João 5
Nau Kôranh Brah Ngơi Nau Tâm Rnglăp Mhe (CMO) vs NAA
1 Bơh kơi nây geh nau Nhêt ƀŭn phung Israel, jêh ri Brah Yêsu hăn ta ƀon kuŏng Yêrusalem.
1 Passadas essas coisas, havia uma festa dos judeus, e Jesus foi para Jerusalém.
2 Ta ƀon Yêrusalem nây, dăch kêng mpông mpêr lăp trôm ƀon i bu rnha ‘Mpông be biăp’, geh du mlŏm dak nglao i bu jan, ta nau ngơi Hêbrơ lah: ‘Dak nglao Ƀêthehđa’, rŏ meng dak nglao i nây geh prăm ơ̆ ndring.
2 Existe ali, junto ao Portão das Ovelhas, um tanque, chamado em hebraico Betesda, o qual tem cinco pórticos.
3 Ta ndring i nây geh bunuyh ji ŏk ngăn gŭ bêch, aƀă bunuyh cheh măt, aƀă bunuyh kuet, ndrel ma aƀă bunuyh rven jŏng rven ti. [Khân păng gŭ kŏp dak i nây nchŏch,
3 Nestes jazia uma multidão de enfermos, cegos, coxos, paralíticos
4 yorlah jŏ jŏ du tơ̆, geh tông păr Kôranh Brah jŭr rchul dak nglao i nây ăn nchŏch. Lah bu moh i jŭr lor ta dak nglao i nây, nau ji ta săk păng bah ro, bol lah geh nau ji dŭt hô kađôi.]
4 [esperando que a água se movesse. Porque um anjo descia de tempos em tempos, agitando-a; e o primeiro a entrar no tanque, uma vez agitada a água, sarava de qualquer doença que tivesse].
5 Ta ntŭk nây geh du huê bu klô ji lĕ jŏ 38 năm.
5 Estava ali um homem enfermo havia trinta e oito anos.
6 Brah Yêsu say păng bêch, gĭt lah păng gŭ ta ntŭk nây lĕ jŏ năm, Brah Yêsu lah ma păng: “May ŭch bah đŏng?”
6 Jesus, vendo-o deitado e sabendo que estava assim havia muito tempo, perguntou:
7 Bunuyh ji nây ơh: “Ơ Kôranh, gâp mâu geh ôh bunuyh sơm pư tê̆ ta dak. Nôk geh dak nchŏch, lah gâp nchô ma jŭr, lĕ geh bu jŭr tât lor ta dak nây.”
7 O enfermo respondeu: — Senhor, não tenho ninguém que me ponha no tanque, quando a água é agitada. Quando tento entrar, outro enfermo chega antes de mim.
8 Brah Yêsu lah ma păng: “Dâk brô̆ hŏm, ndjôt nkŏ bêch may nây.”
8 Então Jesus lhe disse:
9 Jêh ri bu klô i nây dô ma bah ro, păng dâk ndjôt nkŏ bêch păng nơm i ri hăn brô̆. Nar nây jêng nar Saƀăt i nar rlu phung Israel,
9 Imediatamente o homem se viu curado e, pegando o leito, começou a andar. E aquele dia era sábado.
10 ndri dâng mpôl kôranh phung Israel lah ma bu klô i nây: “Nar dja nar Saƀăt, tâng nau vay phung bân mâu di ôh ma may brô̆ ndjôt nkŏ kơt nây.”
10 Por isso, os judeus disseram ao que tinha sido curado: — É sábado, e neste dia você não tem permissão para carregar o seu leito.
11 Păng ơh ma khân păng: “Păng i tơm jan bah nau ji gâp, Păng lah ma gâp: ‘Brô̆ hŏm, ndjôt nkŏ bêch may nây’.”
11 Ao que ele lhes respondeu: — O mesmo que me curou me disse: “Pegue o seu leito e ande.”
12 Khân păng ôp păng: “Bu moh đă may pư nkŏ brô̆ kơt nây?”
12 Perguntaram-lhe: — Quem é o homem que disse a você: “Pegue o seu leito e ande”?
13 Yơn ma bu klô i lĕ bah ji nây, păng mâu ôh gĭt năl bu moh jan ăn păng bah, nđâp ma Brah Yêsu lĕ hăn bơh ntŭk nây, joi mâu hôm say, yor ma ntŭk nây geh bunuyh ŏk đŏng.
