Atos 12
Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs NTLH
1 Ajta aꞌájna xɨcáaraꞌ jitze, aꞌɨ́jna ɨ Herodes ɨ tɨ vaꞌcán jɨn tyiꞌtyávaacaꞌaj, aꞌɨ́ɨ pu huatyóochej tɨ jeꞌej puaꞌaj huóꞌuurej ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ.
1 Por essa época o rei Herodes começou a perseguir algumas pessoas da igreja.
2 Aꞌɨ́ɨ pu jaataꞌíjtacaꞌ maj jaajéꞌcaj aꞌɨ́jcɨ ɨ Santiago, ɨ tɨ ihuáariaꞌraꞌ puéꞌeen aꞌɨ́jcɨ ɨ Juan.
2 Ele mandou matar à espada Tiago, o irmão de João.
3 Ajta tɨꞌɨj jaaséj tɨ huaꞌránajchacaꞌ aꞌɨ́ɨjma ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan, aꞌɨ́j pu ajta huataꞌíjtacaꞌ maj jaatyéeviꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Pedro. Aꞌyaa pu tyuꞌrɨ́j aꞌájna matɨꞌɨj aꞌɨ́j jɨn tyiꞌyeꞌestyáacaj ɨ maj páan cuaꞌcaa tɨquee cuꞌustij.
3 Quando viu que isso agradou os judeus, mandou também prender Pedro. Isso aconteceu durante a Festa dos Pães sem Fermento .
4 Matɨꞌɨj jaatyevíꞌraj, aj puꞌij ɨ Herodes jeꞌtyáanaj, jéehua mu tyíꞌchaꞌɨɨcaꞌaj, muáacuaqueꞌ mu tyiúꞌpuꞌcaꞌaj metyamuáacuastajmaꞌaj. Aꞌyaa pu tyíꞌmuaꞌajcaa tɨ aꞌájna jaataséjrataj, tɨꞌɨj tyaꞌnáaraꞌan ɨ maj tyíꞌyeꞌestyaa.
4 Depois que prendeu Pedro, Herodes o colocou na cadeia e pôs quatro grupos de soldados, com quatro em cada grupo, para guardá-lo. É que Herodes queria apresentá-lo ao povo depois do dia da Páscoa .
5 Aꞌɨ́j pu jɨn ɨ Pedro eetyánamiꞌhuacaꞌaj ajta tyámuaꞌ tyíꞌchaꞌɨɨriꞌhuacaꞌaj, majta ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ, aꞌɨ́ɨ mu jéetzeꞌ jahuoocaꞌaj ɨ Dios jimi aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ ɨ Pedro.
5 E assim Pedro estava preso e era vigiado pelos guardas; mas a igreja continuava a orar com fervor por ele.
6 Tɨꞌɨj huaréꞌchumuaꞌriacaꞌ aj puꞌij ɨ Herodes jiꞌratoonyíicheꞌ mej mij jaaséej ɨ tyeɨ́tyee, ajta aꞌɨ́jna ɨ Pedro aꞌɨ́ɨ pu tyácusimaꞌaj a jéꞌtaꞌ joꞌreꞌqueꞌtɨ́j anajɨ́ꞌquiꞌhuaj ɨ cadéenaj jɨmeꞌ juꞌɨ́ɨcaj jitze ajta ɨ jumuácaꞌ jitze, majta huaꞌpuaj ɨ xantáaruꞌuj ajtatápiꞌhuacaꞌaj ɨ Pedro jitze, majta séecan ɨ xantáaruꞌuj, aꞌáa mu jeꞌtyúꞌuucaꞌaj a tɨ jaꞌpueertaj maj jachaꞌɨɨcaꞌaj.
6 Na noite antes do dia em que Herodes ia apresentá-lo ao povo, Pedro estava dormindo, preso com duas correntes, entre dois soldados; e havia guardas de vigia no portão da cadeia.
