1 Coríntios 14
Ġaġek Mewis (BZH) vs NVI
1 Om ham malamin sepa ahë-vingsën namuġin, lob ham kwamin bo Anon Vabuung yi semusën geving, rëḳ mu ham kwamin bo semusën ti sënë namuġin, sën nebë ham nanër Anutu yi ġaġek ranġah.
1 Sigam o caminho do amor e busquem com dedicação os dons espirituais, principalmente o dom de profecia.
2 Log mehöti sën alam-nyëġ-ngwë ayej neverup avi lo, og su nenër vu mehönon rë, gaḳ yö nenër vu Anutu timu. In mehöti su raḳ ġaġek sënë ni rë geyö nenër ġaġek vunsën raḳ Anon Vabuung niwëëk.
2 Pois quem fala em língua não fala aos homens, mas a Deus. De fato, ninguém o entende; em espírito fala mistérios.
3 Gaḳ mehö sën nenër Anutu yi ġaġek ranġah lo, og nenër vu mehönon meneloḳ vu sir benevo niwëëk vu sir beneġadu sir.
3 Mas quem profetiza o faz para a edificação, encorajamento e consolação dos homens.
4 Rëḳ mehöti sën alam-nyëġ-ngwë ayej neverup avi lo, og yö neloḳ vu yi mu, gaḳ mehöti sën nenër Anutu yi ġaġek ranġah lo, og mëm neloḳ vu Kerisi-yi-alam pin.
4 Quem fala em língua a si mesmo se edifica, mas quem profetiza edifica a igreja.
5 Sa bë alam-nyëġ-ngwë ayej berup ham avimin pin, rëḳ mu sahëġ neving panġsën rot bë ham nanër Anutu yi ġaġek ranġah. Mehö sën bë alam-nyëġ-ngwë ayej berup avi lo, nabë su pekwë ġaġek sënë in bë doḳ vu alam rë, og bengö ma. Gaḳ mehö sën nenër Anutu yi ġaġek ranġah lo, og yi mehö-los-bengö.
5 Gostaria que todos vocês falassem em línguas, mas prefiro que profetizem. Quem profetiza é maior do que aquele que fala em línguas, a não ser que as interprete, para que a igreja seja edificada.
6 Om arig lo, nabë senök vu ham balam-nyëġ-ngwë ayej berup saviġ, rëḳ sa su nanër ġaġek mewis la sën Anutu tato vu sa lo rë, gesa su tateḳin ġaġek degwa la vu ham rë, gesa su nanër Anutu yi ġaġek begëp ranġah rë, gesa su navo kwa vu ham rë, og saga su rëḳ doḳ vu ham rë.
6 Agora, irmãos, se eu for visitá-los e falar em línguas, em que lhes serei útil, a não ser que lhes leve alguma revelação, ou conhecimento, ou profecia, ou doutrina?
7 Log yiḳ ġevëëġ los gita nebë sënë! Nabë hil ġevë ġevëëġ ma angis gita jeggin jeggin, og alam su deyoh vu bë desepa doḳ raro rë.
7 Até no caso de coisas inanimadas que produzem sons, tais como a flauta ou a cítara, como alguém reconhecerá o que está sendo tocado, se os sons não forem distintos?
8 Log nabë degevë biuka rëḳ su ngu niröp noh vu sën beġö yi lo rë, og alam su rëḳ desemu sir in degevonġ beġö rë.
8 Além disso, se a trombeta não emitir um som claro, quem se preparará para a batalha?
9 Lom ham ġaġek nebë saga. Nabë ham nanër ġaġek jeggin jeggin balam degenġo dedun mu gesu dejaḳ ni rë, og rëḳ dejaḳ ham ġaġek sënë degwa ni nabë va? Ma! Ham ġaġek saga yö ya meris mu.
9 Assim acontece com vocês. Se não proferirem palavras compreensíveis com a língua, como alguém saberá o que está sendo dito? Vocês estarão simplesmente falando ao ar.
