Lucas 23
Chru (CJE) vs NVT
1 Tŭ nư̆n, abih tơrpuơl mơnih lô tơgồ dơ̆ng, ba Yàng Jêsu truh tơ anaŭ Pilat.
1 Então todo o conselho levou Jesus a Pilatos.
2 Buơl guñu tơma đờm yă Pô lài: “Buơl dơlhă hũ 'buh mơnih ni pơsŭt-pơđăr buơl làng lăm lơgăr buơl dơlhă, pơkơŭ 'buh brơi buơl dơlhă daŭ jia tơ Sesa, sơ̆ng ñu pơ-angăn rùp-phŭn ñu la Pô Krist, nư̆n la Pơtau!”
2 Começaram a apresentar o caso: “Este homem corrompe o nosso povo, dizendo que não se deve pagar impostos ao governo romano e afirmando ser ele próprio o Cristo, o rei”.
3 Pilat tơnia Pô: “Hã hũ iơŭ la Pơtau buơl làng Juđa ơu?” Yàng Jêsu đờm sơđồ: “Iơŭ yơu kơi đờm.”
3 Então Pilatos lhe perguntou: “Você é o rei dos judeus?”. Jesus respondeu: “É como você diz”.
4 Pilat đờm sơ̆ng du mơnih gơnuăr apăn-akŏ pơyă phơ̆n duh-dơlbăt sơ̆ng tơrpuơl buơl làng: “Kơu 'bu 'buh mơnih ni hũ glài-sơnoh hơgĕ!”
4 Pilatos se voltou para os principais sacerdotes e para a multidão e disse: “Não vejo crime algum neste homem!”.
5 Bloh buơl guñu sa pơnuaĭ đờm nìn lài: “Mơnih ni pơsŭt-pơđăr buơl làng, pơto-akhàn lăm abih c̆àr Juđe, tơma c̆ơmrừp mư̆ng c̆àr Galile tơ̆l truh tơ anih ni.”
5 Mas eles insistiam: “Ele provoca revoltas em toda a Judeia com seus ensinamentos, começando pela Galileia e agora aqui, em Jerusalém!”.
6 Tŭ mơhư̆ yơu nư̆n, Pilat tơnia hũ iơŭ Pô la mơnih Galile ơu.
6 “Então ele é galileu?”, perguntou Pilatos.
7 Tŭ thơu Pô dò tơ ala gơnuăr pơtau Herôt apăn-akŏ, nư̆n Pilat pơđăr ba bơnau Pô tơ pơtau Herôt, tŭ nư̆n kŭng hũ mơta lăm Jerusalem rơi.
7 Quando responderam que sim, Pilatos o enviou a Herodes Antipas, pois a Galileia ficava sob sua jurisdição, e naqueles dias ele estava em Jerusalém.
8 Herôt 'buh Yàng Jêsu nư̆n sờh-sài biă, kơyoa suơi ni bơjơ pơtau hũ mơhư̆ đờm mư̆ng Pô, nư̆n khiăng tòm Pô sơ̆ng kŭng khiăng c̆ơ Pô ngă pơnuaĭ-c̆rih.
8 Herodes se animou com a oportunidade de ver Jesus, pois tinha ouvido falar a seu respeito e esperava, havia tempo, vê-lo realizar algum milagre.
9 Kơyoa nư̆n, pơtau tơnia Pô lô pơnuaĭ, bloh Pô 'buh đờm sơđồ hơgĕ.
9 Fez uma série de perguntas a Jesus, mas ele não lhe respondeu.
10 Du mơnih gơnuăr apăn-akŏ pơyă phơ̆n duh-dơlbăt sơ̆ng du mơnih gơnuăr-pơto pơnuaĭ adăt-adia dò dơ̆ng jĕ tơ anih nư̆n, đờm yă Pô pràn mơsak biă.
10 Enquanto isso, os principais sacerdotes e mestres da lei permaneciam ali, gritando acusações.
11 Herôt sơ̆ng tơrpuơl lĭng ñu c̆ơ 'buh sơ̆p tơ Pô sơ̆ng klau-pơtăt Pô. Buơl guñu pơc̆ù tơ Pô sa blah ào bơnga c̆ơlìr-c̆ơlàr, bloh nư̆n ba jào Pô wơ̆ tơ Pilat.
11 Então Herodes e seus soldados começaram a zombar de Jesus e ridicularizá-lo. Por fim, vestiram nele um manto real e o mandaram de volta a Pilatos.