7 Aj puꞌij jiyeꞌtzín jɨmeꞌ sɨ́ɨj tɨ tajapuá tyíꞌhuɨɨreꞌ huataséjre aꞌújna joꞌmaj tyeɨ́tyee jáꞌnamuacaa, tɨꞌquij uhuanyéeriꞌcɨriajraa, aj puꞌij jaatóoriaxɨj aꞌɨ́jcɨ ɨ Pedro ajta aꞌɨ́ɨn huájɨj, tɨꞌquij aꞌyan tyaatajé tɨjɨn:
7 De repente, apareceu um anjo do Senhor, e uma luz brilhou dentro da cela. O anjo tocou no ombro de Pedro, acordou-o e disse: — Levante-se depressa! Então as correntes caíram das mãos dele.
8 Aj puꞌij aꞌyan tyaatéꞌexaa tɨjɨn:
8 — Aperte o cinto e amarre as sandálias! — disse o anjo. E Pedro fez o que o anjo mandou. — Ponha a
9 Aj puꞌij iirájraa ɨ Pedro, cújtaꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨ tyíꞌhuɨɨreꞌ u tajapuá, ajta quee jamuaꞌreeriacaꞌaj tyij aꞌyan tyiꞌjaꞌyájna jeꞌej tɨ tyiꞌtɨ́j uuriajcaꞌaj aꞌɨ́jna ɨ tɨ tyíꞌhuɨɨreꞌ u tajapuá, nusu tyiꞌtyámaarasimaꞌaj naꞌaj.
9 Pedro saiu da cadeia e foi seguindo o anjo. Porém não sabia se, de fato, o anjo o estava libertando. Ele pensava que aquilo era uma visão.
10 Matɨꞌɨj mij ajoꞌréꞌnyej joꞌmaj jeꞌtyúꞌuucaꞌaj ɨ xantáaruꞌuj ɨ maj tyíꞌchaꞌɨɨcaꞌaj, majta áyee séecan jimi ɨ xantáaruꞌuj, aj mu mij ajoꞌréꞌnyej joꞌtɨj tyapúustiꞌ puéertaraꞌ jeꞌtyéjvee joꞌtɨj jeꞌráanyee ɨ juyéj, tɨꞌquij jusɨ́ɨj antacúj ɨ puéertaj, aj mu mij iiráacɨj, aꞌɨ́j mu jitze huajúꞌcaꞌaj ɨ juyéj. Matɨꞌɨj móoj ajoojuꞌcaj joꞌtɨj joꞌréꞌnyee ɨ juyéj, aj puꞌij jiyeꞌtzín jóꞌraa aꞌɨ́jna ɨ tɨ tajapuá tyíꞌhuɨɨreꞌ.
10 Eles passaram pelo primeiro e pelo segundo posto da guarda e chegaram ao portão de ferro que dava para a rua. O portão se abriu sozinho, e eles saíram. Andaram por uma rua, e, de repente, o anjo foi embora.
11 Aj puꞌij uhuóomuaꞌtzɨj aꞌɨ́jna ɨ Pedro, aꞌyaa puꞌij tyuꞌtaxájtacaꞌ tɨjɨn:
11 Então Pedro compreendeu o que estava acontecendo e disse: — Agora sei que, de fato, o Senhor mandou o seu anjo e me livrou do poder de Herodes e de tudo o que os judeus tinham a intenção de me fazer.
12 Tɨꞌɨj jáamuaꞌreeriꞌ tɨ aꞌyan tyiꞌjaꞌyájna, aj puꞌij jóꞌraa, aꞌáa pu jaꞌráꞌaj a Maríia tɨ jaꞌchej, náanajraꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Juan tɨ ajta aꞌyan ántyapuaj tɨjɨn Marcos. Aꞌáa mu jóosɨɨriaꞌcaꞌaj jéehua ɨ tyeɨ́tyee ɨ maj jahuoocaꞌaj ɨ Dios jimi.
12 Quando Pedro entendeu o que havia acontecido, foi para a casa de Maria, a mãe de João Marcos. Muitas pessoas estavam reunidas ali, orando.
13 Tɨꞌquij aꞌɨ́ɨn tyeꞌejtyátoꞌsixɨj joꞌtɨj jaꞌpueertaj, aj puꞌij íjmueꞌestɨꞌ iirányeeriacaꞌ tɨ aꞌyan ántyapuaj tɨjɨn Rode, tɨꞌij jaaséej aꞌtɨ́j tɨ puéꞌeen.
