Atos 19

Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Tɨꞌɨj ooj ɨ Apolo aꞌáa joꞌtyávaacaꞌaj aꞌájna a Corinto, Pablo pu huáraa muiꞌcaquéj tɨꞌɨj naꞌaj tyiꞌchájtaꞌnajmee aꞌáa tɨ huatacaꞌaj a Asia. Tɨꞌɨj ij téꞌej aꞌáa jaꞌráꞌaj aꞌájna a Éfeso, joꞌtɨj jéehua huojoꞌtyoj ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ.
1 Enquanto Apolo estava na cidade de Corinto, Paulo viajou pelo interior da província da Ásia e chegou a Éfeso. Ali encontrou alguns cristãos
2 Aꞌyaa pu tyihuoꞌtaꞌíhuoꞌriꞌ tɨjɨn:
2 e perguntou: — Quando vocês creram, vocês receberam o Espírito Santo? Eles responderam: — Nós nem mesmo sabíamos que existe o Espírito Santo.
3 Aj puꞌij ɨ Pablo aꞌyan tyihuoꞌtaꞌíhuoꞌriꞌ tɨjɨn:
3 — Então que tipo de batismo vocês receberam? — perguntou Paulo. — O batismo de João Batista! — responderam.
4 Pablo pu aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
4 Então Paulo disse: — João batizava aqueles que se arrependiam dos seus pecados. E também dizia ao povo de Israel que eles deviam crer naquele que havia de vir depois dele, isto é, em Jesus.
5 Matɨꞌɨj jáanamuajriꞌ, aj mu mij huáɨꞌhuacaꞌ nyúucaritzeꞌ ɨ Jesús.
5 Depois de ouvirem isso, aqueles homens foram batizados em nome do Senhor Jesus.
6 Ajta tɨꞌɨj ɨ Pablo huaꞌváꞌmuarɨeꞌxɨj ɨ huaꞌ muꞌúutzeꞌ, aj puꞌij ɨ júuricamaꞌraꞌ ɨ Dios huatyáꞌɨtzee huaꞌ tzajtaꞌ. Matɨꞌɨj mij huatyóohuij maj tyuꞌxáj nyúucarij jɨmeꞌ ɨ maj quee xu jaayíꞌtɨhuaꞌaj, majta maj tyuꞌtaxáj ɨ Dios jitze maꞌcan.
6 Aí Paulo pôs as mãos sobre eles, e o Espírito Santo veio sobre eles. Então começaram a falar em línguas estranhas e a anunciar também a mensagem de Deus.
7 Aꞌyaa mu aꞌchu tamuáamuataꞌ japuan huaꞌpuaj ɨ tyétyacaa aráꞌaxcaa.
7 Esses homens eram mais ou menos doze.
8 Huéeicaj máxcɨrɨeꞌ pu áꞌtyeej tɨ ɨ Pablo ujaꞌtáꞌnyinyiicaꞌaj huaꞌ tyeyúuj tzajtaꞌ, joꞌtɨj tyihuajaꞌixaatyaꞌcaꞌaj quee tyíꞌtzɨɨnyeꞌej, ajta huaꞌtyámueꞌtɨsimaꞌaj ɨ tyeɨ́tyee aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ ɨ tɨ jɨn ɨ Dios tyíꞌijta.
8 Durante três meses Paulo foi à sinagoga e falou com coragem ao povo. Ele conversava com eles e tentava convencê-los a respeito do Reino de Deus .
9 Majta séecan, camu jáanamuajriꞌ ɨ nyúucarij tɨ huáꞌixaatyaꞌcaꞌaj, sulu aꞌyaa mu mij jeꞌej puaꞌaj tyíꞌxajtacaꞌaj ɨ tyeɨ́tyee tzajtaꞌ. Tɨꞌquij ɨ Pablo aváꞌraj aꞌájna huaꞌ tzajtaꞌ, ajta séecan joꞌvíꞌtɨj ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ, aꞌájna joꞌmaj tyihuajaꞌmuaꞌtyej, joꞌtɨj jaꞌchej ɨ tɨ aꞌyan ántyapuaj tɨjɨn Tirano. Aꞌáa pu aꞌnáj tɨnaꞌaj tyihuáꞌixaatyaꞌcaꞌaj,
9 Mas alguns eram teimosos, não acreditavam e, em frente de todos, ainda falavam mal do Caminho do Senhor . Então Paulo abandonou a sinagoga, levando os cristãos consigo, e começou a falar diariamente na escola de um homem chamado Tirano.
