Atos 12
Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs NAA
1 Ajta aꞌájna xɨcáaraꞌ jitze, aꞌɨ́jna ɨ Herodes ɨ tɨ vaꞌcán jɨn tyiꞌtyávaacaꞌaj, aꞌɨ́ɨ pu huatyóochej tɨ jeꞌej puaꞌaj huóꞌuurej ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ.
1 Por aquele tempo, o rei Herodes mandou prender alguns da igreja para os maltratar.
2 Aꞌɨ́ɨ pu jaataꞌíjtacaꞌ maj jaajéꞌcaj aꞌɨ́jcɨ ɨ Santiago, ɨ tɨ ihuáariaꞌraꞌ puéꞌeen aꞌɨ́jcɨ ɨ Juan.
2 Mandou matar à espada Tiago, irmão de João.
3 Ajta tɨꞌɨj jaaséj tɨ huaꞌránajchacaꞌ aꞌɨ́ɨjma ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan, aꞌɨ́j pu ajta huataꞌíjtacaꞌ maj jaatyéeviꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Pedro. Aꞌyaa pu tyuꞌrɨ́j aꞌájna matɨꞌɨj aꞌɨ́j jɨn tyiꞌyeꞌestyáacaj ɨ maj páan cuaꞌcaa tɨquee cuꞌustij.
3 Vendo que isto agradava aos judeus, prosseguiu, mandando prender também Pedro. E eram os dias dos pães sem fermento.
4 Matɨꞌɨj jaatyevíꞌraj, aj puꞌij ɨ Herodes jeꞌtyáanaj, jéehua mu tyíꞌchaꞌɨɨcaꞌaj, muáacuaqueꞌ mu tyiúꞌpuꞌcaꞌaj metyamuáacuastajmaꞌaj. Aꞌyaa pu tyíꞌmuaꞌajcaa tɨ aꞌájna jaataséjrataj, tɨꞌɨj tyaꞌnáaraꞌan ɨ maj tyíꞌyeꞌestyaa.
4 Depois de prendê-lo, lançou-o na prisão, entregando-o a quatro escoltas de quatro soldados cada uma, para o guardarem. A intenção de Herodes era apresentá-lo ao povo depois da Páscoa.
5 Aꞌɨ́j pu jɨn ɨ Pedro eetyánamiꞌhuacaꞌaj ajta tyámuaꞌ tyíꞌchaꞌɨɨriꞌhuacaꞌaj, majta ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ, aꞌɨ́ɨ mu jéetzeꞌ jahuoocaꞌaj ɨ Dios jimi aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ ɨ Pedro.
5 E assim Pedro estava guardado na prisão; mas havia oração incessante a Deus por parte da igreja a favor dele.
6 Tɨꞌɨj huaréꞌchumuaꞌriacaꞌ aj puꞌij ɨ Herodes jiꞌratoonyíicheꞌ mej mij jaaséej ɨ tyeɨ́tyee, ajta aꞌɨ́jna ɨ Pedro aꞌɨ́ɨ pu tyácusimaꞌaj a jéꞌtaꞌ joꞌreꞌqueꞌtɨ́j anajɨ́ꞌquiꞌhuaj ɨ cadéenaj jɨmeꞌ juꞌɨ́ɨcaj jitze ajta ɨ jumuácaꞌ jitze, majta huaꞌpuaj ɨ xantáaruꞌuj ajtatápiꞌhuacaꞌaj ɨ Pedro jitze, majta séecan ɨ xantáaruꞌuj, aꞌáa mu jeꞌtyúꞌuucaꞌaj a tɨ jaꞌpueertaj maj jachaꞌɨɨcaꞌaj.
6 Na noite anterior ao dia em que Herodes ia apresentá-lo ao povo, Pedro dormia entre dois soldados, preso com duas correntes. Sentinelas, junto à porta, guardavam a prisão.
