Atos 27

Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Matɨꞌɨj jaaxáꞌpuɨꞌɨntarej maj taataꞌítyej aꞌájna a Italia, aꞌɨ́jna ɨ Pablo, majta séecan ɨ maj namiꞌhuacaꞌaj, néijmiꞌi mu séej jimi huatátuiihuacaꞌ ɨ xantáaruꞌ tɨ aꞌyan ántyapuaacaꞌaj tɨjɨn Julio, aꞌɨ́ɨ pu tyihuáꞌijtyaꞌcaꞌaj ɨ xantáaruꞌustyamuaꞌmuaꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨ tyihuáꞌijtyeꞌ.
1 Logo que foi determinado que embarcássemos para a Itália, Paulo foi entregue com outros presos a um centurião da coorte Augusta, chamado Júlio.
2 Aꞌáa tu atyáacɨj báarcuj jitze chájtaꞌ tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Adramitio, ajta ɨ báarcuj puꞌríj jóꞌyiꞌmuɨjcaꞌaj után jitze pujmuaꞌ tɨꞌij aꞌáa joꞌréꞌnyej joꞌmaj báarcuj joꞌtyúꞌuuvej aꞌáa tɨ huatacaꞌaj a Asia. Sɨ́ɨj pu ajta tajamuán huamaꞌcaꞌaj tɨ aꞌyan ántyapuaacaꞌaj tɨjɨn Aristarco, aꞌáa pu jáꞌmaꞌcan aꞌɨ́jna a Tesalónica, chájtaꞌ aꞌáa tɨ jaꞌajtyámaꞌcan a Macedonia.
2 Embarcamos num navio de Adramito que devia costear as terras da Ásia, e levantamos âncora. Em nossa companhia estava Aristarco, macedônio de Tessalônica.
3 Yaa ariáꞌpuaꞌaj tu aꞌáa jaꞌráꞌaj joꞌtɨj báarcuj joꞌtyéechaꞌcaj tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Sidón, joꞌtɨj aꞌɨ́jna ɨ Julio tyámuaꞌ tyiyoꞌtyéeje aꞌɨ́jcɨ ɨ Pablo, jiꞌnye jaatáꞌ tɨ huóꞌmuaarej ɨ juꞌ amíincustyamuaꞌ mej mij aꞌɨ́ɨmaj tyámuaꞌ tyeetyéjeevej aꞌɨ́jcɨ ɨ Pablo.
3 No dia seguinte, fazendo escala em Sidônia, Júlio, usando de bondade com Paulo, permitiu-lhe ir ver os seus amigos e prover-se do que havia de necessário.
4 Tyaꞌtɨꞌɨj tátyij iiráacɨj aꞌájna a Sidón, tyatɨꞌɨj tyij aꞌáa joꞌréꞌnyej joꞌtɨj jaꞌajhuáchij tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Chipre, jiꞌnye yaa pujmuaꞌ pu ajaꞌváꞌaacacaꞌaj.
4 Dali, fazendo-nos ao mar, fomos navegando perto das costas de Chipre, por nos serem contrários os ventos.
5 Aj tutyij antacɨ́j aꞌájna véjriꞌ jájtyij tɨ jaꞌvaꞌástɨmee, aꞌáa tɨ huatacaꞌaj a Cilicia, ajta Panfilia, tyatɨꞌɨj tyij aꞌáa jaꞌráꞌaj aꞌájna chájtaꞌ tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Mira, chájtaꞌnaj aꞌáa tɨ jaꞌajtyámaꞌcan a Licia.
5 Tendo atravessado o mar da Cilícia e da Panfília, chegamos a Mira, cidade da Lícia.
6 Ajta aꞌɨ́jna ɨ xantáaruꞌuj tɨ tyíꞌijtyaꞌcaꞌaj, séej pu aꞌáa huátyoj ɨ báarcuj Alejandría tɨ jáꞌmaꞌcan tɨ ajta Italia jóꞌyiꞌij, aj puꞌij aꞌɨ́ɨn taataꞌíj tyaj atyácɨɨnyej aꞌɨ́jcɨ jitze tyej tyij huajuꞌcaj.
