Atos 27
Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs NVT
1 Matɨꞌɨj jaaxáꞌpuɨꞌɨntarej maj taataꞌítyej aꞌájna a Italia, aꞌɨ́jna ɨ Pablo, majta séecan ɨ maj namiꞌhuacaꞌaj, néijmiꞌi mu séej jimi huatátuiihuacaꞌ ɨ xantáaruꞌ tɨ aꞌyan ántyapuaacaꞌaj tɨjɨn Julio, aꞌɨ́ɨ pu tyihuáꞌijtyaꞌcaꞌaj ɨ xantáaruꞌustyamuaꞌmuaꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨ tyihuáꞌijtyeꞌ.
1 Quando chegou a hora, zarpamos para a Itália. Paulo e muitos outros prisioneiros foram colocados sob a guarda de um oficial romano chamado Júlio, capitão do Regimento Imperial.
2 Aꞌáa tu atyáacɨj báarcuj jitze chájtaꞌ tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Adramitio, ajta ɨ báarcuj puꞌríj jóꞌyiꞌmuɨjcaꞌaj után jitze pujmuaꞌ tɨꞌij aꞌáa joꞌréꞌnyej joꞌmaj báarcuj joꞌtyúꞌuuvej aꞌáa tɨ huatacaꞌaj a Asia. Sɨ́ɨj pu ajta tajamuán huamaꞌcaꞌaj tɨ aꞌyan ántyapuaacaꞌaj tɨjɨn Aristarco, aꞌáa pu jáꞌmaꞌcan aꞌɨ́jna a Tesalónica, chájtaꞌ aꞌáa tɨ jaꞌajtyámaꞌcan a Macedonia.
2 Aristarco, um macedônio de Tessalônica, nos acompanhou. Partimos num navio que tinha vindo do porto de Adramítio, no litoral noroeste da província da Ásia. Estavam previstas diversas paradas em portos ao longo da costa.
3 Yaa ariáꞌpuaꞌaj tu aꞌáa jaꞌráꞌaj joꞌtɨj báarcuj joꞌtyéechaꞌcaj tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Sidón, joꞌtɨj aꞌɨ́jna ɨ Julio tyámuaꞌ tyiyoꞌtyéeje aꞌɨ́jcɨ ɨ Pablo, jiꞌnye jaatáꞌ tɨ huóꞌmuaarej ɨ juꞌ amíincustyamuaꞌ mej mij aꞌɨ́ɨmaj tyámuaꞌ tyeetyéjeevej aꞌɨ́jcɨ ɨ Pablo.
3 No dia seguinte, quando ancoramos em Sidom, Júlio demonstrou bondade a Paulo permitindo-lhe que desembarcasse para visitar amigos e receber ajuda material deles.
4 Tyaꞌtɨꞌɨj tátyij iiráacɨj aꞌájna a Sidón, tyatɨꞌɨj tyij aꞌáa joꞌréꞌnyej joꞌtɨj jaꞌajhuáchij tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Chipre, jiꞌnye yaa pujmuaꞌ pu ajaꞌváꞌaacacaꞌaj.
4 Quando partimos de lá, fomos costeando a ilha de Chipre, devido aos ventos contrários que tornavam difícil manter o rumo.
5 Aj tutyij antacɨ́j aꞌájna véjriꞌ jájtyij tɨ jaꞌvaꞌástɨmee, aꞌáa tɨ huatacaꞌaj a Cilicia, ajta Panfilia, tyatɨꞌɨj tyij aꞌáa jaꞌráꞌaj aꞌájna chájtaꞌ tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Mira, chájtaꞌnaj aꞌáa tɨ jaꞌajtyámaꞌcan a Licia.