7 Aj puꞌij jiyeꞌtzín jɨmeꞌ sɨ́ɨj tɨ tajapuá tyíꞌhuɨɨreꞌ huataséjre aꞌújna joꞌmaj tyeɨ́tyee jáꞌnamuacaa, tɨꞌquij uhuanyéeriꞌcɨriajraa, aj puꞌij jaatóoriaxɨj aꞌɨ́jcɨ ɨ Pedro ajta aꞌɨ́ɨn huájɨj, tɨꞌquij aꞌyan tyaatajé tɨjɨn:
7 Eis, porém, que sobreveio um anjo do Senhor, e uma luz iluminou a prisão. O anjo tocou no lado de Pedro e o despertou, dizendo: — Levante-se depressa! Então as correntes caíram das mãos dele.
8 Aj puꞌij aꞌyan tyaatéꞌexaa tɨjɨn:
8 E o anjo continuou: — Coloque o cinto e calce as sandálias. E ele assim o fez. O anjo lhe disse mais: — Ponha a capa e siga-me.
9 Aj puꞌij iirájraa ɨ Pedro, cújtaꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨ tyíꞌhuɨɨreꞌ u tajapuá, ajta quee jamuaꞌreeriacaꞌaj tyij aꞌyan tyiꞌjaꞌyájna jeꞌej tɨ tyiꞌtɨ́j uuriajcaꞌaj aꞌɨ́jna ɨ tɨ tyíꞌhuɨɨreꞌ u tajapuá, nusu tyiꞌtyámaarasimaꞌaj naꞌaj.
9 Então, saindo, Pedro o seguia, não sabendo que era real o que estava sendo feito pelo anjo; ele pensava que era uma visão.
10 Matɨꞌɨj mij ajoꞌréꞌnyej joꞌmaj jeꞌtyúꞌuucaꞌaj ɨ xantáaruꞌuj ɨ maj tyíꞌchaꞌɨɨcaꞌaj, majta áyee séecan jimi ɨ xantáaruꞌuj, aj mu mij ajoꞌréꞌnyej joꞌtɨj tyapúustiꞌ puéertaraꞌ jeꞌtyéjvee joꞌtɨj jeꞌráanyee ɨ juyéj, tɨꞌquij jusɨ́ɨj antacúj ɨ puéertaj, aj mu mij iiráacɨj, aꞌɨ́j mu jitze huajúꞌcaꞌaj ɨ juyéj. Matɨꞌɨj móoj ajoojuꞌcaj joꞌtɨj joꞌréꞌnyee ɨ juyéj, aj puꞌij jiyeꞌtzín jóꞌraa aꞌɨ́jna ɨ tɨ tajapuá tyíꞌhuɨɨreꞌ.
10 Depois de terem passado a primeira e a segunda sentinela, chegaram ao portão de ferro que dava para a cidade, o qual se abriu automaticamente; e, saindo, enveredaram por uma rua, e logo adiante o anjo se afastou dele.
11 Aj puꞌij uhuóomuaꞌtzɨj aꞌɨ́jna ɨ Pedro, aꞌyaa puꞌij tyuꞌtaxájtacaꞌ tɨjɨn:
11 Então Pedro, caindo em si, disse: — Agora sei que, de fato, o Senhor enviou o seu anjo e me livrou da mão de Herodes e de toda a expectativa do povo judeu.
12 Tɨꞌɨj jáamuaꞌreeriꞌ tɨ aꞌyan tyiꞌjaꞌyájna, aj puꞌij jóꞌraa, aꞌáa pu jaꞌráꞌaj a Maríia tɨ jaꞌchej, náanajraꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Juan tɨ ajta aꞌyan ántyapuaj tɨjɨn Marcos. Aꞌáa mu jóosɨɨriaꞌcaꞌaj jéehua ɨ tyeɨ́tyee ɨ maj jahuoocaꞌaj ɨ Dios jimi.
12 Ao se dar conta disso, Pedro resolveu ir à casa de Maria, mãe de João, também chamado Marcos, onde muitas pessoas estavam congregadas e oravam.
13 Tɨꞌquij aꞌɨ́ɨn tyeꞌejtyátoꞌsixɨj joꞌtɨj jaꞌpueertaj, aj puꞌij íjmueꞌestɨꞌ iirányeeriacaꞌ tɨ aꞌyan ántyapuaj tɨjɨn Rode, tɨꞌij jaaséej aꞌtɨ́j tɨ puéꞌeen.
