Atos 20

Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs NVI

Sair da comparação
NVI Nova Versão Internacional
1 Tɨꞌɨj antyipuáꞌriacaꞌ ɨ maj huóotyaꞌxɨj, Pablo pu huoꞌtajé ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ tɨꞌij aꞌɨ́ɨn tyámuaꞌ tyihuoꞌtéꞌexaatyeꞌen. Aj puꞌij huoꞌtatyóotyeꞌej, tɨꞌquij aꞌáa jóꞌraa a Macedonia.
1 Cessado o tumulto, Paulo mandou chamar os discípulos e, depois de encorajá-los, despediu-se e partiu para a Macedônia.
2 Néijmiꞌqueꞌ pu huóꞌmuaariacaꞌ matɨꞌɨj manaꞌaj tyityeecháatɨmaꞌcaa aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ, caꞌnyíjraꞌaj pu huaꞌtáꞌcariaꞌaj ɨ nyúucarij jɨmeꞌ ɨ tɨ jɨn tyihuóꞌixaaj, tɨꞌquij téꞌej aꞌáa jaꞌráꞌaj aꞌájna a Grecia,
2 Viajou por aquela região, encorajando os irmãos com muitas palavras e, por fim, chegou à Grécia,
3 aꞌáa pu huéeicaj máxcɨrɨeꞌ áꞌtyeej. Tɨꞌɨj arí tɨn antyiráꞌsimaꞌcaj ɨ báarcuj jitze tɨꞌij antáraꞌnyij aꞌájna a Siria, tɨꞌɨj aꞌyan tyáamuaꞌreeriꞌ maj aꞌyan tyaaxáꞌpuɨꞌɨntarej maj aꞌáa yeꞌtyéchoꞌveꞌen ɨ juyáaraꞌ jitze joꞌtɨj joꞌreꞌnyéenyijcheꞌ, aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan. Aj puꞌij huariáꞌraa tɨꞌij ajtáhuaꞌaj aꞌáa huatyéenyej aꞌájna a Macedonia.
3 onde ficou três meses. Quando estava a ponto de embarcar para a Síria, os judeus fizeram uma conspiração contra ele; por isso decidiu voltar pela Macedônia,
4 Aꞌɨ́ɨ mu jamuán jóꞌjuꞌ ɨ Sópater yójraꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Pirro, Berea tɨ jáꞌmaꞌcan, ajta aꞌɨ́jna ɨ Aristarco ajta ɨ Segundo ɨ maj Tesalónica jaꞌchej, ajta ɨ Gayo Derbe tɨ jáꞌmaꞌcan, ajta ɨ Timoteo, ajta ɨ Tíquico, ajta ɨ Trófimo, ɨ Asia maj jáꞌmaꞌcan.
4 sendo acompanhado por Sópatro, filho de Pirro, de Beréia; Aristarco e Secundo, de Tessalônica; Gaio, de Derbe; e Timóteo, além de Tíquico e Trófimo, da província da Ásia.
5 Aꞌíimaj ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ anaquéej mu jóꞌjuꞌ mej mij aꞌáa tajaꞌchoꞌveꞌej aꞌájna a Troas.
5 Esses homens foram adiante e nos esperaram em Trôade.
6 Tyajta ityáj, tɨꞌɨj tyoꞌpuáꞌriacaꞌ ɨ maj tyuꞌyéꞌestej aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ ɨ maj jacuaꞌcaa ɨ páan tɨquee cuꞌustij, aꞌáa tu jaꞌráacɨj a Filipos ɨ báarcuj jitze, anxɨ́ xɨcáj tu jitze huoꞌtáaꞌsacaꞌ aꞌájna a Troas, aꞌáa tu tyij aráahuaꞌpuaj xɨcáj áꞌtyeej.
6 Navegamos de Filipos, após a festa dos pães sem fermento, e cinco dias depois nos reunimos com os outros em Trôade, onde ficamos sete dias.
7 Tɨꞌɨjta atyojoꞌréꞌnyej ɨ séej xɨcáj jitze ɨ taꞌnájcaj ɨ itéerij, aj tu tyij tyítasɨɨj tyej tyij huariátatareꞌen ɨ páan, ajta ɨ Pablo tyihuáꞌixaatyaꞌcaꞌaj aꞌɨ́ɨjma ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ. Jiꞌnye aꞌyaa pu tyúuxɨeꞌvaꞌcaꞌaj tɨ jóꞌraꞌnyij yaa ariáꞌpuaꞌaj, aꞌɨ́j pu jɨn jéehua tyihuóꞌixaaj ꞌasta naꞌaj quee jéꞌtaꞌ tɨ́caꞌ tyaꞌráꞌaj.