10 aꞌyaa pu huarɨ́j aꞌchu huaꞌpuaj nyinyiꞌraꞌaj tɨ aꞌyan tyihuáꞌmuaꞌtyajcaꞌaj, aꞌɨ́j mu jɨn néijmiꞌi ɨ maj aꞌáa joꞌcháatɨmaꞌcaa aꞌájna a Asia ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan, majta ɨ maj séej chuéj japua jáꞌmaꞌcan, aꞌɨ́ɨ mu jáanamuajriꞌ ɨ nyúucariaꞌraꞌ ɨ tavástaraꞌ.
10 Ele fez isso durante dois anos, até que todos os moradores da província da Ásia, tanto os judeus como os não judeus, ouviram a mensagem do Senhor.
11 Ajta aꞌɨ́jna ɨ Pablo, vaꞌcán pu jɨn tyámuaꞌ tyíꞌuuriajcaꞌaj ɨ tyeɨ́tyee tzajtaꞌ aꞌɨ́jcɨ jitze maꞌcan ɨ Dios,
11 Deus fazia milagres extraordinários por meio de Paulo,
12 tɨꞌɨj ajta aꞌɨ́jna ɨ paanyújraꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Pablo, nusu tyíꞌcaanariaꞌraꞌ, tɨpuaꞌaj aꞌtɨ́j huaꞌ japua áan tyojoꞌojpíjxɨꞌɨn ɨ mej tyíꞌcucuiꞌ, aj mu mij tyámuaꞌ rɨnyij, majta ɨ tyiyáaruꞌuj iiráajuꞌ ɨ maj huaꞌ tzajtaꞌ séejreꞌ ɨ tyeɨ́tyee.
12 tanto que as pessoas pegavam lenços e aventais que ele usava e os levavam para os doentes tocarem. E, quando estes tocavam neles, ficavam curados; e de outras pessoas saíam os espíritos maus.
13 Majta séecan ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan ɨ maj a cáayej jitze ajcácɨꞌcaꞌaj, aꞌɨ́ɨ mu huiꞌtamuárityahuaꞌaj ɨ tyiyáaruꞌuj ɨ maj huaꞌ tzajtaꞌ séjriaꞌcaꞌaj ɨ tyeɨ́tyee, máaxɨeꞌvaꞌcaꞌaj maj aꞌyan huárɨnyij nyúucariaꞌraꞌ jitze ɨ Jesús, aꞌɨ́j mu jɨn aꞌyan tyihuáꞌjeevacaꞌaj ɨ tyiyáaruꞌsee tɨjɨn:
13 Alguns judeus que andavam de um lugar para outro, expulsando espíritos maus, quiseram usar também o nome do Senhor Jesus para expulsar os espíritos maus, dizendo a eles: — Pelo poder do nome de Jesus, o mesmo que Paulo anuncia, eu mando que vocês saiam!
14 Aꞌyaa mu rɨjcaa ɨ maj aráahuaꞌpuaj aráꞌaxcaj ɨ maj yójmuaꞌmuaꞌ puéꞌeen aꞌɨ́jcɨ ɨ aꞌtɨ́j tɨ aꞌyan ántyapuaj tɨjɨn Esceva, ɨ tɨ tyihuáꞌijtyaꞌcaꞌaj ɨ maj tyíꞌhuɨɨreꞌ u tyeyúuj tzajtaꞌ.
