Atos 12

Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Ajta aꞌájna xɨcáaraꞌ jitze, aꞌɨ́jna ɨ Herodes ɨ tɨ vaꞌcán jɨn tyiꞌtyávaacaꞌaj, aꞌɨ́ɨ pu huatyóochej tɨ jeꞌej puaꞌaj huóꞌuurej ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ.
1 Por aquele mesmo tempo, o rei Herodes mandou prender alguns membros da Igreja para os maltratar.
2 Aꞌɨ́ɨ pu jaataꞌíjtacaꞌ maj jaajéꞌcaj aꞌɨ́jcɨ ɨ Santiago, ɨ tɨ ihuáariaꞌraꞌ puéꞌeen aꞌɨ́jcɨ ɨ Juan.
2 Assim foi que matou à espada Tiago, irmão de João.
3 Ajta tɨꞌɨj jaaséj tɨ huaꞌránajchacaꞌ aꞌɨ́ɨjma ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan, aꞌɨ́j pu ajta huataꞌíjtacaꞌ maj jaatyéeviꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Pedro. Aꞌyaa pu tyuꞌrɨ́j aꞌájna matɨꞌɨj aꞌɨ́j jɨn tyiꞌyeꞌestyáacaj ɨ maj páan cuaꞌcaa tɨquee cuꞌustij.
3 Vendo que isto agradava aos judeus, mandou prender Pedro. Eram então os dias dos pães sem fermento.
4 Matɨꞌɨj jaatyevíꞌraj, aj puꞌij ɨ Herodes jeꞌtyáanaj, jéehua mu tyíꞌchaꞌɨɨcaꞌaj, muáacuaqueꞌ mu tyiúꞌpuꞌcaꞌaj metyamuáacuastajmaꞌaj. Aꞌyaa pu tyíꞌmuaꞌajcaa tɨ aꞌájna jaataséjrataj, tɨꞌɨj tyaꞌnáaraꞌan ɨ maj tyíꞌyeꞌestyaa.
4 Mandou prendê-lo e lançou-o no cárcere, entregando-o à guarda de quatro grupos, de quatro soldados cada um, com a intenção de apresentá-lo ao povo depois da Páscoa.
5 Aꞌɨ́j pu jɨn ɨ Pedro eetyánamiꞌhuacaꞌaj ajta tyámuaꞌ tyíꞌchaꞌɨɨriꞌhuacaꞌaj, majta ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ, aꞌɨ́ɨ mu jéetzeꞌ jahuoocaꞌaj ɨ Dios jimi aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ ɨ Pedro.
5 Pedro estava assim encerrado na prisão, mas a Igreja orava sem cessar por ele a Deus.
6 Tɨꞌɨj huaréꞌchumuaꞌriacaꞌ aj puꞌij ɨ Herodes jiꞌratoonyíicheꞌ mej mij jaaséej ɨ tyeɨ́tyee, ajta aꞌɨ́jna ɨ Pedro aꞌɨ́ɨ pu tyácusimaꞌaj a jéꞌtaꞌ joꞌreꞌqueꞌtɨ́j anajɨ́ꞌquiꞌhuaj ɨ cadéenaj jɨmeꞌ juꞌɨ́ɨcaj jitze ajta ɨ jumuácaꞌ jitze, majta huaꞌpuaj ɨ xantáaruꞌuj ajtatápiꞌhuacaꞌaj ɨ Pedro jitze, majta séecan ɨ xantáaruꞌuj, aꞌáa mu jeꞌtyúꞌuucaꞌaj a tɨ jaꞌpueertaj maj jachaꞌɨɨcaꞌaj.
6 Ora, quando Herodes estava para o apresentar, naquela mesma noite dormia Pedro entre dois soldados, ligado com duas cadeias. Os guardas, à porta, vigiavam o cárcere.
