Gálatas 3

Ġaġek Mewis (BZH) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Ham alam Galata! Va vonġ ham-a? In he nër Yesu Kerisi tato vu ham geham raḳ ni bë diiḳ raḳ ḳelepeḳo* in ham ggovek ya. Rëḳ mehöti maḳ tonġ ham kwamin ma va om sën ham su nesepa loḳ ġaġek anon rë-ë?
1 Ó gálatas insensatos! Quem os enfeitiçou? Jesus Cristo não lhes foi explicado tão claramente como se tivessem visto com os próprios olhos a morte dele na cruz?
2 Sa bë doḳ tepëḳ in ġaġek ti vu ham rë. Maḳ ham nesepa loḳ Moses-yi-horek lom Anutu vonġ Anon Vabuung vu ham-a? Ma ham nġo Bengö Nivesa beham vonġ ving rëḳ mëm-a?
2 Deixem-me perguntar apenas uma coisa: vocês receberam o Espírito porque obedeceram à lei ou porque creram na mensagem que ouviram?
3 Ham kwamin ma rot, in Anon Vabuung neḳo ham yom, loḳ ham newërin ham yah vu nġaa sën ham nevonġ wirek lo!
3 Será que perderam o juízo? Tendo começado no Espírito, por que agora procuram tornar-se perfeitos por seus próprios esforços?
4 Anutu vo semusën nġahiseḳë vu ham rëḳ ham kwamin nevo bë nġaa meris-a? Bë ham kwamin bo nabë saga og ham nevasap yi nġaa betu nġaa meris yönon!
4 Será que foi à toa que passaram por tantos sofrimentos? É claro que não foi à toa!
5 Ma maḳ Anutu vonġ Anon Vabuung yök vu ham benevonġ nġaa böp loḳ ham in ham nesepa loḳ Moses-yi-horek-a? Ma nevonġ vu ham in ham nevonġ ving ġaġek sën he nër ranġah vu ham wirek lo? Gaḳ ham nevonġ ving raḳ he ġaġek.
5 Volto a perguntar: acaso aquele que lhes deu o Espírito e realizou milagres entre vocês agiu assim porque vocês obedeceram à lei ou porque creram na mensagem que ouviram?
6 Ham kwamin bo Abraham rë! Dekevu meneggëp loḳ Anutu-yi-ḳapiya bë, “Ayo neya timu vu Anutu lob Anutu raḳ ni benër yi bë mehö yohvu.”
6 Da mesma forma, “Abraão creu em Deus, e assim foi considerado justo”.
7 Om ham jaḳ ni nabë alam sën ayoj neya timu vu Anutu lo og Abraham yi mewis sir yönon.
7 Logo, os verdadeiros filhos de Abraão são aqueles que creem.
8 Anutu raḳ ni wirek beneggëp loḳ yi ḳapiya bë, alam-yu-ngwë rëḳ ayoj na timu vu yi lob mëm geḳo sir nah vu yi. Bengö Nivesa sënë neggëp loḳ yi ḳapiya vorot, loḳ ġaġek sën Anutu nër vu Abraham wirek lo nebë, “Sëḳ ġevonġ semusën vu alam-yu-ngwë pin degwa jaḳ honġ!”
8 As Escrituras previram esse tempo em que Deus declararia os gentios justos por meio da fé. Ele anunciou essas boas-novas a Abraão há muito tempo, quando disse: “Todas as nações da terra serão abençoadas por seu intermédio”.
9 Nebë saga om sën alam sën ayoj neya timu vu yi lo deneḳo semusën sën Abraham ḳo wirek in ayo ya timu vu Anutu lo.
9 Portanto, todos os que creem participam da mesma bênção que Abraão recebeu por crer.
10 Rëḳ mu alam sën kwaj nevo bë desepa doḳ Horek in demedo malaj-tumsën lo, og rëḳ malaj nama, in ġaġek neggëp loḳ Anutu-yi-ḳapiya bë, “Mehöti sën nesepa loḳ Horek sën neggëp loḳ ḳapiya-horek-yi rëḳ su niwëëk menevonġ yoh vu ġaġek pin los dahis rë lo, og rëḳ mala nama.”
10 Contudo, os que confiam na lei para serem declarados justos estão sob maldição, pois as Escrituras dizem: “Maldito quem não se mantiver obediente a tudo que está escrito no Livro da Lei”.
