2 Coríntios 10
Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs NTLH
1 Nyáaj, ɨ nyaj Pablo puéꞌeen, aꞌyaa nu tyajaꞌmuahuaviij, aꞌɨ́jna jɨmeꞌ tɨ ɨ Cɨríistuꞌ náꞌancuꞌvaxɨj, tyij majta aꞌyan tyíꞌnyaxaj yee nyaj jee tyíꞌtzɨɨnyeꞌ tɨpuaꞌaj jaꞌmua jamuán anyoꞌtyávaacaj, nyajta jeꞌej huányaxaxaꞌaj tɨpuaꞌaj yaꞌ ɨmuáj naatyávaacaj.
1 Dizem que eu sou humilde quando estou com vocês, mas duro quando estou longe. Pois eu, Paulo, faço este apelo a vocês em nome de Cristo, que foi carinhoso e bondoso.
2 Aꞌyaa nu nyij tyajaꞌmuahuaviij, nyatɨꞌɨj aꞌáa jóꞌmeꞌen jaꞌmua jimi, siaj quee caꞌnyíjraꞌaj nyatáꞌcareꞌen nyej nyij aꞌyan huatányesejrataj nyaj áꞌnyacaꞌnyej yunyatzájtaꞌ aꞌɨ́ɨjma jimi ɨ maj aꞌyan tyíꞌtaxaj tyaj aꞌyan chaꞌtaj tyanaꞌaj rɨcɨj matɨꞌɨj aꞌɨ́ɨmaj ɨ maj íiyan huacháatɨmee ɨ cháanacaj japua, jiꞌnye náꞌnyacaꞌnyej nyaj aꞌyan tyihuaꞌrájeevej.
2 Quando eu for aí, não me obriguem a ser duro. Pois eu tenho certeza de que posso agir com dureza contra os que afirmam que fazemos as coisas por motivos humanos.
3 Aꞌyaa pu ajta tyiꞌjaꞌyájna tyaj tyeɨ́tyee puéꞌeen, tyajta catu aꞌyan tyíꞌtyenyoꞌseꞌ matɨꞌɨj ɨ tyeɨ́tyee ɨ maj aꞌyan séejreꞌ ɨ cháanacaj japua.
3 É claro que somos humanos, mas não lutamos por motivos humanos.
4 Ɨ tyaj jɨn nyoꞌseꞌ, capu íiyan tyíꞌmaꞌcan ɨ cháanacaj japua, sulu aꞌɨ́ɨ pu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ Dios tɨ néijmiꞌi jɨn putyíꞌuurej. Aꞌyaa tutyij néijmiꞌi tyeꞌentyíꞌuunaj ɨ maj jɨn tajitzé tyíꞌpuaꞌrityeꞌ
4 As armas que usamos na nossa luta não são do mundo; são armas poderosas de Deus, capazes de destruir fortalezas. E assim destruímos ideias falsas
5 tyajta ɨ maj jɨn óotzaahuatyeꞌ mej mij tyiꞌtyánaamuaj maj jáamuaꞌtyij ɨ Dios. Néijmiꞌi ɨ huaꞌmuaꞌtziiraꞌaj aꞌɨ́j tu jimi tyuꞌtátuireꞌen ɨ Cɨríistuꞌ, taꞌaj ij aꞌɨ́j aráꞌastej,
5 e também todo orgulho humano que não deixa que as pessoas conheçam a Deus. Dominamos todo pensamento humano e fazemos com que ele obedeça a Cristo.
6 tyajta tyámuaꞌ een tyej tyij puéjtzij jaatáꞌan aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨquee tyihuojóꞌitej, tɨpuaꞌaj seríj muaꞌaj néijmiꞌi jɨn jaꞌráꞌastej ɨ Dios.