13 Quando ele bateu à porta da frente, uma empregada, chamada Rode, foi ver quem era.
14 Tɨꞌɨj aꞌɨ́ɨn jaamuaꞌaj tɨ ɨ Pedro atyajaꞌxajtacaꞌaj, capu tyaꞌantacúj, jiꞌnye huápuɨꞌɨj pu huatóotyamuaꞌvej aꞌɨ́jna ɨ íjmueꞌestɨꞌ, tɨꞌquij huariaꞌtéechajra tɨꞌij huoꞌtéꞌexaatyeꞌen tɨ ɨ Pedro ajeꞌtyéjvee a tɨ jaꞌpueertaj.
14 Reconhecendo a voz de Pedro, ficou tão alegre que nem o fez entrar, mas voltou correndo para anunciar que Pedro estava à porta.
15 Aj mu mij aꞌyan tyaatéꞌexaa aꞌɨ́jcɨ ɨ íjmueꞌestaj tɨjɨn:
15 Então os outros disseram: — Você ficou louca! Ela, porém, persistia em afirmar que era verdade. Então disseram: — É o anjo dele.
16 Meentyij óocheꞌ ɨ Pedro tyeꞌejtyátoꞌxaꞌaj ɨ puéertaj jitze, aj mu mij tyaꞌantacúj, matɨꞌɨj jaaséej metyuꞌtátzɨn.
16 Enquanto isso, Pedro continuava batendo. Quando abriram a porta, viram-no e ficaram admirados.
17 Jumuácaꞌ pu jɨn huoꞌtéꞌexaa aꞌɨ́jna ɨ Pedro mej mij quee cheꞌ jeꞌej tyáhuaasimeꞌen, aj puꞌij huoꞌtéꞌexaa jeꞌej tɨ tyiꞌrájtoo aꞌɨ́jna ɨ tavástaraꞌ joꞌtɨj jeꞌtyánamiꞌhuacaꞌaj, ajta aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaaj tɨjɨn:
17 Ele, porém, fazendo-lhes sinal com a mão para que se calassem, contou-lhes como o Senhor o tinha tirado da prisão. E acrescentou: — Anunciem isto a Tiago e aos irmãos. E, saindo, foi para outro lugar.
18 Yaa ariáꞌpuaꞌaj tɨꞌɨj huatapuáꞌriacaꞌ, jéehua pu quee jeꞌej huáꞌmiteerastyaꞌcaꞌaj ɨ xantáaruꞌuj, jiꞌnye camu jamuaꞌreeriacaꞌaj jeꞌej tɨ tyiꞌtɨ́j huarɨ́j aꞌɨ́jcɨ jimi ɨ Pedro.
18 Quando amanheceu, houve grande alvoroço entre os soldados sobre o que teria acontecido com Pedro.
19 Aj puꞌij ɨ Herodes tyuꞌtaꞌíjtacaꞌ maj jáahuoonyij, majta aꞌɨ́ɨmaj camu jáatyoj, aꞌɨ́j pu jɨn aꞌɨ́ɨjma jitze tyoꞌojpuáꞌrij ɨ xantáaruꞌuj ɨ maj jachaꞌɨɨcaꞌaj, ajta jeꞌen huoꞌtaꞌíjtacaꞌ maj huóꞌcuiꞌnyij. Tɨꞌɨj aꞌyan tyuꞌrɨ́j, aj puꞌij ɨ Herodes eerájraa a Judea, tɨꞌquij aꞌáa jóꞌraa a Cesarea, aꞌáa pu jaꞌcháaj jaꞌraa.
19 Herodes, tendo-o procurado e não o achando, submetendo as sentinelas a interrogatório, ordenou que se aplicasse a pena de morte. E, descendo da Judeia para Cesareia, Herodes passou ali algum tempo.