11 Lob mehöti su yoh vu bë sepa doḳ Horek pin los dahis megevonġ yi natu mehö yohvu gëp Anutu mala rë. Gaḳ ġaġek neggëp loḳ Anutu-yi-ḳapiya bë, “Alam yohvu ayoj neya timu vu Anutu lom mëm sën denedo malaj-tumsën degwata.”
11 É evidente, portanto, que ninguém pode ser declarado justo diante de Deus pela lei. Pois as Escrituras dizem: “O justo viverá pela fé”.
12 Rëḳ Horek su nër ġaġek raḳ alam sën ayoj neya timu vu Anutu lo rë, gaḳ nër bë, “Mehöti sën nesepa loḳ Horek pin los dahis lo rëḳ medo mala-tumsën degwata.”
12 A lei, porém, não é baseada na fé, pois diz: “Quem obedece à lei viverá por ela”.
13 Rëḳ hil su ayoh vu bë sepa doḳ Horek pin los dahis rë, om Horek nër bë hil rëḳ malad nama na veröḳ yi. Rëḳ mu rëḳ nama, in Kerisi du hil ġaġek-nyëvewen-yi saga raḳ yah yi. Nebë saga, in dekevu wirek meneggëp loḳ Anutu-yi-ḳapiya nebë, “Anutu nelë mehönon sën derekö raḳ ḳele lo paya.”
13 Mas Cristo nos resgatou da maldição pronunciada pela lei tomando sobre si a maldição por nossas ofensas. Pois as Escrituras dizem: “Maldito todo aquele que é pendurado num madeiro”.
14 Lom Anutu nevonġ nebë saga in bë Kerisi gevonġ beġaġek semusën sën nenër vu Abraham wirek lo anon jaḳ. Ġaġek semusën sënë nebë rëḳ geḳo alam-yu-ngwë nah vu yi geving. Genevonġ in bë Anon Vabuung nam medo geving hil jaḳ sën hil ayod neya timu vu Kerisi.
14 Por meio de Cristo Jesus, os gentios foram abençoados com a mesma bênção de Abraão, para que recebêssemos, pela fé, o Espírito prometido.
15 Arig lo, sa bë nanër ġaġek ti metahu jaḳ nġaa sën hil mehönon nehevonġ vu dob lo rë. Bë mehöti najoo ġaġek venuh nabë nadiiḳ loḳ mëm debo yi ḳupeḳ gelek nalu lo losho yi alam, lob kevu megëp balam degelë, og mehö ngwë su yoh vu bë jesöö ġaġek vewen na, ma kevu yi ġaġek dus ngwë megelu doḳ na geving rë.
15 Irmãos, apresento-lhes um exemplo da vida diária. Ninguém pode anular ou fazer acréscimos a uma aliança irrevogável.
16 Lob ġaġek sën Anutu nër wirek lo, og nër raḳ Abraham bë, “luho yi mewis”. Su dekevu bë “losho yi mewis” rë. Bë nabë saga og denanër jaḳ alam nġahi, gaḳ yiḳ dekevu raḳ mehö timu bë, “luho yi mewis”, lob sënë valeḳ Kerisi.
16 Pois bem, Deus fez a promessa a Abraão e a seu descendente. Observem que as Escrituras não dizem “a seus descendentes”, como se fosse uma referência a muitos, mas sim “a seu descendente”, isto é, Cristo.
17 Om ġaġek sën sa bë nanër lo nebë: Anutu joo ġaġek ving Abraham ggovek ya nebë saga beneggëp, loḳ mëm nġebek 430 maya lob mëm Anutu vonġ Horek vu Moses. Rëḳ Horek sënë yö nahën neverup tamusën rot, om su yoh vu bë kevoh ġaġek muġinsën sën Anutu joo vorot lo na benatu ġaġek meris rë.
17 É isto que quero dizer: a lei, que veio 430 anos depois, não pode anular a aliança que Deus estabeleceu com Abraão, pois nesse caso a promessa seria quebrada.
18 Gaḳ nabë hil nanër nabë alam sën su denesepa loḳ Horek rë lo su deyoh vu bë degeḳo Anutu yi ġaġek semusën sënë rë, og hil ḳevoh ġaġek semusën sën Anutu joo ving Abraham muġinsën lo ya betu ġaġek meris.
18 Portanto, se a herança pudesse ser recebida pela obediência à lei, ela não viria pela aceitação da promessa. No entanto, Deus, em sua bondade, a concedeu a Abraão como promessa.