12 Dơlhơu thrơi, Pilat sơ̆ng Herôt mơbai-lơmù gơŭ, bloh lăm hơrơi nư̆n buơl guñu tơbiă jiơ̆ng adơi-ai gơŭ.
12 Naquele dia, Herodes e Pilatos, que eram inimigos, tornaram-se amigos.
13 Pilat pơgùm-pơtòm abih du mơnih gơnuăr apăn-akŏ pơyă phơ̆n duh-dơlbăt, du mơnih gơnuăr apăn-akŏ, sơ̆ng buơl làng wơ̆, bloh đờm lài:
13 Então Pilatos reuniu os principais sacerdotes e outros líderes religiosos, juntamente com o povo,
14 “Buơl guhã ba jào mơnih ni tơ kơu, mư̆ng glài ñu pơsŭt-pơđăr buơl làng tơgồ ngă klùk-klờk; bloh kơu hũ tơnia-khào tơ anaŭ buơl guhã, nư̆n 'bu 'buh mơnih ni hũ ngă sa pơnuaĭ glài lơi yơu buơl guhã hũ đờm yă.
14 e anunciou seu veredicto: “Vocês me trouxeram este homem acusando-o de liderar uma revolta. Eu o interroguei minuciosamente a esse respeito na presença de vocês e vejo que não há nada que o condene.
15 Herôt kŭng 'buh yơu nư̆n rơi, kơyoa pơtau hũ jào ñu mơrai wơ̆ tơ kơu. Yơu nư̆n, mơnih ni 'buh hũ ngă pơnuaĭ hơgĕ păl mơtai.
15 Herodes chegou à mesma conclusão e o enviou de volta a nós. Nada do que ele fez merece a pena de morte.
16 Nư̆n kơu rơŭ glih-atòng, bloh nư̆n toh luơi ñu nau.”
16 Portanto, ordenarei que seja açoitado e o soltarei”.
17 Tŭ nư̆n, lăm yàu pơnuaĭ pơjŭm 'bơ̆ng prŏng, Pilat jiăng hũ adăt-lơđăp toh-tơleh tơ buơl làng sa aràng mơnih glài jàm.
17 (Era necessário libertar-lhes um prisioneiro durante a festa da Páscoa.)
18 Bloh abih tơgrơ̆ mơnih sơ̆ng gơŭ driau prŏng: “Pơmơtai mơnih nư̆n bĕ, sơ̆ng toh-tơleh 'Baraba tơ buơl dơlhă!”
18 Um grande clamor se levantou da multidão, e a uma só voz gritavam: “Mate-o! Solte-nos Barrabás!”.
19 'Baraba la mơnih hũ kŏng jàm kơyoa glài tơgồ ngă klùk-klờk lăm plơi-prŏng, sơ̆ng kơyoa glài pơmơtai mơnih.
19 Esse Barrabás estava preso por ter participado de uma revolta em Jerusalém contra o governo e ter cometido assassinato.
20 Pilat khiăng toh-tơleh Yàng Jêsu, nư̆n đờm sơ̆ng buơl làng sa amăng tra wơ̆.
20 Pilatos discutiu com eles, pois desejava soltar Jesus.
21 Bloh buơl guñu kừ driau kơmrào prŏng: “Pơ̆ng ñu tơ kơyơu pơkăl! Pơ̆ng ñu tơ kơyơu pơkăl!”
21 Eles, porém, continuaram gritando: “Crucifique-o! Crucifique-o!”.
22 Pilat tơnia buơl guñu amăng klơu wơ̆: “Kơđa hơgĕ? Mơnih ni hũ ngă pơnuaĭ mơsak-jơhà hơgĕ? Kơu 'buh duah hũ mơnih ni ngă glài hơgĕ tô păl mơtai. Kơyoa nư̆n, kơu rơŭ pơđăr glih-atòng bloh nư̆n toh luơi ñu nau!”
22 Pela terceira vez, ele perguntou: “Por quê? Que crime ele cometeu? Não encontrei motivo para condená-lo à morte. Portanto, ordenarei que seja açoitado e o soltarei”.
23 Bloh buơl guñu 'brŏ driau kơmrào prŏng rơlau wơ̆, ngă-nìn đồ păl pơ̆ng Pô tơ kơyơu pơkăl, sơ̆ng săp buơl guñu driau kơmrào hũ pha-jai rơlau.
