Atos 19
Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs NVT
1 Tɨꞌɨj ooj ɨ Apolo aꞌáa joꞌtyávaacaꞌaj aꞌájna a Corinto, Pablo pu huáraa muiꞌcaquéj tɨꞌɨj naꞌaj tyiꞌchájtaꞌnajmee aꞌáa tɨ huatacaꞌaj a Asia. Tɨꞌɨj ij téꞌej aꞌáa jaꞌráꞌaj aꞌájna a Éfeso, joꞌtɨj jéehua huojoꞌtyoj ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ.
1 Enquanto Apolo estava em Corinto, Paulo viajou pelas regiões do interior até chegar a Éfeso, no litoral, onde encontrou alguns discípulos.
2 Aꞌyaa pu tyihuoꞌtaꞌíhuoꞌriꞌ tɨjɨn:
2 Ele lhes perguntou: “Vocês receberam o Espírito Santo quando creram?”. “Não”, responderam eles. “Nem sequer ouvimos que existe o Espírito Santo.”
3 Aj puꞌij ɨ Pablo aꞌyan tyihuoꞌtaꞌíhuoꞌriꞌ tɨjɨn:
3 “Então que batismo vocês receberam?”, perguntou ele. “O batismo de João”, responderam.
4 Pablo pu aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
4 Paulo disse: “João batizava com o batismo de arrependimento, dizendo ao povo que cresse naquele que viria depois, isto é, em Jesus”.
5 Matɨꞌɨj jáanamuajriꞌ, aj mu mij huáɨꞌhuacaꞌ nyúucaritzeꞌ ɨ Jesús.
5 Assim que ouviram isso, foram batizados em nome do Senhor Jesus.
6 Ajta tɨꞌɨj ɨ Pablo huaꞌváꞌmuarɨeꞌxɨj ɨ huaꞌ muꞌúutzeꞌ, aj puꞌij ɨ júuricamaꞌraꞌ ɨ Dios huatyáꞌɨtzee huaꞌ tzajtaꞌ. Matɨꞌɨj mij huatyóohuij maj tyuꞌxáj nyúucarij jɨmeꞌ ɨ maj quee xu jaayíꞌtɨhuaꞌaj, majta maj tyuꞌtaxáj ɨ Dios jitze maꞌcan.
6 Paulo lhes impôs as mãos e o Espírito Santo veio sobre eles, e falaram em línguas e profetizaram.
7 Aꞌyaa mu aꞌchu tamuáamuataꞌ japuan huaꞌpuaj ɨ tyétyacaa aráꞌaxcaa.
7 Eram ao todo uns doze homens.
8 Huéeicaj máxcɨrɨeꞌ pu áꞌtyeej tɨ ɨ Pablo ujaꞌtáꞌnyinyiicaꞌaj huaꞌ tyeyúuj tzajtaꞌ, joꞌtɨj tyihuajaꞌixaatyaꞌcaꞌaj quee tyíꞌtzɨɨnyeꞌej, ajta huaꞌtyámueꞌtɨsimaꞌaj ɨ tyeɨ́tyee aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ ɨ tɨ jɨn ɨ Dios tyíꞌijta.
8 Em seguida, Paulo foi à sinagoga e ali pregou corajosamente durante três meses, argumentando de modo convincente sobre o reino de Deus.
9 Majta séecan, camu jáanamuajriꞌ ɨ nyúucarij tɨ huáꞌixaatyaꞌcaꞌaj, sulu aꞌyaa mu mij jeꞌej puaꞌaj tyíꞌxajtacaꞌaj ɨ tyeɨ́tyee tzajtaꞌ. Tɨꞌquij ɨ Pablo aváꞌraj aꞌájna huaꞌ tzajtaꞌ, ajta séecan joꞌvíꞌtɨj ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ, aꞌájna joꞌmaj tyihuajaꞌmuaꞌtyej, joꞌtɨj jaꞌchej ɨ tɨ aꞌyan ántyapuaj tɨjɨn Tirano. Aꞌáa pu aꞌnáj tɨnaꞌaj tyihuáꞌixaatyaꞌcaꞌaj,
9 Mas alguns deles se mostraram endurecidos, rejeitaram a mensagem e falaram publicamente contra o Caminho. Paulo, então, deixou a sinagoga e levou consigo os discípulos, passando a realizar discussões diárias na escola de Tirano.
