Lucas 10
Ġaġek Mewis (BZH) vs NTLH
1 Ggovek, log ggooin alam 70 raḳ ving, bevonġ sir luu luu demuġin medeya nyëġ böp los mahen pin sën rëḳ na lo.
1 Depois disso o Senhor escolheu mais setenta e dois dos seus seguidores e os enviou de dois em dois a fim de que fossem adiante dele para cada cidade e lugar aonde ele tinha de ir.
2 Log peggirin ġaġek menër vu sir bë, “Nos nġahiseḳë anon loḳ menedo huk anon, rëḳ alam sën deketöv medengupin lo su nġahi rë. Om ham kwetaġ vu huk ala nabë gevonġ yi hur na debo yi nos medengupin nom.
2 Antes de os enviar, ele disse:
3 Om ham na jaḳ. Rëḳ mu ham gwenġo rë, sa nehevonġ ham ya nebë sën sipsip deneloḳ ya anöö bemën avij.
3 Vão! Eu estou mandando vocês como ovelhas para o meio de lobos.
4 Om ham su banuh jej monë-yi ma, gweje vahek ma, gweḳo suu sepa. Geham su bengwënġ in alam medenajom ham ahon doḳ aggata.
4 Não levem bolsa, nem sacola, nem sandálias. E não parem no caminho para cumprimentar ninguém.
5 Nabë ham doḳ na begganġ ti, og ham benġev jaḳ in sir menanër namuġin nabë sënë, ‘Alam begganġ ayo ti sënë ayoj gëp revuh.’
5 Quando entrarem numa casa, façam primeiro esta saudação: “Que a paz esteja nesta casa!”
6 In lob nabë mehöti nedo ayo revuh loḳ begganġ saga, og ham ġaġek semusën saga rëḳ semu yi. Rëḳ nabë sir ti su nebë saga menedo rë, og ham ġaġek sën ham nër ya lo, yö rëḳ pekwë menom semu ham.
6 Se um homem de paz morar ali, deixem a saudação com ele; mas, se o homem não for de paz, retirem a saudação.
7 Log yiḳ ham naḳööḳ doḳ begganġ timu saga, beham gwa los nanum nġaa sën denevonġ vu ham lo. In mehö sën nevonġ huk lo, og netöḳ raḳ nyëvewen raḳ yi huk. Gaḳ ham su medo mepesönġ doḳ begganġ ti ti lo.
7 Fiquem na mesma casa e comam e bebam o que lhes oferecerem, pois o trabalhador merece o seu salário. Não fiquem mudando de uma casa para outra.
8 Nabë ham doḳ na nyëġ böp ti, lob degeḳo ham na vu sir, og ham gwa nos sën debo vu ham lo.
8 — Quando entrarem numa cidade e forem bem-recebidos, comam a comida que derem a vocês.
9 Geham gwevonġ behir alam nijraḳsën nijvesa jaḳ. Geham nanër nabë, ‘Anutu yi nyëġ vonġin anon jaḳ.’
9 Curem os doentes daquela cidade e digam ao povo dali: “O
10 Gaḳ nabë ham doḳ na nyëġ böp ti, rëḳ su degeḳo ham na vu sir rë, og ham kwedi mena bare na nyëġ saga yi aggata nyë, genanër nah vu sir nabë,
10 Porém, quando entrarem numa cidade e não forem bem-recebidos, vão pelas ruas, dizendo:
11 ‘Ham nyëġ sënë dob kebus gga raḳ he vahamin, rëḳ mu he netetëhin yök vu ham. Rëḳ mu ham nġo kwamin bo rë, in Anutu yök dus raḳ ham ggovek ya, rëḳ ma geham nimin lël in.’
11 “Até a poeira desta cidade que grudou nos nossos pés nós sacudimos contra vocês! Mas lembrem disto: o Reino de Deus chegou até vocês.”
12 Sa nanër vu ham nabë: Vu Buk-tamusën, og alam vu nyëġ nebë sënë rëḳ denatöḳ vu maggin böp rot kesuu alam Sodom.”
12 E Jesus disse mais isto:
13 “Wöp-o! Ham Korasin! Gëpin ham! Log ham Betsaida! Gëpin ham! Bë mehöti gevonġ nġaa böp gëp alam Ture los Sidon hir nyëġ nabë sën sa hevonġ loḳ ham nyëġ agi, og rëḳ ayoj maggin in devonġ nġaa nipaya medegërin sir nom medegeyeh vahek duum gedebo rarii medemedo doḳ vewev degwa.
13 Jesus continuou:
14 Om doḳ buk-nyëvewen-yi, og ham rëḳ gweḳo maggin böpata rot kesuu alam Ture los Sidon.
14 No Dia do Juízo, Deus terá mais pena de Tiro e de Sidom do que de vocês, Corazim e Betsaida!
15 Log ham Kapernaum, ham bë kwerë ham jaḳ na vavunë? Ma! Ham rëḳ duḳ na Nyëġ-nengwah-yi.”
15 E você, cidade de Cafarnaum, acha que vai subir até o céu? Pois será jogada no
16 Log nër vu yi hur maluh lo bë, “Mehöti bë genġo ham ayemin, og sagaḳ nenġo sayeġ. Log mehöti bë geruu demi vu ham, og sagaḳ neruu demi vu sa ving. Log mehöti bë geruu demi vu sa, og yiḳ neruu demi vu Mehö sën vonġ sa meseyam lo.”