5 Prosseguindo por mar aberto, passamos pelo litoral da Cilícia e da Panfília, chegando a Mirra, na província de Lícia.
6 Ajta aꞌɨ́jna ɨ xantáaruꞌuj tɨ tyíꞌijtyaꞌcaꞌaj, séej pu aꞌáa huátyoj ɨ báarcuj Alejandría tɨ jáꞌmaꞌcan tɨ ajta Italia jóꞌyiꞌij, aj puꞌij aꞌɨ́ɨn taataꞌíj tyaj atyácɨɨnyej aꞌɨ́jcɨ jitze tyej tyij huajuꞌcaj.
6 Ali, o oficial no comando encontrou um navio egípcio de Alexandria que estava de partida para a Itália e nos fez embarcar.
7 Táꞌtyee tyaj xájtariꞌ huajuꞌ aꞌɨ́jcɨ jitze ɨ báarcuj, ajta taatatyésiꞌhuarij tyaj aꞌáa jaꞌráꞌastij joꞌtɨj jaꞌráahuachij a tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Gnido. Óocheꞌ pu ajaꞌváꞌaacacaꞌaj aꞌájna pujmuaꞌ a tyaj joojúꞌ, aꞌáa tu véjriꞌ ajcaanyej aꞌájna a Salmona, tyajta aꞌáa pujmuaꞌ jeꞌréꞌnyej joꞌtɨj jaꞌajhuáchij tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Creta,
7 Navegamos vagarosamente por vários dias e, depois de muita dificuldade, nos aproximamos de Cnido. Por causa dos ventos contrários, atravessamos para Creta, acompanhando o litoral menos exposto da ilha, defronte ao cabo de Salmona.
8 tyatɨꞌɨj tyij mujójuꞌ tyésiꞌhuacan jɨmeꞌ aꞌájna joꞌtɨj jaꞌvaꞌástɨmee ɨ jájtyij, tyatɨꞌɨj tyij aꞌáa jaꞌráꞌaj báarcuj tɨ joꞌtyéechaꞌcaj tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn joꞌtɨj joꞌcuáꞌnaj tɨ ɨꞌríj tɨ óochaxɨj, aꞌájna véjriꞌ chájtaꞌnaj tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Lasea.
8 Costeamos a ilha com grande esforço, até que chegamos a Bons Portos, perto da cidade de Laseia.
9 Tuꞌríj áꞌtyeeviꞌcaꞌaj tyaj huajúꞌcaꞌaj, ajta arí tyúꞌtzɨɨnyiꞌriaꞌcaꞌaj aꞌájna joꞌtyaj joojúꞌcaꞌaj, jiꞌnye puꞌríj véjriꞌ putyíꞌrɨjcaa ɨ tɨ jitzán huaséeviꞌij táꞌyiꞌij. Aꞌɨ́j pu jɨn ɨ Pablo aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
9 Havíamos perdido muito tempo. As condições climáticas estavam se tornando perigosas para a navegação, pois se aproximava o fim do outono, e Paulo tratou dessa questão com os oficiais do navio.
10 —Muaꞌaj tyétyacaa, aꞌyaa pu tyináꞌmiteerasteꞌ nyéetzij tɨ jéehua tzɨ́ɨnyiꞌreꞌ, tɨpuaꞌaj taajúꞌcaj, tyiyoꞌrɨésij ɨ báarcuj, tyajta ɨ íjcaj, ajta tyáꞌcaꞌnyej tyej tyajta ityáj atyájcuiꞌnyij.
10 Disse ele: “Senhores, se prosseguirmos, vejo que teremos problemas adiante. Haverá grande prejuízo para o navio e para a carga, e perigo para nossa vida”.
11 Ajta ɨ xantáaruꞌuj tɨ tyíꞌijtyaꞌcaꞌaj, jéetzeꞌ pu jaꞌantzaahuaj aꞌɨ́jcɨ ɨ aꞌtɨ́j ɨ báarcuj tɨ tyimuárɨeꞌrij, ajta aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨ antyúumuaꞌreej ɨ báarcuj jɨmeꞌ, ajta aꞌɨ́jcɨ ɨ Pablo capu jaꞌantzaahuaj.