13 Ele bateu na porta da frente, e a empregada, que se chamava Rode, foi ver quem era.
14 Tɨꞌɨj aꞌɨ́ɨn jaamuaꞌaj tɨ ɨ Pedro atyajaꞌxajtacaꞌaj, capu tyaꞌantacúj, jiꞌnye huápuɨꞌɨj pu huatóotyamuaꞌvej aꞌɨ́jna ɨ íjmueꞌestɨꞌ, tɨꞌquij huariaꞌtéechajra tɨꞌij huoꞌtéꞌexaatyeꞌen tɨ ɨ Pedro ajeꞌtyéjvee a tɨ jaꞌpueertaj.
14 Quando reconheceu a voz de Pedro, ficou tão contente, que, em vez de abrir a porta, voltou correndo para contar que Pedro estava lá fora.
15 Aj mu mij aꞌyan tyaatéꞌexaa aꞌɨ́jcɨ ɨ íjmueꞌestaj tɨjɨn:
15 Então eles disseram: — Você está maluca! Porém ela insistiu que era verdade. Aí eles disseram: — É o anjo dele!
16 Meentyij óocheꞌ ɨ Pedro tyeꞌejtyátoꞌxaꞌaj ɨ puéertaj jitze, aj mu mij tyaꞌantacúj, matɨꞌɨj jaaséej metyuꞌtátzɨn.
16 Enquanto isso, Pedro continuava batendo. Finalmente eles abriram a porta e, quando viram que era Pedro mesmo, ficaram muito assustados.
17 Jumuácaꞌ pu jɨn huoꞌtéꞌexaa aꞌɨ́jna ɨ Pedro mej mij quee cheꞌ jeꞌej tyáhuaasimeꞌen, aj puꞌij huoꞌtéꞌexaa jeꞌej tɨ tyiꞌrájtoo aꞌɨ́jna ɨ tavástaraꞌ joꞌtɨj jeꞌtyánamiꞌhuacaꞌaj, ajta aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
17 Ele fez um sinal com a mão para que ficassem quietos e contou como o Senhor o tinha tirado da prisão. — Contem isso a Tiago e aos outros irmãos! — disse ele. Em seguida saiu dali e foi para outro lugar.
18 Yaa ariáꞌpuaꞌaj tɨꞌɨj huatapuáꞌriacaꞌ, jéehua pu quee jeꞌej huáꞌmiteerastyaꞌcaꞌaj ɨ xantáaruꞌuj, jiꞌnye camu jamuaꞌreeriacaꞌaj jeꞌej tɨ tyiꞌtɨ́j huarɨ́j aꞌɨ́jcɨ jimi ɨ Pedro.
18 Quando amanheceu, houve uma grande confusão entre os soldados, pois eles não sabiam o que tinha acontecido com Pedro.
19 Aj puꞌij ɨ Herodes tyuꞌtaꞌíjtacaꞌ maj jáahuoonyij, majta aꞌɨ́ɨmaj camu jáatyoj, aꞌɨ́j pu jɨn aꞌɨ́ɨjma jitze tyoꞌojpuáꞌrij ɨ xantáaruꞌuj ɨ maj jachaꞌɨɨcaꞌaj, ajta jeꞌen huoꞌtaꞌíjtacaꞌ maj huóꞌcuiꞌnyij. Tɨꞌɨj aꞌyan tyuꞌrɨ́j, aj puꞌij ɨ Herodes eerájraa a Judea, tɨꞌquij aꞌáa jóꞌraa a Cesarea, aꞌáa pu jaꞌcháaj jaꞌraa.
19 Herodes mandou que o procurassem, mas não o acharam. Então, depois de fazer perguntas aos guardas, mandou matá-los. Depois disso, Herodes saiu da região da Judeia e ficou algum tempo na cidade de Cesareia.