14 Os homens que faziam isso eram os sete filhos de um judeu chamado Ceva, que era Grande Sacerdote .
15 Aj puꞌij aꞌyan tyuꞌtanyúj aꞌɨ́jna ɨ tyiyáaruꞌ tɨjɨn:
15 Mas certa vez um espírito mau disse a eles: — Eu conheço Jesus e sei quem é Paulo. Mas vocês, quem são?
16 Tɨꞌɨj aꞌyan tyuꞌtaxájtacaꞌ, aj puꞌij aꞌɨ́jna ɨ tyiyáaruꞌ jiyeꞌtzín huaꞌ jitze rájve, ajta huoꞌmuéꞌtɨj tɨꞌɨj huoꞌtyényoꞌsiꞌij. Matɨꞌɨj mij huatóoꞌuj mamuámuaꞌviꞌij majta tyiꞌpuéetyiꞌhuaj.
16 Então o homem que estava dominado pelo espírito mau os atacou e bateu neles com tanta violência, que eles fugiram daquela casa feridos e com as roupas rasgadas.
17 Majta ɨ maj aꞌáa jáꞌchajcaꞌaj aꞌájna a Éfeso, ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan, majta ɨ maj séej chuéj japua jáꞌmaꞌcan, néijmiꞌi mu jáamuaꞌreeriꞌ jeꞌej tɨ tyiꞌtɨ́j huóꞌruuj, aꞌɨ́j mu jɨn tyuꞌtátzɨɨn. Matɨꞌɨj mij jéetzeꞌ mueꞌtɨ́j jaamuaꞌaj aꞌɨ́jcɨ ɨ tavástaraꞌ Jesús.
17 E todos os que moravam em Éfeso, judeus e não judeus, souberam disso. Eles ficaram com muito medo, e o nome do Senhor Jesus se tornou mais respeitado ainda.
18 Majta mueꞌtɨ́j ɨ maj tyáꞌantzaahuaj, aꞌɨ́ɨ mujoꞌváꞌjuꞌun mej mij huatóoxaj jéjristaꞌ tyiꞌtɨ́j maj jeꞌej puaꞌaj huáruuj,
18 Então muitos dos que creram vinham e confessavam publicamente as coisas más que haviam feito.
19 majta mueꞌtɨ́j ɨ maj tyíꞌchahuaa, umuj tyajaꞌráaɨꞌpuj ɨ tyúuyuꞌxaa, matɨꞌɨj mij tyuꞌtyáatɨej, metyiꞌséeracaj ɨ tyeɨ́tyee. Matɨꞌɨj mij jaatyéꞌitej aꞌchu tɨ tyáꞌnajchicaꞌaj aꞌɨ́jna ɨ yuꞌxarij, aꞌyaa pu aráꞌaj aꞌchu huáꞌpuatyej japuan tamuáamuataꞌ víꞌraꞌaj ɨ pláataj.
19 E muitos daqueles que praticavam feitiçaria ajuntaram os seus livros e os trouxeram para queimar diante de todos. Quando calcularam o preço dos livros queimados, o total chegou a cinquenta mil moedas de prata .
20 Aꞌyaa mu ɨ nyúucariaꞌraꞌ ɨ tavástaraꞌ meríj jéetzeꞌ néijmiꞌqueꞌ tyáꞌmuaꞌreeriacaꞌaj, majta jaséjratacaꞌaj ɨ tɨ néijmiꞌi jɨn putyíꞌuurej.
20 Assim, de maneira poderosa, a mensagem do Senhor era anunciada e se espalhava cada vez mais.
21 Tɨꞌɨj aꞌyan tyuꞌrɨ́j, aj puꞌij ɨ Pablo jaaxáꞌpuɨꞌɨntarej tɨ uhuojoꞌváꞌmuaarej aꞌájna a Macedonia, ajta a Acaya, ajta tɨ ooj aꞌáa jóꞌyiꞌij a Jerusalén. Ajta tɨꞌɨj Jerusalén huojoꞌvaꞌmuáaren, juxɨéꞌvaꞌaj pu taꞌmej tɨ aꞌáa jóꞌmeꞌen aꞌájna a Roma.
21 Depois desses acontecimentos, Paulo resolveu passar pelas províncias da Macedônia e da Acaia e ir até Jerusalém. Ele dizia: — Depois que eu visitar Jerusalém, preciso ir a Roma.
22 Aj puꞌij ɨ Pablo huaꞌpuácaa huataꞌítyacaꞌ ɨ maj jahuɨɨreꞌ, aꞌɨ́jcɨ ɨ Timoteo ajta ɨ Erasto mej mij jóꞌcɨɨnyej aꞌájna a Macedonia, ajta aꞌɨ́jna óocheꞌ pu aꞌáa joꞌtyóoꞌɨtzee a Asia.
