1 Coríntios 4

Ɨ nyúucarij tɨ jájcua tɨ aꞌɨj́na áꞌxaj ɨ Tavástaraꞌ ɨ Jesús tɨ Cɨríistuꞌ pueꞌeen ajta Salmos (COK) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Aꞌyaa pu tyúuxɨeꞌveꞌ siaj aꞌyan tojoꞌmuaꞌraj ityájma tɨꞌɨj ɨ aꞌtyán maj jahuɨɨreꞌ ɨ Cɨríistuꞌ, tyaj aꞌɨ́j jɨn antyítamuaꞌreej tyej tyij jamuáamuaꞌtyej ɨ tɨ aviitziꞌ ɨ Dios jimi.
1 Assim, pois, importa que todos nos considerem como ministros de Cristo e encarregados dos mistérios de Deus.
2 Ajta aꞌyájna, aꞌɨ́jna ɨ maj tyiꞌtɨ́j jaaꞌíjcaj, aꞌyaa pu tyúuxɨeꞌveꞌ tɨ tyámuaꞌ tyuꞌtóosejrataj mej mij jitzán tyíꞌcaꞌnyej.
2 Ora, além disso, o que se requer destes encarregados é que cada um deles seja encontrado fiel.
3 Ajta nyéetzij jimi, capu nyejitzé juxɨeꞌveꞌ tɨpuaꞌaj muaꞌaj sianoꞌxɨ́jtyeꞌen, naꞌríij aꞌɨ́ɨmaj manoꞌxɨ́jtyeꞌen ɨ maj tyityatatyíj. Canu nyajta nyasɨ́ɨj áꞌnyaxɨjtyeꞌen.
3 Mas a mim pouco importa ser julgado por vocês ou por um tribunal humano; nem eu julgo a mim mesmo.
4 Aꞌyaa puꞌuj, tɨpuaꞌaj nyequee jeꞌej puaꞌaj tyíꞌmuaꞌaxcaj nyaj jɨmeꞌ, capu aꞌyan huatóomuaꞌaj yee nuꞌríj xáꞌpuɨꞌ een ɨ Dios jimi. Tavástaraꞌ pu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ tɨ náꞌxɨjtyeꞌen.
4 Porque a consciência não me acusa de nada. Mas nem por isso me dou por justificado, pois quem me julga é o Senhor.
5 Aꞌɨ́j pu jɨn, caxu tyiꞌtɨ́j áꞌxɨjtyaꞌaj tɨꞌɨj quee xu atyojoꞌreꞌnyáavaꞌcaj, setyuꞌchóꞌveꞌ ꞌasta naꞌaj quee uvéꞌnyej aꞌɨ́jna ɨ tavástaraꞌ, tɨꞌij aꞌɨ́ɨn jaataséjrataj ɨ tɨ juꞌavaatacaꞌaj ɨ tɨ́caꞌristeꞌ, aꞌɨ́ɨ pu ajta jaataséjrataj jeꞌej maj tyíꞌmuaꞌtzej ɨ tyeɨ́tyee. Aj puꞌij ɨ Dios tyámuaꞌ tyihuoꞌtáꞌsij jeꞌej tɨ tyáꞌcɨꞌpuaj séej ajta séej.
5 Portanto, não julguem nada antes do tempo, até que venha o Senhor, o qual não somente trará à plena luz as coisas ocultas das trevas, mas também manifestará os desígnios dos corações. E então cada um receberá o seu louvor da parte de Deus.
6 Nyeꞌihuáamuaꞌ, aꞌyaa nu tyajáꞌmuaꞌixaatyeꞌ siaj sij tyámuaꞌ huárɨnyij, nyajta jaꞌmuaꞌséeratyeꞌej jeꞌej tɨ rɨcɨj aꞌɨ́jna ɨ Apolo nyajta nyáaj. Aꞌyaa nu tyajáꞌmuaꞌixaatyeꞌ siaj sij aꞌyan huárɨnyij jeꞌej tyaj ityáj rɨcɨj, siaj sij quee aꞌyan rɨjcaj jeꞌej tɨquee tyéꞌyuꞌsiꞌ, ajta tɨꞌij quee aꞌtɨ́j óotzaahuatyeꞌej, nusu siaj séej tyámuaꞌ tyíꞌxajtaj siajta séej áꞌxaahuataj.
6 Meus irmãos, apliquei estas coisas figuradamente a mim mesmo e a Apolo, por causa de vocês, para que por nosso exemplo vocês aprendam isto: “Não ultrapassem o que está escrito”, para que ninguém se encha de orgulho a favor de um em prejuízo de outro.