7 Aj puꞌij jiyeꞌtzín jɨmeꞌ sɨ́ɨj tɨ tajapuá tyíꞌhuɨɨreꞌ huataséjre aꞌújna joꞌmaj tyeɨ́tyee jáꞌnamuacaa, tɨꞌquij uhuanyéeriꞌcɨriajraa, aj puꞌij jaatóoriaxɨj aꞌɨ́jcɨ ɨ Pedro ajta aꞌɨ́ɨn huájɨj, tɨꞌquij aꞌyan tyaatajé tɨjɨn:
7 De repente, apresentou-se um anjo do Senhor, e uma luz brilhou no recinto. Tocando no lado de Pedro, o anjo despertou-o: Levanta-te depressa, disse ele. Caíram-lhe as cadeias das mãos.
8 Aj puꞌij aꞌyan tyaatéꞌexaa tɨjɨn:
8 O anjo ordenou: Cinge-te e calça as tuas sandálias. Ele assim o fez. O anjo acrescentou: Cobre-te com a tua capa e segue-me.
9 Aj puꞌij iirájraa ɨ Pedro, cújtaꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨ tyíꞌhuɨɨreꞌ u tajapuá, ajta quee jamuaꞌreeriacaꞌaj tyij aꞌyan tyiꞌjaꞌyájna jeꞌej tɨ tyiꞌtɨ́j uuriajcaꞌaj aꞌɨ́jna ɨ tɨ tyíꞌhuɨɨreꞌ u tajapuá, nusu tyiꞌtyámaarasimaꞌaj naꞌaj.
9 Pedro saiu e seguiu-o, sem saber se era real o que se fazia por meio do anjo. Julgava estar sonhando.
10 Matɨꞌɨj mij ajoꞌréꞌnyej joꞌmaj jeꞌtyúꞌuucaꞌaj ɨ xantáaruꞌuj ɨ maj tyíꞌchaꞌɨɨcaꞌaj, majta áyee séecan jimi ɨ xantáaruꞌuj, aj mu mij ajoꞌréꞌnyej joꞌtɨj tyapúustiꞌ puéertaraꞌ jeꞌtyéjvee joꞌtɨj jeꞌráanyee ɨ juyéj, tɨꞌquij jusɨ́ɨj antacúj ɨ puéertaj, aj mu mij iiráacɨj, aꞌɨ́j mu jitze huajúꞌcaꞌaj ɨ juyéj. Matɨꞌɨj móoj ajoojuꞌcaj joꞌtɨj joꞌréꞌnyee ɨ juyéj, aj puꞌij jiyeꞌtzín jóꞌraa aꞌɨ́jna ɨ tɨ tajapuá tyíꞌhuɨɨreꞌ.
10 Passaram o primeiro e o segundo postos da guarda. Chegaram ao portão de ferro, que dá para a cidade, o qual se lhes abriu por si mesmo. Saíram e tomaram juntos uma rua. Em seguida, de súbito, o anjo desapareceu.
11 Aj puꞌij uhuóomuaꞌtzɨj aꞌɨ́jna ɨ Pedro, aꞌyaa puꞌij tyuꞌtaxájtacaꞌ tɨjɨn:
11 Então Pedro tornou a si e disse: Agora vejo que o Senhor mandou verdadeiramente o seu anjo e me livrou da mão de Herodes e de tudo o que esperava o povo dos judeus.
12 Tɨꞌɨj jáamuaꞌreeriꞌ tɨ aꞌyan tyiꞌjaꞌyájna, aj puꞌij jóꞌraa, aꞌáa pu jaꞌráꞌaj a Maríia tɨ jaꞌchej, náanajraꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Juan tɨ ajta aꞌyan ántyapuaj tɨjɨn Marcos. Aꞌáa mu jóosɨɨriaꞌcaꞌaj jéehua ɨ tyeɨ́tyee ɨ maj jahuoocaꞌaj ɨ Dios jimi.
12 Refletiu um momento e dirigiu-se para a casa de Maria, mãe de João, que tem por sobrenome Marcos, onde muitos se tinham reunido e faziam oração.
