Atos 20

Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Tɨꞌɨj antyipuáꞌriacaꞌ ɨ maj huóotyaꞌxɨj, Pablo pu huoꞌtajé ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ tɨꞌij aꞌɨ́ɨn tyámuaꞌ tyihuoꞌtéꞌexaatyeꞌen. Aj puꞌij huoꞌtatyóotyeꞌej, tɨꞌquij aꞌáa jóꞌraa a Macedonia.
1 Quando acabou a confusão, Paulo mandou chamar os irmãos e falou com eles para animá-los. Então se despediu deles e foi para a província da Macedônia.
2 Néijmiꞌqueꞌ pu huóꞌmuaariacaꞌ matɨꞌɨj manaꞌaj tyityeecháatɨmaꞌcaa aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ, caꞌnyíjraꞌaj pu huaꞌtáꞌcariaꞌaj ɨ nyúucarij jɨmeꞌ ɨ tɨ jɨn tyihuóꞌixaaj, tɨꞌquij téꞌej aꞌáa jaꞌráꞌaj aꞌájna a Grecia,
2 Atravessou aquelas regiões, animando muito com as suas mensagens os cristãos. Aí chegou à província da Acaia,
3 aꞌáa pu huéeicaj máxcɨrɨeꞌ áꞌtyeej. Tɨꞌɨj arí tɨn antyiráꞌsimaꞌcaj ɨ báarcuj jitze tɨꞌij antáraꞌnyij aꞌájna a Siria, tɨꞌɨj aꞌyan tyáamuaꞌreeriꞌ maj aꞌyan tyaaxáꞌpuɨꞌɨntarej maj aꞌáa yeꞌtyéchoꞌveꞌen ɨ juyáaraꞌ jitze joꞌtɨj joꞌreꞌnyéenyijcheꞌ, aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan. Aj puꞌij huariáꞌraa tɨꞌij ajtáhuaꞌaj aꞌáa huatyéenyej aꞌájna a Macedonia.
3 onde ficou três meses. Quando já estava pronto para ir à província da Síria, soube que os judeus estavam fazendo planos contra ele. Então resolveu voltar pela Macedônia.
4 Aꞌɨ́ɨ mu jamuán jóꞌjuꞌ ɨ Sópater yójraꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Pirro, Berea tɨ jáꞌmaꞌcan, ajta aꞌɨ́jna ɨ Aristarco ajta ɨ Segundo ɨ maj Tesalónica jaꞌchej, ajta ɨ Gayo Derbe tɨ jáꞌmaꞌcan, ajta ɨ Timoteo, ajta ɨ Tíquico, ajta ɨ Trófimo, ɨ Asia maj jáꞌmaꞌcan.
4 Foram com ele as seguintes pessoas: Sópatro, filho de Pirro, da cidade de Bereia; Aristarco e Segundo, de Tessalônica; Gaio, de Derbe; Timóteo; e também Tíquico e Trófimo, que eram da província da Ásia.
5 Aꞌíimaj ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ anaquéej mu jóꞌjuꞌ mej mij aꞌáa tajaꞌchoꞌveꞌej aꞌájna a Troas.
5 Eles foram na frente e nos esperaram na cidade de Trôade.
6 Tyajta ityáj, tɨꞌɨj tyoꞌpuáꞌriacaꞌ ɨ maj tyuꞌyéꞌestej aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ ɨ maj jacuaꞌcaa ɨ páan tɨquee cuꞌustij, aꞌáa tu jaꞌráacɨj a Filipos ɨ báarcuj jitze, anxɨ́ xɨcáj tu jitze huoꞌtáaꞌsacaꞌ aꞌájna a Troas, aꞌáa tu tyij aráahuaꞌpuaj xɨcáj áꞌtyeej.
6 Depois da Festa dos Pães sem Fermento , nós partimos da cidade de Filipos. Cinco dias depois nos encontramos com eles em Trôade e ficamos ali uma semana.
7 Tɨꞌɨjta atyojoꞌréꞌnyej ɨ séej xɨcáj jitze ɨ taꞌnájcaj ɨ itéerij, aj tu tyij tyítasɨɨj tyej tyij huariátatareꞌen ɨ páan, ajta ɨ Pablo tyihuáꞌixaatyaꞌcaꞌaj aꞌɨ́ɨjma ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ. Jiꞌnye aꞌyaa pu tyúuxɨeꞌvaꞌcaꞌaj tɨ jóꞌraꞌnyij yaa ariáꞌpuaꞌaj, aꞌɨ́j pu jɨn jéehua tyihuóꞌixaaj ꞌasta naꞌaj quee jéꞌtaꞌ tɨ́caꞌ tyaꞌráꞌaj.