22 Então Paulo enviou para a Macedônia dois dos seus ajudantes, Timóteo e Erasto, mas ele ficou mais algum tempo na província da Ásia.
23 Aꞌáa mu aꞌnáj jéehua huatanyínyuꞌcacucaꞌ ɨ tyeɨ́tyee aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ ɨ maj huataséjre ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ.
23 Foi nessa ocasião que houve na cidade de Éfeso uma grande desordem por causa do Caminho do Senhor .
24 Sɨ́ɨj pu aꞌɨ́jna puéꞌeenyeꞌej ɨ tɨ aꞌyan ántyapuaj tɨjɨn Demetrio, aꞌɨ́ɨ pu chiꞌij tyíꞌtaꞌhuacareꞌej tɨ tyiꞌcɨ́leꞌen ɨ tɨ pláataj tyúumuaꞌtɨj, tɨ aꞌyan huaséꞌrihuaꞌaj tɨꞌɨj chiꞌraꞌan ɨ huaꞌ dios tɨ aꞌyan ántyapuaj tɨjɨn Artemisa, jéehua mu mij jamueꞌtɨjcaꞌaj ɨ maj jimi tyíꞌmuarɨeꞌcaꞌaj.
24 Um ourives chamado Demétrio fazia pequenos modelos de prata do templo da deusa Diana, e o seu negócio dava muito lucro aos que trabalhavam com ele.
25 Aꞌɨ́ɨ puꞌij huaꞌajsɨɨ aꞌɨ́ɨjma ɨ maj jimi tyíꞌmuarɨeꞌcaꞌaj, ajta séecan ɨ maj aꞌyan chaꞌtaj manaꞌaj eenyeꞌ tyíꞌmuarɨeꞌcaꞌaj, tɨꞌquij aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
25 Então ele chamou estes e outros da mesma profissão e disse: — Meus amigos, vocês sabem que a nossa riqueza vem deste nosso ofício.
26 Ajta siatɨꞌɨj seríj tyíꞌsej siajta tyíꞌnamuaj, jeꞌej tɨ ɨ Pablo metyojoꞌxajtan tɨjɨn ɨ dioosij tyétyacaa maj huoꞌtaahuacaꞌ camu jeꞌcan jɨmeꞌ dioosij puɨ́rɨcɨj, aꞌɨ́j pu jɨn arí jéehua huoꞌmuéꞌtɨj ɨ tyeɨ́tyee ɨ maj aꞌyan maꞌcan iiyeꞌej Éfeso, ajta néijmiꞌqueꞌ aꞌáa tɨ huatacaꞌaj a Asia.
26 Vocês mesmos podem ver e ouvir o que esse tal de Paulo está fazendo. Ele afirma que os deuses feitos por mãos humanas não são deuses de verdade. E está conseguindo convencer muita gente, tanto daqui como de quase toda a província da Ásia.
27 ’Jeꞌej pu puaꞌaj tyíꞌuurej, jiꞌnye aꞌyaa pu tyuꞌtáɨꞌriitarij tyaj yóꞌrɨeenyij ɨ tyaj jɨn tyíꞌmuɨjhuacaa, ajta ɨ taj tyeyúuj ɨ tɨ tzajtaꞌ iirájvee ɨ tadioos tɨ veꞌéj, aꞌɨ́jna ɨ Artemisa, aꞌyaa pu tyuꞌtáɨꞌriitarij maj quee cheꞌ janaꞌmicheꞌen. Majta camu cheꞌ jaataxɨéꞌveꞌsij aꞌɨ́jcɨ ɨ tadioos tɨ veꞌéj ɨ maj janaꞌmichej néijmiꞌqueꞌ aꞌáa tɨ huacaꞌaj a Asia, majta néijmiꞌqueꞌ ɨ cháanacaj japua.
27 Assim nós estamos correndo o perigo de ver o povo rejeitar o nosso negócio. E não é só isso. Existe o perigo de o templo da grande deusa Diana não ficar valendo mais nada e também de ser destruída a grandeza dessa deusa adorada por todos na Ásia e no mundo inteiro.