6 O centurião encontrou ali um navio de Alexandria, que rumava para a Itália, e fez-nos passar para ele.
7 Táꞌtyee tyaj xájtariꞌ huajuꞌ aꞌɨ́jcɨ jitze ɨ báarcuj, ajta taatatyésiꞌhuarij tyaj aꞌáa jaꞌráꞌastij joꞌtɨj jaꞌráahuachij a tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Gnido. Óocheꞌ pu ajaꞌváꞌaacacaꞌaj aꞌájna pujmuaꞌ a tyaj joojúꞌ, aꞌáa tu véjriꞌ ajcaanyej aꞌájna a Salmona, tyajta aꞌáa pujmuaꞌ jeꞌréꞌnyej joꞌtɨj jaꞌajhuáchij tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Creta,
7 Por muitos dias navegamos lentamente e com dificuldade até diante de Cnido, onde o vento não nos permitiu aportar.
8 tyatɨꞌɨj tyij mujójuꞌ tyésiꞌhuacan jɨmeꞌ aꞌájna joꞌtɨj jaꞌvaꞌástɨmee ɨ jájtyij, tyatɨꞌɨj tyij aꞌáa jaꞌráꞌaj báarcuj tɨ joꞌtyéechaꞌcaj tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn joꞌtɨj joꞌcuáꞌnaj tɨ ɨꞌríj tɨ óochaxɨj, aꞌájna véjriꞌ chájtaꞌnaj tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Lasea.
8 Fomos então costeando ao sul da ilha de Creta, junto ao cabo Salmona. Navegando com dificuldade ao longo da costa, chegamos afinal a um lugar, a que chamam Bons Portos, perto do qual está a cidade de Lasaia.
9 Tuꞌríj áꞌtyeeviꞌcaꞌaj tyaj huajúꞌcaꞌaj, ajta arí tyúꞌtzɨɨnyiꞌriaꞌcaꞌaj aꞌájna joꞌtyaj joojúꞌcaꞌaj, jiꞌnye puꞌríj véjriꞌ putyíꞌrɨjcaa ɨ tɨ jitzán huaséeviꞌij táꞌyiꞌij. Aꞌɨ́j pu jɨn ɨ Pablo aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
9 Passara o tempo - já havia passado a época do jejum - e a navegação se tornava perigosa. Paulo advertiu-os:
10 —Muaꞌaj tyétyacaa, aꞌyaa pu tyináꞌmiteerasteꞌ nyéetzij tɨ jéehua tzɨ́ɨnyiꞌreꞌ, tɨpuaꞌaj taajúꞌcaj, tyiyoꞌrɨésij ɨ báarcuj, tyajta ɨ íjcaj, ajta tyáꞌcaꞌnyej tyej tyajta ityáj atyájcuiꞌnyij.
10 Amigos, vejo que a navegação não se fará sem perigo e sem graves danos, não somente ao navio e à sua carga, mas ainda às nossas vidas.
11 Ajta ɨ xantáaruꞌuj tɨ tyíꞌijtyaꞌcaꞌaj, jéetzeꞌ pu jaꞌantzaahuaj aꞌɨ́jcɨ ɨ aꞌtɨ́j ɨ báarcuj tɨ tyimuárɨeꞌrij, ajta aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨ antyúumuaꞌreej ɨ báarcuj jɨmeꞌ, ajta aꞌɨ́jcɨ ɨ Pablo capu jaꞌantzaahuaj.
11 O centurião, porém, dava mais crédito ao piloto e ao mestre do que ao que Paulo dizia.
12 Ajta joꞌtyaj jaꞌráꞌaj capu naa huaꞌéenyaꞌaj tyej tyij aꞌáa jáꞌtyeeviꞌcajcheꞌ tɨꞌɨj puaꞌaj huaséeviꞌij táꞌyiꞌij, néijmiꞌi mu tɨn aꞌyan tyíꞌmuaꞌajcaa maj iiráꞌcɨɨnyej aꞌájna mej mij aꞌáa jaꞌráꞌastij a Fenice, báarcuj tɨ joꞌtyéechaꞌcaj, Creta tɨ tyajaꞌrájtyapuaj, aꞌáa pu séjriaꞌcaꞌaj tɨꞌɨj naꞌaj ujtyapuáj pujmuaꞌ, ajta áatyej pujmuaꞌ, tyej tyij aꞌáa jáꞌtyeeviꞌin tɨꞌɨj naꞌaj tyuꞌséeviꞌij táꞌyiꞌij.
12 O porto era impróprio para passar o inverno, pelo que a maior parte deles foi de parecer que se retornasse ao mar, na esperança de chegar a Fenice, para passar ali o inverno, por ser esse um porto de Creta, abrigado dos ventos do sudeste e do nordeste.