7 No sábado à noite nós nos reunimos com os irmãos para partir o pão . Paulo falou nessa reunião e continuou falando até a meia-noite, pois ia viajar no dia seguinte.
8 Aꞌáa tu jaꞌtyítasɨɨj ánɨmuaj ɨ chiꞌij tzajtaꞌ, tɨ huéeicaj jujapuá tyiváatɨmee, aꞌáan pu úꞌtaacaꞌaj jéehua ɨ tatzárij jɨmeꞌ.
8 Havia muitas lamparinas acesas na sala onde nós estávamos reunidos, a qual ficava no terceiro andar da casa.
9 Ajta tyamuéej aꞌúun jeꞌrácatyii tɨ aꞌyan ántyapuaacaꞌaj tɨjɨn Eutico, aꞌáan pu joꞌhuáayixɨj joꞌtɨj jaꞌnácun. Ajta aꞌɨ́jna ɨ Pablo jéehua pu tyihuóꞌixaaj, aꞌɨ́j pu jɨn huamuéꞌtɨchej ɨ cutzíj jɨmeꞌ aꞌɨ́jna ɨ Eutico, tɨꞌquij tyámuaꞌ huápuɨꞌɨj tyuꞌtácuj, aj puꞌij ancuréꞌvej aꞌɨ́jcɨ jitze ɨ chiꞌij tɨ huéeicaj jujapuá tyiváatɨmee, muɨꞌchícan muꞌuj mij jajriáj.
9 Um moço chamado Êutico estava sentado numa janela. E, como Paulo continuasse falando durante muito tempo, o sono do moço foi aumentando. De repente, ele dormiu e caiu da janela. Quando o levantaram, estava morto.
10 Aj puꞌij acájraa ɨ Pablo, tɨꞌɨj ij jaꞌvéꞌviꞌraxɨj aꞌɨ́jcɨ ɨ tyamuéej. Ajta aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj aꞌɨ́ɨjma ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ tɨjɨn:
10 Então Paulo desceu, abaixou-se, abraçou o moço e disse: — Não se assustem, pois ele está vivo.
11 Aj puꞌij ɨ Pablo ajtáhuaꞌaj antyíraj ɨ chiꞌij tzajtaꞌ, tɨꞌquij huoꞌriáꞌtaarej ɨ páan, matɨꞌɨj jaacuaꞌaj, ajtáhuaꞌaj tyihuáꞌtyixaa, ꞌasta naꞌaj quee huatapuáꞌriacaꞌ. Tɨꞌquij jóꞌraa.
11 Em seguida Paulo subiu de novo, partiu o pão e comeu. Falou ainda muito tempo, até de manhã, e depois foi embora.
12 Ajta aꞌɨ́jna ɨ tyamuéej, júurican mu joꞌvíꞌtɨj, aꞌɨ́j mu jɨn jéehua caꞌnyíjraꞌaj huatóoaꞌ.
12 Aí levaram o moço, vivo, para a casa dele, e isso os deixou muito animados.
13 Tyajta ityáj taꞌnáatyaꞌaj tu joꞌcɨ́j ɨ báarcuj jitze, aꞌáa tu jaꞌráꞌaj aꞌájna Aso, tyej tyij aꞌáa yaꞌráviꞌtɨn aꞌɨ́jcɨ ɨ Pablo, jiꞌnye juɨꞌɨcán pu ujaꞌrájraa.
13 Nós fomos na frente e embarcamos no navio que nos levou até o porto de Assôs, onde devíamos esperar Paulo. Ele mandou que fizéssemos isso porque queria ir por terra até lá.
14 Tyatɨꞌɨj jáatyoj aꞌɨ́jcɨ ɨ Pablo aꞌájna a Aso, aj puꞌij tajamuán atyájraa ɨ báarcuj jitze, tyatɨꞌɨj tyij jóꞌjuꞌ aꞌájna a Mitilene.
14 Quando ele se encontrou conosco em Assôs, nós o recebemos no navio e seguimos viagem até a cidade de Mitilene.
15 Aꞌáa tu eeráacɨj, yaa ariáꞌpuaꞌaj tu avéjriꞌ jaꞌajtyéenyej joꞌtɨj jaꞌráahuachij tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Quío, tyatɨꞌɨj tyij séej xɨcáj jitze aꞌáa jaꞌráꞌaj aꞌájna a Samos. Tyajtáhuaꞌaj yaa ariáꞌpuaꞌaj aꞌáa tu jaꞌráꞌaj aꞌájna chájtaꞌ tɨ aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Mileto.
