Hebreus 6

Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs BKJ

Sair da comparação
1 Aꞌɨ́j pu jɨn tyicheꞌ huajuꞌun tyej tyij jéetzeꞌ huahuóseꞌen ɨ Dios jimi, tyataꞌaj tyij jéetzeꞌ jáarɨꞌrej ɨ nyúucariaꞌraꞌ ɨ Cɨríistuꞌ. Tyicheꞌ quee aꞌɨ́j tyanaꞌaj namuajraj ɨ nyúucarij tɨ jɨmeꞌ jaxaj tyej tyij seequéj tyúꞌmuaꞌtyij, aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ ɨ yiꞌráj tɨquee tyiꞌtɨ́j huɨɨreꞌ ɨ Dios jimi, nusu ɨ nyúucarij tɨ jaxaj tyej tyij tyáꞌantzaahuatyeꞌen ɨ Dios jimi,
1 Pelo que, deixando os princípios da doutrina de Cristo, prossigamos até a perfeição, não lançando de novo o fundamento de arrependimento de obras mortas e de fé em Deus,
2 jeꞌej maj tyitaamuáꞌtyej tyej tyij huáɨꞌhuacaꞌ ɨ Cɨríistuꞌ jitzán maꞌcan, nusu ɨ tyaj huaꞌváꞌmuarɨeꞌxɨꞌɨn aꞌɨ́ɨjma ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ, ajta aꞌɨ́jna jɨmeꞌ ɨ nyúucarij tɨ jaxaj aꞌnáj maj huatájuuritaj aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj meríj huácuij, ajta tɨ ɨ Dios huáꞌxɨjtyeꞌen séej ajta séej jeꞌej tɨ tyáꞌcɨꞌtyij jusén jɨmeꞌ.
2 de doutrina sobre batismos, e de imposição de mãos, e sobre ressurreição de mortos e sobre juízo eterno.
3 Aꞌyaa tu néijmiꞌi jɨn rɨnyij tɨpuaꞌaj ɨ Dios aꞌyan tyitatáꞌcareꞌen.
3 E isso faremos, se Deus o permitir.
4 Jiꞌnye aꞌɨ́ɨmaj ɨ jaꞌantzaahuaj ɨ nyúucarij tɨ aꞌyan tyiꞌjaꞌyájna, muꞌríj jaamuaꞌaj aꞌɨ́jna ɨ Dios tɨ huoꞌtapuejve, majta jaꞌancuriáaꞌ ɨ júuricamaꞌraꞌ ɨ Dios,
4 Porque é impossível que os que uma vez foram iluminados, e provaram o dom celestial, e se fizeram participantes do Espírito Santo,
5 aꞌɨ́ɨ mu majta jaataxɨéꞌvej aꞌɨ́jcɨ ɨ nyúucarij tɨ jéehua tyíꞌhuɨɨreꞌ ɨ Dios tɨ jimi joꞌvéꞌmej, majta jaꞌancuriáaꞌ aꞌɨ́jna ɨ tɨ jɨn ɨ Dios tyuꞌtaꞌíjtaj jusén jɨmeꞌ,
5 e provaram a boa palavra de Deus, e os poderes do mundo que há de vir,
6 tɨpuaꞌaj aꞌɨ́ɨmaj majtáhuaꞌaj jeꞌej puaꞌaj huárɨnyij, capu cheꞌ jeꞌej tyíɨꞌrij mej mij majtáhuaꞌaj jitzán ajtyáhuiixɨꞌɨn ɨ Dios, jiꞌnye aꞌɨ́ɨ mu majtáhuaꞌaj jóꞌtateesij ɨ cúruuj jitze aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨ yójraꞌ puéꞌeen ɨ Dios, majta huaꞌ tzajtaꞌ ɨ tyeɨ́tyee jaatyáxaahuatacaꞌ.
6 se eles caírem, sejam outra vez renovados para arrependimento; visto que eles de novo crucificam para si mesmo o Filho de Deus, expondo-o em uma vergonha aberta.
7 Aꞌyaa mu een tɨꞌɨj ɨ chuéj ɨ maj japuan huáviiyacaꞌ ajta jeꞌen néijmiꞌi ɨ chuéj tzajtaꞌ ajoꞌcárutyij ɨ jájtyij, aj puꞌij japuan tyeꞌejnyésij ɨ tɨ tyuꞌtyáhuɨɨreꞌsij aꞌɨ́ɨjma jimi ɨ maj japuan tyuꞌhuástej,
7 Porque a terra que absorve a chuva que cai sobre ela, e produz erva útil, provê para aqueles que a lavram e recebe a bênção da parte de Deus.