13 Aquele que tinha sido curado não soube responder, porque Jesus tinha se retirado, por haver muita gente naquele lugar.
14 Tât bơh kơi nây, Brah Yêsu say bu klô i lĕ bah ji nây nơh gŭ ta jŏng gung nhih jan brah ma Kôranh Brah. Brah Yêsu lah ma păng: “Aƀaơ dja nau ji may lĕ bah, may lơi hôm ôh jan tih, klach lah nau djơh geh ta may lơ hô rlau ơm jât.”
14 Mais tarde, Jesus o encontrou no templo e lhe disse:
15 Jêh ri bu klô i nây hăn mbơh nkoch ma mpôl kôranh phung Israel ăn bu gĭt Brah Yêsu i bunuyh jan ăn păng bah ri nơh.
15 O homem se retirou e disse aos judeus que tinha sido Jesus quem o havia curado.
16 Kơt ndri dâng mpôl kôranh phung Israel ntơm jan jêr ma Brah Yêsu, ach ma Păng jan ndơ i nây ta nar Saƀăt.
16 E por isso os judeus perseguiam Jesus, porque fazia essas coisas no sábado.
17 Brah Yêsu lah ma khân păng: “Bơ̆ Gâp hôm jan kar nâng ăp nar n'ho ma tât nar dja, Gâp jan kar kơt Păng nây đŏng.”
17 Mas Jesus lhes disse:
18 Tât ma tăng nau Brah Yêsu ngơi kơt nây, mpôl kôranh phung Israel lơ ma hô ŭch nkhât Păng jât, mâu dơn ôh ach ma Păng jan ndơ i nây ta nar Saƀăt dơm, ach ma Păng kuăl Kôranh Brah jêng Bơ̆ Păng nơm, kơt ndri kơp êng săk Păng nơm tâm ban ma Kôranh Brah.
18 Por isso, os judeus cada vez mais queriam matá-lo, porque além de desrespeitar o sábado, também dizia que Deus era seu próprio Pai, fazendo-se igual a Deus.
19 Brah Yêsu lah ma khân păng: “Gâp lah n'hêl nanê̆ ngăn ma khân may, mâu geh ôh ndơ Gâp i Kon Kôranh Brah dơi jan êng tă bơh săk Gâp nơm, Gâp jan moh ndơ Gâp say Bơ̆ Gâp jan dơm. Yorlah moh ndơ Bơ̆ Gâp jan, Gâp i Kon Păng jan ndơ i nây đŏng.
19 Então Jesus lhes disse:
20 Bơ̆ Gâp rŏng ma Gâp i Kon Păng hô ngăn, Păng nhhơ dâng lĕ ndơ Păng jan ăn ma Gâp i Kon Păng say, Păng mra nhhơ đŏng ndơ Păng jan kuŏng rlau ma dja jât ăn ma Gâp i Kon Păng, ndri dâng khân may ndrŏt hih rhŏl.
20 Porque o Pai ama o Filho e lhe mostra tudo o que faz; e maiores obras do que estas lhe mostrará, para que vocês fiquem maravilhados.
21 Bơ̆ Gâp jan ăn bunuyh lĕ khât dâk rêh, kơt nây đŏng Gâp i Kon Păng ăn nau rêh ma bu moh Gâp ŭch ăn.
21 Pois assim como o Pai ressuscita e vivifica os mortos, assim também o Filho vivifica aqueles a quem quer.
22 Bơ̆ Gâp mâu ôh phat dôih bunuyh, yorlah nau dơi phat dôih i nây lĕ Păng ăn ta Gâp i Kon Păng,
22 E o Pai não julga ninguém, mas confiou todo julgamento ao Filho,
23 gay ma ăn dâng lĕ bunuyh yơk ma Gâp i Kon Păng, tâm ban ma bu yơk ma Bơ̆ Gâp đŏng. Bu moh mâu ôh yơk ma Gâp i Kon Păng, bunuyh i nây mâu đŏng yơk ma Bơ̆ Gâp nơm i tơm njuăl Gâp.”
23 para que todos honrem o Filho assim como honram o Pai. Quem não honra o Filho não honra o Pai que o enviou.