16 Então disse aos discípulos:
17 Ggovek, galam 70 lo yom deverup, lob kwaj vesa rot gedenër bë, “Mehöböp, he nër arëm, lob memö nengaj yes ving meto deya.”
17 Os setenta e dois voltaram muito alegres e disseram a Jesus: — Até os demônios nos obedeciam quando, pelo poder do nome do senhor, nós mandávamos que saíssem das pessoas!
18 Lob nër vu sir bë, “Ëë-ë sa nehalë gevonġ bë Satan vës vu yaġek nebë davës meyam sis yi.
18 Jesus respondeu:
19 Ham nġo! Sevo niwëëk vu ham, om ham yoh vu bë baḳë nyël los veveeyaġek böp, geham yoh vu bë dahun Satan yi nġaa vahi pin sën gevonġ beġö vu ham lo, genġaa ti su yoh vu bë gevonġ paya vu ham rë.
19 Escutem! Eu dei a vocês poder para pisar cobras e escorpiões e para, sem sofrer nenhum mal, vencer a força do inimigo.
20 Rëḳ mu ham su napisek in sën memö nengaj yes vu ham ayemin lo rë, gaḳ ham napisek in dekevu ham arëmin ya neggëp yaġek vorot.”
20 Porém não fiquem alegres porque os espíritos maus lhes obedecem, mas sim porque o nome de cada um de vocês está escrito no céu.
21 Loḳ buk saga Anon Vabuung vonġ beYesu kwa vesa rot, lob jom raḳ bë, “Oo Amaġ, honġ Mehöböp vu yaġek los dob. Sa ahëġ nivesa vu honġ, in nġaa sënë neggëp vunsën in alam sën deneluḳ dub böp lo los alam los kwaj, gaḳ ġetato vu alam sën su deneluḳ dub böp rë lo mu. Yönon Amaġ, in yiḳ nġo kwam nevo bë gwevonġ nabë saga in nivesa.”
21 Naquele momento, pelo poder do Espírito Santo, Jesus ficou muito alegre e disse:
22 Log nër ving bë, “Amaġ tunġ nġaa pin loḳ yam sa nemaġ ggovek ya. Log mehöti su raḳ Nalu ni rë, gaḳ Ama yö timu raḳ ni. Log mehöti su raḳ Ama ni rë, gaḳ yiḳ Nalu yö timu raḳ ni. Galam sën Nalu tato Ama vu sir lo, og deraḳ ni ving.”
22 — O meu Pai me deu todas as coisas. Ninguém sabe quem é o Filho, a não ser o Pai; e ninguém sabe quem é o Pai, a não ser o Filho e também aqueles a quem o Filho quiser mostrar quem o Pai é.
23 Lob Yesu ggërin yah menër vu yi hur maluh mu bë, “Alam sën denelë nġaa sën ham nelë raḳ malamin agi, og kwaj vesa.
23 Então Jesus virou-se para os discípulos e disse só para eles:
24 Yönon, sa nanër vu ham nabë: Wirek og alam-denenër-ġaġek-ranġahsën nġahi galam-los-bengöj nġahiseḳë denetunġ malaj in bë degelë nġaa sën ham nelë agi, rëḳ su denelë rë. Gedenebë nengaj in bë degenġo ġaġek sën ham nenġo agi, rëḳ su denenġo rë.”
24 Eu afirmo a vocês que muitos
25 Nebë saga lob alam-horek-yi ti kedi raḳ in bë seggi yi. Lob loḳ tepëḳ vu yi bë, “Tatovaha, sëḳ ġevonġ va in lob sa medo malaġ-tumsën degwata los degwata?”
25 Um mestre da Lei se levantou e, querendo encontrar alguma prova contra Jesus, perguntou: — Mestre, o que devo fazer para conseguir a vida eterna?
26 Loḳ Yesu loḳ tepëḳ yah vu yi bë, “Dekevu ġaġek nebë va meneggëp loḳ horek meġetevin-a?”
26 Jesus respondeu:
27 Loḳ mehö saga nër yah vu bë, “Ahëm geving Mehöböp honġ Anutu los ayom dahis beḳenum los dahis, gahëm geving yi los nim wëëk pin, gekwam los dahis na vu yi timu. Log ahëm geving alam sën denedo dus vu honġ nabë sën nġo ahëm neving honġ lo.”
27 O homem respondeu: — “Ame o Senhor, seu Deus, com todo o coração, com toda a alma, com todas as forças e com toda a mente. E ame o seu próximo como você ama a você mesmo.”