13 Tɨꞌquij aꞌɨ́ɨn tyeꞌejtyátoꞌsixɨj joꞌtɨj jaꞌpueertaj, aj puꞌij íjmueꞌestɨꞌ iirányeeriacaꞌ tɨ aꞌyan ántyapuaj tɨjɨn Rode, tɨꞌij jaaséej aꞌtɨ́j tɨ puéꞌeen.
13 Quando bateu à porta de entrada, uma criada, chamada Rode, adiantou-se para escutar.
14 Tɨꞌɨj aꞌɨ́ɨn jaamuaꞌaj tɨ ɨ Pedro atyajaꞌxajtacaꞌaj, capu tyaꞌantacúj, jiꞌnye huápuɨꞌɨj pu huatóotyamuaꞌvej aꞌɨ́jna ɨ íjmueꞌestɨꞌ, tɨꞌquij huariaꞌtéechajra tɨꞌij huoꞌtéꞌexaatyeꞌen tɨ ɨ Pedro ajeꞌtyéjvee a tɨ jaꞌpueertaj.
14 Mal reconheceu a voz de Pedro, de tanta alegria não abriu a porta, mas, correndo para dentro, foi anunciar que era Pedro que estava à porta.
15 Aj mu mij aꞌyan tyaatéꞌexaa aꞌɨ́jcɨ ɨ íjmueꞌestaj tɨjɨn:
15 Disseram-lhe: Estás louca! Mas ela persistia em afirmar que era verdade. Diziam eles: Então é o seu anjo.
16 Meentyij óocheꞌ ɨ Pedro tyeꞌejtyátoꞌxaꞌaj ɨ puéertaj jitze, aj mu mij tyaꞌantacúj, matɨꞌɨj jaaséej metyuꞌtátzɨn.
16 Pedro continuava a bater. Afinal abriram a porta, viram-no e ficaram atônitos.
17 Jumuácaꞌ pu jɨn huoꞌtéꞌexaa aꞌɨ́jna ɨ Pedro mej mij quee cheꞌ jeꞌej tyáhuaasimeꞌen, aj puꞌij huoꞌtéꞌexaa jeꞌej tɨ tyiꞌrájtoo aꞌɨ́jna ɨ tavástaraꞌ joꞌtɨj jeꞌtyánamiꞌhuacaꞌaj, ajta aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
17 Ele, acenando-lhes com a mão que se calassem, contou como o Senhor o havia livrado da prisão, e disse: Comunicai-o a Tiago e aos irmãos. Em seguida, saiu dali e retirou-se para outro lugar.
18 Yaa ariáꞌpuaꞌaj tɨꞌɨj huatapuáꞌriacaꞌ, jéehua pu quee jeꞌej huáꞌmiteerastyaꞌcaꞌaj ɨ xantáaruꞌuj, jiꞌnye camu jamuaꞌreeriacaꞌaj jeꞌej tɨ tyiꞌtɨ́j huarɨ́j aꞌɨ́jcɨ jimi ɨ Pedro.
18 Logo que amanheceu, houve um sobressalto pouco comum entre os soldados sobre o que acontecera a Pedro.
19 Aj puꞌij ɨ Herodes tyuꞌtaꞌíjtacaꞌ maj jáahuoonyij, majta aꞌɨ́ɨmaj camu jáatyoj, aꞌɨ́j pu jɨn aꞌɨ́ɨjma jitze tyoꞌojpuáꞌrij ɨ xantáaruꞌuj ɨ maj jachaꞌɨɨcaꞌaj, ajta jeꞌen huoꞌtaꞌíjtacaꞌ maj huóꞌcuiꞌnyij. Tɨꞌɨj aꞌyan tyuꞌrɨ́j, aj puꞌij ɨ Herodes eerájraa a Judea, tɨꞌquij aꞌáa jóꞌraa a Cesarea, aꞌáa pu jaꞌcháaj jaꞌraa.
19 Herodes, procurando-o e não o achando, instaurou um processo contra os guardas e mandou supliciá-los. Em seguida, desceu da Judéia para Cesaréia, onde permaneceu.
