Atos 11

Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Aj mu mij aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj Jesús jamuán huacɨ́j, majta ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ ɨ maj aꞌáa joꞌcháatɨmaꞌcaa aꞌájna a Judea, aꞌɨ́ɨ mu jáamuaꞌreeriꞌ tɨjɨn ɨ maj séej chuéj japua jáꞌmaꞌcan mu majta jaꞌancuriáaꞌ ɨ nyúucariaꞌraꞌ ɨ Dios.
1 Os apóstolos e os irmãos da Judéia ouviram dizer que também os pagãos haviam recebido a palavra de Deus.
2 Tɨꞌɨj aꞌɨ́jna ɨ Pedro aꞌáa jaꞌráꞌaj a Jerusalén, jeꞌej mu puaꞌaj tyaaxájtacaꞌ aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj majta tyáꞌtzaahuatyeꞌ, ɨ maj jaꞌantyisíꞌchej ɨ junavíj,
2 E, quando Pedro subiu a Jerusalém, os fiéis que eram da circuncisão repreenderam-no:
3 aꞌyaa mu tyaatajé tɨjɨn:
3 Por que entraste em casa de incircuncisos e comeste com eles?
4 Aj puꞌij Pedro huatyóochej tɨ huoꞌtéꞌexaatyeꞌen néijmiꞌi jeꞌej tɨ tyiꞌtɨ́j huarɨ́j,
4 Mas Pedro fez-lhes uma exposição de tudo o que acontecera, dizendo:
5 aꞌyan tɨjɨn:
5 Eu estava orando na cidade de Jope e, arrebatado em espírito, tive uma visão: uma coisa, à maneira duma grande toalha, presa pelas quatro pontas, descia do céu até perto de mim.
6 Tyámuaꞌ nu tyeeséj tyiꞌtɨ́j tɨ eeriáaꞌcaꞌaj, aj nu nyij tyiꞌtyán huaséj ɨ maj muáacuacaa iiraꞌɨ́ɨcajmee, majta ɨ maj simuáruunyij, majta ɨ maj chóotaꞌ huacɨ́ɨnyajcɨꞌɨj, majta ɨ maj ráꞌrɨee.
6 Olhei-a atentamente e distingui claramente quadrúpedes terrestres, feras, répteis e aves do céu.
7 Nyatɨꞌɨj nyij nyúucarij huánamuajriꞌ, tɨ aꞌyan tyinaatajé tɨjɨn:
7 Ouvi também uma voz que me dizia: Levanta-te, Pedro! Mata e come.
8 Aꞌyaa nu tyuꞌtanyúj tɨjɨn: “Canu xaa nyuꞌuj nyavástaraꞌ, jiꞌnye canu aꞌnáj tyiꞌtɨ́j cuaꞌnyij tɨquee tyéevijtɨj tɨ ajta xánaꞌviꞌreꞌ.”
8 Eu, porém, disse: De nenhum modo, Senhor, pois nunca entrou em minha boca coisa profana ou impura.
9 Jútyeꞌ pu ajtáhuaꞌaj jeꞌcánamuajre ɨ nyúucarij tɨ aꞌyan tyinaatéꞌexaaj tɨjɨn: “Ɨ Dios tɨ tyámuaꞌ naa tyúꞌruuj, capáj aꞌyan tyíꞌxajtaj yee tyíꞌxanaꞌviꞌreꞌ.”
9 Outra vez falou a voz do céu: O que Deus purificou não chames tu de impuro.
10 Huéeicaj pu aꞌyan tyuꞌrɨ́j, ajta jeꞌen tyíraa u tajapuá aꞌɨ́jna ɨ cáanarij.
10 Isto aconteceu três vezes e tudo tornou a ser levado ao céu.
11 Aj mu mij huéeicaj ɨ tyétyacaa aꞌáa jaꞌráꞌaj jóꞌnyaj jóꞌcatyii, aꞌáa mu huojoꞌtaꞌítyacaꞌ a Cesarea mej mij nyéetzij náahuoonyij.