10 aꞌyaa pu huarɨ́j aꞌchu huaꞌpuaj nyinyiꞌraꞌaj tɨ aꞌyan tyihuáꞌmuaꞌtyajcaꞌaj, aꞌɨ́j mu jɨn néijmiꞌi ɨ maj aꞌáa joꞌcháatɨmaꞌcaa aꞌájna a Asia ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan, majta ɨ maj séej chuéj japua jáꞌmaꞌcan, aꞌɨ́ɨ mu jáanamuajriꞌ ɨ nyúucariaꞌraꞌ ɨ tavástaraꞌ.
10 Isso continuou durante os dois anos seguintes, e gente de toda a província da Ásia, tanto judeus como gregos, ouviu a palavra do Senhor.
11 Ajta aꞌɨ́jna ɨ Pablo, vaꞌcán pu jɨn tyámuaꞌ tyíꞌuuriajcaꞌaj ɨ tyeɨ́tyee tzajtaꞌ aꞌɨ́jcɨ jitze maꞌcan ɨ Dios,
11 Deus concedeu a Paulo o poder de realizar milagres extraordinários.
12 tɨꞌɨj ajta aꞌɨ́jna ɨ paanyújraꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Pablo, nusu tyíꞌcaanariaꞌraꞌ, tɨpuaꞌaj aꞌtɨ́j huaꞌ japua áan tyojoꞌojpíjxɨꞌɨn ɨ mej tyíꞌcucuiꞌ, aj mu mij tyámuaꞌ rɨnyij, majta ɨ tyiyáaruꞌuj iiráajuꞌ ɨ maj huaꞌ tzajtaꞌ séejreꞌ ɨ tyeɨ́tyee.
12 Quando lenços ou aventais usados por ele eram colocados sobre enfermos, estes eram curados de suas doenças e deles saíam espíritos malignos.
13 Majta séecan ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan ɨ maj a cáayej jitze ajcácɨꞌcaꞌaj, aꞌɨ́ɨ mu huiꞌtamuárityahuaꞌaj ɨ tyiyáaruꞌuj ɨ maj huaꞌ tzajtaꞌ séjriaꞌcaꞌaj ɨ tyeɨ́tyee, máaxɨeꞌvaꞌcaꞌaj maj aꞌyan huárɨnyij nyúucariaꞌraꞌ jitze ɨ Jesús, aꞌɨ́j mu jɨn aꞌyan tyihuáꞌjeevacaꞌaj ɨ tyiyáaruꞌsee tɨjɨn:
13 Alguns judeus viajavam pelas cidades expulsando espíritos malignos. Tentavam usar o nome do Senhor Jesus, dizendo: “Ordeno que saia em nome de Jesus, a quem Paulo anuncia!”.
14 Aꞌyaa mu rɨjcaa ɨ maj aráahuaꞌpuaj aráꞌaxcaj ɨ maj yójmuaꞌmuaꞌ puéꞌeen aꞌɨ́jcɨ ɨ aꞌtɨ́j tɨ aꞌyan ántyapuaj tɨjɨn Esceva, ɨ tɨ tyihuáꞌijtyaꞌcaꞌaj ɨ maj tyíꞌhuɨɨreꞌ u tyeyúuj tzajtaꞌ.
14 Os homens que faziam isso eram os sete filhos de Ceva, um dos principais sacerdotes.
15 Aj puꞌij aꞌyan tyuꞌtanyúj aꞌɨ́jna ɨ tyiyáaruꞌ tɨjɨn:
15 Certa ocasião, o espírito maligno respondeu: “Eu conheço Jesus e conheço Paulo, mas quem são vocês?”.
16 Tɨꞌɨj aꞌyan tyuꞌtaxájtacaꞌ, aj puꞌij aꞌɨ́jna ɨ tyiyáaruꞌ jiyeꞌtzín huaꞌ jitze rájve, ajta huoꞌmuéꞌtɨj tɨꞌɨj huoꞌtyényoꞌsiꞌij. Matɨꞌɨj mij huatóoꞌuj mamuámuaꞌviꞌij majta tyiꞌpuéetyiꞌhuaj.