13 Aꞌyaa mu tyíꞌmuaꞌajcaj tɨjɨn ɨꞌríj tyaj huajuꞌun, jiꞌnye cɨ́ɨ puꞌuj tyaꞌnaꞌáacarejyiꞌcaa áatyej pujmuaꞌ, aj mu mij joꞌcɨ́j aꞌáa mu véjriꞌ jaꞌajtyéenyej joꞌtɨj jaꞌvaꞌástɨmee ɨ jájtyij aꞌájna a Creta.
13 Soprava então brandamente o vento sul. Julgavam poder executar os seus planos. Levantaram a âncora e foram costeando de perto a ilha de Creta.
14 Ajta capu aꞌchu aꞌtyéeviꞌcaj tɨꞌɨj caꞌnyíin yejtyapuáj pujmuaꞌ jeꞌráꞌaacariacaꞌ aj puꞌij jaatajɨ́ꞌtzej ɨ báarcuj,
14 Mas, não muito depois, veio do lado da ilha um tufão chamado Euroaquilão.
15 tɨꞌquij jaatátajchacaꞌ. Tyajta quee pu jáaruuj tyaj huajuꞌcaj ɨ áacaj tzajtaꞌ, aj tu tyij huatátaꞌa tɨ táꞌantɨnyij ɨ áacaj.
15 Sem poder resistir à ventania, o navio foi arrebatado e deixamo-nos arrastar.
16 Aj tu tyij huáritaꞌ ajcaanyej joꞌtɨj cɨléenyeꞌ ɨ chuéj jáꞌajnyeej tɨ aꞌyan tyaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Cauda, joꞌtɨj quee jéehua jóꞌaacacaꞌaj, ajta ɨ báarcuj tɨ cɨ́leen tyej tyajta jaajásimaꞌaj, tyésiꞌhuacan tu jɨn jaꞌantyítoj ɨ báarcuj jitze tɨ veꞌéj.
16 Impelidos rapidamente para uma pequena ilha chamada Cauda, conseguimos, com muito esforço, recolher o batel.
17 Matɨꞌɨj jaꞌantyítoj, aj mu mij jaꞌváꞌjɨꞌquej cójnari jɨmeꞌ ɨ báarcuj jitze tɨ veꞌéj. Majta meríj tyíꞌtzɨɨnyaꞌcaꞌaj ɨ tɨ arí tɨn tyaꞌajcachaaj ɨ séj japua, aꞌájna a tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn La Sirte, aj mu mij tyiꞌtɨ́j ootyáxɨɨxɨj tɨꞌij huatajíyoꞌrej majta jaatáꞌ tɨ ɨ áacaj huaꞌantɨnyij.
17 Içaram-no e, depois, como meio de segurança, cingiram o navio com cabos. Então, temendo encalhar em Sirte, arriaram as velas e entregaram-se à mercê dos ventos.
18 Yaa ariáꞌpuaꞌaj, óocheꞌ pu jéehua huáꞌaacacaꞌaj, matɨꞌɨj mij huatyóohuij maj tyeꞌtyáhuaꞌxɨj a jáataꞌ ɨ íjcaj tɨ tyúꞌtɨsimeꞌej ɨ báarcuj.
18 No dia seguinte, sendo a tempestade ainda mais violenta, atiraram fora a carga.
19 Tɨꞌɨj huéeicaj xɨcáj tyoomáꞌcaj, aj mu mij tyeꞌtyáahuaꞌxɨj ɨ jumuácaꞌ jɨmeꞌ néijmiꞌi aꞌchu tɨ tyúꞌtɨsimeꞌej ɨ báarcuj.
19 No terceiro dia, atiramos para fora com as nossas próprias mãos os acessórios do navio.
20 Jéehua tu áꞌtyeej tyej quee cheꞌ jaséj ɨ xɨcáj, tyajta ɨ xúꞌraꞌvetyee, ajta óocheꞌ pu huáꞌaacacaꞌaj, majta viiyacaꞌaj, tuꞌríj aꞌyan tyíꞌmuaꞌajcaa tyej quee cheꞌ jeꞌej rɨnyij.
20 Ora, não aparecendo por muitos dias nem sol nem estrelas e sendo batidos por forte tempestade, tínhamos por fim perdido toda a esperança de sermos salvos.