23 A multidão gritava cada vez mais alto, exigindo que Jesus fosse crucificado, e seu clamor prevaleceu.
24 Pilat ngă nìn-glài tui yơu pơnuaĭ buơl guñu yòng.
24 Então Pilatos condenou Jesus à morte, conforme exigiam.
25 Ñu toh-tơleh 'Baraba, mơnih glài jàm bloh buơl guñu hũ yòng, la mơnih hũ kŏng jàm kơyoa glài tơgồ ngă klùk-klờk lăm plơi-prŏng sơ̆ng pơmơtai mơnih. Dò Yàng Jêsu, nư̆n Pilat jào tơ buơl guñu tui hơtai buơl guñu khiăng.
25 A pedido deles, libertou Barrabás, o homem preso por revolta e assassinato. Depois, entregou-lhes Jesus para fazerem com ele o que quisessem.
26 Tŭ ba Yàng Jêsu nau, buơl guñu mă sa aràng mơnih Siren, angăn la Simôn, pơrpa mư̆ng plơi đì tơ Jerusalem, sơ̆ng mă pơkơŭ ñu păl glăm kơyơu pơkăl nau tui hơdơi Yàng Jêsu.
26 Enquanto levavam Jesus, um homem chamado Simão, de Cirene, vinha do campo. Os soldados o agarraram, puseram a cruz sobre ele e o obrigaram a carregá-la atrás de Jesus.
27 Hũ tơrpuơl buơl làng lô biă nau tui Yàng Jêsu, lăm tơrpuơl mơnih nư̆n hũ lô mơnih kơmơi sơrđŭ hărda hia-anĭt mư̆ng Pô.
27 Uma grande multidão os seguia, incluindo muitas mulheres aflitas que choravam por ele.
28 Bloh Yàng Jêsu pơtrah wơ̆ đờm sơ̆ng buơl guñu: “Ơ anà kơmơi Jerusalem! Juơi hia mư̆ng Kơu, bloh hia bĕ mư̆ng rùp-phŭn buơl guhã sơ̆ng anà-tơc̆o buơl guhã.
28 Mas Jesus, dirigindo-se a elas, disse: “Filhas de Jerusalém, não chorem por mim; chorem por si mesmas e por seus filhos.
29 Kơyoa ni, du hơrơi truh, aràng rơŭ đờm: ‘Lơngai-pơtuah tơ du mơnih kơmơi kơtuăl, tơ du mơnih 'buh đih apui bă anà, sơ̆ng tơ du mơnih kơmơi 'buh hũ anà tô brơi mơ̆m!’
29 Pois estão chegando os dias em que dirão: ‘Felizes as mulheres que nunca tiveram filhos e os seios que nunca amamentaram!’.
30 Tŭ nư̆n aràng rơŭ đờm sơ̆ng c̆ơ̆ lài: ‘Jơrlơh trŭn bĕ tơ ngŏ buơl dơlhă!’ đờm sơ̆ng bồt lài: ‘Ac̆ĭng-tơrđơŭ bĕ buơl dơlhă!’
30 Suplicarão aos montes: ‘Caiam sobre nós!’ e pedirão às colinas: ‘Soterrem-nos!’.
31 Kơyoa yah aràng hũ ngă yơu ni sơ̆ng kơyơu săt, nư̆n kơyơu thu rơŭ hơyơu lơi?”
31 Pois, se fazem estas coisas com a árvore verde, o que acontecerá com a árvore seca?”.
32 Buơl guñu kŭng ba dua aràng mơnih glài pơkơ̆n nau rơi, la du mơnih klĕ blơ̆, tô pơmơtai găm sơ̆ng Pô.
32 Dois outros homens, ambos criminosos, foram levados com ele a fim de também serem executados.
33 Tŭ truh tơ sa anih angăn la anih Brò Akŏ, buơl guñu pơ̆ng Pô lăm kơyơu pơkăl, găm sơ̆ng dua aràng mơnih ngă glài klĕ blơ̆, sa aràng pơ̆ng tơ kơyơu pơkăl gah hơnuă sơ̆ng sa aràng pơ̆ng tơ kơyơu pơkăl gah ơñiau Pô.
33 Quando chegaram ao lugar chamado Caveira, o pregaram na cruz. Os criminosos também foram crucificados, um à sua direita e outro à sua esquerda.