7 No primeiro dia da semana reunimo-nos para partir o pão, e Paulo falou ao povo. Pretendendo partir no dia seguinte, continuou falando até à meia-noite.
8 Aꞌáa tu jaꞌtyítasɨɨj ánɨmuaj ɨ chiꞌij tzajtaꞌ, tɨ huéeicaj jujapuá tyiváatɨmee, aꞌáan pu úꞌtaacaꞌaj jéehua ɨ tatzárij jɨmeꞌ.
8 Havia muitas candeias no piso superior onde estávamos reunidos.
9 Ajta tyamuéej aꞌúun jeꞌrácatyii tɨ aꞌyan ántyapuaacaꞌaj tɨjɨn Eutico, aꞌáan pu joꞌhuáayixɨj joꞌtɨj jaꞌnácun. Ajta aꞌɨ́jna ɨ Pablo jéehua pu tyihuóꞌixaaj, aꞌɨ́j pu jɨn huamuéꞌtɨchej ɨ cutzíj jɨmeꞌ aꞌɨ́jna ɨ Eutico, tɨꞌquij tyámuaꞌ huápuɨꞌɨj tyuꞌtácuj, aj puꞌij ancuréꞌvej aꞌɨ́jcɨ jitze ɨ chiꞌij tɨ huéeicaj jujapuá tyiváatɨmee, muɨꞌchícan muꞌuj mij jajriáj.
9 Um jovem chamado Êutico, que estava sentado numa janela, adormeceu profundamente durante o longo discurso de Paulo. Vencido pelo sono, caiu do terceiro andar. Quando o levantaram, estava morto.
10 Aj puꞌij acájraa ɨ Pablo, tɨꞌɨj ij jaꞌvéꞌviꞌraxɨj aꞌɨ́jcɨ ɨ tyamuéej. Ajta aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj aꞌɨ́ɨjma ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ tɨjɨn:
10 Paulo desceu, inclinou-se sobre o rapaz e o abraçou, dizendo: "Não fiquem alarmados! Ele está vivo! "
11 Aj puꞌij ɨ Pablo ajtáhuaꞌaj antyíraj ɨ chiꞌij tzajtaꞌ, tɨꞌquij huoꞌriáꞌtaarej ɨ páan, matɨꞌɨj jaacuaꞌaj, ajtáhuaꞌaj tyihuáꞌtyixaa, ꞌasta naꞌaj quee huatapuáꞌriacaꞌ. Tɨꞌquij jóꞌraa.
11 Então subiu novamente, partiu o pão e comeu. Depois, continuou a falar até o amanhecer e foi embora.
12 Ajta aꞌɨ́jna ɨ tyamuéej, júurican mu joꞌvíꞌtɨj, aꞌɨ́j mu jɨn jéehua caꞌnyíjraꞌaj huatóoaꞌ.
12 Levaram vivo o jovem, o que muito os consolou.
13 Tyajta ityáj taꞌnáatyaꞌaj tu joꞌcɨ́j ɨ báarcuj jitze, aꞌáa tu jaꞌráꞌaj aꞌájna Aso, tyej tyij aꞌáa yaꞌráviꞌtɨn aꞌɨ́jcɨ ɨ Pablo, jiꞌnye juɨꞌɨcán pu ujaꞌrájraa.
13 Quanto a nós, fomos até o navio e embarcamos para Assôs, onde iríamos receber Paulo a bordo. Assim ele tinha determinado, tendo preferido ir a pé.
14 Tyatɨꞌɨj jáatyoj aꞌɨ́jcɨ ɨ Pablo aꞌájna a Aso, aj puꞌij tajamuán atyájraa ɨ báarcuj jitze, tyatɨꞌɨj tyij jóꞌjuꞌ aꞌájna a Mitilene.
14 Quando nos encontrou em Assôs, nós o recebemos a bordo e prosseguimos até Mitilene.
15 Aꞌáa tu eeráacɨj, yaa ariáꞌpuaꞌaj tu avéjriꞌ jaꞌajtyéenyej joꞌtɨj jaꞌráahuachij tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Quío, tyatɨꞌɨj tyij séej xɨcáj jitze aꞌáa jaꞌráꞌaj aꞌájna a Samos. Tyajtáhuaꞌaj yaa ariáꞌpuaꞌaj aꞌáa tu jaꞌráꞌaj aꞌájna chájtaꞌ tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Mileto.