21 Tyajta tyeríj áꞌtyeeviꞌcaꞌaj tyej quee cheꞌ tyiꞌtɨ́j cuaꞌajcaa, aj puꞌij ɨ Pablo huatyéechaxɨj huaꞌ tzajtaꞌ tɨꞌɨj ij aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
21 Desde muito tempo ninguém havia comido nada. Paulo levantou-se no meio deles e disse: Amigos, deveras devíeis ter-me atendido e não ter saído de Creta, e assim evitar esse perigo e essas perdas.
22 Ajta ijíij jéehua nu jáꞌmuahuavii siaj caꞌnyíjraꞌaj huatóoaꞌan mu jutzájtaꞌ, jiꞌnye capu aꞌtɨ́j muɨꞌnyij, tyij tyajta ɨ báarcuj joꞌrɨésij.
22 Agora, porém, vos admoesto a que tenhais coragem, pois não perecerá nenhum de vós, mas somente o navio.
23 Tɨ́caꞌ pu sɨ́ɨj nye jimi huataséjre ɨ tɨ jahuɨɨreꞌ ɨ Dios ɨ nyej nyajta nyáaj jahuɨɨreꞌ nyajta jitzán ajtyámaꞌcan.
23 Esta noite apareceu-me um anjo de Deus, a quem pertenço e a quem sirvo, o qual me disse:
24 Aꞌyaa pu tyinaatéꞌexaaj tɨjɨn: “Pablo, capáj tyíꞌtzɨɨnyeꞌej, jiꞌnye aꞌyaa pu tyúuxɨeꞌveꞌ tɨ ɨ tajtúhuan jaaxáꞌpuɨꞌɨntareꞌen ɨ maj jɨn tyíꞌmuaxajtziꞌ, ajta ɨ Dios pu juxɨéꞌviꞌraꞌ jɨn huoꞌtyáhuɨɨreꞌsij mej mij néijmiꞌi júurij muáꞌraꞌnyij ɨ maj ajamuán huajuꞌ ɨ báarcuj jitze.”
24 Não temas, Paulo. É necessário que compareças diante de César. Deus deu-te todos os que navegam contigo.
25 Aꞌɨ́j pu jɨn tyétyacaa siataꞌaj caꞌnyíjraꞌaj huatóoaꞌan mu jutzájtaꞌ, jiꞌnye nyáaj nu ɨ Dios jitze tyíꞌcaꞌnyej nyajta tyáꞌtzaahuatyeꞌ tɨ aꞌyan tyeꞌmej jeꞌej tɨ aꞌɨ́ɨn tyinaatéꞌexaaj.
25 Por isso, amigos, coragem! Eu confio em Deus que há de acontecer como me foi dito.
26 Tyajta tyóocheꞌ tu aꞌáa jaꞌráꞌastij joꞌtɨj jaꞌajhuáchij.
26 Vamos dar a uma ilha.
27 Séej tɨ́caꞌrij jitze, tɨꞌɨj tyoomáꞌcaj aꞌchu huaꞌpuaj iteerij, óocheꞌ pu jáatajchisimaꞌaj ɨ áacaj ɨ báarcuj, aꞌɨ́jcɨ japua ɨ jájtyij tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Adriático, tɨꞌɨj atyojoꞌréꞌnyej aꞌtzáaj jéꞌtaꞌ tɨ́caꞌ, aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj jajmuárɨeꞌrij ɨ báarcuj, aꞌɨ́ɨ mu jáamuaꞌreeriꞌ tyaj tyeríj tɨn aráꞌastisimaꞌaj joꞌtɨj jaꞌajhuáchij.
27 Já estávamos na décima quarta noite, pelo mar Adriático, quando, pela meia-noite, os marinheiros pressentiram que estavam perto de alguma terra.
28 Matɨꞌɨj mij jaatyéꞌitej ɨ cójnari jɨmeꞌ aꞌchu tɨ ootɨ́ꞌ ɨ jáataꞌ, seityéj japuan tamuáamuataꞌ japuan arásevij meetroj pu atyátɨꞌcaꞌaj, matɨꞌɨj ajcaꞌhuáye ujúꞌcaj majtáhuaꞌaj mu jaatyéꞌitej, puꞌríj seityéj japuan aráahuaꞌpuaj meetroj atyátɨꞌcaꞌaj.
28 Então, atirando a sonda, perceberam que a profundidade era de vinte braças. Depois, um pouco mais adiante, viram que era de quinze braças.