20 Aꞌɨ́jna ɨ Herodes, tyámuaꞌ pu tyihuáꞌjaaxɨejviꞌracaꞌaj aꞌɨ́ɨjma ɨ maj aꞌáa joꞌcháatɨmaꞌcaa a Tiro majta a Sidón, aꞌɨ́ɨ mu mij tyúusɨɨj, matɨꞌɨj mij ujaꞌtanyéj aꞌájna a Cesarea. Matɨꞌɨj mij séej huamueꞌtɨj ɨ aꞌtɨ́j tɨ aꞌyan ántyapuaacaꞌaj tɨjɨn Blasto, aꞌɨ́ɨ pu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ tɨ jahuɨɨriaꞌcaꞌaj aꞌɨ́jcɨ ɨ Herodes, aꞌɨ́ɨ pu huoꞌtyáhuɨɨ mej mij jaatáhuaviij aꞌɨ́jcɨ ɨ Herodes tɨꞌij quee cheꞌ huáꞌjaaxɨejviꞌraj aꞌɨ́ɨjma, jiꞌnye ɨ Tiro maj jáꞌchajcaꞌaj majta a Sidón, aꞌáa mu tyajáꞌhuoocariaꞌaj ɨ maj tyíꞌcuaꞌ, aꞌájna ɨ chuéj japua joꞌtɨj tyejéꞌijtaj aꞌɨ́jna ɨ Herodes.
20 Havia uma séria divergência entre Herodes e os moradores de Tiro e de Sidom. Estes, porém, de comum acordo, se apresentaram a ele e, depois de obter o apoio de Blasto, que era assessor do rei, pediram paz, porque a terra deles recebia alimentos do país do rei.
21 Aꞌájna xɨcáaraꞌ jitze maj jaaxáꞌpuɨꞌɨntarej, aꞌɨ́ɨ pu ucóochejtyej ɨ jusíicuꞌ ɨ maj jɨn jáamuaꞌtyij tɨ aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ tɨ vaꞌcán jɨn tyíꞌijta, aj puꞌij acáayixɨj ɨ ɨpuárij jitze, tɨꞌquij tyihuáꞌtyixaa néijmiꞌcaa ɨ tyeɨ́tyee.
21 Em dia designado, Herodes, vestido de traje real, assentado no trono, dirigiu-lhes a palavra.
22 Matɨꞌɨj jáanamuajriꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Herodes, aꞌyaa mu tyityeetyejíihuajraa tɨjɨn:
22 E o povo gritava: — É voz de um deus, e não de um homem!
23 Aꞌájna puꞌuj tánaꞌaj, sɨ́ɨj ɨ tɨ tyíꞌhuɨɨreꞌ u tajapuá ɨ tavástaraꞌ jimi puéjtzij pu jaatáꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Herodes, tɨꞌij aꞌɨ́ɨn tyiꞌijcuíꞌnyej, jiꞌnye capu tyaatatyójtziꞌrej ɨ Dios, aj puꞌij huatyéchuiꞌnurej tɨꞌquij huamuɨ́ꞌ.
23 No mesmo instante, um anjo do Senhor feriu Herodes, por ele não haver dado glória a Deus; e, comido de vermes, morreu.
24 Ajta ɨ nyúucariaꞌraꞌ ɨ Dios, néijmiꞌqueꞌ pu huanamuáariajraa, joꞌtɨj naꞌaj mu jaxajtacaꞌaj.
24 Entretanto, a palavra de Deus crescia e se multiplicava.
25 Matɨꞌɨj aꞌɨ́ɨmaj ɨ Bernabé ajta ɨ Saulo jaꞌantyicɨꞌɨj ɨ maj tyuꞌmuárɨej aꞌájna a Jerusalén. Aj mu mij joꞌcɨ́j majta aꞌɨ́j joꞌvíꞌtɨj aꞌɨ́jcɨ ɨ Juan ɨ tɨ ajta aꞌyan ántyapuaacaꞌaj tɨjɨn Marcos.
25 Barnabé e Saulo, cumprida a sua missão, voltaram de Jerusalém, trazendo consigo João, também chamado Marcos.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.