20 Aꞌɨ́jna ɨ Herodes, tyámuaꞌ pu tyihuáꞌjaaxɨejviꞌracaꞌaj aꞌɨ́ɨjma ɨ maj aꞌáa joꞌcháatɨmaꞌcaa a Tiro majta a Sidón, aꞌɨ́ɨ mu mij tyúusɨɨj, matɨꞌɨj mij ujaꞌtanyéj aꞌájna a Cesarea. Matɨꞌɨj mij séej huamueꞌtɨj ɨ aꞌtɨ́j tɨ aꞌyan ántyapuaacaꞌaj tɨjɨn Blasto, aꞌɨ́ɨ pu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ tɨ jahuɨɨriaꞌcaꞌaj aꞌɨ́jcɨ ɨ Herodes, aꞌɨ́ɨ pu huoꞌtyáhuɨɨ mej mij jaatáhuaviij aꞌɨ́jcɨ ɨ Herodes tɨꞌij quee cheꞌ huáꞌjaaxɨejviꞌraj aꞌɨ́ɨjma, jiꞌnye ɨ Tiro maj jáꞌchajcaꞌaj majta a Sidón, aꞌáa mu tyajáꞌhuoocariaꞌaj ɨ maj tyíꞌcuaꞌ, aꞌájna ɨ chuéj japua joꞌtɨj tyejéꞌijtaj aꞌɨ́jna ɨ Herodes.
20 O rei Herodes estava com muita raiva dos moradores das cidades de Tiro e de Sidom. Então eles formaram um grupo e foram falar com Herodes. Primeiro conseguiram o apoio de Blasto, que era um alto funcionário do palácio. Aí pediram ao rei Herodes que fizesse as pazes com eles, pois os alimentos que a região deles recebia vinham do país do rei.
21 Aꞌájna xɨcáaraꞌ jitze maj jaaxáꞌpuɨꞌɨntarej, aꞌɨ́ɨ pu ucóochejtyej ɨ jusíicuꞌ ɨ maj jɨn jáamuaꞌtyij tɨ aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ tɨ vaꞌcán jɨn tyíꞌijta, aj puꞌij acáayixɨj ɨ ɨpuárij jitze, tɨꞌquij tyihuáꞌtyixaa néijmiꞌcaa ɨ tyeɨ́tyee.
21 Herodes marcou um dia com eles e nesse dia vestiu a sua roupa de rei, sentou-se no trono e começou a fazer um discurso.
22 Matɨꞌɨj jáanamuajriꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Herodes, aꞌyaa mu tyityeetyejíihuajraa tɨjɨn:
22 E o povo gritava: — É um deus e não um homem que está falando!
23 Aꞌájna puꞌuj tánaꞌaj, sɨ́ɨj ɨ tɨ tyíꞌhuɨɨreꞌ u tajapuá ɨ tavástaraꞌ jimi puéjtzij pu jaatáꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Herodes, tɨꞌij aꞌɨ́ɨn tyiꞌijcuíꞌnyej, jiꞌnye capu tyaatatyójtziꞌrej ɨ Dios, aj puꞌij huatyéchuiꞌnurej tɨꞌquij huamuɨ́ꞌ.
23 No mesmo instante um anjo do Senhor feriu Herodes, pois ele aceitou a honra que só Deus merece. E ele morreu, comido por vermes.
24 Ajta ɨ nyúucariaꞌraꞌ ɨ Dios, néijmiꞌqueꞌ pu huanamuáariajraa, joꞌtɨj naꞌaj mu jaxajtacaꞌaj.
24 Porém a palavra de Deus era anunciada em toda parte e ia se espalhando.
25 Matɨꞌɨj aꞌɨ́ɨmaj ɨ Bernabé ajta ɨ Saulo jaꞌantyicɨꞌɨj ɨ maj tyuꞌmuárɨej aꞌájna a Jerusalén. Aj mu mij joꞌcɨ́j majta aꞌɨ́j joꞌvíꞌtɨj aꞌɨ́jcɨ ɨ Juan ɨ tɨ ajta aꞌyan ántyapuaacaꞌaj tɨjɨn Marcos.
25 Barnabé e Saulo terminaram o seu trabalho e voltaram de Jerusalém, trazendo João Marcos consigo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.