15 Então partimos dali e, no dia seguinte, passamos perto da ilha de Quios. No outro dia já estávamos na ilha de Samos e um dia depois chegamos ao porto de Mileto.
16 Aꞌyaa tu huarɨ́j, jiꞌnye Pablo pu jaaxáꞌpuɨꞌɨntarej tɨquee aꞌáa jaꞌtanyéj aꞌájna a Éfeso, capu ajta áꞌtyeerimuꞌcaꞌaj aꞌájna aꞌáa tɨ huatacaꞌaj a Asia, jiꞌnye jiyeꞌtzín jɨmeꞌ pu jaꞌráꞌastijmuꞌcaꞌaj aꞌájna a Jerusalén, tɨpuaꞌaj aꞌyan tyíɨꞌriitan tyaj aꞌáa joꞌtyúꞌuucaj matɨꞌɨj tyíꞌyeꞌestyaa aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ ɨ maj joꞌtámuaꞌreej tɨ arí aꞌyan tyooméj huáꞌpuatyej japuan tamuáamuataꞌ xɨcáj.
16 Paulo tinha resolvido não parar na cidade de Éfeso para não ficar muito tempo na província da Ásia. Ele estava com pressa, pois queria chegar a Jerusalém, se possível, antes do dia de Pentecostes .
17 Aꞌáa pu joꞌtyaváaj ɨ Pablo a Mileto, tɨꞌɨj huoꞌtaꞌíjtacaꞌ maj uhuojoꞌtájeevej ɨ huáasij ɨ tyeyúuj tzajtaꞌ maj tyíꞌhuɨɨreꞌ aꞌájna a Éfeso.
17 Em Mileto Paulo mandou chamar os presbíteros da igreja de Éfeso para se encontrarem com ele.
18 Matɨꞌɨj ɨ huáasij ajeꞌréꞌnyej, aj puꞌij aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
18 Quando eles chegaram, Paulo disse: — Vocês sabem como foi que passei todo o tempo que estivemos juntos, desde o primeiro dia em que cheguei à
19 Aꞌnáj tɨnaꞌaj nu yahuatyéjvee jaꞌmua jamuán, netyíꞌhuɨɨriaꞌaj nyajta nyacuꞌváaj ɨ tavástaraꞌ jimi, aꞌyaa nu tyaꞌcanyeyíꞌnyaꞌaj aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ ɨ tɨ jéehua jeꞌej puaꞌaj tyinaꞌantyimuéꞌtɨjcaa ajta ɨ maj jeꞌej puaꞌaj nyooriajcucaꞌaj ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan.
19 Fiz o meu trabalho como servo do Senhor, com toda a humildade e com lágrimas. E isso apesar dos tempos difíceis que tive, por causa dos judeus que se juntavam contra mim.
20 Canu aꞌnáj ootyáꞌɨtzee nyaj quee tyajáꞌmuaꞌixaatyeꞌej tyiꞌtɨ́j tɨ muaꞌajmaj jamuatyáhuɨꞌrii, nyetyajaꞌmuamuaꞌtyáaj ɨ tyeyúuj tzajtaꞌ, nyajta joꞌsiaj joꞌcháatɨmee.
20 Vocês também sabem que fiz tudo para ajudar vocês, anunciando o evangelho e ensinando publicamente e nas casas.
21 Aꞌɨ́ɨjma ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan, nyajta aꞌɨ́ɨjma ɨ maj séej chuéj japua jáꞌmaꞌcan, aꞌyaa nu tyihuóꞌixaaj tɨ aꞌyan tyúuxɨeꞌveꞌ mej seequéj tyúꞌmuaꞌtyij ɨ Dios jimi, majta jaꞌantzaahuatyeꞌen aꞌɨ́jcɨ ɨ tavástaraꞌ Jesús ɨ Cɨríistuꞌ.
21 Eu disse com firmeza aos judeus e aos não judeus que eles deviam se arrepender dos seus pecados, voltar para Deus e crer no nosso Senhor Jesus.
22 Ajta ijíij aꞌáa nu joꞌmaꞌaj naꞌmej a Jerusalén aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ tɨ ɨ júuricamaꞌraꞌ ɨ Dios aꞌyan tyinaataꞌíj, canu jamuaꞌreej jeꞌej tɨ muꞌ tyinyajaꞌhuɨ́ɨriaꞌaj jaꞌmej.