11 Nisso chegaram três homens à casa onde eu estava, enviados a mim de Cesaréia.
12 Ajta ɨ júuricamaꞌraꞌ ɨ Dios, aꞌɨ́ɨ pu naataꞌíj nyaj ujóꞌmeꞌen huaꞌ jamuán aꞌɨ́ɨjma, nyequee jeꞌej tyiꞌmuaꞌastɨ́j, aꞌɨ́ɨ mu majta jóꞌjuꞌ nyaj jamuán aꞌɨ́ɨmaj ɨ taꞌihuáamuaꞌ ɨ maj aráseej aráꞌasej, néijmiꞌi tu joꞌtyájrupij u chiꞌtáj joꞌtɨj jaꞌchej aꞌɨ́jna ɨ aꞌtɨ́j.
12 O Espírito me disse que fosse com eles sem hesitar. Foram comigo também os seis irmãos aqui presentes e entramos na casa de Cornélio.
13 Aꞌɨ́ɨ pu taatéꞌexaa tɨ sɨ́ɨj ɨ tyévij huataséjre tɨ tajapuá tyíꞌhuɨɨreꞌ ɨ Dios jimi aꞌájna joꞌtɨj jaꞌchej, aꞌyaa pu tyaatéꞌexaa tɨjɨn: “Aꞌtɨ́j huataꞌítyej aꞌájna a Jope mej mij uyoꞌvéꞌviꞌtɨj aꞌɨ́jcɨ ɨ Simón ɨ maj majta aꞌyan jatamuáꞌmuaj tɨjɨn Pedro.
13 Este nos referiu então como em casa tinha visto um anjo diante de si, que lhe dissera: Envia alguém a Jope e chama Simão, que tem por sobrenome Pedro.
14 Aꞌɨ́ɨ pu muaatéꞌexaatyeꞌsij jeꞌej tɨ ɨ Dios tyimuaatúꞌuunyiꞌraj ajta aꞌɨ́ɨjma aꞌtyéɨtyeristyamuaꞌ.”
14 Ele te dirá as palavras pelas quais serás salvo tu e toda a tua casa.
15 Nyatɨꞌɨj huatyényechej nyaj tyihuoꞌtéꞌexaatyeꞌen, aj puꞌij ɨ júuricamaꞌraꞌ ɨ Dios huaꞌ jitzán ráꞌaj aꞌɨ́ɨjma, aꞌyaa pu chaꞌtánaꞌaj tɨꞌɨj jájcuaj tajimí tyuꞌtyáꞌɨtzee.
15 Apenas comecei a falar, quando desceu o Espírito Santo sobre eles, como no princípio descera também sobre nós.
16 Aj nu nyij joꞌtámuaꞌreeriꞌ jeꞌej tɨ tyitaatéꞌexaaj ɨ tavástaraꞌ tɨ aꞌyan tɨjɨn: “Aꞌyaa xaa nyuꞌuj tyiꞌjaꞌyájna, aꞌɨ́jna ɨ Juan, aꞌɨ́ɨ pu huáꞌɨɨracaꞌaj jájtyij jɨmeꞌ, siajta muaꞌaj aꞌɨ́j xu jɨn ɨꞌhuan ɨ júuricamaꞌraꞌ ɨ Dios.”
16 Lembrei-me então das palavras do Senhor, quando disse: João batizou em água, mas vós sereis batizados no Espírito Santo.
17 Aꞌɨ́j pu jɨn tɨpuaꞌaj Dios aꞌyan chaꞌtánaꞌaj tyihuoꞌtáꞌ aꞌɨ́ɨjma aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨ ajta ityájma taatáꞌ, ɨ tyaj jaꞌantzaahuaj aꞌɨ́jcɨ ɨ Jesús ɨ tɨ ajta Cɨríistuꞌ puéꞌeen, ¿jiꞌnye tyíɨꞌrij nyej nyaj quee tyiꞌtáꞌcareꞌen jeꞌej tɨ ɨ Dios tyáꞌxɨeꞌveꞌ?
17 Pois, se Deus lhes deu a mesma graça que a nós, que cremos no Senhor Jesus Cristo, com que direito me oporia eu a Deus?