11 Mas o oficial encarregado dos prisioneiros deu mais ouvidos ao capitão e ao proprietário do navio que a Paulo.
12 Ajta joꞌtyaj jaꞌráꞌaj capu naa huaꞌéenyaꞌaj tyej tyij aꞌáa jáꞌtyeeviꞌcajcheꞌ tɨꞌɨj puaꞌaj huaséeviꞌij táꞌyiꞌij, néijmiꞌi mu tɨn aꞌyan tyíꞌmuaꞌajcaa maj iiráꞌcɨɨnyej aꞌájna mej mij aꞌáa jaꞌráꞌastij a Fenice, báarcuj tɨ joꞌtyéechaꞌcaj, Creta tɨ tyajaꞌrájtyapuaj, aꞌáa pu séjriaꞌcaꞌaj tɨꞌɨj naꞌaj ujtyapuáj pujmuaꞌ, ajta áatyej pujmuaꞌ, tyej tyij aꞌáa jáꞌtyeeviꞌin tɨꞌɨj naꞌaj tyuꞌséeviꞌij táꞌyiꞌij.
12 E, uma vez que Bons Portos era uma enseada aberta, um péssimo lugar para passar o inverno, a maioria da tripulação desejava ir a Fenice, que ficava mais adiante na costa de Creta, e passar o inverno ali. Fenice era um bom porto, com abertura apenas para o sudoeste e o noroeste.
13 Aꞌyaa mu tyíꞌmuaꞌajcaj tɨjɨn ɨꞌríj tyaj huajuꞌun, jiꞌnye cɨ́ɨ puꞌuj tyaꞌnaꞌáacarejyiꞌcaa áatyej pujmuaꞌ, aj mu mij joꞌcɨ́j aꞌáa mu véjriꞌ jaꞌajtyéenyej joꞌtɨj jaꞌvaꞌástɨmee ɨ jájtyij aꞌájna a Creta.
13 Quando um vento leve começou a soprar do sul, os marinheiros pensaram que conseguiriam chegar lá a salvo. Por isso, levantaram âncora e foram costeando Creta.
14 Ajta capu aꞌchu aꞌtyéeviꞌcaj tɨꞌɨj caꞌnyíin yejtyapuáj pujmuaꞌ jeꞌráꞌaacariacaꞌ aj puꞌij jaatajɨ́ꞌtzej ɨ báarcuj,
14 Mas o tempo mudou de repente, e um vento com força de furacão, chamado Nordeste, soprou sobre a ilha e nos empurrou para o mar aberto.
15 tɨꞌquij jaatátajchacaꞌ. Tyajta quee pu jáaruuj tyaj huajuꞌcaj ɨ áacaj tzajtaꞌ, aj tu tyij huatátaꞌa tɨ táꞌantɨnyij ɨ áacaj.
15 Como os marinheiros não conseguiam manobrar o navio para ficar de frente para o vento, desistiram e deixaram que fosse levado pela tempestade.
16 Aj tu tyij huáritaꞌ ajcaanyej joꞌtɨj cɨléenyeꞌ ɨ chuéj jáꞌajnyeej tɨ aꞌyan tyaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Cauda, joꞌtɨj quee jéehua jóꞌaacacaꞌaj, ajta ɨ báarcuj tɨ cɨ́leen tyej tyajta jaajásimaꞌaj, tyésiꞌhuacan tu jɨn jaꞌantyítoj ɨ báarcuj jitze tɨ veꞌéj.
16 Navegamos pelo lado menos exposto de uma pequena ilha chamada Cauda, onde, com muito custo, conseguimos içar para bordo o barco salva-vidas que viajava rebocado.
17 Matɨꞌɨj jaꞌantyítoj, aj mu mij jaꞌváꞌjɨꞌquej cójnari jɨmeꞌ ɨ báarcuj jitze tɨ veꞌéj. Majta meríj tyíꞌtzɨɨnyaꞌcaꞌaj ɨ tɨ arí tɨn tyaꞌajcachaaj ɨ séj japua, aꞌájna a tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn La Sirte, aj mu mij tyiꞌtɨ́j ootyáxɨɨxɨj tɨꞌij huatajíyoꞌrej majta jaatáꞌ tɨ ɨ áacaj huaꞌantɨnyij.