16 O homem possuído pelo espírito maligno saltou em cima deles e os atacou com tanta violência que fugiram da casa, despidos e feridos.
17 Majta ɨ maj aꞌáa jáꞌchajcaꞌaj aꞌájna a Éfeso, ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan, majta ɨ maj séej chuéj japua jáꞌmaꞌcan, néijmiꞌi mu jáamuaꞌreeriꞌ jeꞌej tɨ tyiꞌtɨ́j huóꞌruuj, aꞌɨ́j mu jɨn tyuꞌtátzɨɨn. Matɨꞌɨj mij jéetzeꞌ mueꞌtɨ́j jaamuaꞌaj aꞌɨ́jcɨ ɨ tavástaraꞌ Jesús.
17 A notícia do ocorrido se espalhou rapidamente por toda a cidade de Éfeso, tanto entre judeus como entre gregos, e sobre eles veio um temor reverente, e o nome do Senhor Jesus era engrandecido.
18 Majta mueꞌtɨ́j ɨ maj tyáꞌantzaahuaj, aꞌɨ́ɨ mujoꞌváꞌjuꞌun mej mij huatóoxaj jéjristaꞌ tyiꞌtɨ́j maj jeꞌej puaꞌaj huáruuj,
18 Muitos dos que creram confessaram suas obras pecaminosas.
19 majta mueꞌtɨ́j ɨ maj tyíꞌchahuaa, umuj tyajaꞌráaɨꞌpuj ɨ tyúuyuꞌxaa, matɨꞌɨj mij tyuꞌtyáatɨej, metyiꞌséeracaj ɨ tyeɨ́tyee. Matɨꞌɨj mij jaatyéꞌitej aꞌchu tɨ tyáꞌnajchicaꞌaj aꞌɨ́jna ɨ yuꞌxarij, aꞌyaa pu aráꞌaj aꞌchu huáꞌpuatyej japuan tamuáamuataꞌ víꞌraꞌaj ɨ pláataj.
19 Vários deles, que haviam praticado feitiçaria, trouxeram seus livros de encantamentos e os queimaram publicamente. O valor dos livros totalizou cinquenta mil moedas de prata.
20 Aꞌyaa mu ɨ nyúucariaꞌraꞌ ɨ tavástaraꞌ meríj jéetzeꞌ néijmiꞌqueꞌ tyáꞌmuaꞌreeriacaꞌaj, majta jaséjratacaꞌaj ɨ tɨ néijmiꞌi jɨn putyíꞌuurej.
20 Assim, a mensagem a respeito do Senhor se espalhou amplamente e teve efeito poderoso.
21 Tɨꞌɨj aꞌyan tyuꞌrɨ́j, aj puꞌij ɨ Pablo jaaxáꞌpuɨꞌɨntarej tɨ uhuojoꞌváꞌmuaarej aꞌájna a Macedonia, ajta a Acaya, ajta tɨ ooj aꞌáa jóꞌyiꞌij a Jerusalén. Ajta tɨꞌɨj Jerusalén huojoꞌvaꞌmuáaren, juxɨéꞌvaꞌaj pu taꞌmej tɨ aꞌáa jóꞌmeꞌen aꞌájna a Roma.
21 Depois disso, Paulo se sentiu impelido pelo Espírito a passar pela Macedônia e a Acaia antes de ir a Jerusalém. “E, de lá, devo prosseguir para Roma!”, disse ele.
22 Aj puꞌij ɨ Pablo huaꞌpuácaa huataꞌítyacaꞌ ɨ maj jahuɨɨreꞌ, aꞌɨ́jcɨ ɨ Timoteo ajta ɨ Erasto mej mij jóꞌcɨɨnyej aꞌájna a Macedonia, ajta aꞌɨ́jna óocheꞌ pu aꞌáa joꞌtyóoꞌɨtzee a Asia.