19 Nebë saga, om maḳ nevonġ Horek yam ving in va? Nevonġ yam in bë nanër nġaa nipaya tato vu hil bena berup doḳ buk sën Abraham yi mewis ti berup lo. Yi mewis ti sën Anutu nenër ġaġek semusën raḳ yi lo. Lob angër denenër Horek saga vu Moses in bë geḳo nam vu hil ḳenud lo.
19 Qual era, então, o propósito da lei? Ela foi acrescentada à promessa para mostrar às pessoas seus pecados. Mas a lei deveria durar apenas até a vinda do descendente prometido. Por meio de anjos, a lei foi entregue a um mediador.
20 Rëḳ mu wirek og Anutu nevonġ ġaġek semusën saga niröp vu Abraham, gangër los mehönon su deloḳ vu yi medenër rë.
20 O mediador, porém, só é necessário quando dois ou mais precisam chegar a um acordo, e Deus é um só.
21 Om Horek maḳ neggërin Anutu yi ġaġek semusën benetu nġaa meris-a? Gaḳ ma! Bë Horek ti neggëp beyoh vu bë gevonġ behil medo malad-tumsën og nivesa. Yiḳ rëḳ gevonġ behil natu mehönon yohvu.
21 Existe, portanto, algum conflito entre a lei e as promessas de Deus? De maneira nenhuma! Se a lei fosse capaz de nos conceder nova vida, seríamos declarados justos pela obediência a ela.
22 Rëḳ ma, geti su nebë saga rë. Anutu-yi-ḳapiya tateḳin bë hil pin nehevonġ nġaa nipaya meneggëp vu hil, om aggata timu neggëp. Bë hil ayod na timu vu Yesu Kerisi, og Anutu rëḳ gevonġ yi ġaġek semusën saga vu hil banon jaḳ.
22 Mas as Escrituras afirmam que somos todos prisioneiros do pecado, de modo que nós, os que cremos, recebemos a promessa de libertação apenas pela fé em Jesus Cristo.
23 Wirek sën ġaġek vonġvingsën-yi yö nahën lo, og Horek tu ala bedeġinengin hil. Rot beya verup loḳ buk sën Kerisi tateḳin aggata vonġvingsën-yi ranġah vu hil lo.
23 Antes que o caminho da fé se tornasse disponível, fomos colocados sob a custódia da lei e mantidos sob a sua guarda, até que essa fé fosse revelada.
24 Horek tu ala meneġin hil in bë geli hil na vu Kerisi, in hil ayod na timu vu yi lob mëm Anutu nanër hil nabë hil alam yohvu.
24 Em outras palavras, a lei foi nosso guardião até a vinda de Cristo; ela nos protegeu até que, por meio da fé, pudéssemos ser declarados justos.
25 Loḳ mëm gwëbeng hil ayod neya timu vu yi, lom mëm Horek su nedeġinengin hil ggökin yah rë.
25 Agora que veio o caminho da fé, não precisamos mais da lei como guardião.
26 Yönon, ham pin tu Anutu nalu in ham ayomin neya timu vu Kerisi.
26 Pois todos vocês são filhos de Deus por meio da fé em Cristo Jesus.
27 Log ham pin sën neripek bël raḳ Kerisi arë lo, ham tu Kerisi-yi-alam beham los nevonġ nġaa neggëp ti.
27 Todos que foram unidos com Cristo no batismo se revestiram de Cristo.
28 Beham su rëḳ basuh ham gökin nah nabë ham alam Yuda ma ham alam-yu-ngwë rë. Geham su rëḳ basuh ham nah nabë ham vahi og hur meris geham vahi og ala rë. Geham su rëḳ basuh ham menanër ham nabë, “Heḳ maluh gehameḳ avëh!” rë. Gaḳ ham pin netu alam degwa timu beham los Kerisi Yesu nedo revuh ti.
28 Não há mais judeu nem gentio, escravo nem livre, homem nem mulher, pois todos vocês são um em Cristo Jesus.
29 Ham tu Kerisi-yi-alam om mëm ham tu Abraham yi mewis ving nebë saga, om ham rëḳ natöḳ vu semusën pin sën Anutu baġo raḳ Abraham wirek lo geving.
29 E agora que pertencem a Cristo, são verdadeiros filhos de Abraão, herdeiros dele segundo a promessa de Deus.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Gálatas 3, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.