17 Então os marinheiros amarraram cordas em volta do casco do navio para reforçá-lo. Temiam ser arrastados para os bancos de areia de Sirte, diante do litoral africano, por isso baixaram a âncora flutuante para desacelerar o navio e deixaram que fosse levado pelo vento.
18 Yaa ariáꞌpuaꞌaj, óocheꞌ pu jéehua huáꞌaacacaꞌaj, matɨꞌɨj mij huatyóohuij maj tyeꞌtyáhuaꞌxɨj a jáataꞌ ɨ íjcaj tɨ tyúꞌtɨsimeꞌej ɨ báarcuj.
18 No dia seguinte, como ventos com força de vendaval continuavam a castigar o navio, a tripulação começou a lançar a carga ao mar.
19 Tɨꞌɨj huéeicaj xɨcáj tyoomáꞌcaj, aj mu mij tyeꞌtyáahuaꞌxɨj ɨ jumuácaꞌ jɨmeꞌ néijmiꞌi aꞌchu tɨ tyúꞌtɨsimeꞌej ɨ báarcuj.
19 No terceiro dia, removeram até mesmo parte do equipamento do navio e o jogaram fora.
20 Jéehua tu áꞌtyeej tyej quee cheꞌ jaséj ɨ xɨcáj, tyajta ɨ xúꞌraꞌvetyee, ajta óocheꞌ pu huáꞌaacacaꞌaj, majta viiyacaꞌaj, tuꞌríj aꞌyan tyíꞌmuaꞌajcaa tyej quee cheꞌ jeꞌej rɨnyij.
20 A tempestade terrível prosseguiu por muitos dias, escondendo o sol e as estrelas, até que perdemos todas as esperanças.
21 Tyajta tyeríj áꞌtyeeviꞌcaꞌaj tyej quee cheꞌ tyiꞌtɨ́j cuaꞌajcaa, aj puꞌij ɨ Pablo huatyéechaxɨj huaꞌ tzajtaꞌ tɨꞌɨj ij aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
21 Fazia tempo que ninguém comia. Por fim, Paulo reuniu a tripulação e disse: “Os senhores deveriam ter me dado ouvidos no princípio e não ter deixado Bons Portos. Teriam evitado todo este prejuízo e esta perda.
22 Ajta ijíij jéehua nu jáꞌmuahuavii siaj caꞌnyíjraꞌaj huatóoaꞌan mu jutzájtaꞌ, jiꞌnye capu aꞌtɨ́j muɨꞌnyij, tyij tyajta ɨ báarcuj joꞌrɨésij.
22 Mas tenham bom ânimo! O navio afundará, mas nenhum de vocês perderá a vida.
23 Tɨ́caꞌ pu sɨ́ɨj nye jimi huataséjre ɨ tɨ jahuɨɨreꞌ ɨ Dios ɨ nyej nyajta nyáaj jahuɨɨreꞌ nyajta jitzán ajtyámaꞌcan.
23 Pois, ontem à noite, um anjo do Deus a quem pertenço e sirvo se pôs ao meu lado
24 Aꞌyaa pu tyinaatéꞌexaaj tɨjɨn: “Pablo, capáj tyíꞌtzɨɨnyeꞌej, jiꞌnye aꞌyaa pu tyúuxɨeꞌveꞌ tɨ ɨ tajtúhuan jaaxáꞌpuɨꞌɨntareꞌen ɨ maj jɨn tyíꞌmuaxajtziꞌ, ajta ɨ Dios pu juxɨéꞌviꞌraꞌ jɨn huoꞌtyáhuɨɨreꞌsij mej mij néijmiꞌi júurij muáꞌraꞌnyij ɨ maj ajamuán huajuꞌ ɨ báarcuj jitze.”