28 Lob Yesu yoġekin bë, “Sagaḳ ġenër ya meyoh vu. Gwevonġ nabë saga, og mëm rëḳ ġemedo malam-tumsën degwata los degwata.”
28 — A sua resposta está certa! — disse Jesus. — Faça isso e você viverá.
29 Rëḳ mehö saga vonġin bë tato yi nabë yi mehö nivesa, lom sën loḳ tepëḳ yah vu Yesu bë, “Alam sën denedo dus vu sa lo, og sir maḳ re lo?”
29 Porém o mestre da Lei, querendo se desculpar, perguntou: — Mas quem é o meu próximo?
30 Loḳ Yesu nër yah vu yi bë, “Mehöti vu Yerusalem meneluḳ meneya in bë na Yeriko. Lob alam-beġö-hodeḳ la detöḳ raḳ yi loḳ aggata, lob desis yi bedus raḳ bë nadiiḳ geneggëp loḳ aggata nenga. Log deggodeḳ yi tob lu nġaa pin bedeya.
30 Jesus respondeu assim:
31 Loḳ alam-deneḳo-seriveng ti tetuu aggata saga beya meto, lob lë mehö saga, rëḳ ma geyö yoh aggata nenga vahi bekesuu meya.
31 Acontece que um sacerdote estava descendo por aquele mesmo caminho. Quando viu o homem, tratou de passar pelo outro lado da estrada.
32 Log alam Levi* ti yiḳ vonġ nebë saga. Ya meto aggata saga belë yi geneggëp, rëḳ yoh aggata nenga vahi, bekesuu meya.
32 Também um
33 Loḳ mëm Samaria* ti medo netamu beya meto belë mehö saga geneggëp, lob kwa pesivin yi.
33 Mas um
34 Lom to meya dus vu yi berikin wain los wël* raḳ beġö nyë, geteta. Log tunġ yi raḳ ya yi dogi, beḳo meya mebë loḳ ya vatëveḳ-bej ti beġin yi nivesa.
34 Então chegou perto dele, limpou os seus ferimentos com azeite e vinho e em seguida os enfaixou. Depois disso, o samaritano colocou-o no seu próprio animal e o levou para uma pensão, onde cuidou dele.
35 Log heng to, lob vo kina luu vu mehö sën neġin vatëveḳ-bej lo, genër vu yi bë, ‘Gweġin mehö sënë nivesa. Genabë monë sënë su yoh vu rë lob ġebasap honġ monë la jaḳ geving, og sëḳ nom geto, lob mëm sebo doḳ nah honġ monë.’
35 No dia seguinte, entregou duas moedas de prata ao dono da pensão, dizendo:
36 Nebë saga, om kwam nevo bë mehö löö sën deyoh aggata agi ti tena vonġ yoh vu nebë sën nedo dus vu mehö sën devasap yi agi?”
36 Então Jesus perguntou ao mestre da Lei:
37 Lob mehö-horek-yi lo nër yah bë, “Mehö sën kwa pesivin yi lo.” Lob Yesu nër vu bë, “Om ġena jaḳ, log yiḳ gwevonġ nabë saga.”
37 — Aquele que o socorreu! — respondeu o mestre da Lei. E Jesus disse:
38 Loḳ tum ya medo deneḳo loḳ beya deverup begganġ-bu ti, lob Yesu loḳ ya, lob avëh ti arë nebë Marta ḳo yi loḳ ya ben.
38 Jesus e os seus discípulos continuaram a sua viagem e chegaram a um povoado. Ali uma mulher chamada Marta o recebeu na casa dela.
39 Log Marta ari ti nedo barë nebë Maria. Lob Maria verup nedo loḳ Mehöböp vaha menebë nenga vu yi ġaġek.
39 Maria, a sua irmã, sentou-se aos pés do Senhor e ficou ouvindo o que ele ensinava.
40 Rëḳ Marta og nevonġ huk nġahi in neyeh nos lu nġaa, om kwa neya vu nġaa aggagga. Nevonġ nebë sënë, lob ya menër vu Yesu bë, “Mehöböp, arig vuu sa gesenġo ti nehevonġ huk böp meneheyeh nos. Ma su kwam nevo sënë rë? Om ġenanër vu Maria nabë nam doḳ vu sa.”
40 Marta estava ocupada com todo o trabalho da casa. Então chegou perto de Jesus e perguntou: — O senhor não se importa que a minha irmã me deixe sozinha com todo este trabalho? Mande que ela venha me ajudar.
41 Loḳ Mehöböp nër yah vu yi bë, “Marta, Marta, kwam neya nġahi genewam neraḳ in nġaa nġahiseḳë.
41 Aí o Senhor respondeu:
42 Rëḳ mu hil naraḳ vu in nġaa timu, lob Maria ḳo nġaa nivesa sënë ya vu yi ggovek ya, lob hil su rëḳ abo nġaa nivesa sënë vër in yi rë.”
42 mas apenas uma é necessária! Maria escolheu a melhor de todas, e esta ninguém vai tomar dela.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.