10 Yönon, mehönon ayej nġahiseḳë rot neggëp dob, lob ti su dedun meris mu rë. Gaḳ yö denenġo medeneraḳ degwa ni.
10 Sem dúvida, há diversos idiomas no mundo; todavia, nenhum deles é sem sentido.
11 Log nabë sa su raḳ alam sënë ayej ni rë, og rëḳ degelë sa paya nabë mehö kwa masën ti. Log sëḳ ġalë sir paya nabë sir alam kwaj masën.
11 Portanto, se eu não entender o significado do que alguém está falando, serei estrangeiro para quem fala, e ele, estrangeiro para mim.
12 Lob ham nebë saga. Ham ahëmin neving panġsën bë gweḳo Anon Vabuung yi semusën, om ham malamin sepa semusën sën neloḳ vu Kerisi-yi-alam lo namuġin.
12 Assim acontece com vocês. Visto que estão ansiosos por terem dons espirituais, procurem crescer naqueles que trazem a edificação para a igreja.
13 Nebë saga, om mehöti sën alam-nyëġ-ngwë ayej neverup avi lo, og najom jaḳ vu Anutu nabë bo niwëëk vu yi in pekwë ġaġek sënë betateḳin degwa geving.
13 Por isso, quem fala em língua, ore para que a possa interpretar.
14 In nabë sa najom jaḳ vu Anutu doḳ alam-nyëġ-ngwë ayej, og maḳ sanoġ nejom raḳ, rëḳ sa kwaġ su nesepa loḳ rë.
14 Pois, se oro em língua, meu espírito ora, mas a minha mente fica infrutífera.
15 Om maḳ sa ġevonġ nabë va? Sa kwaġ nevo nebë sënë bë: Sanoġ bë najom jaḳ, log sa kwaġ jaḳ ni geving, og nivesa. Log sanoġ bë gevonġ raro, log sa kwaġ jaḳ degwa ni geving, og nivesa.
15 Então, que farei? Orarei com o espírito, mas também orarei com o entendimento; cantarei com o espírito, mas também cantarei com o entendimento.
16 Rëḳ mu nabë anom kwa vesa menajom jaḳ na vu Anutu galam-nyëġ-ngwë ayej berup avim, og mehö meris sën nedo ving honġ lo su yoh vu bë ngoġekin honġ jomraḳsën sënë rë. In nenġo dedun rëḳ su raḳ honġ ġaġek sënë degwa ni rë.
16 Se você estiver louvando a Deus em espírito, como poderá aquele que está entre os não instruídos dizer o "Amém" à sua ação de graças, visto que não sabe o que você está dizendo?
17 Yönon, maḳ ġenejom raḳ meġenenër ġaġek nivesa, rëḳ mu su ġetateḳin Anutu yi ġaġek vu mehö ngwë sagi meġeloḳ vu yi rë.
17 Pode ser que você esteja dando graças muito bem, mas o outro não é edificado.
18 Sa kwaġ vesa vu Anutu in alam-nyëġ-ngwë ayej neverup saviġ kesuu ham pin.
18 Dou graças a Deus por falar em línguas mais do que todos vocês.
19 Rëḳ mu nabë sa bare Kerisi-yi-alam malaj doḳ dub ayo, og sa bë nanër ġaġek dus nemadvahi mu doḳ ayej geġaġek hus adingseḳë doḳ alam-nyëġ-ngwë ayej nök gëp, in su rëḳ dejaḳ ni rë.
19 Todavia, na igreja prefiro falar cinco palavras compreensíveis para instruir os outros a falar dez mil palavras em língua.
20 Arig lo, ham su medo los kwamin ngöḳ ngöḳ nabë hurmahen. Gaḳ mëm nabë nġaa nipaya, og mëm ham medo ngöḳ ngöḳ nabë hurmahen. Rëḳ mëm ham kwamin bo nġaa nabë alam böp.