24 e disse: ‘Não tenha medo, Paulo! É preciso que você compareça diante de César. E Deus, em sua bondade, concedeu proteção a todos que navegam com você’.
25 Aꞌɨ́j pu jɨn tyétyacaa siataꞌaj caꞌnyíjraꞌaj huatóoaꞌan mu jutzájtaꞌ, jiꞌnye nyáaj nu ɨ Dios jitze tyíꞌcaꞌnyej nyajta tyáꞌtzaahuatyeꞌ tɨ aꞌyan tyeꞌmej jeꞌej tɨ aꞌɨ́ɨn tyinaatéꞌexaaj.
25 Portanto, tenham bom ânimo! Creio em Deus; tudo ocorrerá exatamente como ele disse.
26 Tyajta tyóocheꞌ tu aꞌáa jaꞌráꞌastij joꞌtɨj jaꞌajhuáchij.
26 É necessário, porém, que sejamos impulsionados para uma ilha”.
27 Séej tɨ́caꞌrij jitze, tɨꞌɨj tyoomáꞌcaj aꞌchu huaꞌpuaj iteerij, óocheꞌ pu jáatajchisimaꞌaj ɨ áacaj ɨ báarcuj, aꞌɨ́jcɨ japua ɨ jájtyij tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Adriático, tɨꞌɨj atyojoꞌréꞌnyej aꞌtzáaj jéꞌtaꞌ tɨ́caꞌ, aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj jajmuárɨeꞌrij ɨ báarcuj, aꞌɨ́ɨ mu jáamuaꞌreeriꞌ tyaj tyeríj tɨn aráꞌastisimaꞌaj joꞌtɨj jaꞌajhuáchij.
27 Por volta da meia-noite, na décima quarta noite de tempestade, enquanto éramos levados de um lado para o outro no mar Adriático, os marinheiros perceberam que estávamos perto de terra firme.
28 Matɨꞌɨj mij jaatyéꞌitej ɨ cójnari jɨmeꞌ aꞌchu tɨ ootɨ́ꞌ ɨ jáataꞌ, seityéj japuan tamuáamuataꞌ japuan arásevij meetroj pu atyátɨꞌcaꞌaj, matɨꞌɨj ajcaꞌhuáye ujúꞌcaj majtáhuaꞌaj mu jaatyéꞌitej, puꞌríj seityéj japuan aráahuaꞌpuaj meetroj atyátɨꞌcaꞌaj.
28 Lançaram a sonda e verificaram que a água tinha 37 metros de profundidade. Um pouco depois, lançaram a sonda novamente e encontraram apenas 27 metros.
29 Matɨꞌɨj mij muáacuacaa atyáahuaꞌxɨj ɨ tyapúustiꞌ tɨ joꞌtóovijmee cɨ́tzataꞌ ɨ báarcuj tɨꞌij aróocaꞌnyej, jiꞌnye metyíꞌtzɨɨnyaꞌcaꞌaj tɨpuaꞌaj tyaꞌajtóꞌoj ɨ tyetyéj jitze, majta huatyóohuij maj huatyényuunyij ɨ Dios jimi tɨꞌij jiyeꞌtzín huatapuaꞌrej.
29 Temiam que, se continuássemos assim, seríamos atirados contra as rochas na praia. Por isso, lançaram quatro âncoras da parte de trás do navio e ansiavam para que o dia chegasse logo.
30 Séecan mu ɨ maj tyíꞌhuɨɨriaꞌcaꞌaj aꞌyan tyáꞌxɨeꞌvaꞌcaꞌaj maj iirácɨɨnyejcheꞌ ɨ báarcuj jitze, aꞌɨ́ɨ mu aꞌyan tyityatóosejratacaꞌ maj jaꞌtyáhuaꞌxɨj ɨ tyapúustiꞌ tɨ joꞌtóovijmee, maj majta quee aꞌyan huarɨ́j, maꞌcájtoo muꞌuj ɨ báarcuj ɨ tɨ cɨ́leen mej mij aꞌɨ́jcɨ jitze huatyóohuɨɨreꞌen.