22 Então, enviou adiante dele à Macedônia dois assistentes, Timóteo e Erasto, e permaneceu um pouco mais na província da Ásia.
23 Aꞌáa mu aꞌnáj jéehua huatanyínyuꞌcacucaꞌ ɨ tyeɨ́tyee aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ ɨ maj huataséjre ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ.
23 Por essa época, houve enorme tumulto em Éfeso por causa do Caminho.
24 Sɨ́ɨj pu aꞌɨ́jna puéꞌeenyeꞌej ɨ tɨ aꞌyan ántyapuaj tɨjɨn Demetrio, aꞌɨ́ɨ pu chiꞌij tyíꞌtaꞌhuacareꞌej tɨ tyiꞌcɨ́leꞌen ɨ tɨ pláataj tyúumuaꞌtɨj, tɨ aꞌyan huaséꞌrihuaꞌaj tɨꞌɨj chiꞌraꞌan ɨ huaꞌ dios tɨ aꞌyan ántyapuaj tɨjɨn Artemisa, jéehua mu mij jamueꞌtɨjcaꞌaj ɨ maj jimi tyíꞌmuarɨeꞌcaꞌaj.
24 Começou com Demétrio, ourives que fabricava modelos de prata do templo da deusa grega Ártemis e que empregava muitos artífices.
25 Aꞌɨ́ɨ puꞌij huaꞌajsɨɨ aꞌɨ́ɨjma ɨ maj jimi tyíꞌmuarɨeꞌcaꞌaj, ajta séecan ɨ maj aꞌyan chaꞌtaj manaꞌaj eenyeꞌ tyíꞌmuarɨeꞌcaꞌaj, tɨꞌquij aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
25 Ele os reuniu a outros que trabalhavam em ofícios semelhantes e disse: “Senhores, vocês sabem que nossa prosperidade vem deste empreendimento.
26 Ajta siatɨꞌɨj seríj tyíꞌsej siajta tyíꞌnamuaj, jeꞌej tɨ ɨ Pablo metyojoꞌxajtan tɨjɨn ɨ dioosij tyétyacaa maj huoꞌtaahuacaꞌ camu jeꞌcan jɨmeꞌ dioosij puɨ́rɨcɨj, aꞌɨ́j pu jɨn arí jéehua huoꞌmuéꞌtɨj ɨ tyeɨ́tyee ɨ maj aꞌyan maꞌcan iiyeꞌej Éfeso, ajta néijmiꞌqueꞌ aꞌáa tɨ huatacaꞌaj a Asia.
26 Mas, como vocês viram e ouviram, esse sujeito, Paulo, convenceu muita gente de que deuses feitos por mãos humanas não são deuses de verdade. Fez isso não apenas aqui em Éfeso, mas em toda a província.
27 ’Jeꞌej pu puaꞌaj tyíꞌuurej, jiꞌnye aꞌyaa pu tyuꞌtáɨꞌriitarij tyaj yóꞌrɨeenyij ɨ tyaj jɨn tyíꞌmuɨjhuacaa, ajta ɨ taj tyeyúuj ɨ tɨ tzajtaꞌ iirájvee ɨ tadioos tɨ veꞌéj, aꞌɨ́jna ɨ Artemisa, aꞌyaa pu tyuꞌtáɨꞌriitarij maj quee cheꞌ janaꞌmicheꞌen. Majta camu cheꞌ jaataxɨéꞌveꞌsij aꞌɨ́jcɨ ɨ tadioos tɨ veꞌéj ɨ maj janaꞌmichej néijmiꞌqueꞌ aꞌáa tɨ huacaꞌaj a Asia, majta néijmiꞌqueꞌ ɨ cháanacaj japua.
27 Claro que não me refiro apenas à perda do respeito público por nossa atividade. Também me preocupa que o templo da grande deusa Ártemis perca sua influência e que esta deusa magnífica, adorada em toda a província da Ásia e ao redor do mundo, seja destituída de seu grande prestígio!”.