20 Aꞌɨ́jna ɨ Herodes, tyámuaꞌ pu tyihuáꞌjaaxɨejviꞌracaꞌaj aꞌɨ́ɨjma ɨ maj aꞌáa joꞌcháatɨmaꞌcaa a Tiro majta a Sidón, aꞌɨ́ɨ mu mij tyúusɨɨj, matɨꞌɨj mij ujaꞌtanyéj aꞌájna a Cesarea. Matɨꞌɨj mij séej huamueꞌtɨj ɨ aꞌtɨ́j tɨ aꞌyan ántyapuaacaꞌaj tɨjɨn Blasto, aꞌɨ́ɨ pu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ tɨ jahuɨɨriaꞌcaꞌaj aꞌɨ́jcɨ ɨ Herodes, aꞌɨ́ɨ pu huoꞌtyáhuɨɨ mej mij jaatáhuaviij aꞌɨ́jcɨ ɨ Herodes tɨꞌij quee cheꞌ huáꞌjaaxɨejviꞌraj aꞌɨ́ɨjma, jiꞌnye ɨ Tiro maj jáꞌchajcaꞌaj majta a Sidón, aꞌáa mu tyajáꞌhuoocariaꞌaj ɨ maj tyíꞌcuaꞌ, aꞌájna ɨ chuéj japua joꞌtɨj tyejéꞌijtaj aꞌɨ́jna ɨ Herodes.
20 Estava Herodes em conflito com os habitantes de Tiro e de Sidônia. Estes, porém, de comum acordo, se apresentaram a ele, e, com o favor de Blasto, que era camareiro do rei, pediram a paz. {Porque a sua região era abastecida por ele.}
21 Aꞌájna xɨcáaraꞌ jitze maj jaaxáꞌpuɨꞌɨntarej, aꞌɨ́ɨ pu ucóochejtyej ɨ jusíicuꞌ ɨ maj jɨn jáamuaꞌtyij tɨ aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ tɨ vaꞌcán jɨn tyíꞌijta, aj puꞌij acáayixɨj ɨ ɨpuárij jitze, tɨꞌquij tyihuáꞌtyixaa néijmiꞌcaa ɨ tyeɨ́tyee.
21 No dia marcado, Herodes, vestido em traje real, sentou-se no tribunal e lhes dirigiu uma alocução.
22 Matɨꞌɨj jáanamuajriꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Herodes, aꞌyaa mu tyityeetyejíihuajraa tɨjɨn:
22 O povo aplaudia: É a voz de um deus, e não de um homem!
23 Aꞌájna puꞌuj tánaꞌaj, sɨ́ɨj ɨ tɨ tyíꞌhuɨɨreꞌ u tajapuá ɨ tavástaraꞌ jimi puéjtzij pu jaatáꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Herodes, tɨꞌij aꞌɨ́ɨn tyiꞌijcuíꞌnyej, jiꞌnye capu tyaatatyójtziꞌrej ɨ Dios, aj puꞌij huatyéchuiꞌnurej tɨꞌquij huamuɨ́ꞌ.
23 No mesmo instante, o anjo do Senhor o feriu, por ele não haver dado honra a Deus. E, roído de vermes, expirou.
24 Ajta ɨ nyúucariaꞌraꞌ ɨ Dios, néijmiꞌqueꞌ pu huanamuáariajraa, joꞌtɨj naꞌaj mu jaxajtacaꞌaj.
24 Entretanto, a palavra de Deus crescia e se espalhava sempre mais.
25 Matɨꞌɨj aꞌɨ́ɨmaj ɨ Bernabé ajta ɨ Saulo jaꞌantyicɨꞌɨj ɨ maj tyuꞌmuárɨej aꞌájna a Jerusalén. Aj mu mij joꞌcɨ́j majta aꞌɨ́j joꞌvíꞌtɨj aꞌɨ́jcɨ ɨ Juan ɨ tɨ ajta aꞌyan ántyapuaacaꞌaj tɨjɨn Marcos.
25 Tendo Barnabé e Saulo concluído a sua missão, voltaram de Jerusalém {a Antioquia}, levando consigo João, que tem por sobrenome Marcos.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.