6 E, quando vocês provarem que são obedientes, estaremos prontos para castigar qualquer desobediência.
7 Xaaséj aꞌɨ́jcɨ ɨ tɨ séejreꞌ. Tɨpuaꞌaj aꞌtɨ́j aꞌyan tyámuaꞌ naa tyáꞌmuaꞌreeriaj tɨ ɨ Cɨríistuꞌ jitze ajtyámaꞌcan, cheꞌ ajta aꞌyan tyáꞌmuaꞌreeriaj tyej tyajta ityáj ɨ Cɨríistuꞌ jitze ajtyámaꞌcan.
7 Vocês julgam as coisas pela aparência. Se uma pessoa tem certeza de que pertence a Cristo, deve pensar de novo a respeito disso, pois nós também pertencemos a Cristo, tanto quanto essa pessoa.
8 Tɨpuaꞌaj nyáaj jéetzeꞌ náꞌnyatzaahuatyeꞌej aꞌɨ́jna jɨmeꞌ ɨ tɨ jɨn nyavástaraꞌ tyinaataꞌíj, capu nyetyeviꞌrasteꞌ, jiꞌnye ɨ tavástaraꞌ pu aꞌyan tyitaataꞌíj tyej tyij tyámuaꞌ jamuáaꞌuurej capu tyej tyij jamuaꞌantyipuáꞌrityeꞌen.
8 O Senhor Jesus me deu autoridade sobre vocês, não para destruí-los, mas para fazê-los crescer espiritualmente. E, embora eu tenha me orgulhado um pouco demais da minha autoridade, não tenho nada de que me envergonhar.
9 Canu aꞌyan tyáꞌxɨeꞌveꞌ tɨꞌij aꞌyan séjreꞌej yee nyaj jáꞌmuamuarityeꞌ aꞌɨ́jna jɨmeꞌ jeꞌej nyaj tyajáꞌmuayuꞌseꞌej.
9 Não quero que pareça que estou tentando assustar vocês com as minhas cartas.
10 Séecan mu aꞌyan tyíꞌxaj tɨjɨn nyej jee caꞌnyéjrij jɨn tyajáꞌmuaꞌijtyeꞌ aꞌɨ́jna ɨ yuꞌxarij jitze, ajta tɨpuaꞌaj jaꞌmua jamuán anyoꞌtyávaacaj canu jee áꞌnyacaꞌnyej nyaj aꞌyan tyajamuatéꞌexaatyeꞌ, nyajta jee quee tzáahuatyiꞌraꞌaj jɨn tyíꞌxaj.
10 Alguém vai dizer: “As cartas de Paulo são severas e duras; mas, quando ele está conosco, é tímido e, quando fala, é um fracasso.”
11 Ajta aꞌɨ́jna ɨ tɨ aꞌyan tyíꞌxaj, cheꞌ jáamuaꞌreej tɨjɨn aꞌyaa tu tyíꞌxaj tɨpuaꞌaj yaꞌ ɨmuáj taatyúꞌuucaj, tyajta aꞌyan rɨnyij tyatɨꞌɨj jaꞌmua jimi joꞌtyúꞌuucaj.
11 Porém essa pessoa deve saber que não existe diferença entre o que escrevemos nas cartas, quando estamos longe, e o que fazemos, quando estamos aí com vocês.
12 Aꞌyaa pu tyiꞌjɨꞌréꞌcan jɨmeꞌ, tyaj quee áꞌtacaꞌnyej tyej tyij tajɨ́ɨmuaꞌaj áꞌtatzaahuatyeꞌej, matɨꞌɨj ɨ séecan jusejrataj jaꞌmua jimi. Majta aꞌɨ́ɨmaj camu xáꞌpuɨꞌ metyityoomuámuaꞌreꞌ mej mij jujɨ́ɨmuaꞌaj óotzaahuatyeꞌ séecan jamuán.
12 É claro que não nos atrevemos a nos igualar ou a nos comparar com aqueles que pensam que são tão importantes. Como são ignorantes! Primeiro eles resolvem quais as medidas que irão usar para se medir e depois eles se julgam de acordo com essas mesmas medidas.