15 No dia seguinte navegamos dali e chegamos defronte de Quio; no outro dia atravessamos para Samos e, um dia depois, chegamos a Mileto.
16 Aꞌyaa tu huarɨ́j, jiꞌnye Pablo pu jaaxáꞌpuɨꞌɨntarej tɨquee aꞌáa jaꞌtanyéj aꞌájna a Éfeso, capu ajta áꞌtyeerimuꞌcaꞌaj aꞌájna aꞌáa tɨ huatacaꞌaj a Asia, jiꞌnye jiyeꞌtzín jɨmeꞌ pu jaꞌráꞌastijmuꞌcaꞌaj aꞌájna a Jerusalén, tɨpuaꞌaj aꞌyan tyíɨꞌriitan tyaj aꞌáa joꞌtyúꞌuucaj matɨꞌɨj tyíꞌyeꞌestyaa aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ ɨ maj joꞌtámuaꞌreej tɨ arí aꞌyan tyooméj huáꞌpuatyej japuan tamuáamuataꞌ xɨcáj.
16 Paulo tinha decidido não aportar em Éfeso, para não se demorar na província da Ásia, pois estava com pressa de chegar a Jerusalém, se possível antes do dia de Pentecoste.
17 Aꞌáa pu joꞌtyaváaj ɨ Pablo a Mileto, tɨꞌɨj huoꞌtaꞌíjtacaꞌ maj uhuojoꞌtájeevej ɨ huáasij ɨ tyeyúuj tzajtaꞌ maj tyíꞌhuɨɨreꞌ aꞌájna a Éfeso.
17 De Mileto, Paulo mandou chamar os presbíteros da igreja de Éfeso.
18 Matɨꞌɨj ɨ huáasij ajeꞌréꞌnyej, aj puꞌij aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
18 Quando chegaram, ele lhes disse: "Vocês sabem como vivi todo o tempo em que estive com vocês, desde o primeiro dia em que cheguei à província da Ásia.
19 Aꞌnáj tɨnaꞌaj nu yahuatyéjvee jaꞌmua jamuán, netyíꞌhuɨɨriaꞌaj nyajta nyacuꞌváaj ɨ tavástaraꞌ jimi, aꞌyaa nu tyaꞌcanyeyíꞌnyaꞌaj aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ ɨ tɨ jéehua jeꞌej puaꞌaj tyinaꞌantyimuéꞌtɨjcaa ajta ɨ maj jeꞌej puaꞌaj nyooriajcucaꞌaj ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan.
19 Servi ao Senhor com toda a humildade e com lágrimas, sendo severamente provado pelas conspirações dos judeus.
20 Canu aꞌnáj ootyáꞌɨtzee nyaj quee tyajáꞌmuaꞌixaatyeꞌej tyiꞌtɨ́j tɨ muaꞌajmaj jamuatyáhuɨꞌrii, nyetyajaꞌmuamuaꞌtyáaj ɨ tyeyúuj tzajtaꞌ, nyajta joꞌsiaj joꞌcháatɨmee.
20 Vocês sabem que não deixei de pregar-lhes nada que fosse proveitoso, mas ensinei-lhes tudo publicamente e de casa em casa.
21 Aꞌɨ́ɨjma ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan, nyajta aꞌɨ́ɨjma ɨ maj séej chuéj japua jáꞌmaꞌcan, aꞌyaa nu tyihuóꞌixaaj tɨ aꞌyan tyúuxɨeꞌveꞌ mej seequéj tyúꞌmuaꞌtyij ɨ Dios jimi, majta jaꞌantzaahuatyeꞌen aꞌɨ́jcɨ ɨ tavástaraꞌ Jesús ɨ Cɨríistuꞌ.
21 Testifiquei, tanto a judeus como a gregos, que eles precisam converter-se a Deus com arrependimento e fé em nosso Senhor Jesus.
22 Ajta ijíij aꞌáa nu joꞌmaꞌaj naꞌmej a Jerusalén aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ tɨ ɨ júuricamaꞌraꞌ ɨ Dios aꞌyan tyinaataꞌíj, canu jamuaꞌreej jeꞌej tɨ muꞌ tyinyajaꞌhuɨ́ɨriaꞌaj jaꞌmej.