22 Agora eu vou para Jerusalém, obedecendo ao Espírito Santo, sem saber o que vai me acontecer lá.
23 Aꞌɨ́j nu xaa muaꞌreej, tɨ joꞌtɨj naꞌaj tɨ huachájtaꞌtajmee, aꞌɨ́jna ɨ júuricamaꞌraꞌ ɨ Dios aꞌyaa pu tyíꞌnyeꞌixaatyeꞌ tɨ aꞌɨ́ɨn nyejchoꞌveꞌ ɨ maj tzajtaꞌ tyíꞌtyanamuacaa ajta jéehua ɨ puéjtzij.
23 Sei somente que em todas as cidades o Espírito Santo tem me avisado que prisões e sofrimentos estão me esperando.
24 Capu nye jitze juxɨeꞌveꞌ ɨ nyaj jɨn júurij, aꞌɨ́j nuꞌuj xɨeꞌveꞌ nyaj jaꞌantyícɨꞌtyij jeꞌej tɨ ɨ Dios tyiꞌtɨ́j tyinaaꞌíjcaj nyaj huoꞌtéꞌexaatyeꞌen ɨ tyeɨ́tyee ɨ nyúucariaꞌraꞌ, tɨꞌij aꞌɨ́ɨn tyihuoꞌtúꞌuunyiꞌ juxɨéꞌviꞌraꞌ jɨmeꞌ.
24 Mas eu não dou valor à minha própria vida. O importante é que eu complete a minha missão e termine o trabalho que o Senhor Jesus me deu para fazer. E a missão é esta: anunciar a boa notícia da graça de Deus.
25 ’Ajta ijíij tyámuaꞌ nu tyáꞌmuaꞌreej, tɨquee cheꞌ aꞌtɨ́j meꞌ nyejeꞌseejran, aꞌɨ́ɨmaj ɨ nyaj nyeríj huóꞌixaaj ɨ Dios tɨ jɨn tyíꞌijta.
25 — Eu tenho estado entre vocês, anunciando o Reino de Deus , e agora sei que vocês não vão me ver mais.
26 Aꞌɨ́j nu jɨn aꞌyan tyajáꞌmuaꞌixaatyeꞌ ijíij, canu nyáaj puéꞌeenyeꞌ tɨpuaꞌaj tyiꞌtɨ́j jeꞌej jáꞌmuaꞌuurej muaꞌajmaj,
26 Por isso, com toda a certeza eu afirmo hoje que, se algum de vocês se perder, eu não sou o responsável.
27 jiꞌnye néijmiꞌi nu tyajamuáaꞌixaa jeꞌej tɨ tyáꞌxɨeꞌveꞌ ɨ Dios, nyajta quee aꞌnáj tyiꞌtɨ́j jamuaatyáꞌaviitzej.
27 Pois não deixei de lhes anunciar todo o plano de Deus.
28 Tyámuaꞌ xuꞌuj, siataꞌaj huóꞌchaꞌɨɨn néijmiꞌcaa ɨ maj jusɨꞌrii ɨ Dios jimi, joꞌtɨj ɨ júuricamaꞌraꞌ ɨ Dios huajaꞌantyíhuo mej mij aꞌɨ́ɨjma huáchaꞌɨɨn ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ, ɨ tɨ juxúureꞌ jɨn huóꞌnanɨej aꞌɨ́jna ɨ Jesús.
28 Cuidem de vocês mesmos e de todo o rebanho que o Espírito Santo entregou aos seus cuidados, como pastores da Igreja de Deus, que ele comprou por meio do sangue do seu próprio Filho.
29 Aꞌyaa nu nyáaj tyáꞌmuaꞌreej nyatɨꞌɨj jóꞌraꞌnyij, séecan mu yajaꞌvaꞌjuꞌuj muáꞌjuꞌun jaꞌmua jimi maj aꞌyan een matɨꞌɨj ɨ́ɨraꞌvetyee mej tyíꞌtyacɨꞌmacaa, ɨ maj aꞌyan tyaꞌxɨéꞌveꞌej muáꞌjuꞌun maj huaꞌantyipuáꞌrityeꞌen ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ.
29 Pois eu sei que, depois que eu for, aparecerão lobos ferozes no meio de vocês e eles não terão pena do rebanho.
30 Séecan mu aváꞌjuꞌ ɨ maj jaꞌmua jitze ajtyámaꞌcan, aꞌɨ́ɨ mu hueꞌtzij jɨn tyihuáꞌmuaꞌtyen, mej mij aꞌɨ́ɨjma antyimueꞌtɨn ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ.
