Atos 27

Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 Matɨꞌɨj jaaxáꞌpuɨꞌɨntarej maj taataꞌítyej aꞌájna a Italia, aꞌɨ́jna ɨ Pablo, majta séecan ɨ maj namiꞌhuacaꞌaj, néijmiꞌi mu séej jimi huatátuiihuacaꞌ ɨ xantáaruꞌ tɨ aꞌyan ántyapuaacaꞌaj tɨjɨn Julio, aꞌɨ́ɨ pu tyihuáꞌijtyaꞌcaꞌaj ɨ xantáaruꞌustyamuaꞌmuaꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨ tyihuáꞌijtyeꞌ.
1 Quando foi decidido que navegássemos para a Itália, entregaram Paulo e alguns outros presos a um centurião chamado Júlio, da Coorte Imperial.
2 Aꞌáa tu atyáacɨj báarcuj jitze chájtaꞌ tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Adramitio, ajta ɨ báarcuj puꞌríj jóꞌyiꞌmuɨjcaꞌaj után jitze pujmuaꞌ tɨꞌij aꞌáa joꞌréꞌnyej joꞌmaj báarcuj joꞌtyúꞌuuvej aꞌáa tɨ huatacaꞌaj a Asia. Sɨ́ɨj pu ajta tajamuán huamaꞌcaꞌaj tɨ aꞌyan ántyapuaacaꞌaj tɨjɨn Aristarco, aꞌáa pu jáꞌmaꞌcan aꞌɨ́jna a Tesalónica, chájtaꞌ aꞌáa tɨ jaꞌajtyámaꞌcan a Macedonia.
2 Embarcando num navio adramitino, que estava de partida para costear a Ásia, fizemo-nos ao mar, indo conosco Aristarco, macedônio de Tessalônica.
3 Yaa ariáꞌpuaꞌaj tu aꞌáa jaꞌráꞌaj joꞌtɨj báarcuj joꞌtyéechaꞌcaj tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Sidón, joꞌtɨj aꞌɨ́jna ɨ Julio tyámuaꞌ tyiyoꞌtyéeje aꞌɨ́jcɨ ɨ Pablo, jiꞌnye jaatáꞌ tɨ huóꞌmuaarej ɨ juꞌ amíincustyamuaꞌ mej mij aꞌɨ́ɨmaj tyámuaꞌ tyeetyéjeevej aꞌɨ́jcɨ ɨ Pablo.
3 No dia seguinte, chegamos a Sidom, e Júlio, tratando Paulo com humanidade, permitiu-lhe ir ver os amigos e obter assistência.
4 Tyaꞌtɨꞌɨj tátyij iiráacɨj aꞌájna a Sidón, tyatɨꞌɨj tyij aꞌáa joꞌréꞌnyej joꞌtɨj jaꞌajhuáchij tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Chipre, jiꞌnye yaa pujmuaꞌ pu ajaꞌváꞌaacacaꞌaj.
4 Partindo dali, navegamos sob a proteção de Chipre, por serem contrários os ventos;
5 Aj tutyij antacɨ́j aꞌájna véjriꞌ jájtyij tɨ jaꞌvaꞌástɨmee, aꞌáa tɨ huatacaꞌaj a Cilicia, ajta Panfilia, tyatɨꞌɨj tyij aꞌáa jaꞌráꞌaj aꞌájna chájtaꞌ tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Mira, chájtaꞌnaj aꞌáa tɨ jaꞌajtyámaꞌcan a Licia.
5 e, tendo atravessado o mar ao longo da Cilícia e Panfília, chegamos a Mirra, na Lícia.
6 Ajta aꞌɨ́jna ɨ xantáaruꞌuj tɨ tyíꞌijtyaꞌcaꞌaj, séej pu aꞌáa huátyoj ɨ báarcuj Alejandría tɨ jáꞌmaꞌcan tɨ ajta Italia jóꞌyiꞌij, aj puꞌij aꞌɨ́ɨn taataꞌíj tyaj atyácɨɨnyej aꞌɨ́jcɨ jitze tyej tyij huajuꞌcaj.
