyaa tu tyáꞌxɨeꞌveꞌ siaj muaꞌaj aꞌyan sɨ́ɨj ajta sɨ́ɨj tyúusejrataj siaj jutyamuaꞌveꞌ aꞌɨ́jna jɨmeꞌ jeꞌej siaj tyíꞌmuarɨeꞌ, taꞌaj ij néijmiꞌi aꞌyan atyojoꞌréꞌnyej jeꞌej siaj tyiꞌijchóꞌveꞌ.
11 Nosso desejo é que vocês continuem a mostrar essa mesma dedicação até o fim, para que tenham plena certeza de sua esperança.
12 Catu jaxɨeꞌveꞌ siaj huɨꞌnaꞌsaꞌaj, sulu siataꞌaj aꞌyan huárɨnyij matɨꞌɨj aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj tyaꞌancuriáaꞌsij ɨ tɨ jɨn Dios tyihuaꞌtáratziiriꞌ aꞌɨ́jna jɨmeꞌ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ majta néijmiꞌi jɨn tyoꞌtáviicueꞌriꞌ.
12 Assim, não se tornarão displicentes, mas seguirão o exemplo daqueles que, por causa de sua fé e perseverança, herdarão as promessas.
13 Tɨꞌɨj ɨ Dios aꞌyan tyaꞌtáratziiriꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Abraham, aꞌɨ́ɨ pu aꞌyan tyaatéꞌexaa ɨ junyúucaa jɨmeꞌ, jiꞌnye capu ajaꞌjaꞌtɨɨtacaꞌaj tɨ jéetzeꞌ vaꞌcán jɨn tyiꞌtyávaacaꞌaj tɨꞌij nyúucarij jɨn tyaꞌtáratziij,
13 Considerem a promessa de Deus a Abraão. Uma vez que não havia ninguém superior por quem jurar, Deus jurou por si mesmo. Disse ele:
14 aꞌyaa pu tyaatéꞌexaa tɨjɨn: “Nyáaj nu jéehua muaatyáhuɨɨreꞌej, nyajta huoꞌtámuiꞌrej aꞌɨ́ɨjma ɨ maj muéetzij jitze eeramaꞌcáantaj muáꞌjuꞌun.”
14 “Certamente o abençoarei e multiplicarei grandemente seus descendentes”.
15 Ajta aꞌɨ́jna ɨ Abraham aꞌtyéeviꞌij pu tyuꞌchóꞌvej juxɨéꞌviꞌraꞌ jɨmeꞌ, aj puꞌij jaꞌancuriáaꞌ aꞌɨ́jna ɨ tɨ jɨn Dios tyaꞌtáratziiriꞌ.
15 Então Abraão esperou com paciência, e recebeu o que lhe fora prometido.
16 Tɨpuaꞌaj ɨ tyeɨ́tyee tyiꞌtɨ́j jɨn metyaꞌtóoratzii, aꞌɨ́j mu jimi tyaꞌtóoratziiraj ɨ tɨ jéetzeꞌ vaꞌcán jɨn tyiꞌtyéjvee mequee aꞌɨ́ɨmaj, ajta matɨꞌɨj tyiꞌtɨ́j aꞌyan tyuꞌtaxáj, aꞌyaa mu tyáꞌmuaꞌreej tɨ aꞌyan tyeꞌmej jeꞌej maj meríj tyaaxáꞌpuɨꞌɨntarej, aꞌɨ́j pu jɨn quee cheꞌ jeꞌej tyíɨꞌrij maj seequéj tyaataxáj.
16 Quando a pessoa faz um juramento, invoca alguém maior que ela. E, sem dúvida, o juramento implica uma obrigação.
17 Aꞌyaa puꞌij, Dios pu aꞌyan tyaaxáꞌpuɨꞌɨntarej tɨꞌij huoꞌtaséjratyeꞌen tyámuaꞌ naa aꞌɨ́ɨmaj ɨ tɨ huáꞌcɨꞌtyij jeꞌej tɨ aꞌɨ́ɨn tyihuaꞌtáratziiriꞌ, mej mij jáamuaꞌreej tɨquee seequéj jaꞌuurej aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨ jɨn arí aꞌyan tyaaxáꞌpuɨꞌɨntarej. Aꞌɨ́j pu jɨn aꞌyan tyaꞌtóoraj tɨ néijmiꞌi jɨn aꞌyan huárɨnyij jeꞌej tɨ tyuꞌtaxájtacaꞌ.
17 Deus também se comprometeu por meio de um juramento, para que os herdeiros da promessa tivessem plena convicção de que ele jamais mudaria de ideia.
18 Aꞌíjna ɨ tɨ tyíꞌhuaꞌpuaj tɨquee ɨꞌríj tɨ seequéj jáaꞌuurej, tɨ ajta quee ɨꞌríj tɨ Dios jaatyáahueꞌtaj, aꞌíj tu jitze huatyátacaꞌnyej tɨꞌij Dios táahuɨɨreꞌen tyajta aꞌɨ́jna jitze tyíꞌcaꞌnyej jeꞌej tɨ aꞌɨ́ɨn tyitaatáꞌ ityájma.
18 A promessa e o juramento não podem ser mudados, pois é impossível que Deus minta. Portanto, nós que nele nos refugiamos estamos firmemente seguros ao nos apegarmos à esperança posta diante de nós.
19 Aꞌɨ́jna ɨ tyaj jɨn jajchóꞌveꞌ, caꞌnyíjraꞌaj pu tatáꞌcaa tɨꞌij quee tyiꞌtɨ́j taꞌɨtziityaꞌaj ɨ tatzájtaꞌ, aꞌyájna tɨꞌɨj ɨ báarcuj aꞌɨ́jna jitze tyúucaꞌnyej ɨ tyapúustiꞌ taꞌcáatojvi. Aꞌɨ́jna ɨ tyaj jɨn tyiꞌijchóꞌveꞌ tajapuá pu jeꞌrámaꞌcan, huáritaꞌ aꞌɨ́jna ɨ cɨ́ɨxurij tɨ jéꞌtaꞌ jaꞌcáavii,
19 Essa esperança é uma âncora firme e confiável para nossa alma. Ela nos conduz até o outro lado da cortina, para o santuário interior.
20 joꞌtɨj ɨ Jesús anaquéej joꞌtyájrupij tɨꞌij tajapuá huatányuunyij, ajta aꞌɨ́jna jɨn tyeꞌentyájrupij tɨꞌij vaꞌcán jɨn tyuꞌtyáhuɨɨreꞌen ɨ Dios jimi jusén jɨmeꞌ, aꞌyájna tɨꞌɨj ajta aꞌɨ́jna ɨ Melquisedec.
20 Jesus já entrou ali por nós. Ele se tornou nosso eterno Sumo Sacerdote, segundo a ordem de Melquisedeque.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.