8 ajta tɨpuaꞌaj japuan ajnyéj aꞌɨ́jna ɨ tzícareꞌej, ajta aꞌɨ́jna ɨ tɨ jéehua tyiꞌtyáxamueꞌ, capu tyiꞌtɨ́j huɨɨreꞌ aꞌɨ́jna ɨ chuéj, aj puꞌij aꞌyan tyeꞌmej tɨ ɨ Dios jeꞌej puaꞌaj jaꞌuurej, ajta jeꞌen jaatyáteeraj.
8 Mas aquela que produz espinhos e abrolhos é rejeitada, e perto está da maldição; e o seu fim é ser queimada.
9 Tyij tyajta aꞌyan tyajáꞌmuaꞌixaatyeꞌ, muaꞌajmaj nyeꞌihuáamuaꞌ mu tyaj jéehua jáꞌmuaxɨeꞌveꞌ, aꞌyaa tu tyámuaꞌ tyáꞌmuaꞌreej siaj muaꞌaj aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ siaj tyámuaꞌ tyityaajúꞌ tɨꞌij jamuáahuɨɨreꞌen.
9 Porém, amados, esperamos coisas melhores de vós, e coisas que acompanham a salvação, embora falemos assim.
10 Jiꞌnye Dios pu tyámuaꞌ rɨnyij jaꞌmua jimi, ajta quee yoꞌhuáꞌxɨj jeꞌej siaj tyuꞌmuárɨej, ajta aꞌɨ́jna jɨmeꞌ siaj huoꞌtaxɨéꞌvej ɨ Dios jitze maj ajtyámaꞌcan, aꞌyájna siatɨꞌɨj siooj rɨcɨj.
10 Porque Deus não é injusto para que se esqueça de vossa obra, e do trabalho de amor que para com o seu nome mostrastes, porquanto ministrastes aos santos, e ainda os servis.
11 Aꞌyaa tu tyáꞌxɨeꞌveꞌ siaj muaꞌaj aꞌyan sɨ́ɨj ajta sɨ́ɨj tyúusejrataj siaj jutyamuaꞌveꞌ aꞌɨ́jna jɨmeꞌ jeꞌej siaj tyíꞌmuarɨeꞌ, taꞌaj ij néijmiꞌi aꞌyan atyojoꞌréꞌnyej jeꞌej siaj tyiꞌijchóꞌveꞌ.
11 E desejamos que cada um de vós mostre o mesmo zelo até a completa certeza da esperança até o fim.
12 Catu jaxɨeꞌveꞌ siaj huɨꞌnaꞌsaꞌaj, sulu siataꞌaj aꞌyan huárɨnyij matɨꞌɨj aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj tyaꞌancuriáaꞌsij ɨ tɨ jɨn Dios tyihuaꞌtáratziiriꞌ aꞌɨ́jna jɨmeꞌ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ majta néijmiꞌi jɨn tyoꞌtáviicueꞌriꞌ.
12 Para que não estejais ociosos, mas sejais seguidores dos que pela fé e paciência herdam as promessas.
13 Tɨꞌɨj ɨ Dios aꞌyan tyaꞌtáratziiriꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Abraham, aꞌɨ́ɨ pu aꞌyan tyaatéꞌexaa ɨ junyúucaa jɨmeꞌ, jiꞌnye capu ajaꞌjaꞌtɨɨtacaꞌaj tɨ jéetzeꞌ vaꞌcán jɨn tyiꞌtyávaacaꞌaj tɨꞌij nyúucarij jɨn tyaꞌtáratziij,
13 Porque, quando Deus fez a promessa a Abraão, visto que não havia alguém maior por quem jurar, ele jurou por si mesmo,
14 aꞌyaa pu tyaatéꞌexaa tɨjɨn: “Nyáaj nu jéehua muaatyáhuɨɨreꞌej, nyajta huoꞌtámuiꞌrej aꞌɨ́ɨjma ɨ maj muéetzij jitze eeramaꞌcáantaj muáꞌjuꞌun.”
14 dizendo: Certamente abençoando eu te abençoarei e multiplicando eu te multiplicarei.