6 Achando ali o centurião um navio de Alexandria, que estava de partida para a Itália, nele nos fez embarcar.
7 Táꞌtyee tyaj xájtariꞌ huajuꞌ aꞌɨ́jcɨ jitze ɨ báarcuj, ajta taatatyésiꞌhuarij tyaj aꞌáa jaꞌráꞌastij joꞌtɨj jaꞌráahuachij a tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Gnido. Óocheꞌ pu ajaꞌváꞌaacacaꞌaj aꞌájna pujmuaꞌ a tyaj joojúꞌ, aꞌáa tu véjriꞌ ajcaanyej aꞌájna a Salmona, tyajta aꞌáa pujmuaꞌ jeꞌréꞌnyej joꞌtɨj jaꞌajhuáchij tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Creta,
7 Navegando vagarosamente muitos dias e tendo chegado com dificuldade defronte de Cnido, não nos sendo permitido prosseguir, por causa do vento contrário, navegamos sob a proteção de Creta, na altura de Salmona.
8 tyatɨꞌɨj tyij mujójuꞌ tyésiꞌhuacan jɨmeꞌ aꞌájna joꞌtɨj jaꞌvaꞌástɨmee ɨ jájtyij, tyatɨꞌɨj tyij aꞌáa jaꞌráꞌaj báarcuj tɨ joꞌtyéechaꞌcaj tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn joꞌtɨj joꞌcuáꞌnaj tɨ ɨꞌríj tɨ óochaxɨj, aꞌájna véjriꞌ chájtaꞌnaj tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Lasea.
8 Costeando-a, penosamente, chegamos a um lugar chamado Bons Portos, perto do qual estava a cidade de Laseia.
9 Tuꞌríj áꞌtyeeviꞌcaꞌaj tyaj huajúꞌcaꞌaj, ajta arí tyúꞌtzɨɨnyiꞌriaꞌcaꞌaj aꞌájna joꞌtyaj joojúꞌcaꞌaj, jiꞌnye puꞌríj véjriꞌ putyíꞌrɨjcaa ɨ tɨ jitzán huaséeviꞌij táꞌyiꞌij. Aꞌɨ́j pu jɨn ɨ Pablo aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
9 Depois de muito tempo, tendo-se tornado a navegação perigosa, e já passado o tempo do Dia do Jejum, admoestava-os Paulo,
10 —Muaꞌaj tyétyacaa, aꞌyaa pu tyináꞌmiteerasteꞌ nyéetzij tɨ jéehua tzɨ́ɨnyiꞌreꞌ, tɨpuaꞌaj taajúꞌcaj, tyiyoꞌrɨésij ɨ báarcuj, tyajta ɨ íjcaj, ajta tyáꞌcaꞌnyej tyej tyajta ityáj atyájcuiꞌnyij.
10 dizendo-lhes: Senhores, vejo que a viagem vai ser trabalhosa, com dano e muito prejuízo, não só da carga e do navio, mas também da nossa vida.
11 Ajta ɨ xantáaruꞌuj tɨ tyíꞌijtyaꞌcaꞌaj, jéetzeꞌ pu jaꞌantzaahuaj aꞌɨ́jcɨ ɨ aꞌtɨ́j ɨ báarcuj tɨ tyimuárɨeꞌrij, ajta aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨ antyúumuaꞌreej ɨ báarcuj jɨmeꞌ, ajta aꞌɨ́jcɨ ɨ Pablo capu jaꞌantzaahuaj.
11 Mas o centurião dava mais crédito ao piloto e ao mestre do navio do que ao que Paulo dizia.
12 Ajta joꞌtyaj jaꞌráꞌaj capu naa huaꞌéenyaꞌaj tyej tyij aꞌáa jáꞌtyeeviꞌcajcheꞌ tɨꞌɨj puaꞌaj huaséeviꞌij táꞌyiꞌij, néijmiꞌi mu tɨn aꞌyan tyíꞌmuaꞌajcaa maj iiráꞌcɨɨnyej aꞌájna mej mij aꞌáa jaꞌráꞌastij a Fenice, báarcuj tɨ joꞌtyéechaꞌcaj, Creta tɨ tyajaꞌrájtyapuaj, aꞌáa pu séjriaꞌcaꞌaj tɨꞌɨj naꞌaj ujtyapuáj pujmuaꞌ, ajta áatyej pujmuaꞌ, tyej tyij aꞌáa jáꞌtyeeviꞌin tɨꞌɨj naꞌaj tyuꞌséeviꞌij táꞌyiꞌij.
12 Não sendo o porto próprio para invernar, a maioria deles era de opinião que partissem dali, para ver se podiam chegar a Fenice e aí passar o inverno, visto ser um porto de Creta, o qual olhava para o nordeste e para o sudeste.