34 Tŭ nư̆n Yàng Jêsu đờm: “Khoai Ama, yòng anĭt toh-luơi tơ buơl guñu, kơyoa buơl guñu 'buh thơu drơi ngă pơnuaĭ hơgĕ.” Bloh nư̆n buơl guñu suă-khà tô pơrpha gơŭ ào agàh Pô.
34 Jesus disse: “Pai, perdoa-lhes, pois não sabem o que fazem”. E os soldados tiraram sortes para dividir entre si as roupas de Jesus.
35 Buơl làng dò dơ̆ng c̆ơ, dò du mơnih apăn-akŏ nư̆n đờm klau-pơtăt Pô lài: “Ñu hũ dŏng mơnih pơkơ̆n jiơ̆ng. Yah ñu biă la Pô Krist, Pô hũ Yàng Pô Lơngì rơwah, nư̆n c̆ơ luơi ñu dŏng bĕ rùp-phŭn drơi!”
35 A multidão observava, e os líderes zombavam. “Salvou os outros, salve a si mesmo, se é o Cristo, o escolhido de Deus”, diziam.
36 Buơl lĭng kŭng klau-pơtăt Pô. Guñu truh jĕ, mă ia mơsăm brơi tơ Pô mơñŭm,
36 Os soldados também zombavam dele, oferecendo-lhe vinagre para beber.
37 sơ̆ng đờm: “Yah hã la Pơtau buơl làng Juđa, nư̆n c̆ơ dŏng bĕ rùp-phŭn drơi!”
37 Diziam: “Se você é o Rei dos judeus, salve a si mesmo!”.
38 Gah ngŏ akŏ Pô, hũ sa blơ kơmàn wă: MƠNIH NI LA PƠTAU BUƠL LÀNG JUĐA.
38 Uma tabuleta presa acima dele dizia: “Este é o Rei dos Judeus”.
39 Sa aràng lăm dua aràng mơnih glài klĕ blơ̆ kơđòng pơ̆ng tơ kơyơu pơkăl jĕ sơ̆ng Pô, kŭng đờm klau-pơtăt Pô lài: “Hã 'buh iơŭ la Pô Krist ơu? C̆ơ dŏng bĕ rùp-phŭn drơi sơ̆ng dŏng găm buơl dơlhă rơi!”
39 Um dos criminosos, dependurado ao lado dele, zombava: “Então você é o Cristo? Salve a si mesmo e a nós também!”.
40 Bloh mơnih dih đờm puaĭ tơ ñu: “Hã kŭng kŏng găm sa pơnuaĭ ngă glài bloh dò 'buh thơu huơĭ tơ Yàng Pô Lơngì ơu?
40 Mas o outro criminoso o repreendeu: “Você não teme a Deus, nem mesmo ao ser condenado à morte?
41 Buơl gudrơi kŏng yơu ni la iơŭ păl biă, kơyoa pơnuaĭ ngă glài buơl gudrơi kŏng iơŭ păl sơ̆ng bruă buơl gudrơi ngă; bloh Mơnih ni 'buh hũ ngă sa pơnuaĭ hơgĕ sŭng asŭ ơu!”
41 Nós merecemos morrer por nossos crimes, mas este homem não cometeu mal algum”.
42 Bloh nư̆n ñu đờm sơ̆ng Yàng Jêsu: “Khoai Pô Jêsu, tŭ Pô truh lăm lơgăr drơi bơjơ, yòng sơdơ̆r truh dơlhă!”
42 Então ele disse: “Jesus, lembre-se de mim quando vier no seu reino”.
43 Yàng Jêsu đờm sơ̆ng ñu: “Iơŭ biă, Kơu đờm sơ̆ng hã, hơrơi ni hã rơŭ hũ dò sơ̆ng Kơu lăm anih Lơngai-Sờh, angăn la Parađi.”
43 E Jesus lhe respondeu: “Eu lhe asseguro que hoje você estará comigo no paraíso”.
44 Tŭ nư̆n, pơgăp sa-pluh dua jơ hơrơi dơ̆ng, abih tơgrơ̆ anih jiơ̆ng kơnăm-mơsrư̆, tơ̆l truh tơ klơu jơ diơŭ.
44 Já era cerca de meio-dia, e a escuridão cobriu toda a terra até as três horas da tarde.
45 Ia-hơrơi tơbiă jiơ̆ng kơnăm, sơ̆ng khăn dơrnìng lăm sàng duh-dơlbăt tơrhĕt găn tơkrah jiơ̆ng dua.
45 A luz do sol desapareceu, e a cortina do santuário do templo rasgou-se ao meio.
46 Yàng Jêsu iơu prŏng săp lài: “Ơ Ama, Anà yòng jào bơngă-joa Anà lăm tơngàn Ama!” Hơdơi tŭ đờm yơu nư̆n, Pô kloh suàn.
46 Então Jesus clamou em alta voz: “Pai, em tuas mãos entrego meu espírito!”. E, com essas palavras, deu o último suspiro.