28 Matɨꞌɨj aꞌyan tyúꞌnamuajriꞌ, jéehua mu huatanyínyuꞌcacucaꞌ, majta huatyejíihuajra, aꞌyan tɨjɨn:
28 Ao ouvir isso, ficaram furiosos e começaram a gritar: “Grande é Ártemis dos efésios!”.
29 Capu jeꞌej huoꞌtámiteeraj jeꞌej maj huárɨnyij aꞌájna a chájtaꞌ. Matɨꞌɨj mij aꞌɨ́ɨjma jimi ootajéꞌyacaꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Gayo majta ɨ Aristarco ɨ maj Macedonia jáꞌmaꞌcan, aꞌɨ́ɨ mu jamuán huajúꞌcaꞌaj aꞌɨ́jcɨ ɨ Pablo, matɨꞌɨj mij huojoꞌsaꞌrɨéechajra aꞌájna joꞌmaj jóosɨꞌrihuaꞌaj ɨ tyeɨ́tyee.
29 Em pouco tempo, a cidade toda estava uma confusão. O povo correu para o anfiteatro, arrastando os macedônios Gaio e Aristarco, companheiros de viagem de Paulo.
30 Ajta ɨ Pablo, aꞌɨ́ɨ pu utyárutyimuɨꞌcaꞌaj tɨꞌij tyihuóꞌixaatyeꞌen ɨ tyeɨ́tyee, majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ camu jaatáꞌ tɨ utyájrutyej.
30 Ele também quis entrar, mas os discípulos não permitiram.
31 Majta séecan ɨ maj tyityatatyíj aꞌájna a Asia, ɨ maj naa yóꞌmuaꞌraj aꞌɨ́jcɨ ɨ Pablo, aꞌɨ́ɨ mu aꞌyan tyaataꞌítyiꞌrej tɨquee ajoꞌréꞌnyinyiicaꞌan aꞌájna joꞌmaj jóosɨꞌrii.
31 Alguns amigos de Paulo, oficiais da província, também lhe enviaram um recado no qual suplicaram que não arriscasse a vida entrando no anfiteatro.
32 Majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ tyeɨ́tyee ɨ maj jusɨɨriaꞌcaꞌaj séecan mu seequéj tyityetyéjijhuajsimeꞌej, majta séecan seequéj, majta jéetzeꞌ aráꞌaxcaa ɨ maj quee jamuaꞌreeriacaꞌaj jeꞌej maj een jɨmeꞌ jusɨɨriaꞌcaꞌaj.
32 Lá dentro, em polvorosa, o povo todo gritava, e cada um dizia uma coisa. Na verdade, a maioria nem sabia por que estava ali.
33 Majta séecan ɨ tyeɨ́tyee ɨ maj jamuaꞌreeriacaꞌaj jeꞌej maj een jɨmeꞌ jusɨɨriaꞌcaꞌaj, aꞌɨ́ɨ mu tyámuaꞌ tyaatéꞌexaa aꞌɨ́jcɨ ɨ Alejandro, ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan, aꞌɨ́ɨ mu ajúutajchacaꞌ joꞌmaj jaꞌvéꞌnyejnyeꞌ ɨ tyeɨ́tyee. Tɨꞌquij ɨ Alejandro jumuácaꞌ jɨn huoꞌtáꞌijmuejriꞌ mej mij quee cheꞌ jeꞌej tyáhuaasimeꞌen, tɨꞌij aꞌɨ́ɨn huaꞌ japua huatányuunyij aꞌɨ́ɨjma ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan.
33 Entre a multidão, os judeus empurraram Alexandre para a frente e ordenaram que explicasse a situação. Ele fez sinal pedindo silêncio e tentou falar.
34 Majta ɨ tyeɨ́tyee matɨꞌɨj jáamuaꞌreeriꞌ tɨ aꞌɨ́ɨn Israel jitze ajtyámaꞌcan, néijmiꞌi mu huatyejíihuajra aꞌyaa mu áꞌtyeej aꞌchu huaꞌpuaj ooraj maj aꞌyan tyityetyéjijhuaj tɨjɨn:
34 No entanto, quando a multidão percebeu que ele era judeu, começou a gritar novamente e continuou por cerca de duas horas: “Grande é Ártemis dos efésios!”.