13 Aꞌyaa mu tyíꞌmuaꞌajcaj tɨjɨn ɨꞌríj tyaj huajuꞌun, jiꞌnye cɨ́ɨ puꞌuj tyaꞌnaꞌáacarejyiꞌcaa áatyej pujmuaꞌ, aj mu mij joꞌcɨ́j aꞌáa mu véjriꞌ jaꞌajtyéenyej joꞌtɨj jaꞌvaꞌástɨmee ɨ jájtyij aꞌájna a Creta.
13 Soprando brandamente o vento sul, e pensando eles ter alcançado o que desejavam, levantaram âncora e foram costeando mais de perto a ilha de Creta.
14 Ajta capu aꞌchu aꞌtyéeviꞌcaj tɨꞌɨj caꞌnyíin yejtyapuáj pujmuaꞌ jeꞌráꞌaacariacaꞌ aj puꞌij jaatajɨ́ꞌtzej ɨ báarcuj,
14 Entretanto, não muito depois, desencadeou-se, do lado da ilha, um tufão de vento, chamado Euroaquilão;
15 tɨꞌquij jaatátajchacaꞌ. Tyajta quee pu jáaruuj tyaj huajuꞌcaj ɨ áacaj tzajtaꞌ, aj tu tyij huatátaꞌa tɨ táꞌantɨnyij ɨ áacaj.
15 e, sendo o navio arrastado com violência, sem poder resistir ao vento, cessamos a manobra e nos fomos deixando levar.
16 Aj tu tyij huáritaꞌ ajcaanyej joꞌtɨj cɨléenyeꞌ ɨ chuéj jáꞌajnyeej tɨ aꞌyan tyaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Cauda, joꞌtɨj quee jéehua jóꞌaacacaꞌaj, ajta ɨ báarcuj tɨ cɨ́leen tyej tyajta jaajásimaꞌaj, tyésiꞌhuacan tu jɨn jaꞌantyítoj ɨ báarcuj jitze tɨ veꞌéj.
16 Passando sob a proteção de uma ilhota chamada Cauda, a custo conseguimos recolher o bote;
17 Matɨꞌɨj jaꞌantyítoj, aj mu mij jaꞌváꞌjɨꞌquej cójnari jɨmeꞌ ɨ báarcuj jitze tɨ veꞌéj. Majta meríj tyíꞌtzɨɨnyaꞌcaꞌaj ɨ tɨ arí tɨn tyaꞌajcachaaj ɨ séj japua, aꞌájna a tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn La Sirte, aj mu mij tyiꞌtɨ́j ootyáxɨɨxɨj tɨꞌij huatajíyoꞌrej majta jaatáꞌ tɨ ɨ áacaj huaꞌantɨnyij.
17 e, levantando este, usaram de todos os meios para cingir o navio, e, temendo que dessem na Sirte, arriaram os aparelhos, e foram ao léu.
18 Yaa ariáꞌpuaꞌaj, óocheꞌ pu jéehua huáꞌaacacaꞌaj, matɨꞌɨj mij huatyóohuij maj tyeꞌtyáhuaꞌxɨj a jáataꞌ ɨ íjcaj tɨ tyúꞌtɨsimeꞌej ɨ báarcuj.
18 Açoitados severamente pela tormenta, no dia seguinte, já aliviavam o navio.
19 Tɨꞌɨj huéeicaj xɨcáj tyoomáꞌcaj, aj mu mij tyeꞌtyáahuaꞌxɨj ɨ jumuácaꞌ jɨmeꞌ néijmiꞌi aꞌchu tɨ tyúꞌtɨsimeꞌej ɨ báarcuj.
19 E, ao terceiro dia, nós mesmos, com as próprias mãos, lançamos ao mar a armação do navio.
20 Jéehua tu áꞌtyeej tyej quee cheꞌ jaséj ɨ xɨcáj, tyajta ɨ xúꞌraꞌvetyee, ajta óocheꞌ pu huáꞌaacacaꞌaj, majta viiyacaꞌaj, tuꞌríj aꞌyan tyíꞌmuaꞌajcaa tyej quee cheꞌ jeꞌej rɨnyij.
20 E, não aparecendo, havia já alguns dias, nem sol nem estrelas, caindo sobre nós grande tempestade, dissipou-se, afinal, toda a esperança de salvamento.