29 Matɨꞌɨj mij muáacuacaa atyáahuaꞌxɨj ɨ tyapúustiꞌ tɨ joꞌtóovijmee cɨ́tzataꞌ ɨ báarcuj tɨꞌij aróocaꞌnyej, jiꞌnye metyíꞌtzɨɨnyaꞌcaꞌaj tɨpuaꞌaj tyaꞌajtóꞌoj ɨ tyetyéj jitze, majta huatyóohuij maj huatyényuunyij ɨ Dios jimi tɨꞌij jiyeꞌtzín huatapuaꞌrej.
29 Temendo que déssemos em algum recife, lançaram quatro âncoras da popa, esperando ansiosos que amanhecesse o dia.
30 Séecan mu ɨ maj tyíꞌhuɨɨriaꞌcaꞌaj aꞌyan tyáꞌxɨeꞌvaꞌcaꞌaj maj iirácɨɨnyejcheꞌ ɨ báarcuj jitze, aꞌɨ́ɨ mu aꞌyan tyityatóosejratacaꞌ maj jaꞌtyáhuaꞌxɨj ɨ tyapúustiꞌ tɨ joꞌtóovijmee, maj majta quee aꞌyan huarɨ́j, maꞌcájtoo muꞌuj ɨ báarcuj ɨ tɨ cɨ́leen mej mij aꞌɨ́jcɨ jitze huatyóohuɨɨreꞌen.
30 Imediatamente, os marinheiros procuraram fugir e, sob o pretexto de largar as âncoras da proa, lançaram o bote ao mar.
31 Aj puꞌij Pablo aꞌyan tyaatéꞌexaa aꞌɨ́jcɨ ɨ xantáaruꞌuj tɨ tyíꞌijtyaꞌcaꞌaj, ajta aꞌɨ́ɨjma maj jamuán huajúꞌcaꞌaj tɨjɨn:
31 Paulo disse ao centurião e aos soldados: Se estes homens não permanecerem no navio, não podereis salvar-vos.
32 Aj mu mij ɨ xantáaruꞌ jaꞌantyivéjchacaꞌ ɨ cójnari ɨ tɨ jɨn arátapiꞌhuacaꞌaj ɨ báarcuj tɨ cɨ́leen, tɨꞌɨj ij atyéjvej a jáataꞌ.
32 Os soldados cortaram, então, os cabos do bote e deixaram-no cair.
33 Tɨꞌɨj arí tɨn tapuáꞌrij, Pablo pu caꞌnyíjraꞌaj huoꞌtaꞌ ɨ huaꞌ tzajtaꞌ mej mij tyiꞌtɨ́j huácuaꞌnyij, aꞌyan tɨjɨn:
33 Enquanto ia amanhecendo, Paulo encorajou a todos que comessem alguma coisa, e disse: Já faz hoje catorze dias que estais em jejum, sem comer nada.
34 Nyajaꞌmuahuavii siaj cɨ́ɨ tyiꞌtɨ́j tyúꞌcuaꞌnyij. Aꞌyaa pu tyúuxɨeꞌveꞌ, tɨpuaꞌaj aꞌyan setyáꞌxɨeꞌveꞌej tɨ jamuáahuɨɨreꞌen, jiꞌnye capu tyiꞌtɨ́j jeꞌej jáꞌmuaꞌuurej.
34 Rogo-vos que comais alguma coisa, no interesse de vossa vida, porque nem um cabelo da cabeça de alguém de vós perecerá.
35 Tɨꞌɨj aꞌyan tyuꞌtaxáataj, aj puꞌij ɨ páan tyiꞌɨ́j, tɨꞌɨj ij tyaatatyójtziꞌrej ɨ Dios néijmiꞌi meeséeracaj ɨ tyeɨ́tyee. Tɨꞌɨj jéꞌtaꞌ joꞌtatáaraj ɨ páan aj puꞌij huatyóochej tɨ jáacuaꞌnyij.
35 Tendo dito isso, tomou do pão, pronunciou uma bênção na presença de todos e, depois de parti-lo, começou a comer.
36 Aj mu mij néijmiꞌi ahuóocaꞌan, matɨꞌɨj mij majta aꞌɨ́ɨmaj tyúꞌcuaa.
36 Com isso, todos cobraram ânimo e puseram-se igualmente a comer.
37 Aꞌyaa tu aráꞌaxcaa huaꞌpuaj anxɨtyej japuan huéeicatyej japuan tamuáamuataꞌ japuan arájseej ɨ tyaj arátyaꞌcaꞌaj ɨ báarcuj jitze.