18 Matɨꞌɨj jáanamuajriꞌ aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ ɨ maj aꞌáa huacháatɨmee aꞌájna a Jerusalén, camu cheꞌ huatanyúj, sulu tyámuaꞌ mu tyaatáꞌ ɨ Dios, aꞌyan metyiꞌxáataj tɨjɨn:
18 Depois de terem ouvido essas palavras, eles se calaram e deram glória a Deus, dizendo: Portanto, também aos pagãos concedeu Deus o arrependimento que conduz à vida!
19 Tɨꞌɨj huamuɨ́ꞌ aꞌɨ́jna ɨ Esteban, aj mu mij huatyóochej maj jeꞌej puaꞌaj huóꞌuurej aꞌɨ́ɨjma ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ, séecan mu mij aꞌáa jaꞌráꞌaj a Fenicia, majta séecan aꞌájna a Chipre, majta séecan aꞌájna joꞌtɨj aꞌyan tyajaꞌrájtyapuaj tɨjɨn Antoquíia. Camu aꞌtɨ́j tɨnaꞌaj ixaatyaꞌcaꞌaj aꞌɨ́jcɨ ɨ nyúucarij ɨ Dios tɨ jitze jeꞌrámaꞌcan, aꞌɨ́ɨjma muꞌuj huatéꞌexaaj ɨ maj Israel jitze ajtyámaꞌcan.
19 Entretanto, aqueles que foram dispersados pela perseguição que houve no tempo de Estêvão chegaram até a Fenícia, Chipre e Antioquia, pregando a palavra só aos judeus.
20 Majta ɨ séecan ɨ maj Chipre jáꞌmaꞌcan aꞌɨ́ɨjma jamuán ɨ maj Cirene jáꞌmaꞌcan, aꞌɨ́ɨ mu aꞌáa jaꞌtanyéj aꞌájna a Antoquíia, aj mu mij huóꞌixaaj aꞌɨ́ɨjma ɨ maj quee Israel jitze ajtyámaꞌcan, aꞌɨ́j mu huoꞌtéꞌexaa ɨ nyúucariaꞌraꞌ ɨ Jesús ɨ tɨ ajta tavástaraꞌ puéꞌeen.
20 Alguns deles, porém, que eram de Chipre e de Cirene, entrando em Antioquia, dirigiram-se também aos gregos, anunciando-lhes o Evangelho do Senhor Jesus.
21 Jéehua pu huoꞌtyáhuɨɨ ɨ tavástaraꞌ, aꞌɨ́j mu jɨn mueꞌtɨ́j tyuꞌtátoj ɨ tyúuyeꞌraj, matɨꞌɨj jaꞌantzaahuaj aꞌɨ́jcɨ ɨ tavástaraꞌ.
21 A mão do Senhor estava com eles e grande foi o número dos que receberam a fé e se converteram ao Senhor.
22 Majta aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ, ɨ maj aꞌáa jáꞌchajcaꞌaj aꞌájna a Jerusalén, matɨꞌɨj aꞌɨ́ɨmaj jáanamuajriꞌ jeꞌej tɨ tyiꞌtɨ́j huarɨ́j, aꞌɨ́j mu huataꞌítyacaꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Bernabé aꞌájna a Antoquíia.
22 A notícia dessas coisas chegou aos ouvidos da Igreja de Jerusalém. Enviaram então Barnabé até Antioquia.
23 Tɨꞌɨj aꞌáa jaꞌráꞌaj, Bernabé pu jaaséej tɨ Dios tyámuaꞌ tyúꞌruuj aꞌɨ́ɨjma jimi. Aꞌɨ́j pu jɨn jéehua huatóotyamuaꞌvej, aꞌyaa pu tyihuoꞌtéꞌexaaj maj huatyóocaꞌnyej ɨ jutzájtaꞌ mej mij tyámuaꞌ tyityaajuꞌun ɨ tavástaraꞌ jimi.
23 Ao chegar lá, alegrou-se, vendo a graça de Deus, e a todos exortava a perseverar no Senhor com firmeza de coração,
24 Aꞌyaa pu tyúꞌruuj aꞌɨ́jna ɨ Bernabé, jiꞌnye tyámuaꞌ pu tyíꞌtyevistacaꞌaj, aꞌɨ́j pu jitze aróocaꞌnyajcaꞌaj ɨ júuricamaꞌraꞌ ɨ Dios, ajta jéehua tyáꞌtzaahuatyaꞌcaꞌaj, aꞌɨ́j mu mij jɨn jéehua ɨ tyeɨ́tyee jaꞌantzaahuaj aꞌɨ́jcɨ ɨ tavástaraꞌ.