20 Irmãos, deixem de pensar como crianças. Com respeito ao mal, sejam crianças; mas, quanto ao modo de pensar, sejam adultos.
21 Loḳ Anutu yi horek, og dekevu meneggëp nebë sënë:
21 Pois está escrito na Lei: "Por meio de homens de outras línguas e por meio de lábios de estrangeiros falarei a este povo, mas, mesmo assim, eles não me ouvirão", diz o Senhor.
22 Nebë saga om hil araḳ ni bë Anon Vabuung su nevonġ balam-nyëġ-ngwë ayej neverup hil avid in bë tato niwëëk vu Kerisi-yi-alam rë, gaḳ nevonġ in bë tato niwëëk vu alam dahis. Log su nevonġ behil nanër Anutu yi ġaġek ranġah in tateḳin yi ġaġek degwa vu alam dahis rë, gaḳ nevonġ in bë tateḳin vu Kerisi-yi-alam.
22 Portanto, as línguas são um sinal para os descrentes, e não para os que crêem; a profecia, porém, é para os que crêem, e não para os descrentes.
23 Om nabë alam dahis la ma alam meris la deduḳ na demedo dub ayo geving ham sën Kerisi-yi-alam lo galam-nyëġ-ngwë ayej berup ham avimin pin, og rëḳ denanër ham nabë ham yumin vonġ paya.
23 Assim, se toda a igreja se reunir e todos falarem em línguas, e entrarem alguns não instruídos ou descrentes não dirão que vocês estão loucos?
24 Gaḳ nabë ham pin nanër Anutu yi ġaġek ranġah, galam dahis ti ma mehö meris ti yam nedo ving ham, og ham ġaġek pin rëḳ gelu ayo geham ġaġek pin rëḳ tato vu nabë nevonġ nġaa nipaya meneggëp vu yi.
24 Mas se entrar algum descrente ou não instruído quando todos estiverem profetizando, ele por todos será convencido de que é pecador e por todos será julgado,
25 Log ham ġaġek rëḳ baleḳ yi nġaa nipaya pin sën kwa nevo meneggëp kesii loḳ ayo lo, lob rëḳ nadudeḳ gegeḳo Anutu arë jaḳ genanër ranġah nabë, “Yönon rot, Anutu nedo ving ham!”
25 e os segredos do seu coração serão expostos. Assim, ele se prostrará, rosto em terra, e adorará a Deus, exclamando: "Deus realmente está entre vocês! "
26 Om arig lo, ham gwevonġ nabë va? Nabë ham ngupin ham doḳ dub ayo, og huk neggëp vu ham pin. Ti gevonġ raro, gengwë nanër Anutu yi ġaġek vu ham, geti tateḳin ġaġek ti sën Anutu tato vu yi lo, galam-nyëġ-ngwë ayej berup ngwë avi, log ngwë pekwë ġaġek sënë in ham jaḳ ni, beham gwevonġ nġaa pin sënë in bo niwëëk vu Kerisi-yi-alam pin.
26 Portanto, que diremos, irmãos? Quando vocês se reúnem, cada um de vocês tem um salmo, ou uma palavra de instrução, uma revelação, uma palavra em língua ou uma interpretação. Tudo seja feito para a edificação da igreja.
27 Lob nabë alam-nyëġ-ngwë ayej berup mehö la avij, og luu mu degevonġ, ma maḳ löö, og yiḳ ggovek. Gesu denanër ġaġek niḳelap, gaḳ sir ti ti kedi denanër mesepa doḳ, log mehö ngwë pekwë hir ġaġek in alam dejaḳ ni.
27 Se, porém, alguém falar em língua, devem falar dois, no máximo três, e alguém deve interpretar.
28 Rëḳ nabë mehöti su nedo in bë pekwë alam-nyëġ-ngwë ayej sagi rë, og mehö sën bë nanër lo najom yi ahon gesu bengwënġ doḳ dub ayo. Gaḳ yö getah yi na loḳ mëm nanër yi ġaġek vu yi geving Anutu.