24 “Gâp mbơh n'hêl nanê̆ ngăn ma khân may, bu moh iăt nau Gâp ngơi, jêh ri nsing ma Nơm tơm njuăl Gâp, păng i nây geh nau rêh n'ho ro, mâu hôm ôh dơn nau tê̆ dôih, păng lĕ klaih bơh nau khât, geh nau rêh n'ho ro.
24 — Em verdade, em verdade lhes digo: quem ouve a minha palavra e crê naquele que me enviou tem a vida eterna, não entra em juízo, mas passou da morte para a vida.
25 Gâp lah n'hêl nanê̆ ngăn ma khân may, tât di nar nây tay, jêng aƀaơ dja ro, bunuyh i tâm ban ma khât yor ma khân păng nkhah du bơh Kôranh Brah, khân păng i nây tăng bŏr Gâp i Kon Kôranh Brah, jêh ri bu moh tăng bŏr Gâp geh nau rêh n'ho ro.
25 Em verdade, em verdade lhes digo que vem a hora — e já chegou — em que os mortos ouvirão a voz do Filho de Deus; e os que a ouvirem viverão.
26 Bơ̆ Gâp nơm jêng tơm nau rêh, tâm ban kơt nây đŏng Păng ăn Gâp i Kon Păng jêng tơm nau rêh.
26 Porque assim como o Pai tem vida em si mesmo, também concedeu ao Filho ter vida em si mesmo.
27 Lĕ Păng ăn đŏng nau dơi phat dôih ta Gâp i Kon Păng, yorlah Gâp i Kon Bunuyh tă bơh Kôranh Brah.
27 E lhe deu autoridade para julgar, porque é o Filho do Homem.
28 Lơi ôh khân may ndrŏt hih rhŏl nau dja, yorlah tât di nar ri tay, dâng lĕ bunuyh lĕ khât tăng nteh bŏr Gâp dadê,
28 Não fiquem maravilhados com isso, porque vem a hora em que todos os que se acham nos túmulos ouvirão a voz dele e sairão:
29 jêh ri dâk rêh, gay ma bu moh jan ueh dơn nau rêh n'ho ro, yơn ma bu moh jan djơh, păng dâk rêh đŏng, tih ma dơn nau tê̆ dôih.”
29 os que tiverem feito o bem, para a ressurreição da vida; e os que tiverem praticado o mal, para a ressurreição do juízo.
30 “Gâp mâu ôh dơi jan du ntil ndơ tă bơh săk Gâp nơm, nau Gâp phat dôih nây, Gâp jan tâng nau Bơ̆ Gâp lah ma Gâp, nau Gâp phat dôih nây jêng di, yorlah Gâp mâu ôh tâng nau Gâp nơm ŭch, Gâp tâng nau Bơ̆ nơm ŭch dơm, Păng tơm njuăl Gâp.
30 — Eu nada posso fazer por mim mesmo; assim como ouço, julgo. O meu juízo é justo, porque não procuro a minha própria vontade, e sim a daquele que me enviou.
31 Lah du huê Gâp dơm mbơh nkoch ta nau khlay Gâp nơm, nau mbơh nkoch i nây mâu ôh geh nau khlay.
31 Se eu dou testemunho a respeito de mim mesmo, o meu testemunho não é verdadeiro.
32 Yơn ma geh Bơ̆ Gâp ăn bu gĭt ma nau khlay Gâp, jêh ri Gâp gĭt lah nau Păng ăn bu gĭt jêng di ngăn.”
32 Outro é o que dá testemunho a respeito de mim, e sei que o testemunho que ele dá a respeito de mim é verdadeiro.
33 “Khân may lĕ đă bu hăn ôp Yôhan-Ƀaptem, jêh ri nau păng mbơh nkoch ma Gâp jêng di ngăn.
33 Vocês mandaram mensageiros a João, e ele deu testemunho da verdade.
34 Yơn ma Gâp, Gâp mâu ôh kơp khlay nau bunuyh mbơh nkoch ma săk Gâp, Gâp ngơi kơt nây, gay ma nkah tôr khân may ma nau Yôhan-Ƀaptem mbơh nkoch, gay ma ăn khân may nsing ma Gâp, jêh ri geh nau rklaih.