21 Tyajta tyeríj áꞌtyeeviꞌcaꞌaj tyej quee cheꞌ tyiꞌtɨ́j cuaꞌajcaa, aj puꞌij ɨ Pablo huatyéechaxɨj huaꞌ tzajtaꞌ tɨꞌɨj ij aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
21 Havendo todos estado muito tempo sem comer, Paulo, pondo-se em pé no meio deles, disse: Senhores, na verdade, era preciso terem-me atendido e não partir de Creta, para evitar este dano e perda.
22 Ajta ijíij jéehua nu jáꞌmuahuavii siaj caꞌnyíjraꞌaj huatóoaꞌan mu jutzájtaꞌ, jiꞌnye capu aꞌtɨ́j muɨꞌnyij, tyij tyajta ɨ báarcuj joꞌrɨésij.
22 Mas, já agora, vos aconselho bom ânimo, porque nenhuma vida se perderá de entre vós, mas somente o navio.
23 Tɨ́caꞌ pu sɨ́ɨj nye jimi huataséjre ɨ tɨ jahuɨɨreꞌ ɨ Dios ɨ nyej nyajta nyáaj jahuɨɨreꞌ nyajta jitzán ajtyámaꞌcan.
23 Porque, esta mesma noite, um anjo de Deus, de quem eu sou e a quem sirvo, esteve comigo,
24 Aꞌyaa pu tyinaatéꞌexaaj tɨjɨn: “Pablo, capáj tyíꞌtzɨɨnyeꞌej, jiꞌnye aꞌyaa pu tyúuxɨeꞌveꞌ tɨ ɨ tajtúhuan jaaxáꞌpuɨꞌɨntareꞌen ɨ maj jɨn tyíꞌmuaxajtziꞌ, ajta ɨ Dios pu juxɨéꞌviꞌraꞌ jɨn huoꞌtyáhuɨɨreꞌsij mej mij néijmiꞌi júurij muáꞌraꞌnyij ɨ maj ajamuán huajuꞌ ɨ báarcuj jitze.”
24 dizendo: Paulo, não temas! É preciso que compareças perante César, e eis que Deus, por sua graça, te deu todos quantos navegam contigo.
25 Aꞌɨ́j pu jɨn tyétyacaa siataꞌaj caꞌnyíjraꞌaj huatóoaꞌan mu jutzájtaꞌ, jiꞌnye nyáaj nu ɨ Dios jitze tyíꞌcaꞌnyej nyajta tyáꞌtzaahuatyeꞌ tɨ aꞌyan tyeꞌmej jeꞌej tɨ aꞌɨ́ɨn tyinaatéꞌexaaj.
25 Portanto, senhores, tende bom ânimo! Pois eu confio em Deus que sucederá do modo por que me foi dito.
26 Tyajta tyóocheꞌ tu aꞌáa jaꞌráꞌastij joꞌtɨj jaꞌajhuáchij.
26 Porém é necessário que vamos dar a uma ilha.
27 Séej tɨ́caꞌrij jitze, tɨꞌɨj tyoomáꞌcaj aꞌchu huaꞌpuaj iteerij, óocheꞌ pu jáatajchisimaꞌaj ɨ áacaj ɨ báarcuj, aꞌɨ́jcɨ japua ɨ jájtyij tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Adriático, tɨꞌɨj atyojoꞌréꞌnyej aꞌtzáaj jéꞌtaꞌ tɨ́caꞌ, aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj jajmuárɨeꞌrij ɨ báarcuj, aꞌɨ́ɨ mu jáamuaꞌreeriꞌ tyaj tyeríj tɨn aráꞌastisimaꞌaj joꞌtɨj jaꞌajhuáchij.
27 Quando chegou a décima quarta noite, sendo nós batidos de um lado para outro no mar Adriático, por volta da meia-noite, pressentiram os marinheiros que se aproximavam de alguma terra.
28 Matɨꞌɨj mij jaatyéꞌitej ɨ cójnari jɨmeꞌ aꞌchu tɨ ootɨ́ꞌ ɨ jáataꞌ, seityéj japuan tamuáamuataꞌ japuan arásevij meetroj pu atyátɨꞌcaꞌaj, matɨꞌɨj ajcaꞌhuáye ujúꞌcaj majtáhuaꞌaj mu jaatyéꞌitej, puꞌríj seityéj japuan aráahuaꞌpuaj meetroj atyátɨꞌcaꞌaj.
28 E, lançando o prumo, acharam vinte braças; passando um pouco mais adiante, tornando a lançar o prumo, acharam quinze braças.