35 Ajta aꞌɨ́jna ɨ tɨ tyíꞌyuꞌxacaa, aꞌɨ́ɨ pu huoꞌtáꞌijmuejriꞌ maj quee cheꞌ tyíꞌxajtaj, aj puꞌij aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj ɨ tyeɨ́tyee tɨjɨn:
35 Por fim, o escrivão da cidade conseguiu acalmar a multidão e disse: “Cidadãos de Éfeso, todos sabem que Éfeso é a guardiã do templo da grande Ártemis, cuja imagem caiu do céu para nós.
36 Capu jeꞌej tyíɨꞌrij tɨ aꞌtɨ́j jáꞌxaahuataj aꞌíjcɨ, xaatapuáꞌcɨj mu siaj tyéꞌjijhua, caxu tyiꞌtɨ́j jeꞌej uuriaj siaj quee tyámuaꞌ tyáꞌmuaꞌreej.
36 Portanto, sendo este um fato inegável, acalmem-se e não façam nada precipitadamente.
37 ’Jiꞌnye aꞌíimaj ɨ tyétyacaa ɨ siaj yahuaꞌvéꞌviꞌtɨj camu jáꞌxaahuaj ɨ tyeyúuj, camu majta jeꞌej puaꞌaj tyáꞌxaj ɨ tadioos.
37 Vocês trouxeram estes homens aqui, mas eles não roubaram nada do templo nem disseram coisa alguma contra nossa deusa.
38 ’Tɨpuaꞌaj aꞌɨ́jna ɨ Demetrio, majta ɨ maj jimi tyíꞌmuarɨeꞌ, tɨpuaꞌaj aꞌtɨ́j huáꞌjaaxɨejviꞌraj, máꞌmaj pueej jɨn séejreꞌ mu juéesij ajta séejreꞌ joꞌmaj huojoꞌxɨ́jtyeꞌen, micheꞌ aꞌáa jaꞌhuóonyuusteꞌen ajta jeꞌen aꞌyan tyéejchaꞌɨɨj tɨ sɨ́ɨj ajta sɨ́ɨj jujapuá huatányuunyij.
38 “Se Demétrio e seus artífices têm alguma queixa contra eles, os tribunais estão abertos e há oficiais disponíveis para ouvir o caso. Que façam acusações formais.
39 Ajta tɨpuaꞌaj muaꞌaj tyiꞌtɨ́j siajtáhuaꞌaj huoocaj, aꞌyaa pu tyúuxɨeꞌveꞌ maj aꞌáa yoꞌtaxáj joꞌmaj néijmiꞌi jóosɨꞌrii.
39 E, se há outras queixas que desejam apresentar, elas podem ser resolvidas em assembleia, conforme a lei.
40 Tyiꞌtɨ́j tɨ arí jeꞌej huarɨ́j ijíij aꞌyaa pu tyuꞌtácɨꞌpej maj tajitzé tyoꞌojpuáꞌrityeꞌen aꞌíjcɨ jɨmeꞌ, capu métyiꞌtɨ́j jeꞌej tyaj tyiꞌtɨ́j tyuꞌtaxáj, tɨpuaꞌaj mataataꞌíhuoꞌ aꞌíjcɨ jɨmeꞌ ɨ maj huatyejíihuajra ɨ tyeɨ́tyee.
40 Corremos o perigo de ser acusados de provocar desordem, pois não há motivo para este tumulto. E, se exigirem de nós uma explicação, não teremos o que dizer”.
41 Aꞌyaa pu tyuꞌtaxáataj aꞌɨ́jna ɨ tɨ tyíꞌyuꞌxacaa, tɨꞌɨj ij hueꞌráꞌityacaꞌ ɨ tyeɨ́tyee.
41 Então os despediu, e a multidão se dispersou.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 19, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.