28 Matɨꞌɨj aꞌyan tyúꞌnamuajriꞌ, jéehua mu huatanyínyuꞌcacucaꞌ, majta huatyejíihuajra, aꞌyan tɨjɨn:
28 Quando a multidão ouviu isso, ficou furiosa e começou a gritar: — Viva a grande Diana de Éfeso!
29 Capu jeꞌej huoꞌtámiteeraj jeꞌej maj huárɨnyij aꞌájna a chájtaꞌ. Matɨꞌɨj mij aꞌɨ́ɨjma jimi ootajéꞌyacaꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Gayo majta ɨ Aristarco ɨ maj Macedonia jáꞌmaꞌcan, aꞌɨ́ɨ mu jamuán huajúꞌcaꞌaj aꞌɨ́jcɨ ɨ Pablo, matɨꞌɨj mij huojoꞌsaꞌrɨéechajra aꞌájna joꞌmaj jóosɨꞌrihuaꞌaj ɨ tyeɨ́tyee.
29 E a confusão se espalhou por toda a cidade. A multidão agarrou Gaio e Aristarco, dois macedônios que viajavam com Paulo, e os arrastou até o teatro.
30 Ajta ɨ Pablo, aꞌɨ́ɨ pu utyárutyimuɨꞌcaꞌaj tɨꞌij tyihuóꞌixaatyeꞌen ɨ tyeɨ́tyee, majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ camu jaatáꞌ tɨ utyájrutyej.
30 Paulo queria falar ao povo, mas os irmãos não deixaram.
31 Majta séecan ɨ maj tyityatatyíj aꞌájna a Asia, ɨ maj naa yóꞌmuaꞌraj aꞌɨ́jcɨ ɨ Pablo, aꞌɨ́ɨ mu aꞌyan tyaataꞌítyiꞌrej tɨquee ajoꞌréꞌnyinyiicaꞌan aꞌájna joꞌmaj jóosɨꞌrii.
31 Alguns altos funcionários daquela província, que eram amigos de Paulo, mandaram a ele um recado, pedindo que não fosse ao teatro.
32 Majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ tyeɨ́tyee ɨ maj jusɨɨriaꞌcaꞌaj séecan mu seequéj tyityetyéjijhuajsimeꞌej, majta séecan seequéj, majta jéetzeꞌ aráꞌaxcaa ɨ maj quee jamuaꞌreeriacaꞌaj jeꞌej maj een jɨmeꞌ jusɨɨriaꞌcaꞌaj.
32 Naquela altura dos acontecimentos a multidão que se achava no teatro estava em completa desordem: uns gritavam uma coisa, e outros gritavam outra, pois a maioria nem sabia por que estava ali.
33 Majta séecan ɨ tyeɨ́tyee ɨ maj jamuaꞌreeriacaꞌaj jeꞌej maj een jɨmeꞌ jusɨɨriaꞌcaꞌaj, aꞌɨ́ɨ mu tyámuaꞌ tyaatéꞌexaa aꞌɨ́jcɨ ɨ Alejandro, ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan, aꞌɨ́ɨ mu ajúutajchacaꞌ joꞌmaj jaꞌvéꞌnyejnyeꞌ ɨ tyeɨ́tyee. Tɨꞌquij ɨ Alejandro jumuácaꞌ jɨn huoꞌtáꞌijmuejriꞌ mej mij quee cheꞌ jeꞌej tyáhuaasimeꞌen, tɨꞌij aꞌɨ́ɨn huaꞌ japua huatányuunyij aꞌɨ́ɨjma ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan.
33 Algumas pessoas ficaram pensando que Alexandre era o culpado, pois os judeus o obrigaram a ir e ficar lá na frente. Aí Alexandre fez um sinal com a mão e tentou falar para se defender diante do povo.