29 Matɨꞌɨj mij muáacuacaa atyáahuaꞌxɨj ɨ tyapúustiꞌ tɨ joꞌtóovijmee cɨ́tzataꞌ ɨ báarcuj tɨꞌij aróocaꞌnyej, jiꞌnye metyíꞌtzɨɨnyaꞌcaꞌaj tɨpuaꞌaj tyaꞌajtóꞌoj ɨ tyetyéj jitze, majta huatyóohuij maj huatyényuunyij ɨ Dios jimi tɨꞌij jiyeꞌtzín huatapuaꞌrej.
29 E, receosos de que fôssemos atirados contra lugares rochosos, lançaram da popa quatro âncoras e oravam para que rompesse o dia.
30 Séecan mu ɨ maj tyíꞌhuɨɨriaꞌcaꞌaj aꞌyan tyáꞌxɨeꞌvaꞌcaꞌaj maj iirácɨɨnyejcheꞌ ɨ báarcuj jitze, aꞌɨ́ɨ mu aꞌyan tyityatóosejratacaꞌ maj jaꞌtyáhuaꞌxɨj ɨ tyapúustiꞌ tɨ joꞌtóovijmee, maj majta quee aꞌyan huarɨ́j, maꞌcájtoo muꞌuj ɨ báarcuj ɨ tɨ cɨ́leen mej mij aꞌɨ́jcɨ jitze huatyóohuɨɨreꞌen.
30 Procurando os marinheiros fugir do navio, e, tendo arriado o bote no mar, a pretexto de que estavam para largar âncoras da proa,
31 Aj puꞌij Pablo aꞌyan tyaatéꞌexaa aꞌɨ́jcɨ ɨ xantáaruꞌuj tɨ tyíꞌijtyaꞌcaꞌaj, ajta aꞌɨ́ɨjma maj jamuán huajúꞌcaꞌaj tɨjɨn:
31 disse Paulo ao centurião e aos soldados: Se estes não permanecerem a bordo, vós não podereis salvar-vos.
32 Aj mu mij ɨ xantáaruꞌ jaꞌantyivéjchacaꞌ ɨ cójnari ɨ tɨ jɨn arátapiꞌhuacaꞌaj ɨ báarcuj tɨ cɨ́leen, tɨꞌɨj ij atyéjvej a jáataꞌ.
32 Então, os soldados cortaram os cabos do bote e o deixaram afastar-se.
33 Tɨꞌɨj arí tɨn tapuáꞌrij, Pablo pu caꞌnyíjraꞌaj huoꞌtaꞌ ɨ huaꞌ tzajtaꞌ mej mij tyiꞌtɨ́j huácuaꞌnyij, aꞌyan tɨjɨn:
33 Enquanto amanhecia, Paulo rogava a todos que se alimentassem, dizendo: Hoje, é o décimo quarto dia em que, esperando, estais sem comer, nada tendo provado.
34 Nyajaꞌmuahuavii siaj cɨ́ɨ tyiꞌtɨ́j tyúꞌcuaꞌnyij. Aꞌyaa pu tyúuxɨeꞌveꞌ, tɨpuaꞌaj aꞌyan setyáꞌxɨeꞌveꞌej tɨ jamuáahuɨɨreꞌen, jiꞌnye capu tyiꞌtɨ́j jeꞌej jáꞌmuaꞌuurej.
34 Eu vos rogo que comais alguma coisa; porque disto depende a vossa segurança; pois nenhum de vós perderá nem mesmo um fio de cabelo.
35 Tɨꞌɨj aꞌyan tyuꞌtaxáataj, aj puꞌij ɨ páan tyiꞌɨ́j, tɨꞌɨj ij tyaatatyójtziꞌrej ɨ Dios néijmiꞌi meeséeracaj ɨ tyeɨ́tyee. Tɨꞌɨj jéꞌtaꞌ joꞌtatáaraj ɨ páan aj puꞌij huatyóochej tɨ jáacuaꞌnyij.
35 Tendo dito isto, tomando um pão, deu graças a Deus na presença de todos e, depois de o partir, começou a comer.
36 Aj mu mij néijmiꞌi ahuóocaꞌan, matɨꞌɨj mij majta aꞌɨ́ɨmaj tyúꞌcuaa.
36 Todos cobraram ânimo e se puseram também a comer.
37 Aꞌyaa tu aráꞌaxcaa huaꞌpuaj anxɨtyej japuan huéeicatyej japuan tamuáamuataꞌ japuan arájseej ɨ tyaj arátyaꞌcaꞌaj ɨ báarcuj jitze.