30 Dando a entender que iriam lançar as âncoras da parte da frente, os marinheiros baixaram o barco salva-vidas, na tentativa de abandonar o navio.
31 Aj puꞌij Pablo aꞌyan tyaatéꞌexaa aꞌɨ́jcɨ ɨ xantáaruꞌuj tɨ tyíꞌijtyaꞌcaꞌaj, ajta aꞌɨ́ɨjma maj jamuán huajúꞌcaꞌaj tɨjɨn:
31 Paulo, então, disse ao oficial no comando e aos soldados: “Se os marinheiros não permanecerem a bordo, vocês não conseguirão se salvar”.
32 Aj mu mij ɨ xantáaruꞌ jaꞌantyivéjchacaꞌ ɨ cójnari ɨ tɨ jɨn arátapiꞌhuacaꞌaj ɨ báarcuj tɨ cɨ́leen, tɨꞌɨj ij atyéjvej a jáataꞌ.
32 Então os soldados cortaram as cordas do barco salva-vidas e o deixaram à deriva.
33 Tɨꞌɨj arí tɨn tapuáꞌrij, Pablo pu caꞌnyíjraꞌaj huoꞌtaꞌ ɨ huaꞌ tzajtaꞌ mej mij tyiꞌtɨ́j huácuaꞌnyij, aꞌyan tɨjɨn:
33 Enquanto amanhecia, Paulo insistiu que todos comessem. “De tão preocupados, vocês não se alimentam há duas semanas”, disse ele.
34 Nyajaꞌmuahuavii siaj cɨ́ɨ tyiꞌtɨ́j tyúꞌcuaꞌnyij. Aꞌyaa pu tyúuxɨeꞌveꞌ, tɨpuaꞌaj aꞌyan setyáꞌxɨeꞌveꞌej tɨ jamuáahuɨɨreꞌen, jiꞌnye capu tyiꞌtɨ́j jeꞌej jáꞌmuaꞌuurej.
34 “Por favor, comam alguma coisa agora, para seu próprio bem. Pois nem um fio de cabelo de sua cabeça se perderá.”
35 Tɨꞌɨj aꞌyan tyuꞌtaxáataj, aj puꞌij ɨ páan tyiꞌɨ́j, tɨꞌɨj ij tyaatatyójtziꞌrej ɨ Dios néijmiꞌi meeséeracaj ɨ tyeɨ́tyee. Tɨꞌɨj jéꞌtaꞌ joꞌtatáaraj ɨ páan aj puꞌij huatyóochej tɨ jáacuaꞌnyij.
35 Em seguida, tomou um pão, deu graças a Deus na presença de todos, partiu-o em pedaços e comeu.
36 Aj mu mij néijmiꞌi ahuóocaꞌan, matɨꞌɨj mij majta aꞌɨ́ɨmaj tyúꞌcuaa.
36 Todos se animaram e começaram a comer.
37 Aꞌyaa tu aráꞌaxcaa huaꞌpuaj anxɨtyej japuan huéeicatyej japuan tamuáamuataꞌ japuan arájseej ɨ tyaj arátyaꞌcaꞌaj ɨ báarcuj jitze.
37 Havia um total de 276 pessoas a bordo.
38 Matɨꞌɨj tyuꞌcuáꞌaj aꞌchu tɨ huaꞌránajchacaꞌ, aj mu mij jaꞌtyájrɨee a jáataꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ tyeríicuj tɨꞌij quee cheꞌ aꞌchu tyíjetyej ɨ báarcuj.