34 Majta ɨ tyeɨ́tyee matɨꞌɨj jáamuaꞌreeriꞌ tɨ aꞌɨ́ɨn Israel jitze ajtyámaꞌcan, néijmiꞌi mu huatyejíihuajra aꞌyaa mu áꞌtyeej aꞌchu huaꞌpuaj ooraj maj aꞌyan tyityetyéjijhuaj tɨjɨn:
34 Mas, quando perceberam que ele era judeu, ficaram gritando todos juntos a mesma coisa durante duas horas: — Viva a grande Diana de Éfeso!
35 Ajta aꞌɨ́jna ɨ tɨ tyíꞌyuꞌxacaa, aꞌɨ́ɨ pu huoꞌtáꞌijmuejriꞌ maj quee cheꞌ tyíꞌxajtaj, aj puꞌij aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj ɨ tyeɨ́tyee tɨjɨn:
35 Finalmente o secretário da prefeitura da cidade conseguiu acalmar o povo. Ele disse o seguinte: — Cidadãos de Éfeso! Todos sabem que a nossa cidade é a guardadora do templo da grande Diana e da pedra sagrada que caiu do céu.
36 Capu jeꞌej tyíɨꞌrij tɨ aꞌtɨ́j jáꞌxaahuataj aꞌíjcɨ, xaatapuáꞌcɨj mu siaj tyéꞌjijhua, caxu tyiꞌtɨ́j jeꞌej uuriaj siaj quee tyámuaꞌ tyáꞌmuaꞌreej.
36 Ninguém pode negar isso. Assim fiquem calmos e não façam nada sem pensar bem.
37 ’Jiꞌnye aꞌíimaj ɨ tyétyacaa ɨ siaj yahuaꞌvéꞌviꞌtɨj camu jáꞌxaahuaj ɨ tyeyúuj, camu majta jeꞌej puaꞌaj tyáꞌxaj ɨ tadioos.
37 Vocês trouxeram aqui estes homens, mas eles não assaltaram o templo, nem ofenderam a nossa deusa.
38 ’Tɨpuaꞌaj aꞌɨ́jna ɨ Demetrio, majta ɨ maj jimi tyíꞌmuarɨeꞌ, tɨpuaꞌaj aꞌtɨ́j huáꞌjaaxɨejviꞌraj, máꞌmaj pueej jɨn séejreꞌ mu juéesij ajta séejreꞌ joꞌmaj huojoꞌxɨ́jtyeꞌen, micheꞌ aꞌáa jaꞌhuóonyuusteꞌen ajta jeꞌen aꞌyan tyéejchaꞌɨɨj tɨ sɨ́ɨj ajta sɨ́ɨj jujapuá huatányuunyij.
38 Se Demétrio e os seus ajudantes têm alguma acusação contra alguém, eles podem apresentar suas acusações no tribunal, pois para isso há dias certos de reunião, e também existem os governadores.
39 Ajta tɨpuaꞌaj muaꞌaj tyiꞌtɨ́j siajtáhuaꞌaj huoocaj, aꞌyaa pu tyúuxɨeꞌveꞌ maj aꞌáa yoꞌtaxáj joꞌmaj néijmiꞌi jóosɨꞌrii.
39 Porém, se vocês querem mais alguma coisa, isso será tratado na reunião do povo, convocada de acordo com a lei .
40 Tyiꞌtɨ́j tɨ arí jeꞌej huarɨ́j ijíij aꞌyaa pu tyuꞌtácɨꞌpej maj tajitzé tyoꞌojpuáꞌrityeꞌen aꞌíjcɨ jɨmeꞌ, capu métyiꞌtɨ́j jeꞌej tyaj tyiꞌtɨ́j tyuꞌtaxáj, tɨpuaꞌaj mataataꞌíhuoꞌ aꞌíjcɨ jɨmeꞌ ɨ maj huatyejíihuajra ɨ tyeɨ́tyee.
40 Pois corremos o risco de sermos acusados de revolta, por causa do que está acontecendo hoje. Não há motivo para toda esta confusão. E nós não poderíamos justificar tudo isso.
41 Aꞌyaa pu tyuꞌtaxáataj aꞌɨ́jna ɨ tɨ tyíꞌyuꞌxacaa, tɨꞌɨj ij hueꞌráꞌityacaꞌ ɨ tyeɨ́tyee.
41 Depois de dizer essas palavras, ele terminou a reunião.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 19, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.