37 No navio éramos ao todo duzentas e setenta e seis pessoas.
38 Matɨꞌɨj tyuꞌcuáꞌaj aꞌchu tɨ huaꞌránajchacaꞌ, aj mu mij jaꞌtyájrɨee a jáataꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ tyeríicuj tɨꞌij quee cheꞌ aꞌchu tyíjetyej ɨ báarcuj.
38 Depois de terem comido à vontade, aliviaram o navio, atirando o trigo ao mar.
39 Tɨꞌɨj huatapuáꞌriacaꞌ, camu cheꞌ huamuájtyajcaꞌaj joꞌtɨj putyajáꞌrɨjcaa, matɨꞌɨj mij jaaséej joꞌtɨj jaꞌajtyásaataꞌ, aꞌyaa mu tyáꞌxɨeꞌvaꞌcaꞌaj maj aꞌáa yoojáj ɨ báarcuj joꞌtɨj jóꞌsaataꞌ.
39 Afinal, clareou o dia. Os marinheiros não reconheceram a terra, mas viram uma enseada com uma praia, na qual tencionavam encalhar o navio, caso o pudessem.
40 Matɨꞌɨj mij tyaꞌráveechixɨj ɨ cójnari ɨ maj jɨn jeꞌejtápaꞌxɨꞌcaꞌaj ɨ báarcuj, metyeꞌtyáahuaꞌxɨj a jáataꞌ, majta jeꞌen jaꞌajcaꞌan ɨ cɨ́ɨxurij ɨ taꞌancáavii ɨ báarcuj jitze joꞌtɨj jóonyee tɨꞌij ɨ áacaj jaꞌajnáan aꞌɨ́jna jɨmeꞌ ɨ cɨ́ɨxurij, aj puꞌij ɨ báarcuj ajtyáxɨɨriacaꞌ joꞌtɨj jaꞌajtyásaataꞌ.
40 Levantaram as âncoras e largaram ao mesmo tempo as amarras dos lemes. Desfraldaram ao vento a vela mestra e rumaram para a praia.
41 Ajta séj jitze pu tyaꞌajcaachacaꞌ, capu cheꞌ ɨꞌriitacaꞌaj maj jaatóoriaxɨꞌɨn joꞌtɨj jóonyee. Ajta ɨ cɨ́tzataꞌ ɨ báarcuj, puꞌríj tyánaꞌchisimaꞌaj aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ tɨ caꞌnyíin jɨmeꞌ ajtyáxɨjrihuaꞌaj ɨ jájtyij.
41 Mas deram numa língua de terra, e o navio encalhou aí. A proa, encalhada, permanecia imóvel, ao mesmo tempo que a popa se abria com a força do mar.
42 Majta aꞌɨ́ɨmaj xantáaruꞌuj, mahuáꞌcuiꞌcujcaꞌaj néijmiꞌcaa ɨ maj eetyánamiꞌhuacaꞌaj, mej mij quee huatóoꞌuunaj muajóosimaꞌaj manaꞌaj.
42 Os soldados tencionavam matar os presos, por temerem que algum deles fugisse a nado.
43 Ajta ɨ xantáaruꞌuj tɨ tyíꞌijtyaꞌcaꞌaj, aꞌɨ́ɨ pu aꞌyan tyáꞌxɨeꞌvaꞌcaꞌaj tɨ japuan huatányuunyij aꞌɨ́jcɨ ɨ Pablo, aꞌɨ́j pu jɨn quee huoꞌtaꞌ maj huóꞌcuiꞌnyij, sulu aꞌyaa pu tyuꞌtaꞌíjtacaꞌ maj anaquéej antajój ɨ maj jaayíꞌtɨhuaꞌaj, mej mij aꞌáa jaꞌráꞌastij joꞌtɨj jóꞌsaataꞌ,
43 O centurião, porém, querendo salvar Paulo, impediu que o fizessem e ordenou que aqueles que pudessem nadar fossem os primeiros a lançar-se ao mar e alcançar a terra.
44 majta ɨ séecan cɨyéj japua mu huatajóxɨj, majta séecan cɨyéj japua tɨ páꞌtzaa ɨ báarcuj jitze taꞌajtanáꞌxɨj. Aꞌyaa tu néijmiꞌi tyityajaꞌráꞌaj ujitzé pujmuaꞌ capu aꞌtɨ́j atyáamuɨꞌ.
44 Os demais, uns atingiram a terra em tábuas, outros em cima dos destroços do navio. Desse modo, todos conseguiram chegar à terra, sãos e salvos.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 27, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.