22 "Agora, compelido pelo Espírito, estou indo para Jerusalém, sem saber o que me acontecerá ali,
23 Aꞌɨ́j nu xaa muaꞌreej, tɨ joꞌtɨj naꞌaj tɨ huachájtaꞌtajmee, aꞌɨ́jna ɨ júuricamaꞌraꞌ ɨ Dios aꞌyaa pu tyíꞌnyeꞌixaatyeꞌ tɨ aꞌɨ́ɨn nyejchoꞌveꞌ ɨ maj tzajtaꞌ tyíꞌtyanamuacaa ajta jéehua ɨ puéjtzij.
23 senão que, em todas as cidades, o Espírito Santo me avisa que prisões e sofrimentos me esperam.
24 Capu nye jitze juxɨeꞌveꞌ ɨ nyaj jɨn júurij, aꞌɨ́j nuꞌuj xɨeꞌveꞌ nyaj jaꞌantyícɨꞌtyij jeꞌej tɨ ɨ Dios tyiꞌtɨ́j tyinaaꞌíjcaj nyaj huoꞌtéꞌexaatyeꞌen ɨ tyeɨ́tyee ɨ nyúucariaꞌraꞌ, tɨꞌij aꞌɨ́ɨn tyihuoꞌtúꞌuunyiꞌ juxɨéꞌviꞌraꞌ jɨmeꞌ.
24 Todavia, não me importo, nem considero a minha vida de valor algum para mim mesmo, se tão-somente puder terminar a corrida e completar o ministério que o Senhor Jesus me confiou, de testemunhar do evangelho da graça de Deus.
25 ’Ajta ijíij tyámuaꞌ nu tyáꞌmuaꞌreej, tɨquee cheꞌ aꞌtɨ́j meꞌ nyejeꞌseejran, aꞌɨ́ɨmaj ɨ nyaj nyeríj huóꞌixaaj ɨ Dios tɨ jɨn tyíꞌijta.
25 "Agora sei que nenhum de vocês, entre os quais passei pregando o Reino, verá novamente a minha face.
26 Aꞌɨ́j nu jɨn aꞌyan tyajáꞌmuaꞌixaatyeꞌ ijíij, canu nyáaj puéꞌeenyeꞌ tɨpuaꞌaj tyiꞌtɨ́j jeꞌej jáꞌmuaꞌuurej muaꞌajmaj,
26 Portanto, eu lhes declaro hoje que estou inocente do sangue de todos.
27 jiꞌnye néijmiꞌi nu tyajamuáaꞌixaa jeꞌej tɨ tyáꞌxɨeꞌveꞌ ɨ Dios, nyajta quee aꞌnáj tyiꞌtɨ́j jamuaatyáꞌaviitzej.
27 Pois não deixei de proclamar-lhes toda a vontade de Deus.
28 Tyámuaꞌ xuꞌuj, siataꞌaj huóꞌchaꞌɨɨn néijmiꞌcaa ɨ maj jusɨꞌrii ɨ Dios jimi, joꞌtɨj ɨ júuricamaꞌraꞌ ɨ Dios huajaꞌantyíhuo mej mij aꞌɨ́ɨjma huáchaꞌɨɨn ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ, ɨ tɨ juxúureꞌ jɨn huóꞌnanɨej aꞌɨ́jna ɨ Jesús.
28 Cuidem de vocês mesmos e de todo o rebanho sobre o qual o Espírito Santo os colocou como bispos, para pastorearem a igreja de Deus, que ele comprou com o seu próprio sangue.
29 Aꞌyaa nu nyáaj tyáꞌmuaꞌreej nyatɨꞌɨj jóꞌraꞌnyij, séecan mu yajaꞌvaꞌjuꞌuj muáꞌjuꞌun jaꞌmua jimi maj aꞌyan een matɨꞌɨj ɨ́ɨraꞌvetyee mej tyíꞌtyacɨꞌmacaa, ɨ maj aꞌyan tyaꞌxɨéꞌveꞌej muáꞌjuꞌun maj huaꞌantyipuáꞌrityeꞌen ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ.
29 Sei que, depois da minha partida, lobos ferozes penetrarão no meio de vocês e não pouparão o rebanho.
30 Séecan mu aváꞌjuꞌ ɨ maj jaꞌmua jitze ajtyámaꞌcan, aꞌɨ́ɨ mu hueꞌtzij jɨn tyihuáꞌmuaꞌtyen, mej mij aꞌɨ́ɨjma antyimueꞌtɨn ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ.