30 E chegará o tempo em que alguns de vocês contarão mentiras, procurando levar os irmãos para o seu lado.
31 Tyámuaꞌ xuꞌuj muaꞌaj, xoꞌtámuaꞌreeriꞌ nyaj huéeicaj nyinyiꞌraꞌaj tyajamuáaꞌixaa tújcaꞌrij tzajtaꞌ nyajta tɨ́caꞌrij tzajtaꞌ, canu aꞌnáj jaatáxaahuatacaꞌ nyaj tyajamuáaꞌixaa naꞌcanyeyíꞌnyaꞌaj jaꞌmua jɨmeꞌ.
31 Portanto, fiquem vigiando e lembrem que durante três anos, de dia e de noite, eu, chorando, não parei de ensinar cada um de vocês.
32 ’Ajta ijíij nyeꞌihuáamuaꞌ Dios jimi nu jamuatyátoosij, ajta ɨ nyúucariaꞌraꞌ tɨ jaxaj juxɨéꞌviꞌraꞌ jɨmeꞌ. Aꞌɨ́ɨ pu néijmiꞌi pu tyíꞌuurej tɨꞌij aꞌɨ́jcɨ jitze aróocaꞌnyej ɨ júuricamaꞌraꞌ ɨ Dios, ajta néijmiꞌi huoꞌtáꞌsij ɨ tɨ jɨn atóoraj aꞌɨ́ɨjma jimi ɨ jutyéɨtyeristyamuaꞌ.
32 — E agora eu os entrego aos cuidados de Deus e da palavra da sua graça. Pois ele pode ajudá-los a progredir espiritualmente e pode dar-lhes as bênçãos que guarda para todo o seu povo.
33 Canu nyáaj aꞌnáj tyiꞌtɨ́j nyacuaꞌaj tɨpuaꞌaj túmii, naꞌríij tyihuáꞌcaanaa.
33 Não cobicei nem a prata, nem o ouro, nem as roupas de ninguém.
34 Sulu aꞌyaa xu tyáꞌmuaꞌreej, nyej nyasɨ́ɨj nyamuácaꞌ jɨn tyuꞌmuárɨej nyej nyij jaamuéꞌtɨn tyiꞌtɨ́j tɨ juxɨeꞌveꞌ nye jimi, ajta aꞌɨ́ɨjma jimi ɨ maj nyaj jamuán huacɨ́j.
34 Pelo contrário, vocês sabem que eu trabalhei com as minhas próprias mãos e consegui tudo o que eu e os meus companheiros de trabalho precisávamos.
35 Aꞌnáj tɨnaꞌaj nu jamuáaꞌitɨɨriꞌ tɨ aꞌyan tyúuxɨeꞌveꞌ siaj tyuꞌmuárɨeꞌen ajta siaj sij huoꞌtyáhuɨɨreꞌen aꞌɨ́ɨjma ɨ maj quee jeꞌej tyéejviicueꞌ, aꞌɨ́j xu úꞌmuaꞌreeriaj jeꞌej tɨ tyuꞌtaxájtacaꞌ ɨ tavástaraꞌ Jesús tɨjɨn: “Jéetzeꞌ pu tyámuaꞌ tyéꞌyiꞌij nyaj tyíꞌpuejvaꞌaj quee nyaj tyiꞌtɨ́j ancuriáan.”
35 Em tudo tenho mostrado a vocês que é trabalhando assim que podemos ajudar os necessitados. Lembrem das palavras do Senhor Jesus: “É mais feliz quem dá do que quem recebe.”
36 Tɨꞌɨj aꞌyan tyihuoꞌixáatyaꞌaj ɨ Pablo, aj puꞌij tyítunutacaꞌ ajta huatyéenyuj ɨ Dios jimi huaꞌ jamuán.
36 Quando Paulo acabou de falar, ajoelhou-se com os irmãos e orou.
37 Néijmiꞌi mu huóoyiinyixɨj majta néijmiꞌi jiꞌréꞌchuiixɨj, majta jiꞌtyápuɨꞌtzaꞌxɨj aꞌɨ́jcɨ ɨ Pablo.
37 Então todos choraram muito e abraçaram e beijaram Paulo.
38 Jéehua mu juxaamuɨjrityaꞌcaꞌaj, jiꞌnye aꞌyaa pu tyihuoꞌtéꞌexaaj mej quee cheꞌ aꞌnáj meꞌyéꞌsejran. Aj mumij jamuán ujóꞌjuꞌ joꞌtɨj jaꞌtyájraa ɨ báarcuj jitze.
38 Estavam tristes, especialmente porque ele lhes tinha dito que nunca mais iam vê-lo. Então eles o acompanharam até o navio.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.