24 pois era um homem de bem e cheio do Espírito Santo e de fé. Assim uma grande multidão uniu-se ao Senhor.
25 Tɨꞌɨj téꞌej jóꞌraa aꞌɨ́jna ɨ Bernabé aꞌájna a Tarso, tɨꞌij jáahuoonyij aꞌɨ́jcɨ ɨ Saulo.
25 Em seguida, partiu Barnabé para Tarso, à procura de Saulo. Achou-o e levou-o para Antioquia.
26 Tɨꞌɨj jáatyoj, aj puꞌij yoꞌvíꞌtɨj aꞌájna a Antoquíia, aꞌáa mu séej nyinyiꞌraꞌaj jáꞌtyeej huaꞌ jamuán ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ, metyihuaꞌmuaꞌtyáaj jéehua ɨ tyeɨ́tyee. Aꞌájna a Antoquíia aꞌáa mu anaquéej aꞌyan huojoꞌtamuaꞌaj tɨjɨn cristianos.
26 Durante um ano inteiro eles tomaram parte nas reuniões da comunidade e instruíram grande multidão, de maneira que em Antioquia é que os discípulos, pela primeira vez, foram chamados pelo nome de cristãos.
27 Aꞌájna xɨcáaraꞌ jitze, séecan mu aꞌáa jaꞌráꞌaj aꞌájna a Antoquíia Jerusalén maj jaꞌráacɨj, aꞌɨ́ɨ mu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ maj Dios jitze maꞌcan tyíꞌxaj.
27 Por aqueles dias desceram alguns profetas de Jerusalém a Antioquia.
28 Sɨ́ɨj pu aꞌyan ántyapuaacaꞌaj tɨjɨn Agabo, aꞌɨ́ɨ pu ajoꞌtyéechaxɨ huaꞌ tzajtaꞌ, aꞌɨ́j pu jitze aroocaꞌnyáaj ɨ júuricamaꞌraꞌ ɨ Dios, tɨꞌij aꞌyan tyihuoꞌtéꞌexaatyeꞌen tɨ huatúuriꞌhuaj jaꞌmej néijmiꞌqueꞌ íiyan ɨ cháanacaj japua. Aꞌyaa puꞌij tyuꞌrɨ́j tɨꞌɨj aꞌɨ́jna tyíꞌijtacaꞌaj ɨ tɨ vaꞌcán jɨn tyiꞌtyávaacaꞌaj ɨ tɨ aꞌyan ántyapuaacaꞌaj tɨjɨn Claudio.
28 Um deles, chamado Ágabo, levantou-se e deu a entender pelo Espírito que haveria uma grande fome em toda a terra. Esta, com efeito, veio no reinado de Cláudio.
29 Aj mu mij ɨ maj tyáꞌtzaahuatyeꞌ Antoquíia maj jáꞌchajcaꞌaj, aꞌɨ́ɨ mu aꞌyan tyaaxáꞌpuɨꞌɨntarej maj tyihuoꞌtaꞌítyiꞌreꞌen aꞌɨ́ɨjma ɨ juꞌihuáamuaꞌ Judea maj jáꞌchajcaꞌaj, aꞌchu tɨ sɨ́ɨj caa putyáꞌuurejve tɨꞌij huoꞌtapuéjveꞌen.
29 Os discípulos resolveram, cada um conforme as suas posses, enviar socorro aos irmãos da Judéia.
30 Aꞌyaa mu huarɨ́j, u mu tyihuojoꞌtaꞌítyiꞌriꞌ néijmiꞌi ɨ maj tyihuoꞌtapuéjve. Ajta aꞌɨ́jna ɨ Bernabé, aꞌɨ́jcɨ jamuán ɨ Saulo, aꞌɨ́ɨ mu huoꞌtátuii ɨ huáasij ɨ maj aꞌáa joꞌtyúꞌuucaꞌaj aꞌájna a Jerusalén.
30 Assim o fizeram e o enviaram aos anciãos por intermédio de Barnabé e Saulo.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.