34 Eu, porém, não recebo testemunho humano, mas digo essas coisas para que vocês sejam salvos.
35 Yôhan-Ƀaptem jêng tâm ban ma ŭnh sagêng hit ang, khân may nơh ŭch gŭ răm maak dôl păng geh ang du ƀlât i nây.
35 — João era a lâmpada que estava acesa e iluminava, e, por algum tempo, vocês quiseram se alegrar com a sua luz.
36 Gâp lĕ geh ndơ mbơh nkoch ma nau khlay Gâp, ndơ i nây khlay rlau ma nau mbơh nkoch Yôhan-Ƀaptem. Ndơ dâng lĕ i Bơ̆ Gâp ăn, Gâp jan ăn jêh, jêng ndơ i Gâp hôm jan, ndơ i nây ăn bu gĭt i Bơ̆ Gâp Nơm tơm njuăl Gâp ngăn.
36 Mas eu tenho maior testemunho que o de João; porque as obras que o Pai me confiou para que eu as realizasse, essas que eu faço testemunham a meu respeito de que o Pai me enviou.
37 Bơ̆ Gâp i tơm njuăl Gâp, Păng ăn bu gĭt ma nau khlay Gâp. Yơn ma du bông nau rêh khân may mâu ôh tăng bŏr Păng, muh măt Păng khân may mâu say đŏng.
37 O Pai, que me enviou, esse mesmo é que tem dado testemunho de mim. Vocês nunca ouviram a voz dele, nem viram a sua forma.
38 Jêh ri nau ngơi Kôranh Brah mâu geh ôh ndjôt ta nuih n'hâm khân may, yorlah khân may mâu ôh nsing ma Păng i tơm njuăl Gâp.
38 Também não têm a palavra dele permanente em vocês, porque não creem naquele a quem ele enviou.
39 Khân may nsrôyh uănh Nau Kôranh Brah Ngơi, yor ma khân may mân lah geh nau rêh n'ho ro tă bơh nau i nây. Jêh ri Nau Kôranh Brah Ngơi i nây mbơh nkoch ma nau khlay Gâp,
39 Vocês examinam as Escrituras, porque julgam ter nelas a vida eterna, e são elas mesmas que testificam de mim.
40 tih ma khân may rlăch hăn tâng Gâp gay ma geh nau rêh n'ho ro.”
40 Contudo, vocês não querem vir a mim para ter vida.
41 “Gâp mâu ôh sŏ nau rnê tă bơh bunuyh,
41 Eu não aceito glória que vem de pessoas;
42 yorlah lĕ Gâp gĭt jêh ta nuih n'hâm khân may mâu geh ôh nau rŏng Kôranh Brah.
42 sei, entretanto, que vocês não têm o amor de Deus em vocês.
43 Gâp văch ta rnha Bơ̆ Gâp, yơn ma khân may mâu ôh rom Gâp. Lah geh du huê bunuyh jât văch ta rnha săk păng nơm, khân may rom păng ro.
43 Eu vim em nome de meu Pai, e vocês não me recebem; se outro vier em seu próprio nome, vocês certamente o receberão.
44 Khân may ŭch sŏ dơm nau rnê tă bơh ndrăng khân may nơm, yơn ma mâu ôh joi nau rnê tă bơh Kôranh Brah, ndri dâng khân may mâu đŏng ŭch nsing ma Gâp.
44 Como podem crer, vocês que aceitam glória uns dos outros e não procuram a glória que vem do Deus único?
45 Khân may lơi ta nđôn lah Gâp dja ntôn nau tih khân may ta bơh năp Bơ̆ Gâp tay. Khân may nđôn lah Môsê i che bân kăl e nơh kơl khân may ta bơh năp Bơ̆ Gâp tay, yơn ma păng jêng bunuyh i ntôn khân may.
45 Não pensem que eu os acusarei diante do Pai; quem acusa vocês é Moisés, em quem puseram a sua esperança.
46 Lah khân may iăt ngăn nau păng nchih, khân may iăt đŏng ma nau Gâp ngơi, yorlah nau păng nchih i nây ngơi ma Gâp.
46 Porque, se vocês, de fato, cressem em Moisés, também creriam em mim; pois ele escreveu a meu respeito.
47 Yơn ma lah khân may mâu ôh iăt ma nau păng nchih i nây, a mơm khân may iăt đŏng ma nau Gâp ngơi?”
47 Se, porém, não creem nos escritos dele, como crerão nas minhas palavras?
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.