37 Estávamos no navio duzentas e setenta e seis pessoas ao todo.
38 Matɨꞌɨj tyuꞌcuáꞌaj aꞌchu tɨ huaꞌránajchacaꞌ, aj mu mij jaꞌtyájrɨee a jáataꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ tyeríicuj tɨꞌij quee cheꞌ aꞌchu tyíjetyej ɨ báarcuj.
38 Refeitos com a comida, aliviaram o navio, lançando o trigo ao mar.
39 Tɨꞌɨj huatapuáꞌriacaꞌ, camu cheꞌ huamuájtyajcaꞌaj joꞌtɨj putyajáꞌrɨjcaa, matɨꞌɨj mij jaaséej joꞌtɨj jaꞌajtyásaataꞌ, aꞌyaa mu tyáꞌxɨeꞌvaꞌcaꞌaj maj aꞌáa yoojáj ɨ báarcuj joꞌtɨj jóꞌsaataꞌ.
39 Quando amanheceu, não reconheceram a terra, mas avistaram uma enseada, onde havia praia; então, consultaram entre si se não podiam encalhar ali o navio.
40 Matɨꞌɨj mij tyaꞌráveechixɨj ɨ cójnari ɨ maj jɨn jeꞌejtápaꞌxɨꞌcaꞌaj ɨ báarcuj, metyeꞌtyáahuaꞌxɨj a jáataꞌ, majta jeꞌen jaꞌajcaꞌan ɨ cɨ́ɨxurij ɨ taꞌancáavii ɨ báarcuj jitze joꞌtɨj jóonyee tɨꞌij ɨ áacaj jaꞌajnáan aꞌɨ́jna jɨmeꞌ ɨ cɨ́ɨxurij, aj puꞌij ɨ báarcuj ajtyáxɨɨriacaꞌ joꞌtɨj jaꞌajtyásaataꞌ.
40 Levantando as âncoras, deixaram-no ir ao mar, largando também as amarras do leme; e, alçando a vela de proa ao vento, dirigiram-se para a praia.
41 Ajta séj jitze pu tyaꞌajcaachacaꞌ, capu cheꞌ ɨꞌriitacaꞌaj maj jaatóoriaxɨꞌɨn joꞌtɨj jóonyee. Ajta ɨ cɨ́tzataꞌ ɨ báarcuj, puꞌríj tyánaꞌchisimaꞌaj aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ tɨ caꞌnyíin jɨmeꞌ ajtyáxɨjrihuaꞌaj ɨ jájtyij.
41 Dando, porém, num lugar onde duas correntes se encontravam, encalharam ali o navio; a proa encravou-se e ficou imóvel, mas a popa se abria pela violência do mar.
42 Majta aꞌɨ́ɨmaj xantáaruꞌuj, mahuáꞌcuiꞌcujcaꞌaj néijmiꞌcaa ɨ maj eetyánamiꞌhuacaꞌaj, mej mij quee huatóoꞌuunaj muajóosimaꞌaj manaꞌaj.
42 O parecer dos soldados era que matassem os presos, para que nenhum deles, nadando, fugisse;
43 Ajta ɨ xantáaruꞌuj tɨ tyíꞌijtyaꞌcaꞌaj, aꞌɨ́ɨ pu aꞌyan tyáꞌxɨeꞌvaꞌcaꞌaj tɨ japuan huatányuunyij aꞌɨ́jcɨ ɨ Pablo, aꞌɨ́j pu jɨn quee huoꞌtaꞌ maj huóꞌcuiꞌnyij, sulu aꞌyaa pu tyuꞌtaꞌíjtacaꞌ maj anaquéej antajój ɨ maj jaayíꞌtɨhuaꞌaj, mej mij aꞌáa jaꞌráꞌastij joꞌtɨj jóꞌsaataꞌ,
43 mas o centurião, querendo salvar a Paulo, impediu-os de o fazer; e ordenou que os que soubessem nadar fossem os primeiros a lançar-se ao mar e alcançar a terra.
44 majta ɨ séecan cɨyéj japua mu huatajóxɨj, majta séecan cɨyéj japua tɨ páꞌtzaa ɨ báarcuj jitze taꞌajtanáꞌxɨj. Aꞌyaa tu néijmiꞌi tyityajaꞌráꞌaj ujitzé pujmuaꞌ capu aꞌtɨ́j atyáamuɨꞌ.
44 Quanto aos demais, que se salvassem, uns, em tábuas, e outros, em destroços do navio. E foi assim que todos se salvaram em terra.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 27, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.