7 ¿Aꞌtanyíj tyámuaꞌ tyíꞌmuaxaj ɨ séecan tzajtaꞌ ɨ tyeɨ́tyee? ¿Tyiꞌtanyí péjchaꞌɨj tɨquee ɨ Dios muaatáꞌ? Ajta tɨpuaꞌaj ɨ Dios néijmiꞌi tyimuaatáꞌ, ¿jiꞌnye een jɨmeꞌ aꞌyan petyáꞌtzaahuatyeꞌ cuxáa asɨ́ɨj pupáaꞌuureej?
7 Pois quem é que faz com que você sobressaia? E o que é que você tem que não tenha recebido? E, se o recebeu, por que se gloria, como se não o tivesse recebido?
8 Xuꞌríj muaꞌaj huoochíjtyaanyiꞌtacaꞌ, siajta seríj néijmiꞌi tyíꞌijchaꞌɨj tyiꞌtɨ́j siaj jeꞌej tyíꞌxɨeꞌveꞌ, ajta aꞌyan jaꞌmuaꞌasej siaj muaꞌaj seríj tyíꞌijta, siajta quee cheꞌ ityájma taꞌtamuáꞌreꞌrii. Aꞌtzúj cuj aꞌyan tyiꞌjaꞌyájnatan, tyej tyij ityáj jaꞌmua jamuán tyuꞌtaꞌíjtaj.
8 Vocês já estão fartos! Já são ricos! Chegaram a reinar sem nós! Sim, quem dera que vocês fossem reis, para que também nós viéssemos a reinar com vocês!
9 Aꞌɨ́j pu jɨn aꞌyan tyináꞌmiteerasteꞌ, tɨ ityájma ɨ tyaj huataꞌítyiꞌriꞌhuacaꞌ, Dios pu aꞌáa tojoꞌtyáhuii joꞌtɨj quee jóoxɨeꞌveꞌ, cuxáa meríj pu taatamuaꞌaj yee tyicheꞌ huácuiꞌiihuaj. Tuꞌríj aꞌtzísiꞌ huáꞌsejratyeꞌ néijmiꞌcaa ɨ maj tajapuá jáꞌsejreꞌ, tyajta huaꞌ jimi ɨ maj aꞌyan huacháatɨmee ɨ cháanacaj japua.
9 Porque me parece que Deus pôs a nós, os apóstolos, em último lugar, como se fôssemos condenados à morte. Porque nos tornamos espetáculo para o mundo, tanto para os anjos como para os seres humanos.
10 Tyajta ityáj, aꞌɨ́jna jɨmeꞌ ɨ tyaj aꞌyan tyáꞌhuɨɨreꞌ ɨ Cɨríistuꞌ, aꞌyaa mu tyíꞌtaxaj tyaj nuꞌuj tatɨmueꞌ, siajta muaꞌaj, ɨ Cɨríistuꞌ jitze maꞌcan tyámuaꞌ xu metyityoomuámuaꞌreꞌ. Capu tacaꞌnyistiꞌ ityájma, siajta muaꞌaj néijmiꞌi xu jɨn tyéꞌviicueꞌ. Majta ityájma matáꞌxaahuaj, majta muaꞌajmaj mu jamuáꞌtyeseꞌ.
10 Nós somos loucos por causa de Cristo, e vocês são sábios em Cristo. Nós somos fracos, e vocês são fortes; vocês são honrados, e nós somos desprezados.
11 Tɨꞌɨj naꞌaj yatɨj jeꞌréꞌnyej ajta ijíij, aꞌyaa tuꞌuj tyanaꞌaj tyaꞌajpuéjtzij aꞌɨ́jcɨ jɨmeꞌ tyaj tajcuj, tyajta iꞌcuj, ajta cáanarij tyitáꞌɨtziityeꞌ, jeꞌej mu puaꞌaj táꞌmuaꞌraj ɨ tyeɨ́tyee, tyajta quee maꞌjaꞌchej,
11 Até a presente hora, sofremos fome, sede e nudez; somos esbofeteados e não temos morada certa;
12 tyajta cuaꞌnaj tyatɨꞌɨjtá tyíꞌmuarɨeꞌej. Ɨ maj jeꞌej puaꞌaj tyíꞌtaxaj tyámuaꞌ tu ityáj tyihuoꞌtájeevij, jeꞌej mu puaꞌaj taꞌuurej, tyajta ityáj néijmiꞌi tu tyéꞌviicueꞌ.
12 e nos afadigamos, trabalhando com as nossas próprias mãos. Quando somos insultados, bendizemos; quando somos perseguidos, suportamos;
13 Ajta matɨꞌɨjta ɨ tyeɨ́tyee jeꞌej puaꞌaj tyíꞌtaxajtaj, tyámuaꞌ tuꞌuj ityáj tyihuoꞌtájeevij. Aꞌyaa mu tojoꞌmuaꞌraj tɨꞌɨj tyiꞌtɨ́j tɨquee cheꞌ tyíꞌhuɨɨreꞌ íiyan ɨ cháanacaj japua. Aꞌyaa muꞌuj manaꞌaj mij ijíij tyityaajúꞌ.