38 Depois de se alimentar, a tripulação aliviou o peso do navio mais um pouco, atirando ao mar toda a carga de trigo.
39 Tɨꞌɨj huatapuáꞌriacaꞌ, camu cheꞌ huamuájtyajcaꞌaj joꞌtɨj putyajáꞌrɨjcaa, matɨꞌɨj mij jaaséej joꞌtɨj jaꞌajtyásaataꞌ, aꞌyaa mu tyáꞌxɨeꞌvaꞌcaꞌaj maj aꞌáa yoojáj ɨ báarcuj joꞌtɨj jóꞌsaataꞌ.
39 Ao amanhecer, não reconheceram a terra, mas viram uma enseada com uma praia e cogitaram se seria possível chegar ali e atracar o navio.
40 Matɨꞌɨj mij tyaꞌráveechixɨj ɨ cójnari ɨ maj jɨn jeꞌejtápaꞌxɨꞌcaꞌaj ɨ báarcuj, metyeꞌtyáahuaꞌxɨj a jáataꞌ, majta jeꞌen jaꞌajcaꞌan ɨ cɨ́ɨxurij ɨ taꞌancáavii ɨ báarcuj jitze joꞌtɨj jóonyee tɨꞌij ɨ áacaj jaꞌajnáan aꞌɨ́jna jɨmeꞌ ɨ cɨ́ɨxurij, aj puꞌij ɨ báarcuj ajtyáxɨɨriacaꞌ joꞌtɨj jaꞌajtyásaataꞌ.
40 Então cortaram as âncoras e as deixaram no mar. Depois, afrouxaram as cordas que controlavam os lemes, levantaram a vela da frente e foram rumo à praia,
41 Ajta séj jitze pu tyaꞌajcaachacaꞌ, capu cheꞌ ɨꞌriitacaꞌaj maj jaatóoriaxɨꞌɨn joꞌtɨj jóonyee. Ajta ɨ cɨ́tzataꞌ ɨ báarcuj, puꞌríj tyánaꞌchisimaꞌaj aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ tɨ caꞌnyíin jɨmeꞌ ajtyáxɨjrihuaꞌaj ɨ jájtyij.
41 mas o navio foi apanhado entre duas correntezas contrárias e encalhou antes do esperado. A parte da frente se encravou e ficou imóvel, enquanto a parte de trás, atingida pela força das ondas, começou a se partir.
42 Majta aꞌɨ́ɨmaj xantáaruꞌuj, mahuáꞌcuiꞌcujcaꞌaj néijmiꞌcaa ɨ maj eetyánamiꞌhuacaꞌaj, mej mij quee huatóoꞌuunaj muajóosimaꞌaj manaꞌaj.
42 Os soldados queriam matar os prisioneiros para que não nadassem até a praia e depois fugissem.
43 Ajta ɨ xantáaruꞌuj tɨ tyíꞌijtyaꞌcaꞌaj, aꞌɨ́ɨ pu aꞌyan tyáꞌxɨeꞌvaꞌcaꞌaj tɨ japuan huatányuunyij aꞌɨ́jcɨ ɨ Pablo, aꞌɨ́j pu jɨn quee huoꞌtaꞌ maj huóꞌcuiꞌnyij, sulu aꞌyaa pu tyuꞌtaꞌíjtacaꞌ maj anaquéej antajój ɨ maj jaayíꞌtɨhuaꞌaj, mej mij aꞌáa jaꞌráꞌastij joꞌtɨj jóꞌsaataꞌ,
43 O oficial no comando, porém, desejava poupar a vida de Paulo e não permitiu que executassem seu plano. Ordenou aos que sabiam nadar que saltassem ao mar primeiro e fossem em direção a terra.
44 majta ɨ séecan cɨyéj japua mu huatajóxɨj, majta séecan cɨyéj japua tɨ páꞌtzaa ɨ báarcuj jitze taꞌajtanáꞌxɨj. Aꞌyaa tu néijmiꞌi tyityajaꞌráꞌaj ujitzé pujmuaꞌ capu aꞌtɨ́j atyáamuɨꞌ.
44 Os outros se agarraram a tábuas ou pedaços do navio destruído. Assim, todos chegaram à praia em segurança.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 27, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.