47 Tŭ mơnih apăn-akŏ sa rơtùh lĭng 'buh bruă hũ tơbiă truh yơu nư̆n, ñu pồ săp mơyòm-pơglòng Yàng Pô Lơngì sơ̆ng đờm lài: “Mơnih ni iơŭ tơpă biă la mơnih rĭng-tơpă!”
47 Quando o oficial romano que supervisionava a execução viu o que havia acontecido, adorou a Deus e disse: “Sem dúvida este homem era inocente”.
48 Abih tơrpuơl buơl làng nau c̆ơ, 'buh bruă hũ tơbiă truh yơu nư̆n, buơl guñu sơrđŭ hărda bloh gài mơrai wơ̆.
48 E, quando toda a multidão que tinha ido assistir à crucificação viu isso, voltou para casa entristecida e batendo no peito.
49 Du mơnih lơđăp-thơu Yàng Jêsu kŭng yơu du mơnih kơmơi hũ nau tui Pô mư̆ng Galile, nư̆n dò dơ̆ng mư̆ng atàh bloh c̆ơ sơ'buai tơgrơ̆ bruă.
49 Mas os amigos de Jesus, incluindo as mulheres que o seguiram desde a Galileia, olhavam de longe.
50 Tŭ nư̆n, hũ sa aràng mơnih siàm sơ̆ng rĭng-tơpă, angăn la Jôsep, sa aràng mơnih lăm Tơrpuơl Gơnuăr Apăn-Akŏ buơl làng.
50 Havia um homem bom e justo chamado José, membro do conselho dos líderes do povo,
51 Ñu 'buh sa hơtai lăm bruă Tơrpuơl Gơnuăr Apăn-Akŏ buơl làng ngă-nìn, kŭng yơu lăm bruă du mơnih dih ngă. Ñu la mơnih plơi-prŏng Arimathe, sa plơi-prŏng lăm c̆àr Juđe, sơ̆ng kŭng la mơnih sơđaŭ kraŭ-c̆àng lơgăr Yàng Pô Lơngì.
51 mas que não tinha concordado com a decisão e os atos dos outros líderes religiosos. Era da cidade de Arimateia, na Judeia, e esperava a vinda do reino de Deus.
52 Ñu truh tòm Pilat, sơ̆ng yòng rùp atơu Yàng Jêsu.
52 José foi a Pilatos e pediu o corpo de Jesus.
53 Tŭ hũ mă rùp atơu Pô mư̆ng kơyơu pơkăl trŭn, Jôsep pơpò wơ̆ sơ̆ng bơ-yài lơmŭn, bloh nư̆n daŭ Pô lăm sa boh kŭt hũ phàt lờih lăm pơtơu, kŭt nư̆n ka hũ dơ̆r aràng sơi.
53 Desceu o corpo da cruz, enrolou-o num lençol de linho e o colocou num túmulo novo, escavado na rocha.
54 Tŭ nư̆n la hơrơi Rơc̆ăng Dơlhơu, sơ̆ng hơrơi sa'bat kơjĕ truh.
54 Isso aconteceu na sexta-feira à tarde, no dia da preparação, quando o sábado estava para começar.
55 Du mơnih kơmơi nau găm sơ̆ng Pô mư̆ng c̆àr Galile, kŭng nau tui truh tơ anih nư̆n tô c̆ơ. Buơl guñu 'buh kŭt atơu sơ̆ng 'buh loh-làng rùp atơu Pô hũ daŭ hơyơu lơi. Bloh nư̆n buơl guñu gài mơrai wơ̆, rơc̆ăng lờih du jrào sơ̆ng mơñà 'bơu bơlhơu.
55 As mulheres da Galileia seguiram José e viram o túmulo onde o corpo de Jesus foi colocado.
56 Hơrơi sa'bat buơl guñu dò pơdời-gleh tui pơnuaĭ adăt-adia hũ ngă-nìn.
56 Depois, foram para casa e prepararam especiarias e perfumes para ungir o corpo. No sábado, descansaram, conforme a lei exigia.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.