13 quando somos caluniados, procuramos conciliação. Até agora, temos chegado a ser considerados lixo do mundo, escória de todos.
14 Canu aꞌɨ́j jɨn tyajáꞌmuayuꞌseꞌ nyej nyij jamuaatatyéviꞌraꞌastaj, sulu nyej nyij tyámuaꞌ tyajamuaatáꞌitɨɨj, aꞌyájna nyatɨꞌɨj ɨ nyiyóojmuaꞌ, jiꞌnye jéehua nu jáꞌmuaxɨeꞌveꞌ.
14 Não escrevo estas coisas para que vocês fiquem envergonhados; pelo contrário, para admoestá-los como a meus filhos amados.
15 Tyij mequee mamueꞌtɨ́j tyajamuáamuaꞌaj ɨ Cɨríistuꞌ jitze maꞌcan, maj siajta quee muiꞌcaa tyitáatastyamuaꞌ. Nyáaj nu aꞌɨ́ɨn puéꞌeen ɨ siaj jajtáataj ɨ Cɨríistuꞌ jitze maꞌcan, jiꞌnye nyáaj nu jamuáaꞌixaa ɨ nyúucarij tɨ jɨn Dios jamuiꞌrátoonyij, siaj sij jitzán ajtyáhuiixɨj ɨ Cɨríistuꞌ.
15 Porque, ainda que vocês tivessem milhares de instrutores em Cristo, não teriam muitos pais, pois eu gerei vocês em Cristo Jesus, pelo evangelho.
16 Aꞌɨ́j nu jɨn aꞌyan jéehua tyajaꞌmuahuaviij siaj aꞌyan tyityaajúꞌcaj nyatɨꞌɨj nyáaj.
16 Portanto, eu peço a vocês que sejam meus imitadores.
17 Aꞌɨ́j nu jɨn jaꞌmua jimi jaataꞌítyacaꞌ aꞌɨ́jcɨ ɨ Timoteo, ɨ nyaj huápuɨꞌɨj jaxɨeꞌveꞌ, nyajta yoꞌpuáaraꞌan puéꞌeen ɨ tavástaraꞌ jitze maꞌcan. Aꞌɨ́ɨ pu jamoꞌtámuaꞌreeritziꞌtyeꞌej jeꞌej nyaj tyiꞌtyínyechaꞌɨj ɨ Cɨríistuꞌ jimi tɨ ajta Jesús puéꞌeen, ajta jeꞌej nyaj tyihuáꞌmuaꞌtyej néijmiꞌqueꞌ joꞌmaj jóosɨꞌrii.
17 Por esta causa, eu enviei até vocês Timóteo, que é meu filho amado e fiel no Senhor, o qual fará com que vocês se lembrem dos meus caminhos em Cristo Jesus, como, por toda parte, ensino em cada igreja.
18 Séecan xu muaꞌaj seríj óotzaahuatyeꞌ, aꞌyan setyiꞌmuaꞌastɨj yee canu cheꞌ aꞌnáj amojoꞌtyésejra,
18 Alguns de vocês se encheram de orgulho, como se eu não fosse mais visitá-los.
19 ajta tɨpuaꞌaj ɨ tavástaraꞌ aꞌyan tyaꞌránajchij, nyáaj nu jiyeꞌtzín aꞌáa jaꞌtanyésij jaꞌmua jimi. Aj nu nyij huaꞌsejran ɨ maj jéehua óotzaahuatyeꞌ, majta aꞌyan tyiꞌtɨ́j uuriaj mej quee aꞌɨ́j manaꞌaj jeꞌej maj tyíꞌxaj.
19 Mas, em breve, se o Senhor quiser, irei visitá-los, e então conhecerei não a palavra, mas o poder desses orgulhosos.
20 Jiꞌnye joꞌtɨj ɨ Dios tyejéꞌijtaj, capu nyúucarij naꞌaj jɨn tyíꞌijta, sulu ɨ tɨ ajta néijmiꞌi jɨn putyíꞌuurej.
20 Porque o Reino de Deus consiste não em palavra, mas em poder.
21 ¿Jiꞌnye setyáꞌxɨeꞌveꞌ muaꞌaj, nyiquij nyaj aꞌɨ́jna jɨn ujóꞌmeꞌen nyej nyij puéjtzij jamuaataꞌan, naꞌríij nyaj aꞌɨ́j jɨn jamojoꞌtyéesej nyajaꞌmuaxɨéꞌveꞌej, nyajta jamuaꞌcuꞌváaj nyetyajamuáaꞌixaatyeꞌen?
21 O que vocês preferem? Que eu vá até aí com um chicote ou com amor e espírito de mansidão?

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Coríntios 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.