15 Ajta aꞌɨ́jna ɨ Abraham aꞌtyéeviꞌij pu tyuꞌchóꞌvej juxɨéꞌviꞌraꞌ jɨmeꞌ, aj puꞌij jaꞌancuriáaꞌ aꞌɨ́jna ɨ tɨ jɨn Dios tyaꞌtáratziiriꞌ.
15 E assim, tendo Abraão perseverado pacientemente, obteve a promessa.
16 Tɨpuaꞌaj ɨ tyeɨ́tyee tyiꞌtɨ́j jɨn metyaꞌtóoratzii, aꞌɨ́j mu jimi tyaꞌtóoratziiraj ɨ tɨ jéetzeꞌ vaꞌcán jɨn tyiꞌtyéjvee mequee aꞌɨ́ɨmaj, ajta matɨꞌɨj tyiꞌtɨ́j aꞌyan tyuꞌtaxáj, aꞌyaa mu tyáꞌmuaꞌreej tɨ aꞌyan tyeꞌmej jeꞌej maj meríj tyaaxáꞌpuɨꞌɨntarej, aꞌɨ́j pu jɨn quee cheꞌ jeꞌej tyíɨꞌrij maj seequéj tyaataxáj.
16 Porque os homens verdadeiramente juram pelo maior, e o juramento de confirmação é, para eles, um fim de toda contenda.
17 Aꞌyaa puꞌij, Dios pu aꞌyan tyaaxáꞌpuɨꞌɨntarej tɨꞌij huoꞌtaséjratyeꞌen tyámuaꞌ naa aꞌɨ́ɨmaj ɨ tɨ huáꞌcɨꞌtyij jeꞌej tɨ aꞌɨ́ɨn tyihuaꞌtáratziiriꞌ, mej mij jáamuaꞌreej tɨquee seequéj jaꞌuurej aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨ jɨn arí aꞌyan tyaaxáꞌpuɨꞌɨntarej. Aꞌɨ́j pu jɨn aꞌyan tyaꞌtóoraj tɨ néijmiꞌi jɨn aꞌyan huárɨnyij jeꞌej tɨ tyuꞌtaxájtacaꞌ.
17 E assim Deus, desejando mostrar mais abundantemente aos herdeiros da promessa a imutabilidade do seu conselho, confirmou-o com juramento;
18 Aꞌíjna ɨ tɨ tyíꞌhuaꞌpuaj tɨquee ɨꞌríj tɨ seequéj jáaꞌuurej, tɨ ajta quee ɨꞌríj tɨ Dios jaatyáahueꞌtaj, aꞌíj tu jitze huatyátacaꞌnyej tɨꞌij Dios táahuɨɨreꞌen tyajta aꞌɨ́jna jitze tyíꞌcaꞌnyej jeꞌej tɨ aꞌɨ́ɨn tyitaatáꞌ ityájma.
18 para que através de duas coisas imutáveis, nas quais é impossível que Deus minta, pudéssemos ter uma poderosa consolação, nós, que procuramos refúgio na esperança colocada diante de nós.
19 Aꞌɨ́jna ɨ tyaj jɨn jajchóꞌveꞌ, caꞌnyíjraꞌaj pu tatáꞌcaa tɨꞌij quee tyiꞌtɨ́j taꞌɨtziityaꞌaj ɨ tatzájtaꞌ, aꞌyájna tɨꞌɨj ɨ báarcuj aꞌɨ́jna jitze tyúucaꞌnyej ɨ tyapúustiꞌ taꞌcáatojvi. Aꞌɨ́jna ɨ tyaj jɨn tyiꞌijchóꞌveꞌ tajapuá pu jeꞌrámaꞌcan, huáritaꞌ aꞌɨ́jna ɨ cɨ́ɨxurij tɨ jéꞌtaꞌ jaꞌcáavii,
19 Esperança essa que temos como âncora da alma, segura e firme, e que penetra até o interior do véu;
20 joꞌtɨj ɨ Jesús anaquéej joꞌtyájrupij tɨꞌij tajapuá huatányuunyij, ajta aꞌɨ́jna jɨn tyeꞌentyájrupij tɨꞌij vaꞌcán jɨn tyuꞌtyáhuɨɨreꞌen ɨ Dios jimi jusén jɨmeꞌ, aꞌyájna tɨꞌɨj ajta aꞌɨ́jna ɨ Melquisedec.
20 onde o precursor entrou por nós, o próprio Jesus, feito sumo sacerdote para sempre, segundo a ordem de Melquisedeque.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.