13 Catu ityáj aꞌyan tyáꞌtatzaahuatyeꞌ jeꞌej tɨquee tyitatyévijtyeꞌ. Aꞌyaa tuꞌuj rɨcɨj aꞌchu tɨ ɨ Dios tatáꞌcaa tyej tyij ahuátatzaahuatyeꞌen aꞌɨ́jna jɨmeꞌ ɨ tyaj jɨn tyíꞌmuarɨeꞌ, aꞌɨ́ɨ puꞌij taatáꞌ tyej tyij muaꞌajmaj jimi jaꞌráꞌastij mu siaj Corinto jaꞌchej.
13 Nós não vamos nos orgulhar além de certos limites. Deus é quem põe os limites no nosso campo de trabalho, e ele nos deixou chegar até vocês em Corinto.
14 Aꞌɨ́j tu jɨn quee aꞌyan rɨcɨj jeꞌej tɨquee tyitatáꞌcaa, aꞌyaa pu tyaꞌraꞌnyíicheꞌ tɨpuaꞌaj tyequée jájcuaj ɨmuáj aꞌáa jaꞌtanyéjnyiicheꞌ jaꞌmua jimi. Ityáj tu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ tyaj anaquéej jamuaatéꞌexaa ɨ nyúucariaꞌraꞌ ɨ Cɨríistuꞌ.
14 Desde que vocês estão dentro desses limites, não fomos além deles quando chegamos até aí levando o evangelho de Cristo.
15 Catu tyajta aꞌɨ́jna jɨn áꞌtatzaahuatyeꞌ jeꞌej maj ɨ séecan tyuꞌmuárɨej, aꞌyaa tyiꞌtɨ́j tyaꞌuuriáaj tɨquee xáꞌpuɨꞌ. Sulu aꞌyaa tu tyáꞌxɨeꞌveꞌ tyaj jéetzeꞌ tyuꞌtyáhuɨɨreꞌen jaꞌmua jimi, aꞌyájna siatɨꞌɨj muaꞌaj seríj tyáꞌtzaahuatyeꞌ.
15 Assim não nos orgulhamos do trabalho que outros têm feito em lugares que vão além dos limites que Deus nos deu. Pelo contrário, esperamos que a fé que vocês têm possa crescer e que nós possamos fazer um trabalho ainda maior entre vocês, sempre dentro dos limites que Deus tem posto para nós.
16 Aꞌyaa tu tyajta tyáꞌxɨeꞌveꞌ tyaj huóꞌixaatyeꞌen ɨ nyúucariaꞌraꞌ ɨ Cɨríistuꞌ ɨ maj aꞌ ɨmuáj joꞌcháatɨmee séej chuéj japua, joꞌmaj quee xu séecan tyojoꞌmuárɨej, tyej tyij quee ahuátatzaahuatyeꞌen aꞌɨ́jna jɨmeꞌ jeꞌej maj séecan tyuꞌmuárɨej.
16 Então poderemos anunciar o evangelho em outras regiões além daquela onde vocês moram. Isso sem entrar em campos de outras pessoas, para não nos orgulharmos do trabalho feito por elas.
17 Tɨpuaꞌaj aꞌtɨ́j tyiꞌtɨ́j jɨn óotzaahuatyaꞌmuɨꞌɨj, cheꞌ ɨ tavástaraꞌ jimi ahuóotzaahuatyeꞌen.
17 Como dizem as Escrituras Sagradas : “Quem quiser se orgulhar, que se orgulhe daquilo que o Senhor faz.”
18 Jiꞌnye aꞌɨ́jna ɨ tɨ jusɨ́ɨj tyámuaꞌ tyúusejrataj, capu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ tɨ Dios jaataxɨéꞌvej, sulu aꞌɨ́jna ɨ aꞌtɨ́j tavástaraꞌ tɨ tyámuaꞌ tyaꞌtáꞌcaa.
18 Pois a pessoa só é aprovada quando o Senhor a aprova e não quando é aprovada por si mesma.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.