28 Se não houver intérprete, fique calado na igreja, falando consigo mesmo e com Deus.
29 Log alam sën denanër Anutu yi ġaġek ranġah lo, og sir luu ma löö mu denanër, gesir vahi pin medo degenġo hir ġaġek mekwaj bo.
29 Tratando-se de profetas, falem dois ou três, e os outros julguem cuidadosamente o que foi dito.
30 Log nabë mehöti ḳööḳ nedo, loḳ Anutu tato ġaġek ti vu yi avuti, og mehö sën vare nenër ġaġek lo aye nama.
30 Se vier uma revelação a alguém que está sentado, cale-se o primeiro.
31 In ham pin ti ti nanër Anutu yi ġaġek ranġah in alam pin dejaḳ ġaġek ni bebo niwëëk vu sir.
31 Pois vocês todos podem profetizar, cada um por sua vez, de forma que todos sejam instruídos e encorajados.
32 Galam sën denenër Anutu yi ġaġek ranġah lo deyoh vu bë degeġin sir nivesa, gaḳ anoj sën Anutu tunġ loḳ sir lo su rëḳ kehe sir medebengwënġ niḳelap rë.
32 Os espíritos dos profetas estão sujeitos aos profetas.
33 In Anutu su ahë ving bë hil ġevonġ nġaa jeggin jeggin rë, gaḳ ahë ving bë hil medo revuh. Log ham gwevonġ nabë sën Anutu-yi-alam pin denevonġ loḳ hir dub lo.
33 Pois Deus não é Deus de desordem, mas de paz. Como em todas as congregações dos santos,
34 Avëh ayej nama doḳ dub ayo gesu debengwënġ. Gaḳ dedahun sir nabë sën dekevu meneggëp loḳ Horek lo.
34 permaneçam as mulheres em silêncio nas igrejas, pois não lhes é permitido falar; antes permaneçam em submissão, como diz a lei.
35 Genabë sir duġin ġaġek ti degwa bedevonġin bë dejaḳ ni, og sir ti ti yö rëḳ dedoḳ tepëḳ in reggaj gëp bej. Gaḳ nabë avëh denanër ġaġek doḳ dub ayo og su yoh vu rë.
35 Se quiserem aprender alguma coisa, que perguntem a seus maridos em casa; pois é vergonhoso uma mulher falar na igreja.
36 Ma nebë va? Maḳ ham tu Anutu yi ġaġek degwa? Ma ham nġo neḳo Anutu yi ġaġek gesu alam vahi deneḳo ving rë?
36 Acaso a palavra de Deus originou-se entre vocês? São vocês o único povo que ela alcançou?
37 Nabë mehöti nanër nabë yi mehö-nenër-Anutu-yi-ġaġek-ranġahsën ti ma, nanër nabë ḳo Anon Vabuung kwa, om nabë yönon, og rëḳ jaḳ ġaġek sën sa ḳevu vu ham-ë ni nabë Mehöböp yi horek.
37 Se alguém pensa que é profeta ou espiritual, reconheça que o que lhes estou escrevendo é mandamento do Senhor.
38 Gaḳ nabë mehöti su raḳ ġaġek sënë ni rë, og maḳ yi su mehö-nenër-ġaġek-ranġahsën ti rë.
38 Se ignorar isso, ele mesmo será ignorado.
39 Nebë saga om arig lo, ham malamin sepa nabë ham natu alam sën denenër Anutu yi ġaġek ranġah lo, geham su gwërin alam sën nyëġ ngwë ayej neverup avij lo.
39 Portanto, meus irmãos, busquem com dedicação o profetizar e não proíbam o falar em línguas.
40 Rëḳ mu ham jegelin huk pin megwero geham gwevonġ megëp niröp.
40 Mas tudo deve ser feito com decência e ordem.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Coríntios 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.