30 E dentre vocês mesmos se levantarão homens que torcerão a verdade, a fim de atrair os discípulos.
31 Tyámuaꞌ xuꞌuj muaꞌaj, xoꞌtámuaꞌreeriꞌ nyaj huéeicaj nyinyiꞌraꞌaj tyajamuáaꞌixaa tújcaꞌrij tzajtaꞌ nyajta tɨ́caꞌrij tzajtaꞌ, canu aꞌnáj jaatáxaahuatacaꞌ nyaj tyajamuáaꞌixaa naꞌcanyeyíꞌnyaꞌaj jaꞌmua jɨmeꞌ.
31 Por isso, vigiem! Lembrem-se de que durante três anos jamais cessei de advertir a cada um de vocês disso, noite e dia, com lágrimas.
32 ’Ajta ijíij nyeꞌihuáamuaꞌ Dios jimi nu jamuatyátoosij, ajta ɨ nyúucariaꞌraꞌ tɨ jaxaj juxɨéꞌviꞌraꞌ jɨmeꞌ. Aꞌɨ́ɨ pu néijmiꞌi pu tyíꞌuurej tɨꞌij aꞌɨ́jcɨ jitze aróocaꞌnyej ɨ júuricamaꞌraꞌ ɨ Dios, ajta néijmiꞌi huoꞌtáꞌsij ɨ tɨ jɨn atóoraj aꞌɨ́ɨjma jimi ɨ jutyéɨtyeristyamuaꞌ.
32 "Agora, eu os entrego a Deus e à palavra da sua graça, que pode edificá-los e dar-lhes herança entre todos os que são santificados.
33 Canu nyáaj aꞌnáj tyiꞌtɨ́j nyacuaꞌaj tɨpuaꞌaj túmii, naꞌríij tyihuáꞌcaanaa.
33 Não cobicei a prata nem o ouro nem as roupas de ninguém.
34 Sulu aꞌyaa xu tyáꞌmuaꞌreej, nyej nyasɨ́ɨj nyamuácaꞌ jɨn tyuꞌmuárɨej nyej nyij jaamuéꞌtɨn tyiꞌtɨ́j tɨ juxɨeꞌveꞌ nye jimi, ajta aꞌɨ́ɨjma jimi ɨ maj nyaj jamuán huacɨ́j.
34 Vocês mesmos sabem que estas minhas mãos supriram minhas necessidades e as de meus companheiros.
35 Aꞌnáj tɨnaꞌaj nu jamuáaꞌitɨɨriꞌ tɨ aꞌyan tyúuxɨeꞌveꞌ siaj tyuꞌmuárɨeꞌen ajta siaj sij huoꞌtyáhuɨɨreꞌen aꞌɨ́ɨjma ɨ maj quee jeꞌej tyéejviicueꞌ, aꞌɨ́j xu úꞌmuaꞌreeriaj jeꞌej tɨ tyuꞌtaxájtacaꞌ ɨ tavástaraꞌ Jesús tɨjɨn: “Jéetzeꞌ pu tyámuaꞌ tyéꞌyiꞌij nyaj tyíꞌpuejvaꞌaj quee nyaj tyiꞌtɨ́j ancuriáan.”
35 Em tudo o que fiz, mostrei-lhes que mediante trabalho árduo devemos ajudar os fracos, lembrando as palavras do próprio Senhor Jesus, que disse: ‘Há maior felicidade em dar do que em receber’ ".
36 Tɨꞌɨj aꞌyan tyihuoꞌixáatyaꞌaj ɨ Pablo, aj puꞌij tyítunutacaꞌ ajta huatyéenyuj ɨ Dios jimi huaꞌ jamuán.
36 Tendo dito isso, ajoelhou-se com todos eles e orou.
37 Néijmiꞌi mu huóoyiinyixɨj majta néijmiꞌi jiꞌréꞌchuiixɨj, majta jiꞌtyápuɨꞌtzaꞌxɨj aꞌɨ́jcɨ ɨ Pablo.
37 Todos choraram muito e, abraçando-o, o beijavam.
38 Jéehua mu juxaamuɨjrityaꞌcaꞌaj, jiꞌnye aꞌyaa pu tyihuoꞌtéꞌexaaj mej quee cheꞌ aꞌnáj meꞌyéꞌsejran. Aj mumij jamuán ujóꞌjuꞌ joꞌtɨj jaꞌtyájraa ɨ báarcuj jitze.
38 O que mais os entristeceu foi a declaração de que nunca mais veriam a sua face. Então o acompanharam até o navio.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.